Demokracia je \u0161t\u00e1tne zriadenie s pluralizmom politick\u00fdch str\u00e1n, ktor\u00e9 s\u00fa budovan\u00e9 na b\u00e1ze demokratick\u00fdch pr\u00e1v a volieb. Zvolen\u00e9 politick\u00e9 strany s rozli\u010dn\u00fdm hodnotov\u00fdm a ideologick\u00fdm nastaven\u00edm spolo\u010dne kooperuj\u00fa a podie\u013eaj\u00fa sa na demokratickom riaden\u00ed. Paradoxne, s\u00fa to pr\u00e1ve hlavn\u00e9 prvky demokracie ako sloboda slova, prejavu a zhroma\u017e\u010fovania, ktor\u00e9 tvoria \u00farodn\u00fa p\u00f4du pre extr\u00e9mistick\u00e9 skupiny a radik\u00e1lov, ktor\u00e9 demokraciu postupne ni\u010dia zvn\u00fatra. Ur\u010dit\u00fdm sp\u00f4sobom si sama demokracia vytv\u00e1ra vlastn\u00fd n\u00e1stroj skazy. Pr\u00e1ve v demokracii, aj demokraticky volen\u00e9 zriadenie m\u00f4\u017ee by\u0165 menej demokratick\u00e9 ako nedemokratick\u00e9 vedenie. Tak\u00fdmto sp\u00f4sobom sa k moci dostali komunistick\u00e9 strany jednotliv\u00fdch \u0161t\u00e1tov po druhej svetovej vojne. NSDAP v Nemecku. Av\u0161ak, vyn\u00e1ra sa ot\u00e1zka, ako ochr\u00e1ni\u0165 demokraciu, ke\u010f jej samotn\u00e1 existencia \u017eiv\u00ed svoju z\u00e1hubu?<\/p>\n\n\n\n
V posledn\u00fdch rokoch registrujeme n\u00e1rast extr\u00e9mizmu pr\u00e1ve z radov mlad\u0161\u00edch. Pri h\u013eadan\u00ed odpovede na ot\u00e1zku, pre\u010do pr\u00e1ve mlad\u00ed \u013eudia inklinuj\u00fa k extr\u00e9mizmu, sme narazili na v\u00fdskum doktorky Erin Marie Saltman. Saltman sa vo svojej vedeckej \u010dinnosti s\u00fastre\u010fuje na islamistick\u00fd extr\u00e9mizmus, nadradenos\u0165 bielej rasy. S\u00fastre\u010fuje sa extr\u00e9mistick\u00e9 procesy a radikaliz\u00e1ciu v soci\u00e1lno-politick\u00fdch kontextoch. So z\u00e1merom n\u00e1js\u0165 odpove\u010f sa prihl\u00e1sila do ml\u00e1de\u017en\u00edckeho kempu, ktor\u00fd vystupoval ideologicky v zmysle krajnej \u013eavice. D\u00f4vod pre\u010do mlad\u00ed \u013eudia nach\u00e1dzaj\u00fa ob\u013eubu v t\u00fdchto \u013eavicov\u00fdch t\u00e1boroch je jednoduch\u00fd. Saltman do\u0161la k z\u00e1verom, \u017ee letn\u00fd kemp poskytuje ve\u013emi podstatn\u00fa vec \u2013 skupinov\u00fa identitu.[1]<\/a> Povrchovo, ide len o n\u00e1pl\u0148 vo\u013en\u00e9ho \u010dasu. Aktivity v pr\u00edrode, strie\u013eanie z luku, hudba pod no\u010dnou oblohou. Saltman opisovala momenty po\u010das ve\u010dern\u00fdch poseden\u00ed pri ohni. Po skon\u010den\u00ed ofici\u00e1lneho programu sa diskusia presunula k ideol\u00f3gi\u00e1m, n\u00e1lada v skupine sa zna\u010dne zmenila. Av\u0161ak, pocit skupinovej identity, z\u00e1bava a bezpe\u010die kempu boli z\u00e1sadnej\u0161ie ako ideologick\u00e9 presved\u010denia. \u010co Saltman chcela vyzdvihn\u00fa\u0165, je v\u00fdznam skupinovej identity. Pre \u010dlenov by\u0165 s\u00fa\u010das\u0165ou skupiny, znamen\u00e1 viacej ako skupinov\u00e9 ideologick\u00e9 presved\u010denie. Ak to, \u017ee bud\u00fa veri\u0165 v rovnak\u00fa vec ako ich nov\u00ed kamar\u00e1ti posiln\u00ed ich vz\u0165ahy, nemaj\u00fa probl\u00e9m ich ideol\u00f3giu zdie\u013ea\u0165. A tento faktor nie je len z\u00e1le\u017eitos\u0165ou kempu, ale extr\u00e9mistick\u00fdch skup\u00edn celkovo. Pr\u00e1ve za\u010dlenenie do kolekt\u00edvu je podstatnou vecou pre jednotlivcov, ktor\u00ed sa h\u013eadaj\u00fa, ktor\u00ed nie s\u00fa s\u00fa\u010das\u0165ou svojich soci\u00e1lnych skup\u00edn a nevedia \u013eahko zapadn\u00fa\u0165. Tak\u00e9to skupiny vytv\u00e1raj\u00fa vo svojich \u010dlenoch obraz hrdinu, niekoho dobr\u00e9ho, kto bojuje za spr\u00e1vnu vec. Oni v\u00e1m uk\u00e1\u017eu cestu a povedia v\u00e1m, \u010do je dobr\u00e9 a \u010do zl\u00e9. Nahovoria v\u00e1m, \u017ee vy ste t\u00ed dobr\u00ed hrdinovia a bojujete proti zlu, t\u00fdm druh\u00fdm, ostatn\u00fdm, ktor\u00ed ohrozuj\u00fa v\u00e1\u0161 kr\u00e1sny svet, va\u0161u bud\u00facnos\u0165. T\u00ed druh\u00ed m\u00f4\u017eu by\u0165 ktoko\u013evek. T\u00ed, \u010do veria v Boha, \u010do veria v in\u00e9ho boha ako vy, \u013eudia inej farby pleti, inej n\u00e1rodnosti. D\u00f4vodov sa ob\u00e1va\u0165 je ve\u013ea. Extr\u00e9mistick\u00e9 skupiny svojou r\u00e9torikou pris\u013e\u00fabia garancie a istoty.<\/p>\n\n\n\n V dne\u0161nej dobe prepojen\u00e9ho glob\u00e1lneho sveta cez na\u0161e smartf\u00f3ny je n\u00e1js\u0165 extr\u00e9mistick\u00e9 skupiny a n\u00e1zory z\u00e1le\u017eitos\u0165ou nieko\u013ek\u00fdch \u0165uknut\u00ed. Je jednoduch\u0161ie vyh\u013eada\u0165 si nie len svetov\u00e9 skupiny, ale aj mal\u00e9 lok\u00e1lne skupiny. Kontaktova\u0165 ich vodcov, vymie\u0148a\u0165 si spr\u00e1vy, hromadi\u0165 inform\u00e1cie, ktor\u00e9 utvrdzuj\u00fa v extr\u00e9mistick\u00fdch argumentoch. Osobne si mysl\u00edm, \u017ee pr\u00e1ve aspekt skupinovej identity je najviac kritick\u00fd. Extr\u00e9mistick\u00e9 skupiny vedia nal\u00e1ka\u0165 jedincov, ktor\u00ed sa c\u00edtia by\u0165 nepochopen\u00ed spolo\u010dnos\u0165ou, bu\u010f preto lebo s\u00fa in\u00ed, alebo ich spolo\u010dnos\u0165 odmieta.<\/p>\n\n\n\n Extr\u00e9mistick\u00e9 skupiny bojuj\u00fa za lep\u0161\u00ed zajtraj\u0161ok, kde oni s\u00fa t\u00ed dobr\u00ed. N\u00e1silie je pr\u00edtomn\u00e1 v aktivit\u00e1ch extr\u00e9mistick\u00fdch skup\u00edn, av\u0161ak, to sa m\u00f4\u017ee p\u00e1cha\u0165 le vo\u010di ur\u010ditej skupine, ktora je z h\u013eadiska danej skupiny pova\u017eovan\u00e1 za zl\u00fa a nepriate\u013esk\u00fa. N\u00e1silie je p\u00e1chan\u00e9 na \u013eu\u010foch inej rasy, n\u00e1rodnosti, in\u00e9ho n\u00e1bo\u017eenstva, sexu\u00e1lnej orient\u00e1cie, ideologicky inak zm\u00fd\u0161\u013eaj\u00facich.<\/p>\n\n\n\n Slov\u00e1ci si pod pojmom extr\u00e9mizmus predstavuj\u00fa \u201en\u00e1silie, fyzick\u00fa a verb\u00e1lnu agresivitu, pochody, nepokoje, bitky a v\u00fdtr\u017enosti<\/em>\u201c, alebo v druhom rade, \u201enen\u00e1vis\u0165, netoleranciu vo\u010di inakosti, aroganciu, vulg\u00e1rnos\u0165<\/em>\u201c.[2]<\/a> Najviac percent \u013eud\u00ed si sp\u00e1ja pojem extr\u00e9mizmus s osobou Mariana Kotlebu a politickou stranou Kotlebovci \u2013 \u013dudov\u00e1 strana na\u0161e Slovensko. Ml\u00e1de\u017en\u00edcka organiz\u00e1cia \u013dSNS, \u013dudov\u00e1 ml\u00e1de\u017e, prehlasuje, \u017ee jej \u010dlenovia sa odhodlanie stavaj\u00fa pred historick\u00fa \u00falohu na z\u00e1chranu slovensk\u00e9ho n\u00e1roda z \u201epaz\u00farov dekadencie, \u00fapadku mor\u00e1lnych hodn\u00f4t a z\u00e1padn\u00e9ho liberalizmu, ktor\u00e9 sa svoj\u00edm de\u0161trukt\u00edvnym p\u00f4soben\u00edm sna\u017eia zni\u010di\u0165 identitu Slov\u00e1kov<\/em>\u201c. Deklarovan\u00fdm cie\u013eom \u013dudovej ml\u00e1de\u017ee je spolo\u010dne predstavi\u0165 \u201ekraj\u0161iu a lep\u0161iu alternat\u00edvu k s\u00fa\u010dasnej dekadentnej dobe<\/em>\u201c.[3]<\/a><\/p>\n\n\n\n Je nespo\u010detn\u00e9 mno\u017estvo extr\u00e9mistick\u00fdch skup\u00edn vo svete. Jednou z glob\u00e1lne operuj\u00facich skup\u00edn je aj anarchistick\u00e1 krajne \u013eavicov\u00e1 skupina Black Bloc. Ide o medzin\u00e1rodn\u00e9 protestn\u00e9 hnutie anarchistov, ktor\u00ed sa sna\u017eia eliminova\u0165 moc vl\u00e1dy a finan\u010dn\u00fdch in\u0161tit\u00faci\u00ed v glob\u00e1lnom syst\u00e9me. Black bloc nie je jednotn\u00e1 organiz\u00e1cia. Ide o ve\u013ek\u00e9 mno\u017estvo skup\u00edn, ktor\u00e9 operuj\u00fa samostatne na lok\u00e1lnej \u00farovni. V pr\u00edpade, \u017ee ide o protest, alebo udalos\u0165 svetov\u00e9ho diania, lok\u00e1lne frakcie sa mobilizuj\u00fa v danej oblasti. Neexistuje ur\u010dit\u00e1 organizovan\u00e1 riadiaca \u0161trukt\u00fara ani form\u00e1lne \u010dlenstvo. V\u00e4\u010d\u0161ina \u010dlenov funguje v hnut\u00ed anonymne. Oble\u010den\u00ed v \u010diernych farb\u00e1ch so zahalenou tv\u00e1rou pre zakrytie identity sa z\u00fa\u010dast\u0148uj\u00fa na protestoch. Korene tohto hnutia siahaj\u00fa do konca 60. rokov 20. storo\u010dia v Nemecku. Cie\u013eom bolo sa zamera\u0165 na policajn\u00fa brutalitu, ekonomick\u00e9 rozdiely a in\u00e9 nepr\u00e1vosti, ktor\u00e9 vypl\u00fdvali z rozdelenie Nemecka na Nemeck\u00fa demokratick\u00fa republiku a Nemeck\u00fa spolkov\u00fa republiku.[4]<\/a><\/p>\n\n\n\n Skupina na\u0161la priaznivcov aj v in\u00fdch \u010dastiach sveta. Po p\u00e1de Berl\u00ednskeho m\u00faru sa centrom protestov proti neoliber\u00e1lnej politike stali Spojen\u00e9 \u0161t\u00e1ty americk\u00e9. Black Bloc sa z\u00fa\u010dastnili protestu, ktor\u00fd naz\u00fdvame aj \u201eBoj o Seattle\u201c v 1999 po\u010das konferencie Svetovej obchodnej organiz\u00e1cie (WTO).<\/p>\n\n\n\n Nez\u00e1visl\u00e1 redakcia Vice<\/em> sa zameriava na report\u00e1\u017ee s extr\u00e9mistick\u00fdmi skupinami po celom svete. V jednej zo svojich report\u00e1\u017ei sa venovali pr\u00e1ve tejto antifa\u0161istickej, krajne \u013eavicovej skupine. Hlavn\u00fdm cie\u013eom americkej Bloc je organizovan\u00fd boj proti fa\u0161istom v Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1toch americk\u00fdch. Pod\u013ea v\u00fdpovede \u010dlenov filadelfijskej frakcie Black Bloc, aktivita fa\u0161istov sa v\u00fdrazne zv\u00fd\u0161ila po\u010das funk\u010dn\u00e9ho obdobia prezidenta Donalda Trumpa.[5]<\/a> Pr\u00e1ve siln\u00e1 nacion\u00e1lna r\u00e9torika Trumpa, \u201eAmerica first\u201c<\/em> oto\u010dila cel\u00e9 nazeranie Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1tov dovn\u00fatra. Po\u010das jeho funk\u010dn\u00e9ho obdobia Amerika odi\u0161la z viacer\u00fdch nadn\u00e1rodn\u00fdch organiz\u00e1ci\u00ed a zml\u00fav a s\u00fastre\u010fovala sa na svoju vn\u00fatorn\u00fa politiku: probl\u00e9m s migr\u00e1ciou a sl\u00e1vny m\u00far na hraniciach s Mexikom. Slogan \u201eLet\u2019s make America great again\u201c<\/em> dal sign\u00e1l krajnej pravici k mobiliz\u00e1ci\u00ed. \u201ePrav\u00ed\u201c Ameri\u010dania sa organizuj\u00fa do akt\u00edvnej domobrany, ktorej pr\u00e1vo nosi\u0165 zbra\u0148 vytvorilo jedno z najviac vyzbrojen\u00fdch obyvate\u013estiev sveta.[6]<\/a> Tieto skupiny podnikaj\u00fa s\u00fastavn\u00e9 bojov\u00e9 cvi\u010denia, pre pr\u00edpad, \u017ee by sa vl\u00e1da oto\u010dila vo\u010di nim a chcela zmeni\u0165 ich sp\u00f4sob \u017eivota. N\u00e1rast aktivity krajnej pravice priamo\u00famerne sp\u00f4sobil zvy\u0161uj\u00facu sa aktivitu krajnej \u013eavice. \u010clenovia Black Block sa vyjadrili aj o \u010dlenstve v danej skupine. \u010clenmi sa stali dobrovo\u013ene so z\u00e1merom potla\u010di\u0165 fa\u0161istov a ochr\u00e1ni\u0165 seba a svojich najbli\u017e\u0161\u00edch. V\u00e4\u010d\u0161ina z nich sa anga\u017euje v skupine anonymne, preto\u017ee ak by to robili otvorene, fa\u0161isti s\u00fa schopn\u00ed ich vystopova\u0165 a ohrozova\u0165 ich a ich rodiny. Sami sa ozna\u010duj\u00fa za pacifistov. Oni nie s\u00fa t\u00ed, ktor\u00ed s\u00fa n\u00e1siln\u00ed. V\u00e4\u010d\u0161ina \u010dlenov sa ohradzuje vo\u010di n\u00e1siliu, av\u0161ak zdie\u013eaj\u00fa vieru, \u017ee ak oni maj\u00fa p\u00e1cha\u0165 ob\u010dasn\u00e9 n\u00e1silie (po\u010das bojov na uliciach protestu), aby tak mohli zabr\u00e1ni\u0165 p\u00e1chaniu dlhodob\u00e9ho n\u00e1silia fa\u0161istami, tak to bud\u00fa robi\u0165. Tento argument im potvrdzuje ich aktivita na jednom pochode pravice \u201e<\/em>Unite the right\u201c v meste Charlotesville \u0161t\u00e1te Virginia v roku 2017. [7]<\/a> Pr\u00e1ve to, \u017ee n\u00e1silne bojovali proti fa\u0161istom v tom meste, sp\u00f4sobilo, \u017ee fa\u0161isti sa v danej lokalite u\u017e nemobilizovali, aspo\u0148 nie do takej miery.[8]<\/a> \u010eal\u0161ie argumenty s\u00fa, \u017ee fa\u0161isti s\u00fa t\u00ed, ktor\u00ed vytl\u00e1\u010daj\u00fa zo spolo\u010dnosti minority, napr\u00edklad homosexu\u00e1lne orientovan\u00e9 skupiny, etnick\u00e9, alebo n\u00e1bo\u017eensk\u00e9 skupiny. Ak nie ste heterosexu\u00e1lny beloch, v\u00e1\u0161 \u017eivot je spolitizovan\u00fd. Argumenty krajnej \u013eavice znej\u00fa validne. Sta\u010d\u00ed si v\u0161ak vypo\u010du\u0165 krajn\u00fa pravicu a a\u017e na ur\u010dit\u00e9 obmeny ich argumenty s\u00fa takmer toto\u017en\u00e9.<\/p>\n\n\n\n S\u00fa\u010dasn\u00fd meta-priestor, soci\u00e1lne platformy len pom\u00e1haj\u00fa transform\u00e1cii extr\u00e9mizmu z fyzickej n\u00e1silnej \u010dinnosti k internetov\u00e9mu vydieraniu a\u017e hybridnej vojne a kradnutiu vz\u00e1cnych inform\u00e1ci\u00ed. Predstavme si zn\u00e1my scen\u00e1r z filmov, \u017ee by sa niekomu podarilo z\u00edska\u0165 inform\u00e1cie, hesl\u00e1 a k\u00f3dy k raketov\u00fdm syst\u00e9mom a v zmysle ideol\u00f3gie by bol zni\u010den\u00fd objekt z\u00e1ujmu, ktor\u00fdm m\u00f4\u017ee by\u0165 budova, ale aj mesto, n\u00e1rod, svetov\u00fd syst\u00e9m, \u010d\u00edm sa dost\u00e1vame k limitom extr\u00e9mizmu. Limitom konania by mohla by\u0165 v\u00fdhra extr\u00e9mu, preto\u017ee v tom pr\u00edpade by sme extr\u00e9mistick\u00e9 chovanie\/\u00fatoky len naz\u00fdvali be\u017en\u00fdm utorkom alebo \u0161tvrtkom. V krajin\u00e1ch, v ktor\u00fdch v slovn\u00edku neexistuje slovo sloboda (napr. Severn\u00e1 K\u00f3rea), slovo extr\u00e9mizmus nem\u00e1 ve\u013ek\u00fd zmysel. Extr\u00e9m z vlastn\u00e9ho kore\u0148a slova nem\u00e1 limity. Je to extr\u00e9m, st\u00e1le sa bude nach\u00e1dza\u0165 na absol\u00fatnom okraji. Podstatn\u00e9 je predch\u00e1dza\u0165 samotn\u00e9mu extr\u00e9mizmu a zamedzi\u0165 aby sa do extr\u00e9mistick\u00fdch skup\u00edn za\u010dle\u0148ovalo v\u00e4\u010d\u0161ie mno\u017estvo mlad\u00fdch \u013eud\u00ed. Zlep\u0161i\u0165 vzdelanie v danej oblasti, zap\u00e1ja\u0165 mlad\u00fdch do diskusie, konzultova\u0165 n\u00e1sledky \u010dinov extr\u00e9mizmu.T\u00fato \u00falohu by nemala osta\u0165 na pleciach u\u010dite\u013eov, ale celej spolo\u010dnosti. Zap\u00e1ja\u0165 do problematiky by sa mali rodi\u010dia, bl\u00edzky, verejne zn\u00e1me osobnosti a najm\u00e4 politici. T\u00ed by mali by\u0165 vzorom ob\u010dianom. So s\u00fa\u010dasn\u00fdm vzostupom extr\u00e9mistick\u00fdch a populistick\u00fdch politick\u00fdch str\u00e1n v Eur\u00f3pe by s t\u00fdm spolo\u010dnos\u0165 nemala vy\u010dk\u00e1va\u0165. <\/p>\n\n\n\n Zdroje: <\/strong><\/p>\n\n\n\n [1] E., Saltman. How young people join violent extremist groups and how to stop them.<\/em> 2017. [online] [cit. 27.6.2023]. K dispoz\u00edcii na: https:\/\/www.ted.com\/speakers\/erin_marie_saltman<\/a>. <\/p>\n\n\n\n [2] Z., B\u00fatorov\u00e1. Extr\u00e9mizmus? \u010co to vlastne je?. Denn\u00edk N<\/em>, 2017 [online] [cit. 27.6.2023]. K dispoz\u00edcii na: https:\/\/dennikn.sk\/868358\/extremizmus-co-to-vlastne-je\/<\/a>.<\/p>\n\n\n\n [3] J., Dr\u00e1bik. \u013dSNS je neonacistick\u00e1 strana, usved\u010duj\u00fa ju jej spojenci aj vlastn\u00e9 \u010diny<\/em>. Denn\u00edk N, 2019 [online] [cit. 27.6.2023]. K dispoz\u00edcii na: https:\/\/dennikn.sk\/1634639\/lsns-je-neonacisticka-strana-usvedcuju-ju-jej-spojenci-aj-vlastne-ciny\/<\/a>.<\/p>\n\n\n\n [4] Black Bloc<\/em>. Counter Extremism Project, [online] [cit. 27.6.2023]. K dispoz\u00edcii na: https:\/\/www.counterextremism.com\/supremacy\/black-bloc<\/a>..<\/p>\n\n\n\n [5] The Black Bloc: Inside America\u2019s Hard Left<\/em>. Hysteria, [online] [cit. 27.6.2023]. K dispoz\u00edcii na: https:\/\/video.vice.com\/en_us\/video\/the-black-bloc-antifa-inside-americas-hard-left-fighting-alt-right\/590cff588a99751977883e1b<\/a>. <\/p>\n\n\n\n [6] American Terror: Extremism in the Ranks<\/em> . Vice special report, 2023. [online] [cit. 27.6.2023] K dispoz\u00edcii na: https:\/\/www.vicetv.com\/en_us\/video\/american-terror-extremism-in-the-ranks\/63caca6bd26f66141a1f6089<\/a>.<\/p>\n\n\n\n [7] MacFarquhar, N. (2021). What to Know About the Charlottesville Rally Civil Trial<\/em>. The New York Times, [online] [cit. 27.6.2023]. K dispoz\u00edcii na: https:\/\/www.nytimes.com\/live\/2021\/charlottesville-rally-trial-explained<\/a>. <\/p>\n\n\n\n
\n\n\n\n