21. storo\u010die sa nesie, hlavne v z\u00e1padn\u00fdch kult\u00farach, v znamen\u00ed pokroku a stability pre v\u0161etk\u00fdch. Svet si pod\u013ea tohto narat\u00edvu u\u017e\u00edva najdlh\u0161ie obdobie glob\u00e1lneho mieru. Tento glob\u00e1lny mier m\u00e1 podobu mno\u017estva ozbrojen\u00fdch konfliktov, ktor\u00e9 azda mimo Antarkt\u00eddy pokr\u00fdvaj\u00fa ka\u017ed\u00fd jeden svetadiel. 21. storo\u010die a jeho pokrok a stabilita pre v\u0161etk\u00fdch m\u00e1 \u010falej vych\u00e1dza\u0165 zo zdanliv\u00e9ho konca Studenej vojny, a teda v\u00fdhry liber\u00e1lnej formy demokracie po celom svete. Aj tu m\u00f4\u017eeme sledova\u0165 vysok\u00fa \u00farove\u0148 pozitivizmu a ignorancie nedostatkov, ktor\u00e9 maj\u00fa zdanlivo navodi\u0165 dojem pribli\u017eovania sa k neexistuj\u00facej ut\u00f3pii. Ale presu\u0148me svoju pozornos\u0165 k jadru probl\u00e9mu tejto eseje, ktor\u00fdm je samotn\u00e1 forma pokroku z prvej vety tohto textu. Pokrok, \u010di u\u017e technologick\u00fd alebo spolo\u010densk\u00fd, sa v kontexte kapitalizmu a \u00farovne konzumpcie ned\u00e1 poprie\u0165. Technol\u00f3gie ovplyv\u0148uj\u00fa ka\u017ed\u00fd aspekt n\u00e1\u0161ho \u017eivota a prihliadaj\u00fac na fakt, \u017ee \u017eijeme v krajine, ktor\u00e1 sa \u010dlen\u00ed do tohto z\u00e1padn\u00e9ho sveta, mo\u017enosti ako m\u00ed\u0148a\u0165 osobn\u00fd kapit\u00e1l sa javia by\u0165 nekone\u010dn\u00fdmi. Svet sa st\u00e1va zdanlivo men\u0161\u00edm a prepojenej\u0161\u00edm a \u010das viac nedostatkov\u00fdm v kontexte osobnostn\u00e9ho a kari\u00e9rneho rastu. A pr\u00e1ve tieto dva post produkty globaliz\u00e1cie s\u00fa najviac cite\u013en\u00e9 pre be\u017en\u00e9ho \u010dloveka strednej vrstvy \u017eij\u00faceho v na\u0161ej z\u00e1padnej spolo\u010dnosti. A pr\u00e1ve dopad tohto zr\u00fdch\u013eovania \u017eivota na na\u0161u plan\u00e9tu je to, \u010do v kone\u010dnom d\u00f4sledku ostane ako memento pre bud\u00face gener\u00e1cie, ke\u010f sa 21. storo\u010die stane len \u010fal\u0161ou kapitolou v dejepise, ak teda bude existova\u0165 niekto, kto by t\u00fa hist\u00f3riu p\u00edsal.<\/p>\n\n\n\n
Predt\u00fdm ne\u017e sa zamysl\u00edme nad osudom \u013eudstva, pova\u017eujem za d\u00f4le\u017eit\u00e9 zadefinova\u0165 rozmer dopadu globaliz\u00e1cie na \u017eivotn\u00e9 prostredie ako tak\u00e9. Pravdepodobne najzrete\u013enej\u0161\u00ed dopad globaliz\u00e1cie na \u017eivotn\u00e9 prostredie je rap\u00eddny n\u00e1rast v transporte tovarov a slu\u017eieb. Globaliz\u00e1cia zabezpe\u010dila, \u017ee jednotliv\u00e9 podniky s\u00fa schopn\u00e9 prepravova\u0165 a distribuova\u0165 svoj tovar po celom svete. Okrem toho, \u017ee sa to drasticky l\u00ed\u0161i od produkcie minulosti, ktor\u00e1 bola viac naviazan\u00e1 na lok\u00e1lnu \u00farove\u0148, to sp\u00f4sobuje aj nieko\u013eko cite\u013en\u00fdch negat\u00edv. V prvom rade, neprekvapivo, to sp\u00f4sobuje n\u00e1rast emisi\u00ed. Tu sl\u00fa\u017ei jednoduch\u00e1 rovnica, a to \u010d\u00edm viac produkt precestuje, t\u00fdm viac paliva sa spotrebuje, a t\u00fdm sa zvy\u0161uj\u00fa celkov\u00e9 emisie. Celkovo to prispieva k zne\u010dis\u0165ovaniu ovzdu\u0161ia a oce\u00e1nov, \u010do m\u00e1 dopad aj na samotn\u00fa biodiverzitu.[1]<\/a> To s\u00fa premenn\u00e9 v\u0161eobecne zn\u00e1me, no st\u00e1le relevantn\u00e9, \u010do pod\u010diarkuje pozorovanie International Trade Forum<\/em>, ktor\u00e9 vo svojom v\u00fdro\u010dnom reporte z roku 2021 pouk\u00e1zalo na 16% n\u00e1rast emisi\u00ed len v oblasti dopravy.[2]<\/a> V tomto kontexte pova\u017eujem za d\u00f4le\u017eit\u00e9 upozorni\u0165 na spom\u00ednan\u00fd dopad na biodiverzitu. Frekventovanej\u0161ia n\u00e1morn\u00e1 doprava m\u00e1 priamo dopad na zvieracie biotopy a migra\u010dn\u00e9 trasy. Tento trend pritom nie je limitovan\u00fd len na n\u00e1morn\u00fd ekosyst\u00e9m. Rozvoj n\u00e1mornej dopravy je len s\u00fa\u010das\u0165 rozvoju re\u0165azca pozemnej infra\u0161trukt\u00fary ako s\u00fa mosty a cesty, ktor\u00e9 rovnak\u00fdm sp\u00f4sobom nar\u00fa\u0161aj\u00fa \u017eivotn\u00e9 prostredie a prispievaj\u00fa k zne\u010dis\u0165ovaniu ovzdu\u0161ia. Na to sa d\u00e1 jednoducho naviaza\u0165 ekonomick\u00e1 \u0161pecifik\u00e1cia regi\u00f3nov, ktor\u00e1 okrem zvy\u0161ovania kvality a efektivity produkcie zabezpe\u010duje zni\u017eovanie kvality \u017eivotn\u00e9ho prostredia, ako je to napr\u00edklad v pr\u00edpade deforest\u00e1cie v Braz\u00edlii. Toto je len jeden z pr\u00edkladov, ako rozvojov\u00e9 regi\u00f3ny vo svete snahou o ekonomick\u00e9 vyrovnanie sa rozvinut\u00fdm krajin\u00e1m cestou mas\u00edvnej industrializ\u00e1cie zvy\u0161uj\u00fa \u00farove\u0148 produkovan\u00fdch emisi\u00ed. No a e\u0161te nakoniec ku t\u00e9me rozvoja glob\u00e1lneho obchodu, to sp\u00f4sobuje pr\u00edle\u017eitosti pre invaz\u00edvne druhy na presun do in\u00fdch \u010dast\u00ed sveta. Kontajnery prev\u00e1\u017ean\u00e9 z kontinentu na kontinent predstavuj\u00fa ide\u00e1lne miesto pre r\u00f4zne \u017eivo\u010d\u00edchy a mikroorganizmy na presun do \u00faplne novej lokality. Tak\u00e9to organizmy sa ocitn\u00fa v ekosyst\u00e9me, v ktorom nemaj\u00fa prirodzen\u00fdch pred\u00e1torov a postupn\u00fdm rozmno\u017eovan\u00edm sa za\u010dn\u00fa vytl\u00e1\u010da\u0165 ostatn\u00e9 rastliny alebo \u017eivo\u010d\u00edchov. To sp\u00f4sobilo od roku 1970 68% pokles v \u00farovni biodiverzity glob\u00e1lne.[3]<\/a> A pr\u00edkladov by sme tu vedeli h\u013eada\u0165 enormn\u00e9 mno\u017estvo, od kr\u00e1likov v Austr\u00e1lii cez hrochy drogov\u00e9ho magn\u00e1ta Pabla Escobara v Kolumbii.<\/p>\n\n\n\n Ale prejdime na d\u00f4le\u017eitej\u0161iu \u010das\u0165 tejto eseje, ktorou je samotn\u00e1 ot\u00e1zka o bud\u00facnosti \u013eudstva. Nach\u00e1dzame sa v obdob\u00ed, kedy si spolo\u010dnos\u0165 za\u010d\u00edna uvedomova\u0165 potrebu zmeny n\u00e1\u0161ho sp\u00f4sobu \u017eivota, ak chceme ma\u0165 plan\u00e9tu, na ktorej by tak\u00fdto \u017eivot mohol pokra\u010dova\u0165. Rozvojov\u00e9 krajiny sa do\u017eaduj\u00fa repar\u00e1ci\u00ed za zne\u010distenie vyvezen\u00e9 rozvinut\u00fdmi krajinami, ktor\u00e9 na druhej strane nie s\u00fa jednotn\u00e9 v pr\u00edstupoch k rie\u0161eniu tejto situ\u00e1cie, alebo upriamuj\u00fa svoju pozornos\u0165 na parci\u00e1lne probl\u00e9my. Ako perfektn\u00fd pr\u00edklad tu sl\u00fa\u017ei elektromobilita a tla\u010denie na jej aplikovanie. Na jednej strane parci\u00e1lne dobr\u00e9 rie\u0161enie, ktor\u00e9 by zabezpe\u010dilo pokles emisi\u00ed, no na strane druhej tu je st\u00e1le ot\u00e1zka emisi\u00ed pri v\u00fdrobe tak\u00e9hoto automobilu a hlavne emisi\u00ed pri v\u00fdrobe a \u00fadr\u017ebe ciest, po ktor\u00fdch tak\u00e9to aut\u00e1 maj\u00fa chodi\u0165. Obdobn\u00fd probl\u00e9m tvor\u00ed potravin\u00e1rsky priemysel, kde napriek zn\u00ed\u017eeniu na\u0161ej osobnej uhl\u00edkovej stopy pri obmedzen\u00ed konzum\u00e1cie m\u00e4sa, tu st\u00e1le m\u00e1me produkovan\u00e9 emisie pri preprave r\u00f4znych exotick\u00fdch druhov ovocia, zeleniny a \u010fal\u0161\u00edch produktov do na\u0161ich obchodov. A to ani nerozv\u00edjam do h\u013abky t\u00e9mu rozvojov\u00fdch kraj\u00edn, ktor\u00e9 na to, aby sa vyrovnali \u017eivotn\u00e9mu \u0161tandardu rozvinut\u00fdch kraj\u00edn, nemaj\u00fa in\u00fa mo\u017enos\u0165 ako zv\u00fd\u0161i\u0165 uhl\u00edkov\u00fa stopu na jednotlivca, ke\u010f\u017ee rast\u00face emisie id\u00fa ruka v ruke s rast\u00facou \u00farov\u0148ou \u017eivota.<\/p>\n\n\n\n A tu sa dost\u00e1vame do \u00farovne \u013eudskej prirodzenosti a z \u010dasti aj argumenta\u010dnej logiky. Rozvinut\u00e9 krajiny tla\u010dia na rozvojov\u00e9, aby sk\u00f4r adaptovali udr\u017eate\u013enej\u0161ie sp\u00f4soby rozvoja. Na jednej strane s\u00fa tieto sp\u00f4soby drah\u00e9 a na druhej strane je celkom \u0165a\u017ek\u00e9 po\u017eadova\u0165 udr\u017eate\u013en\u00fd rozvoj od rozvojov\u00fdch kraj\u00edn ak prihliadame na fakt, \u017ee s\u00fa to pr\u00e1ve rozvinut\u00e9 krajiny, ktor\u00e9 sa na svoju \u00farove\u0148 dostali prostredn\u00edctvom tvorby ve\u013ek\u00e9ho mno\u017estva emisi\u00ed. Tu ako pr\u00edklad m\u00f4\u017ee sl\u00fa\u017ei\u0165 v\u00fdroba bet\u00f3nu, ktor\u00e1 m\u00e1 pomerne ve\u013ek\u00fd podiel na celkovej produkcii emisi\u00ed. Na jednej strane by bolo ide\u00e1lne obmedzi\u0165 jeho produkciu, no na strane druhej predstavuje pre ve\u013ea kraj\u00edn jedin\u00fd sp\u00f4sob ako zabezpe\u010di\u0165 dostupn\u00e9 b\u00fdvanie pre svojich ob\u010danov. Na druhej strane rovnako probl\u00e9mov\u00fdm sa jav\u00ed do\u017eadovanie rozvinut\u00fdch kraj\u00edn na cielenom zn\u00ed\u017een\u00ed \u017eivotn\u00e9ho \u0161tandardu, ktor\u00fd je v nich za\u017eit\u00fd. Celkovo to vytv\u00e1ra za\u010darovan\u00fd kruh, kedy rie\u0161enia, aj ke\u010f s\u00fa parci\u00e1lne, vy\u017eaduj\u00fa spolo\u010densk\u00fa podporu a iniciat\u00edvu na to, aby boli aplikovate\u013en\u00e9. A aj to nie je bez svojej d\u00e1vky ch\u00fdb, kedy vznikaj\u00fa zauj\u00edmav\u00e9 situ\u00e1cie, kde spolo\u010dnos\u0165 je proti nukle\u00e1rnej v\u00fdrobe elektriny no z\u00e1rove\u0148 predstava vetern\u00fdch mlynov \u201ena vlastnom dvore\u201c je rovnako odradzuj\u00faca.<\/p>\n\n\n\n Napriek v\u0161etk\u00e9mu tu m\u00e1me rie\u0161enia na tieto probl\u00e9my. Ost\u00e1va tu u\u017e iba jedno ve\u013ek\u00e9 \u201eALE\u201c. Prir\u00e1tajme do celej tejto zlo\u017eitej rovnice konzumn\u00fa spolo\u010dnos\u0165, v ktorej \u017eijeme. Pre syst\u00e9m ide\u00e1lne rie\u0161enia na redukciu na\u0161ej osobnej uhl\u00edkovej stopy s\u00fa tak\u00e9, ktor\u00e9 z\u00e1rove\u0148 generuj\u00fa profit. V\u00fdmena spa\u013eovacieho motora za elektrick\u00fd, limitovanie vyu\u017e\u00edvania plynu v dom\u00e1cnosti, v\u00fdmena klasick\u00fdch \u017eiaroviek za LED \u017eiarovky, limitovanie svietenia v dom\u00e1cnosti, aplik\u00e1cia dvojvrstvov\u00fdch okien pre lep\u0161iu izol\u00e1ciu a vyradenie m\u00e4sa z potravy sa javia ako ide\u00e1lne rie\u0161enia. No z\u00e1rove\u0148 to je \u0161ikovn\u00e9 presmerovanie zodpovednosti z \u201ekompetentn\u00fdch\u201c na be\u017en\u00e9ho \u010dloveka, ktor\u00fd by sa mal v pr\u00edpade nedostatku financi\u00ed alebo \u010dasu na tak\u00e9to zmeny v tomto u\u017e tak hektickom svete c\u00edti\u0165 zle. A zdanlivo by to aj mohlo fungova\u0165, keby ka\u017ed\u00fd uprednostnil ekologicky vhodn\u00e9 rie\u0161enia oproti komfortu a prosperite. Zvl\u00e1\u0161\u0165 sa to zd\u00e1 ako spr\u00e1vne rie\u0161enie po pand\u00e9mii v\u00edrusu COVID-19, kedy do\u0161lo k spomaleniu konzumpcie a mobility. Ale pravda je tak\u00e1, \u017ee to sp\u00f4sobilo pokles emisi\u00ed v rokoch pand\u00e9mie, ktor\u00e9 sa n\u00e1sledne zotavili po uvo\u013enen\u00ed situ\u00e1cie. Rovnako sa n\u00e1m cel\u00e9 toto rie\u0161enie na individu\u00e1lnej \u00farovni rozpad\u00e1, ak sa pozrieme na celkov\u00fd rozmer probl\u00e9mu, proti ktor\u00e9mu ako \u013eudstvo stoj\u00edme. Inak povedan\u00e9, individu\u00e1lne kroky na redukovanie emisi\u00ed s\u00fa spr\u00e1vne, ale zatienen\u00e9 syst\u00e9movou realitou glob\u00e1lnej produkcie emisi\u00ed.<\/p>\n\n\n\n Ak\u00e9 je teda v\u00fdchodisko z tohto v\u0161etk\u00e9ho a \u010do to znamen\u00e1 pre \u013eudstvo? Existuje e\u0161te \u0161anca nie\u010do zmeni\u0165 tak, aby sme sa vyhli klimatickej zmene? V jednoduchosti odpove\u010f znie nie. Na druhej strane to ale neznamen\u00e1 ani koniec \u013eudskej civiliz\u00e1cie. Klimatick\u00e1 zmena v priebehu 21. storo\u010dia je u\u017e nevyvr\u00e1tite\u013en\u00e1 realita, s ktorou ide ruka v ruke zmena ka\u017edodenn\u00e9ho \u017eivota ako ho pozn\u00e1me. V dne\u0161nej dobe aj najpesimistickej\u0161ie v\u00fdvojov\u00e9 scen\u00e1re nepoukazuj\u00fa na to, \u017ee by malo d\u00f4js\u0165 ku koncu \u013eudstva ako tak\u00e9ho. \u013dudstvo je pozoruhodn\u00fd druh, ktor\u00fd je schopn\u00fd adapt\u00e1cie na r\u00f4zne situ\u00e1cie, \u010do potvrdzuje diverzita os\u00eddlen\u00fdch podnebn\u00fdch p\u00e1siem. Teda nezodpovedan\u00e9 ost\u00e1va u\u017e iba to, ako bud\u00fa bud\u00face gener\u00e1cie spom\u00edna\u0165 na 21. storo\u010die. A pr\u00e1ve v tomto kontexte pova\u017eujem za potrebn\u00e9 nepodlieha\u0165 prehnan\u00e9mu pesimizmu vych\u00e1dzaj\u00facemu z poh\u013eadu na rozsah situ\u00e1cie, v ktorej sa nach\u00e1dzame. Ka\u017ed\u00e1 zmena, ktor\u00fa dnes sprav\u00edme pre udr\u017eate\u013enos\u0165 na\u0161ej spolo\u010dnosti prispieva pozit\u00edvne k bud\u00facemu v\u00fdvoju, aby 21. storo\u010die bolo zap\u00edsan\u00e9 do hist\u00f3rie ako epocha zmeny, ktor\u00e1 je mo\u017en\u00e1.<\/p>\n\n\n\n Zdroje:<\/strong> <\/p>\n\n\n\n STOBIERSKI, T.: 4 Effects of Globalization on the Environment.<\/em> [online], [cit. 21\/5\/2023]. Dostupn\u00e9 na internete: <https:\/\/online.hbs.edu\/blog\/post\/globalization-effects-on-environment> <\/p>\n\n\n\n ITF Transport Outlook 2021. <\/em>[online], [cit. 21\/5\/2023]. Dostupn\u00e9 na internete: <https:\/\/www.oecd-ilibrary.org\/sites\/16826a30-en\/index.html?itemId=\/content\/publication\/16826a30-en> <\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":" 21. storo\u010die sa nesie, hlavne v z\u00e1padn\u00fdch kult\u00farach, v znamen\u00ed pokroku a stability pre v\u0161etk\u00fdch. Svet si pod\u013ea tohto narat\u00edvu u\u017e\u00edva najdlh\u0161ie obdobie glob\u00e1lneho mieru. Tento glob\u00e1lny mier m\u00e1 podobu mno\u017estva ozbrojen\u00fdch konfliktov, ktor\u00e9 azda mimo Antarkt\u00eddy pokr\u00fdvaj\u00fa ka\u017ed\u00fd jeden svetadiel. 21. storo\u010die a jeho pokrok a stabilita pre v\u0161etk\u00fdch m\u00e1 \u010falej vych\u00e1dza\u0165 zo zdanliv\u00e9ho […]<\/p>\n","protected":false},"author":16,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_monsterinsights_skip_tracking":false,"_monsterinsights_sitenote_active":false,"_monsterinsights_sitenote_note":"","_monsterinsights_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[11],"tags":[],"class_list":["post-497","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-eseje"],"yoast_head":"\n
\n\n\n\n