(L\u00edvia J\u00e1no\u0161\u00edkov\u00e1 \u00a7 Martin \u0160oman) <\/p>\n\n\n\n
V\u00fdchodiskov\u00fdm bodom druh\u00e9ho \u010dl\u00e1nku zo s\u00e9rie o filozofii revol\u00faci\u00ed je pre n\u00e1s prepojenos\u0165 pojmov kr\u00edza a revol\u00facia, na ktor\u00fa sme pouk\u00e1zali u\u017e minule. Ak chceme sk\u00fama\u0165 po\u010diatky revol\u00facie z filozofick\u00e9ho h\u013eadiska, mus\u00ed by\u0165 pre n\u00e1s vz\u0165ah revol\u00facia \u2013 kr\u00edza smerodajn\u00fd, ke\u010f\u017ee jedno implikuje druh\u00e9 a naopak. Ako sme si pribl\u00ed\u017eili v predch\u00e1dzaj\u00facom \u010dl\u00e1nku, nie ka\u017ed\u00e1 kr\u00edza podmie\u0148uje vypuknutie revol\u00facie. Do t\u00fdchto komplikovan\u00fdch spolo\u010densko-transforma\u010dn\u00fdch procesov vstupuje mno\u017estvo faktorov, ak\u00fdmi s\u00fa rozsah kr\u00edzy a jej dopady na \u010dlenov t\u00fdchto syst\u00e9mov, koncentr\u00e1cia moci \u010di historick\u00e9 n\u00e1hodilosti. Historick\u00e1 sk\u00fasenos\u0165 n\u00e1s v\u0161ak utvrdzuje o v\u00fdznamnom prepojen\u00ed kr\u00edzovosti prameniacej z presved\u010denia, \u017ee doteraj\u0161\u00ed stav je v podmienkach nov\u00e9ho, meniaceho sa sveta ne\u017eiad\u00faci a revol\u00facia je tak odpove\u010fou na tieto kr\u00edzy v podobe radik\u00e1lnych syst\u00e9mov\u00fdch zmien.<\/em> Je tomu tak najm\u00e4 preto, \u017ee samotn\u00e1 revol\u00facia m\u00f4\u017ee by\u0165 v kone\u010dnom d\u00f4sledku po\u010diato\u010dn\u00fdm bodom novej kr\u00edzy. Toto tvrdenie kore\u0161ponduje s te\u00f3riou cyklickej hist\u00f3rie, ktor\u00e1 pova\u017euje historick\u00fd v\u00fdvoj civiliz\u00e1ci\u00ed, r\u00ed\u0161 alebo \u0161t\u00e1tov za toto\u017en\u00fd so \u017eivotom \u010dloveka, teda pozost\u00e1vaj\u00facim z narodenia, dospievania, starnutia a smrti.[1]<\/a><\/p>\n\n\n\n Po\u010diatok revol\u00facie <\/strong><\/p>\n\n\n\n Po\u010diato\u010dn\u00e1 f\u00e1za kr\u00edzy vy\u00fas\u0165uj\u00faca do revol\u00facie sa v\u0161ak nesklad\u00e1 len zo samotn\u00e9ho aktu \u201e\u200b\u200bnarodenia\u201c, \u010d\u00edm m\u00f4\u017eeme ozna\u010dova\u0165 vznik. Ideov\u00fd z\u00e1klad revol\u00facie tvor\u00ed my\u0161lienka navodzuj\u00faca pocit potreby tohto vzniku a nast\u00e1va v momente, kedy jedinec ver\u00ed, \u017ee revol\u00facia nie je iba mo\u017en\u00e1, ale \u017ee pocit jej mo\u017en\u00e9ho naplnenia zdie\u013eaj\u00fa aj ostatn\u00ed pr\u00edslu\u0161n\u00edci danej komunity, kme\u0148a, n\u00e1roda \u010di pohlavia.[2] <\/a>K\u013e\u00fa\u010dov\u00fa \u00falohu tu zohr\u00e1va kolekt\u00edvna v\u00edzia nov\u00e9ho a lep\u0161ieho sveta, ktor\u00e1 sl\u00fa\u017ei z\u00e1ujmom a potreb\u00e1m \u010dloveka zajtraj\u0161ka. M\u00f4\u017eeme tak hovori\u0165 o viere v to, \u017ee v t\u00fato v\u00edziu \u010di my\u0161lienku ver\u00edme viacer\u00ed z\u00e1rove\u0148. Ide o iracion\u00e1lne zakotvenie po\u010diato\u010dn\u00e9ho revolu\u010dn\u00e9ho \u0161t\u00e1dia, v ktorom reflektujeme syst\u00e9mov\u00e9 nedostatky premietnut\u00e9 v okolitej realite, no z\u00e1rove\u0148 je tu pr\u00edtomn\u00e1 viera v to, \u017ee tento stav je mo\u017en\u00e9 prekona\u0165 radik\u00e1lnym obratom vo v\u00fdchodiskov\u00fdch my\u0161lienkach ur\u010duj\u00facich smerovanie spolo\u010dnosti \u2013 teda doktr\u00edny, dogmy \u010di ideol\u00f3gie. \u010cesk\u00fd filozof Michael Hauser my\u0161lienku viery v r\u00e1mci ideol\u00f3gie rozv\u00edja \u2013 pod\u013ea Hausera m\u00f4\u017eeme na pr\u00edklade neoliberalizmu popretk\u00e1vanom kr\u00edzami pozorova\u0165 p\u00f4sobenie ideol\u00f3gie, ktor\u00e1 sp\u00f4sobuje to, \u017ee napriek opakovan\u00fdm zlyhaniam, ktor\u00e9 by mali nab\u00fara\u0165 vieru jej st\u00fapencov, ideol\u00f3gia pre\u017e\u00edva. Aj napriek vidite\u013en\u00fdm nedostatkom ideol\u00f3gia pretrv\u00e1va, nie v\u0161ak z d\u00f4vodu jej efekt\u00edvnosti alebo prospe\u0161nosti, ale v\u010faka viere v to, \u017ee r\u00e1mec ideol\u00f3gie je neprekro\u010dite\u013en\u00fd. <\/em>Dost\u00e1vame sa teda do bodu, kedy degraduje ostatn\u00e9 ideol\u00f3gie na ni\u017e\u0161iu \u00farove\u0148 a ozna\u010duje ich za zdegenerovan\u00e9 a ods\u00fadeniahodn\u00e9. V z\u00e1rodku je revol\u00facia len te\u00f3riou. T\u00e1 sa ale hne\u010f po prvom revolu\u010dnom akte men\u00ed vonkaj\u0161\u00edmi okolnos\u0165ami a prisp\u00f4sobuje sa realite.[3]<\/a> Za prvotn\u00fd revolu\u010dn\u00fd akt m\u00f4\u017eeme pova\u017eova\u0165 u\u017e f\u00e1zu pr\u00edprav, po\u010das ktorej doch\u00e1dza k systematick\u00e9mu pripravovaniu bud\u00facich revolucion\u00e1rov. Pr\u00edprava spo\u010d\u00edva v predan\u00ed revolu\u010dn\u00e9ho know-how, ktor\u00e9ho z\u00e1klad tvor\u00ed sofistikovan\u00e1 zmes nen\u00e1silnosti, marketingu a fundraisingu. N\u00e1sledne m\u00f4\u017eu by\u0165 vycvi\u010den\u00ed revolucion\u00e1ri vyu\u017eit\u00ed na revolu\u010dn\u00e9 akty prebiehaj\u00face v lok\u00e1lnom priestore.[4]<\/a> Na druhej strane tu v\u0161ak existuje potencionalita nadn\u00e1rodnej, celosvetovej \u010di syst\u00e9movej kr\u00edzy, na ktor\u00fa sa spom\u00ednan\u00e9 princ\u00edpy nedaj\u00fa aplikova\u0165.<\/p>\n\n\n\n Ideol\u00f3gia ako realita <\/strong><\/p>\n\n\n\n Michael Hauser sa v knihe Kapitalizmus ako zombie<\/em> s\u00fastred\u00ed pr\u00e1ve na ot\u00e1zky kr\u00edzy v kontexte neoliberalizmu. Vo vz\u0165ahu neoliber\u00e1lnych ekonomick\u00fdch princ\u00edpov a ich kr\u00edzovosti Hauser kon\u0161tatuje: \u201eNeoliber\u00e1lna te\u00f3ria hl\u00e1si, \u017ee trh osloboden\u00fd od \u0161t\u00e1tnych z\u00e1sahov smeruje k rovnov\u00e1he, a takto osloboden\u00fd trh sa z princ\u00edpu nem\u00f4\u017ee dosta\u0165 do kr\u00edzy.\u201c<\/em>[5]<\/a> Takto sa dost\u00e1vame ku samotnej povahe v\u0161etk\u00fdch ideol\u00f3gi\u00ed, ktorou je pr\u00e1ve odstr\u00e1nenie skuto\u010dnosti, \u017ee kr\u00edza poch\u00e1dza z ideologick\u00fdch \u0161trukt\u00far. \u00daspe\u0161n\u00e9 (respekt\u00edve pre\u017eitia schopn\u00e9) ideol\u00f3gie premietnut\u00e9 do spolo\u010densko-politick\u00fdch zriaden\u00ed maj\u00fa spolo\u010dn\u00e9 to, \u017ee postupnou implement\u00e1ciou ich doktr\u00edn s\u00fa pr\u00edpadn\u00e9 zlyhania ozna\u010dovan\u00e9 za \u010diastkov\u00fa chybu, ktor\u00e1 nepoch\u00e1dza z povahy syst\u00e9mu. Prevl\u00e1daj\u00faca ideol\u00f3gia tak \u00faspe\u0161ne zastiera svoje \u00faskalia a pre\u017e\u00edva, napriek opakovan\u00fdm zlyhaniam. Za touto skuto\u010dnos\u0165ou stoj\u00ed fakt, \u017ee usporiadanie spolo\u010dnosti, teda aj ka\u017edodenn\u00e1 realita, sa kreuje na obraz ideol\u00f3gie, pri\u010dom tento proces neplat\u00ed opa\u010dne. V kone\u010dnom d\u00f4sledku to znamen\u00e1, \u017ee ka\u017ed\u00e1 \u010das\u0165 n\u00e1\u0161ho s\u00fakromn\u00e9ho aj spolo\u010densk\u00e9ho \u017eivota je podriaden\u00e1 a prisp\u00f4sobovan\u00e1 nastaven\u00fdm a nemenn\u00fdm princ\u00edpom, ktor\u00fdch podstata je nespochybnite\u013en\u00e1. Ak sa t\u00e1to idea st\u00e1va okolitou realitou s platn\u00fdmi z\u00e1konmi, chybovos\u0165 a kr\u00edzy, ktor\u00e9 vyplynuli z postupn\u00e9ho uplat\u0148ovania krokov potrebn\u00fdch pre jej realiz\u00e1ciu, u\u017e nie s\u00fa vyvr\u00e1tite\u013en\u00e9 v rovine akademickej kritiky. Absencia prehodnocovania nemenn\u00fdch princ\u00edpov preto sp\u00f4sobuje oddia\u013eovanie potrebnej transform\u00e1cie. Pr\u00edvr\u017eenci a obhajcovia kolekt\u00edvnej il\u00fazie prirodzene vidia ako v\u00fdchodisko z kr\u00edzovej situ\u00e1cie prehlbovanie statusu quo.\u00a0<\/p>\n\n\n\n Franc\u00fazsky psychol\u00f3g a filozof Henri Wallon sa v diele Od \u010dinu k mysleniu<\/em> sna\u017e\u00ed dok\u00e1za\u0165 biologick\u00e9 predpoklady intelektu\u00e1lnej \u010dinnosti. Wallonov pr\u00ednos v tejto problematike m\u00f4\u017eeme vyvodi\u0165 z jeho v\u00fdskumu senzomotorick\u00e9ho a emocion\u00e1lneho spr\u00e1vania po\u010das prv\u00e9ho roku \u017eivota die\u0165a\u0165a. V tomto obdob\u00ed je inteligencia situa\u010dn\u00e1. To znamen\u00e1, \u017ee na tejto \u00farovni doch\u00e1dza k manipul\u00e1cii iba s vn\u00edmate\u013en\u00fdmi objektmi. Schopnos\u0165 kategorizova\u0165 a rozli\u0161ova\u0165 medzi podmienkou a \u00fa\u010dinkom sa vz\u0165ahuje na komunika\u010dn\u00e9 prostriedky a jazyk. Wallon sa zhoduje so \u0161vaj\u010diarskym psychol\u00f3gom a biol\u00f3gom Jeanom\u00a0 Pjagetom na tom, \u017ee \u201epojmy s\u00fa v\u00fdsledkom s\u00fadov. Vyde\u013euj\u00fa sa z nich, aby sa stali syst\u00e9mami vz\u0165ahov a tried. Tak sa st\u00e1vaj\u00fa v\u00fdchodiskom nov\u00fdch s\u00fadov.\u201c<\/em>[6]<\/a> V r\u00e1mci tejto koncepcie je op\u00edsan\u00fd v\u00fdvin die\u0165a\u0165a pozost\u00e1vaj\u00faci zo \u0161iestich et\u00e1p, ktor\u00e9 opisuj\u00fa prechod od motorick\u00fdch sch\u00e9m k postupn\u00e9mu kreovaniu \u010dloveka ako intelektu\u00e1lnej bytosti. V prv\u00fdch troch f\u00e1zach m\u00f4\u017eeme pozorova\u0165 koexistenciu a vz\u00e1jomn\u00fa asimil\u00e1ciu sch\u00e9m, no z\u00e1rove\u0148 nem\u00f4\u017eu by\u0165 vynechan\u00e9. Prvotn\u00fd z\u00e1klad \u010dinnosti je podmie\u0148ovan\u00fd zrakov\u00fdm vnemom. Postupn\u00fdm v\u00fdvinom sa die\u0165a dost\u00e1va do \u0161t\u00e1dia, kedy je schopn\u00e9 opusti\u0165 ist\u00e9 vnemy pre vykon\u00e1vanie potrebn\u00fdch \u010dinnost\u00ed. Prv\u00e9 tri \u0161t\u00e1di\u00e1 charakterizuje opakovanie predch\u00e1dzaj\u00facich \u010dinnost\u00ed a napodob\u0148ovanie. V tre\u0165om \u0161t\u00e1diu doch\u00e1dza k v\u00fdrazn\u00e9mu pokroku koordinovania vnemov a motoriky. \u201eDie\u0165a stimulovan\u00e9 v\u00fdsledkom alebo zauj\u00edmav\u00fdm v\u00fdjavom si vie spomen\u00fa\u0165 na gest\u00e1, ktor\u00e9 k nemu viedli, a tak ho urobi\u0165 trval\u00fdm. No e\u0161te st\u00e1le opakuje bez zmeny predch\u00e1dzaj\u00face sch\u00e9my. Nie je schopn\u00e9 adapt\u00e1cie, jeho opakovanie nie je absol\u00fatne, preto\u017ee sa riadi o\u010dak\u00e1van\u00fdm \u00fa\u010dinkom. Ide o vz\u0165ah medzi prostriedkom a cie\u013eom.\u201c<\/em>[7]<\/a> V pr\u00edpade nekritick\u00e9ho preberania doktr\u00edn ideol\u00f3gie sa v prenesenom slova zmysle dost\u00e1vame op\u00e4\u0165 do tejto f\u00e1zy, ktor\u00e1 je charakteristick\u00e1 ide\u00e1lnou totalitou, zalo\u017eenou na bezbrehej potrebe opakova\u0165. Neschopnos\u0165 zapojenia v\u0161etk\u00fdch vnemov do spozn\u00e1vacieho procesu sp\u00f4sobuje, \u017ee videnie okolit\u00e9ho sveta sa pre die\u0165a st\u00e1va nemenn\u00fdm a trval\u00fdm. Rovnak\u00fa implik\u00e1ciu m\u00f4\u017eeme pozorova\u0165 pri p\u00f4soben\u00ed ideol\u00f3gie na \u010dlenov syst\u00e9mu.<\/p>\n\n\n\n Nemo\u017enos\u0165 transform\u00e1cie <\/strong><\/p>\n\n\n\n V momente, kedy sa ideol\u00f3gia zhmot\u0148uje a transformuje na okolit\u00fa realitu, prich\u00e1dzame o mo\u017enos\u0165 podrobi\u0165 ju kritickej anal\u00fdze, ke\u010f\u017ee sa st\u00e1va jedin\u00fdm mo\u017en\u00fdm a pravdiv\u00fdm v\u00fdchodiskom. Priepas\u0165, ktor\u00e1 sa nach\u00e1dza medzi te\u00f3riou a jej n\u00e1sledn\u00fdm zhmot\u0148ovan\u00edm dokazuje, \u017ee prevedenie akejko\u013evek idey do praxe potrebuje praktick\u00e9 kroky, ktor\u00e9 v\u0161ak nemaj\u00fa p\u00f4vod v teoretickom v\u00e1kuu. Postupn\u00e1 aplik\u00e1cia idey do spolo\u010densk\u00e9ho usporiadania si vy\u017eaduje jej zne\u010distenie. K zne\u010disteniu idey nevyhnutne doch\u00e1dza zaka\u017ed\u00fdm, ak sa pok\u00fa\u0161ame vymani\u0165 jednu my\u0161lienku z mnoh\u00fdch z p\u00f4vodn\u00e9ho teoretick\u00e9ho v\u00e1kua.\u00a0 Z tejto premisy m\u00f4\u017eeme odvodi\u0165 aj (zjednodu\u0161en\u00fa) logiku, ktor\u00e1 stoj\u00ed za neoliber\u00e1lnymi princ\u00edpmi, ktor\u00e9 sp\u00f4sobuj\u00fa, \u017ee \u00fastredn\u00e1 my\u0161lienka maxim\u00e1lnej slobody jednotlivca sa v praxi oklie\u0161\u0165uje na \u00fapln\u00fa slobodu trhu. Stav ekonomickej kr\u00edzy preto nie je z poh\u013eadu neoliber\u00e1lov pripisovan\u00fd chyb\u00e1m slobodn\u00e9ho trhu, ale chyb\u00e1m v\u0161etk\u00fdch \u010fal\u0161\u00edch skuto\u010dnost\u00ed, ktor\u00e9 maj\u00fa trh obmedzova\u0165. <\/p>\n\n\n\n Touto logikou sa dost\u00e1vame k nekritick\u00e9mu dogmatizmu. Doktr\u00edny s\u00fa zhmotnen\u00edm jedin\u00e9ho dobra, pravdy a entity oprostenej od \u013eudsk\u00fdch nerest\u00ed, a preto nem\u00f4\u017eu by\u0165 nikdy spytovan\u00e9 \u010di spochyb\u0148ovan\u00e9. Na vine s\u00fa \u013eudia, ktor\u00fdch myslenie a konanie nie je v s\u00falade s jedinou pravdou. V neoliberalizme je podobnou modlou pr\u00e1ve opakovane zlyh\u00e1vaj\u00faci slobodn\u00fd trh, pri\u010dom hrie\u0161nikmi s\u00fa op\u00e4\u0165 \u013eudia a \u0161t\u00e1ty, ktor\u00e9 br\u00e1nia \u00faplnej emancip\u00e1cii trhu.[8]<\/a><\/p>\n\n\n\n Zdroje: <\/strong><\/p>\n\n\n\n HAUSER, M.: Kapitalismus jako zombie neboli pro\u010d \u017eijeme ve sv\u011bt\u011b p\u0159\u00edzraku<\/em>. Praha: Rybka publishers, 2012, 364 s. <\/p>\n\n\n\n JAUVERT V.: Tvorcovia revol\u00faci\u00ed<\/em>. [online], [cit. 30\/4\/2023]. Dostupn\u00e9 na internete: <ttps:\/\/legacy.blisty.cz\/art\/23789.html<\/a>>.\u00a0<\/p>\n\n\n\n KRAUSZ T. ; DESAI R. ; SZIGETI P. ; VARELA R.:\u00a0 In Need of Alternatives: Problems and issues of non-capitalist mixed economies<\/em>. [online], [cit. 30\/4\/2023]. Dostupn\u00e9 na internete: <http:\/\/www.eszmelet.hu\/wp-content\/uploads\/2022\/02\/eszmelet-kulonszam-2021-vagojelnelkul-1.pdf<\/a>>. <\/p>\n\n\n\n
\n\n\n\n