Veg\u00e1nstvo nie je len trend nov\u00e9ho typu di\u00e9ty pre dosiahnutie ide\u00e1lov tela. Pr\u00e1ve veg\u00e1ni s\u00fa jedn\u00fdmi z t\u00fdch, ktor\u00ed klad\u00fa d\u00f4raz na zamedzenie v\u0161etk\u00fdch foriem krutosti a zneu\u017e\u00edvania zvierat za \u00fa\u010delom jedla, \u0161atstva alebo in\u00fdm \u00fa\u010delom. S\u00fa\u010dasn\u00fd konzum \u017eivo\u010d\u00ed\u0161nych produktov nie je z h\u013eadiska environmentalistiky udr\u017eate\u013en\u00fd.<\/p>\n\n\n\n
V na\u0161om \u010dl\u00e1nku by sme V\u00e1m chceli pribl\u00ed\u017ei\u0165 jedno z najmlad\u0161\u00edch soci\u00e1lnych hnut\u00ed, ktor\u00e9 je spolo\u010dnos\u0165ou diskutabilne vn\u00edman\u00e9. Je pravdou, \u017ee na Slovensku je veg\u00e1nstvo, \u010di hnutie za oslobodenie zvierat pomerne mlad\u00e9 oproti z\u00e1padn\u00fdm krajin\u00e1m, a preto je \u0165a\u017ek\u00e9 ho spr\u00e1vne charakterizova\u0165. Jedn\u00fdm z d\u00f4vodov je na\u0161e nazeranie na veg\u00e1nstvo, ke\u010f\u017ee predstavuje s\u00fa\u010dasn\u00fd trendov\u00fd \u017eivotn\u00fd \u0161t\u00fdl, ne\u017e soci\u00e1lno-politick\u00e9 hnutie. V rozli\u010dn\u00fdch form\u00e1ch politick\u00e9ho aktivizmu sa my\u0161lienka odopretia si \u017eivo\u010d\u00ed\u0161nych produktov st\u00e1va snahou o transform\u00e1ciu nazerania na toto odvetvie n\u00e1\u0161ho konzumn\u00e9ho sp\u00f4sobu \u017eivota.<\/p>\n\n\n\n
Ako sme spomenuli, veg\u00e1nstvo je s\u00fa\u010dasn\u00fdm trendom \u017eivotn\u00e9ho \u0161t\u00fdlu, av\u0161ak, jeho korene siahaj\u00fa aj do starovek\u00e9ho Gr\u00e9cka. Filozof a matematik Pytagoras zd\u00f4raz\u0148oval \u00factu k \u017eivotu, rovnosti a hodnot\u00e1m v\u0161etk\u00fdch druhov.<\/p>\n\n\n\n
Hlavnou kol\u00edskou veg\u00e1nstva je \u00c1zia, kde pr\u00e1ve d\u017einisti boli prv\u00ed, ktor\u00ed praktizovali tento sp\u00f4sob stravovania. N\u00e1bo\u017eenstvo d\u017einizmus vzniklo v 10. storo\u010d\u00ed v Indii a zaviedlo tolerantn\u00fa etiku, ktor\u00e1 bola zalo\u017een\u00e1 na absol\u00fatnej \u00facte k v\u0161etk\u00e9mu n\u00e1rodu a na princ\u00edpe nen\u00e1silia platn\u00e1 pre v\u0161etky \u017eiv\u00e9 bytosti. Zab\u00edjanie zvierat na dobrovo\u013enom rozhodnut\u00ed je v rozpore s t\u00fdm, \u010do hl\u00e1si doktr\u00edna ahimsa, pova\u017euj\u00faca v\u0161etky formy \u017eivota za posv\u00e4tn\u00e9. Princ\u00edp n\u00e1silia sa sp\u00e1ja aj s hinduizmom, ktor\u00e9 ako n\u00e1bo\u017eenstvo tie\u017e presadzuje re\u0161pekt k veg\u00e1nskemu \u017eivotn\u00e9mu \u0161t\u00fdlu. Po\u010das renesancie boli znovuobjaven\u00e9 my\u0161lienky zo staroveku, kedy v\u00fdnimkou nie je ani vegetari\u00e1nstvo. V 18. storo\u010d\u00ed ho spopularizovali Voltaire a Rousseau, nako\u013eko spochybnili trad\u00edciu v\u0161e\u017eravcov.[1]<\/a><\/p>\n\n\n\n Modern\u00e9 veg\u00e1nstvo bolo definovan\u00e9 v roku 1944, kedy bola vytvoren\u00e1 Veg\u00e1nska spolo\u010dnos\u0165, ktorej predch\u00e1dzala Vegetari\u00e1nska spolo\u010dnos\u0165 zalo\u017een\u00e1 v roku 1847. Pr\u00e1ve rok 1944 sa sp\u00e1ja so vzostupom veg\u00e1nstva ako hnutia zalo\u017een\u00edm Vegan Society, ktorej autorom bol zn\u00e1my nemlie\u010dny vegetari\u00e1n Daniel Watson. Zalo\u017eil jednu z najstar\u0161\u00edch veg\u00e1nskych organiz\u00e1ci\u00ed na svete. V obdob\u00ed nutnosti vytvorenia ozna\u010denia pre spolo\u010dnosti term\u00edn \u201evegan\u201c v slovn\u00edku neexistoval. Zrodili sa n\u00e1pady, ako \u201eall-vegan\u201c, \u201eneo-vegetarian\u201c, \u201edairyban\u201c, \u201evitan\u201c, \u201ebenevore\u201c. Nakoniec bol presaden\u00fd Watsonov n\u00e1vrh, ktor\u00fd pou\u017e\u00edvame aj dnes. Pomenovanie \u201evegan\u201c vytvorili zo slova \u201evegetari\u00e1n\u201c tak, \u017ee z neho vy\u0148al prv\u00e9 tri a posledn\u00e9 dve p\u00edsmen\u00e1 a zvy\u0161ok spojili. Term\u00edn si spolo\u010dnos\u0165 \u013eahko osvojila. Napriek historickosti veg\u00e1nskeho hnutia je len p\u00e1r rokov, \u010do mo\u017eno veg\u00e1nstvo definova\u0165 ako soci\u00e1lne hnutie.[2]<\/a><\/p>\n\n\n\n Slovo veg\u00e1nstvo je anglicizmus vytvoren\u00fd z anglick\u00e9ho slova veganism, odvoden\u00e9ho od slova vegan. Defin\u00edcia z roku 1951 \u0161pecifikuje, \u017ee veg\u00e1n je \u010dlovek, ktor\u00fd sa sna\u017e\u00ed \u017ei\u0165 bez vykoris\u0165ovania zvierat. Konkr\u00e9tnej\u0161ie, veg\u00e1n zo svojej stravy vylu\u010duje v\u0161etky produkty \u017eivo\u010d\u00ed\u0161neho p\u00f4vodu (m\u00e4so, ryby, m\u00e4kk\u00fd\u0161e, mlieko, vajcia alebo med), zo svojho oble\u010denia (ko\u017eu\u0161ina, ko\u017ea, vlna, hodv\u00e1b, perie) a z akejko\u013evek inej oblasti (kozmetika, vo\u013en\u00fd \u010das). Postupom \u010dasu sa defin\u00edcia veg\u00e1nstva menila a\u017e do roku 1988. T\u00e1to charakteristika je platn\u00e1 dodnes: \u201eFilozofia a sp\u00f4sob \u017eivota, ktor\u00fd sa sna\u017e\u00ed vyl\u00fa\u010di\u0165 \u2013 pokia\u013e je to mo\u017en\u00e9 \u2013 v\u0161etky formy vykoris\u0165ovania a krutosti vo\u010di zvierat\u00e1m, \u010di u\u017e pre jedlo, oble\u010denie alebo na ak\u00fdko\u013evek in\u00fd \u00fa\u010del, a teda podporova\u0165 rozvoj a vyu\u017e\u00edvanie zvierat na bezplatn\u00e9 alternat\u00edvy v prospech \u013eud\u00ed, zvierat a \u017eivotn\u00e9ho prostredia. V stravovac\u00edch z\u00e1le\u017eitostiach to ozna\u010duje prax \u2013 vyh\u00fdbania sa v\u0161etk\u00fdm v\u00fdrobkom z\u00edskan\u00fdm \u00faplne alebo \u010diasto\u010dne zo zvierat.<\/em>\u201c[3]<\/a><\/p>\n\n\n\n V diskusi\u00e1ch na t\u00e9mu veg\u00e1nstva sa \u010dasto pou\u017e\u00edvaj\u00fa term\u00edny ako abolicionistick\u00e9, veg\u00e1nske a antispeciestick\u00e9. Aby sme pochopili ich v\u00fdznam, mus\u00edme sa vr\u00e1ti\u0165 k z\u00e1kladom veg\u00e1nstva. Vznik s\u00fa\u010dasn\u00e9ho hnutia ovplyvnili tri z\u00e1kladn\u00e9 momenty. Prv\u00fd bol v roku 1944, kedy do\u0161lo k zdrodu konceptu veg\u00e1nstva. Druh\u00fdm bol prelomov\u00fd rok 1947, v ktorom do\u0161lo k vytvoreniu vitam\u00ednu B12. Tento objav n\u00e1m umo\u017enil sa zaob\u00eds\u0165 bez vykoris\u0165ovania zvierat pre n\u00e1\u0161 \u017eivot. D\u00f4le\u017eitos\u0165 vitam\u00ednu B12 bola zd\u00f4raznen\u00e1 lek\u00e1rskym v\u00fdskumom prostredn\u00edctvom \u0161t\u00fadie vedenej Frankom Wokesom. A posledn\u00fdm d\u00f4le\u017eit\u00fdm momentom v 70. rokoch 20. storo\u010dia je pr\u00e1ve vzostup t\u00e9my etiky zvierat ako filozofickej discipl\u00edny. Etiku zvierat mo\u017eno definova\u0165 ako \u0161t\u00fadium mor\u00e1lnej zodpovednosti \u013eud\u00ed vo\u010di zvierat\u00e1m. Ide o modern\u00e9 hnutie, ktor\u00e9ho prim\u00e1rnym cie\u013eom je ukon\u010di\u0165 vykoris\u0165ovanie zvierat, teda abolicionizmus.[4]<\/a><\/p>\n\n\n\n Veg\u00e1nstvo je v podstate s\u00fabor my\u0161lienok smeruj\u00face k praktick\u00e9mu v\u00fdsledku. M\u00e1 charakter etick\u00e9ho z\u00e1v\u00e4zku, ktor\u00e9ho cie\u013eom je odstr\u00e1ni\u0165 vykoris\u0165ovanie zvierat a spolitizovanie sp\u00f4sobu \u017eivota, ktor\u00e9ho jedn\u00fdm z hlavn\u00fdch prostriedkov je bojkot \u017eivo\u010d\u00ed\u0161nych produktov a h\u013eadania alternat\u00edv k nim. M\u00f4\u017eeme poveda\u0165, \u017ee nejde o alternat\u00edvny v\u00fdber potrav\u00edn zo zdravotn\u00fdch, di\u00e9tnych \u010di m\u00f3dnych d\u00f4vodov. V tomto pon\u00edman\u00ed odli\u0161ujeme veg\u00e1nstvo od veg\u00e1nskej stravy, preto\u017ee \u013eudia m\u00f4\u017eu by\u0165 veg\u00e1nmi aj bez toho, aby sa to t\u00fdkalo etiky zvierat. Taktie\u017e veg\u00e1nstvo nem\u00f4\u017eeme postavi\u0165 na \u00farove\u0148 bezlepkov\u00e9ho alebo surov\u00e9ho stravovania, ale je ho potrebn\u00e9 ch\u00e1pa\u0165 ako etick\u00fd a politick\u00fd z\u00e1v\u00e4zok..“>[5]<\/a><\/p>\n\n\n\n Zvieracie abolicionistick\u00e9 hnutie zah\u0155\u0148a do svojho konceptu boj proti druhov\u00e9mu zm\u00fd\u0161\u013eaniu, teda nazeraniu na zvierat\u00e1 ako na tvory, ktor\u00e9 nemaj\u00fa svoje vlastn\u00e9 t\u00fa\u017eby, potrebu a neved\u00fa komplexn\u00fd \u017eivot. Teda menejcenn\u00e9 bytosti. Hovor\u00edme tomu speciesizmus, teda \u013eudsk\u00e1 viera, \u017ee jeden druh je d\u00f4le\u017eitej\u0161\u00ed ako druh\u00fd. Ide o svojvo\u013en\u00fa diskrimin\u00e1ciu, to znamen\u00e1, \u017ee nem\u00e1 \u017eiadny konkr\u00e9tny z\u00e1klad, ktor\u00fd by ju ospravedl\u0148oval. Tento neologizmus vytvoril v roku 1970 britsk\u00fd psychol\u00f3g, \u010dlen skupiny intelektu\u00e1lov Oxfordskej univerzity, Richard D. Ryder, ktor\u00fd sa zauj\u00edmal o mor\u00e1lny status zvierat. Zauj\u00edmavos\u0165ou je, \u017ee Ryder nikdy nebol veg\u00e1n. Ryder kon\u0161tatoval, \u017ee zvierat\u00e1 tak musia podlieha\u0165 bolestiv\u00fdm sk\u00fasenostiam kv\u00f4li diskrimin\u00e1cii na z\u00e1klade pr\u00edslu\u0161nosti k in\u00e9mu druhu. O p\u00e4\u0165 rokov nesk\u00f4r tento pojem spopularizoval austr\u00e1lsky filozof Peter Singer. T\u00e1to nadraden\u00e1 \u00favaha sa pou\u017e\u00edva na ospravedlnenie zaobch\u00e1dzania s in\u00fdmi \u017eiv\u00fdmi a c\u00edtiacimi bytos\u0165ami a vlastnos\u0165ami. Je to nadradenie, ktor\u00e9 vypl\u00fdva z uprednost\u0148ovania vlastn\u00fdch potrieb pre n\u00e1\u0161 osobn\u00fd prospech.[6]<\/a><\/p>\n\n\n\n Reakciou na speciesizmus je antispeciesizmus. Ten, odmieta pojem hierarchie medzi druhmi a konkr\u00e9tnej\u0161ie nadradenos\u0165 \u013eudsk\u00fdch bytost\u00ed nad zvieratami. T\u00e1to koncepcia je v protiklade s koncepciou speciesizmu, pri\u010dom potvrdzuje, \u017ee druh, ku ktor\u00e9mu zviera patr\u00ed, predstavuje relevantn\u00e9 krit\u00e9rium na stanovenie z\u00e1ujmu, ktor\u00e9 sa mus\u00ed prejavi\u0165..“>[7]<\/a><\/p>\n\n\n\n Veg\u00e1nstvo je vo v\u0161eobecnosti vn\u00edman\u00e9 ako sp\u00f4sob stravovania alebo alternat\u00edvny sp\u00f4sob \u017eivota. \u010castokr\u00e1t ide o obraz propagovan\u00fd m\u00e9diami a agropotravin\u00e1rskym priemyslom, ktor\u00fd pripravuje veg\u00e1nstvo o jeho politick\u00fd rozmer a bal\u00ed ho do pekn\u00e9ho marketingov\u00e9ho obalu. V pr\u00edpade veg\u00e1nstva je hodnotov\u00fd syst\u00e9m zalo\u017een\u00fd na my\u0161lienke nepova\u017eova\u0165 zvierat\u00e1 za prostriedok na dosiahnutie \u013eudsk\u00fdch cie\u013eov a spochyb\u0148ova\u0165 komer\u010dn\u00e9 postavenie zvierat. Cie\u013eom soci\u00e1lneho pohybu je zastavenie vykoris\u0165ovania zvierat. D\u00f4le\u017eitou charakteristikou ka\u017ed\u00e9ho soci\u00e1lne hnutia je schopnos\u0165 mobiliz\u00e1cie. Pr\u00edkladom je veg\u00e1nsky abolicionistick\u00fd Pochod za zatvorenie bit\u00fankov v Par\u00ed\u017ei, ktor\u00e9ho sa z\u00fa\u010dastnilo 3600 \u013eud\u00ed. Franc\u00fazsko bola prv\u00e1 krajina v Eur\u00f3pe, ktor\u00e1 za\u010dala organizova\u0165 pochody za zatvorenie bit\u00fankov. Cie\u013eom pochodu bolo vyvola\u0165 diskusiu vo verejnosti a prin\u00fati\u0165 ju zamyslie\u0165 sa nad miestom, ktor\u00e9 prisudzujeme zvierat\u00e1m.[8]<\/a><\/p>\n\n\n\n Jeho cie\u013eom je rovnako zmeni\u0165 kult\u00farne a spolo\u010densk\u00e9 normy, ako aj zmeni\u0165 politick\u00e9, pr\u00e1vne a ekonomick\u00e9 in\u0161tit\u00facie, ktor\u00e9 tieto hodnoty ratifikuj\u00fa v organiz\u00e1cii spolo\u010dnosti. A \u010do viac, je to hnutie za soci\u00e1lnu spravodlivos\u0165. Pod t\u00fdmto pojmom rozumieme hnutie, ktor\u00e9 je poh\u00e1\u0148an\u00e9 ide\u00e1lom spravodlivosti, a ktor\u00e9 je proti situ\u00e1ci\u00e1m nerovnosti a \u00fatlaku. Cie\u013eom je spravodlivej\u0161\u00ed svet. Pozn\u00e1me viacero hnut\u00ed za soci\u00e1lnu spravodlivos\u0165, ako napr\u00edklad hnutie za klimatick\u00fa alebo environment\u00e1lnu spravodlivos\u0165, hnutie za pr\u00e1va \u017eien alebo hnutia za pr\u00e1va LGBTQ.<\/p>\n\n\n\n Odmietnutie vykoris\u0165ovania zvierat m\u00e1 aj \u010fal\u0161ie v\u00fdhody v s\u00favislosti s ochranou kl\u00edmy a \u017eivotn\u00e9ho prostredia. Na produkciu \u017eivo\u010d\u00ed\u0161nych bielkov\u00edn potrebujeme v\u00e4\u010d\u0161ie mno\u017estvo p\u00f4dy a zdrojov k vytvoreniu ur\u010dit\u00e9ho objemu kal\u00f3ri\u00ed, v porovnan\u00ed s produkciou rastlinn\u00fdch bielkov\u00edn. Rastlinn\u00e1 produkcia je energeticky menej n\u00e1ro\u010dn\u00e1, \u010dasovo v\u00fdhodnej\u0161ia. Svetov\u00fd prechod k uprednost\u0148ovaniu rastlinnej stravy by predstavoval zn\u00ed\u017eenie hladu vo svete. \u017divo\u010d\u00ed\u0161na strava je zodpovedn\u00e1 za 20% svetov\u00fdch emisi\u00ed. (Four reasons why going plant-based promotes social justice – ProVeg UK. [online]. K dispoz\u00edcii na: https:\/\/proveg.com\/uk\/four-reasons-why-going-plant-based-promotes-social-justice\/<\/a>.. )<\/p>\n\n\n\n Transport ob\u017eivy pre zvierat\u00e1 a n\u00e1sledn\u00fd transport produktov a m\u00e4sa prispieva k ich tvorbe. Veg\u00e1n vytv\u00e1ra 2,5-kr\u00e1t menej sklen\u00edkov\u00fdch plynov ako z\u00e1padn\u00fd v\u0161e\u017eravec. \u017divo\u010d\u00ed\u0161na v\u00fdroba je jedn\u00fdm z hlavn\u00fdch pr\u00ed\u010din odles\u0148ovania vo svete. Samotn\u00fd chov je zodpovedn\u00fd za zni\u010denie viac ako 70% odlesnenej plochy amazonsk\u00e9ho pralesa. (Four reasons why going plant-based promotes social justice – ProVeg UK. [online]. K dispoz\u00edcii na: https:\/\/proveg.com\/uk\/four-reasons-why-going-plant-based-promotes-social-justice\/<\/a>.. )<\/p>\n\n\n\n