Globaliz\u00e1cia je v\u00fdvojov\u00fd stupe\u0148 spolo\u010dnosti, ktor\u00fd sme dosiahli n\u00e1sledkom jej v\u00fdvoja v prielome dej\u00edn. Proces globaliz\u00e1cie bol vymedzen\u00fd samotn\u00fdm \u013eudsk\u00fdm poznan\u00edm, vedecko-technick\u00fdm progresom a transform\u00e1ciou pr\u00edstupu t\u00fdchto poznatkov. V dne\u0161nom pon\u00edman\u00ed globaliz\u00e1ciu najviac ovplyv\u0148uje vyu\u017e\u00edvanie modern\u00fdch informa\u010dno-komunika\u010dn\u00fdch technol\u00f3gi\u00ed, ktor\u00e9 len ur\u00fdch\u013euj\u00fa \u201eprekon\u00e1vanie \u010dasu\u201c a transform\u00e1ciu vedecko-technick\u00e9ho rozvoja.<\/p>\n\n\n\n
V\u0161eobecne uzn\u00e1van\u00fdm faktorom, ktor\u00fd vopred ustanovil podobize\u0148 globaliz\u00e1cie, je chronologick\u00e9 a etapovit\u00e9 odstra\u0148ovanie bari\u00e9r, ktor\u00e9 stoja na ceste k centralizovane riaden\u00e9mu kapit\u00e1lu. D\u00f4kazom, ktor\u00fd potvrdzuje toto tvrdenie o rozvoji spolo\u010densk\u00e9ho trhov\u00e9ho priestoru (tok pe\u0148az\u00ed, tovarov a slu\u017eieb, pracovnej sily) je uv\u00e1dzan\u00fd r\u00fdchly ekonomick\u00fd rast. M\u00f4\u017eeme to vidie\u0165 aj na pr\u00edrastkoch hrub\u00e9ho dom\u00e1ceho produktu jednotliv\u00fdch \u0161t\u00e1tov, ale aj na raste celosvetov\u00e9ho hrub\u00e9ho produktu.<\/p>\n\n\n\n
Ak porovn\u00e1vame v\u00fdvoj spolo\u010dnosti a samotnej globaliz\u00e1cie, globaliz\u00e1cia nedosiahla univerz\u00e1lneho charakteru. Natrafila na u\u017e vytvoren\u00e9 civiliza\u010dn\u00e9, kult\u00farne, ideov\u00e9 a in\u00e9 bari\u00e9ry. Z t\u00fdchto d\u00f4vodov boli vytvoren\u00e9 rozdielne \u0161trukt\u00fary vyzn\u00e1van\u00fdch hodn\u00f4t, z ktor\u00fdch sa nesk\u00f4r stali organiz\u00e1cie ak\u00fdmi s\u00fa Rada vz\u00e1jomnej hospod\u00e1rskej pomoci (RVHP), Severoamerick\u00e1 dohoda o vo\u013enom obchode (NAFTA), Eur\u00f3pska \u00fania (EU), Organiz\u00e1cia kraj\u00edn vyv\u00e1\u017eaj\u00facich ropu (OPEC). Vz\u0165ahy medzi t\u00fdmito organiz\u00e1ciami s\u00fa bl\u00edzko prepojen\u00e9 a meniace sa na z\u00e1klade nimi vyzn\u00e1van\u00fdch hodn\u00f4t. V minulosti p\u00f4sobili viac lok\u00e1lne. Dnes tieto organiz\u00e1cie maj\u00fa celosvetov\u00fd charakter.[1]<\/a><\/p>\n\n\n\n Rast ekonomick\u00fdch ukazovate\u013eov je priamo \u00famerne spojen\u00fd s environment\u00e1lnymi, soci\u00e1lnymi a kult\u00farnymi probl\u00e9mami. Dopadom globaliz\u00e1cie je zvy\u0161ovanie nerovnosti a rozdielov v \u017eivotn\u00fdch podmienkach \u010dasti popul\u00e1cie, predov\u0161etk\u00fdm v rozvojov\u00fdch oblastiach sveta. K\u00fdm priemyseln\u00fd \u201eSever\u201c profituje z globaliz\u00e1cie, rozvojov\u00fd \u201eJuh\u201c dopl\u00e1ca na rozdiel t\u00fdchto nerovnost\u00ed plyn\u00faci z globaliza\u010dn\u00e9ho procesu. Reakciou na vznikaj\u00face probl\u00e9my a nerovnosti je aj samotn\u00e1 organiz\u00e1cia antiglobaliza\u010dn\u00fdch hnut\u00ed. Ich aktivitu evidujeme od protestu v Seattli v roku 1999, ktor\u00fd si e\u0161te pribl\u00ed\u017eime. Antiglobaliza\u010dn\u00e9 hnutia maj\u00fa korene e\u0161te v roku 1968 a postupom 70. a 80. rokov aj vo forme in\u0161tit\u00faci\u00ed.[2] <\/a><\/p>\n\n\n\n Antiglobaliza\u010dn\u00e9 hnutie, alebo inak zvan\u00e9 aj protiglobaliza\u010dn\u00e9 hnutie je soci\u00e1lne hnutie kritick\u00e9 vo\u010di ekonomickej globaliz\u00e1cii. Hnutie ozna\u010dujeme viacer\u00fdmi n\u00e1zvami. Najpopul\u00e1rnej\u0161\u00ed a najviac v\u00fdsti\u017en\u00fd v zmysle cie\u013ea tohto hnutia, je n\u00e1zov Hnutie za glob\u00e1lnu spravodlivos\u0165. \u010eal\u0161\u00edmi n\u00e1zvami s\u00fa hnutie za zmenu globaliz\u00e1cie, hnutie proti globaliz\u00e1ci\u00ed, hnutie proti korpor\u00e1tnej globaliz\u00e1cii, hnutie proti neoliber\u00e1lnej globaliz\u00e1cii.<\/p>\n\n\n\n Aktivisti antiglobaliza\u010dn\u00e9ho hnutia vyzn\u00e1vaj\u00fa \u0161irok\u00e9 spektrum navz\u00e1jom s\u00favisiacich my\u0161lienok. Spolo\u010dne sa zhoduj\u00fa na boji proti ve\u013ek\u00fdm nadn\u00e1rodn\u00fdm korpor\u00e1ci\u00e1m, ktor\u00fdch moc uplat\u0148ovan\u00e1 cez obchodn\u00e9 dohody len zhroma\u017e\u010fuje kapit\u00e1l a zvy\u0161uje rozdiely v \u017eivotnej \u00farovni. Ni\u010dia integritu n\u00e1rodnej legislat\u00edvnej autority, zasahuj\u00fa do nez\u00e1vislosti a suverenity \u0161t\u00e1tu. Ich \u010dinnos\u0165 nenapom\u00e1ha k ochrane \u017eivotn\u00e9ho prostredia. Teda v praxi to znamen\u00e1, nadn\u00e1rodn\u00e1 spolo\u010dnos\u0165 si zvol\u00ed krajinu v rozvojovom \u201eJuhu\u201c, ktor\u00e1 najviac ekonomicky vyhovuje jej podnikate\u013esk\u00e9mu pl\u00e1nu. Rozhodne sa pre zalo\u017eenie novej v\u00fdrobnej linky, pobo\u010dky, \u010do samozrejme predstavuje pre vl\u00e1du danej krajiny pr\u00edjem, zn\u00ed\u017eenie nezamestnanosti a zv\u00fd\u0161enie HDP. Av\u0161ak, zoh\u013eadni\u0165 pracovn\u00e9 podmienky zamestnancov, v\u00fd\u0161ku platu, alebo ved\u013eaj\u0161\u00ed produkt v\u00fdroby, teda, zne\u010distenie \u017eivotn\u00e9ho prostredia krajiny u\u017e nie je v z\u00e1ujme vl\u00e1dy. T\u00fdmto sp\u00f4sobom funguje v\u00e4\u010d\u0161iny nadn\u00e1rodn\u00fdch spolo\u010dnost\u00ed, ktor\u00fdch v\u00fdrobky m\u00e1me ka\u017ed\u00fd de\u0148 na sebe, so sebou a v na\u0161ej dom\u00e1cnosti.<\/p>\n\n\n\n Aktivisti antiglobaliza\u010dn\u00e9ho hnutia veria, \u017ee koncom 20. storo\u010dia vl\u00e1dnuce elity, alebo t\u00e1to \u201eglob\u00e1lna oligarchia\u201c, vyu\u017eila expanziu svetov\u00fdch trhov pre svoje vlastn\u00e9 z\u00e1ujmy. Brettonwoodske dohody v kombin\u00e1cii s nadn\u00e1rodn\u00fdmi korpor\u00e1ciami pomohli k vytv\u00e1raniu globaliz\u00e1cie. Naz\u00fdvame to aj globaliz\u00e1ciou zhora. Aktivisti veria, \u017ee medzin\u00e1rodn\u00e9 dohody a glob\u00e1lne finan\u010dn\u00e9 in\u0161tit\u00facie ako Medzin\u00e1rodn\u00fd menov\u00fd fond, Svetov\u00e1 obchodn\u00e1 organiz\u00e1cia naru\u0161uj\u00fa mieste rozhodovanie a ovplyv\u0148uj\u00fa vn\u00fatropolitick\u00e9 dianie.[3]<\/a><\/p>\n\n\n\n Samotn\u00fd pojem Hnutie za glob\u00e1lnu spravodlivos\u0165 prv\u00fdkr\u00e1t teoreticky definoval britsk\u00fd novin\u00e1r, ekologick\u00fd a politick\u00fd aktivista George Monbiot v knihe Vek s\u00fahlasu: Manifest nov\u00e9ho svetov\u00e9ho poriadku (2003) <\/em>ako pojem, ktor\u00fd zastre\u0161uje v\u0161etky glob\u00e1lne organiz\u00e1cie a jednotlivcov, ktor\u00ed vynakladaj\u00fa \u00fasilie o nastolenie spravodlivosti v distrib\u00facii materi\u00e1lnych a duchovn\u00fdch statkov v celosvetovom meradle. V danej publik\u00e1cii predklad\u00e1 pl\u00e1n organiz\u00e1cie svetov\u00e9ho parlamentu, zlo\u017een\u00e9ho z po\u010dtu 600 \u010dlenov svetovej vl\u00e1dy, ktor\u00e1 by mala regulova\u0165 a zastre\u0161ova\u0165 nadn\u00e1rodn\u00e9 organiz\u00e1cie a spolo\u010dnosti.[4]<\/a><\/p>\n\n\n\n Cie\u013eom Hnutia za glob\u00e1lnu spravodlivos\u0165 nie je boj proti globaliz\u00e1cii ako takej, ale dosiahnutie obmedzenia moci nadn\u00e1rodn\u00fdch korpor\u00e1ci\u00ed v ekonomickej oblasti. Roz\u0161\u00edri\u0165 kontrolu na oblas\u0165 politiky, soci\u00e1lnej redistrib\u00facie a ochrany pr\u00edrody. Vo fin\u00e1lnej f\u00e1ze procesu by mala by\u0165 sformovan\u00e1 politick\u00e1 demokratick\u00e1 kontrola globaliza\u010dn\u00e9ho procesu.[5]<\/a><\/p>\n\n\n\n Hnutiu ide o dosiahnutie istej glob\u00e1lnej spravodlivosti a zabezpe\u010denie spravodlivej distrib\u00facie v\u0161etk\u00fdch v\u00fdhod globaliz\u00e1cie pre ka\u017ed\u00e9ho, a nie len pre bohat\u00fd Sever. Tieto z\u00e1mery ved\u00fa k predstave o celosvetovej politickej autorite v hierarchickom usporiadan\u00ed, Svetov\u00fd \u0161t\u00e1t so svetovou vl\u00e1dou a s glob\u00e1lnym riaden\u00edm sveta. Ide o dezintegr\u00e1ciu korporat\u00edvnej osoby a fundamentalizmu vo\u013en\u00e9ho trhu. Zvy\u0161ovanie diferencie v soci\u00e1lnej a ekonomickej oblasti medzi Severom a Juhom zvy\u0161uje moc a polariz\u00e1ciu sveta. Neoliber\u00e1lna ekonomick\u00e1 politika len poskytla bohat\u0161\u00edm \u0161t\u00e1tom v\u00fdhodu pred rozvojov\u00fdmi krajinami, \u010do viedlo k ich vykoris\u0165ovaniu a zv\u00e4\u010d\u0161eniu rozdielov v glob\u00e1lnom bohatstve.[6]<\/a><\/p>\n\n\n\n Hlavn\u00fdm inicia\u010dn\u00fdm aktom aktivistov antiglobaliza\u010dn\u00e9ho hnutia bol protest v meste Seattle v \u0161t\u00e1te Washington, ktor\u00e9 bolo hos\u0165uj\u00facim mestom konferencie Svetovej obchodnej organiz\u00e1cie (WTO) v roku 1999. T\u00e9mami konferencie boli prehodnotenia neriaden\u00ed a inov\u00e1cia pr\u00e1v obchodu. T\u00e1to konferencia dopadla ne\u00faspe\u0161ne \u2013 bez toho, aby sa \u00fa\u010dastn\u00edci sna\u017eili prija\u0165 aspo\u0148 nejak\u00e9 opatrenie alebo rie\u0161enia. Konferencia sa diala na prelome novembra a decembra dan\u00e9ho roka. Protest bol zameran\u00fd na pr\u00e1va pracovn\u00edkov, environment\u00e1lnu bezpe\u010dnos\u0165, soci\u00e1lne probl\u00e9my. Z protestu p\u00e4\u0165desiatich tis\u00edcov \u013eud\u00ed sa postupom piatich dn\u00ed zv\u00fd\u0161il na protest jednej sto tis\u00edcky.[7]<\/a><\/p>\n\n\n\n Na tomto antiglobaliza\u010dnom proteste sa nach\u00e1dzali ideovo odli\u0161n\u00e9 skupiny, hnutia, ktor\u00e9 v\u0161ak bojovali sa spolo\u010dn\u00fa vec \u2013 zmenu. Pr\u00edtomn\u00ed boli environmentalisti, feministky, bojovn\u00edci za \u013eudsk\u00e9 pr\u00e1va a pr\u00e1va zvierat, ob\u010dianske pr\u00e1va v Eur\u00f3pe, latinskej Amerike, alebo in\u00fdch krajin\u00e1ch, ktor\u00e9 s\u00fa alebo boli kol\u00f3niami in\u00fdch mocnost\u00ed. Nach\u00e1dzali sa tam aj anarchisti, \u010dlenovia, \u010di u\u017e krajnej \u013eavice alebo pravice. Z ve\u013ekej skupiny protestuj\u00facich sa mal\u00e1 skupina pustila do n\u00e1silnost\u00ed, \u010do v\u0161ak vy\u00fastilo do siln\u00e9ho z\u00e1sahu seattleskej pol\u00edcie aj n\u00e1rodnej gardy. Bol vyhl\u00e1sen\u00fd stav n\u00fadze. \u010clenovia policajn\u00e9ho zboru zat\u00fdkali protestuj\u00facich a v\u00fdtr\u017en\u00edkov. Odh\u00e1\u0148ali protestuj\u00facich vodn\u00fdmi delami a slzn\u00fdm plynom. Aj z t\u00fdchto d\u00f4vodov sa o proteste v Seattle hovor\u00ed aj ako o \u201eBattle of Seattle\u201c, teda bitke o Seattle.<\/em>[8]<\/a><\/p>\n\n\n\n \u00datoky m\u00f4\u017eeme deli\u0165 na dva druhy, na z\u00e1klade cie\u013ea \u00fatoku. M\u00e1me ciele radik\u00e1lnej\u0161\u00edch antiglobalistov, ako boli prev\u00e1dzky nadn\u00e1rodn\u00fdch korpor\u00e1ci\u00ed, \u010di u\u017e zna\u010dky Nike, McDonalds, a pod. Cie\u013eom druhej skupiny bol ak\u00fdko\u013evek hnute\u013en\u00fd a nehnute\u013en\u00fd majetok v protestnej z\u00f3ne, \u010do predstavovalo ciele antikapitalistov a anarchistov. Po\u010das protestov boli viacer\u00e9 budovy evakuovan\u00e9 z d\u00f4vodu hl\u00e1senia bombov\u00fdch \u00fatokov, ktor\u00e9 neboli potvrden\u00e9. A pr\u00e1ve tieto n\u00e1silnosti a falo\u0161n\u00e9 popla\u0161n\u00e9 spr\u00e1vy men\u0161ej skupiny vrhli na cel\u00fd protest svetlo nepochopenia. Z poh\u013eadu verejnosti i\u0161lo o stretnutie radik\u00e1lov bez jednotn\u00e9ho ideov\u00e9ho cie\u013ea a konkr\u00e9tnych po\u017eiadaviek. Skupiny, ktor\u00e1 \u201enevie za \u010do v\u00f4bec bojuje\u201c.[9]<\/a><\/p>\n\n\n\n M\u00e1me viacero zdrojov, ktor\u00e9 opisuj\u00fa dan\u00fdch p\u00e4\u0165 protestn\u00fdch dn\u00ed. Poklad\u00e1me za podstatn\u00e9 podotkn\u00fa\u0165 cez optiku ak\u00e9ho zdroja nazer\u00e1me na udalosti v Seattli. Reporty a \u010dl\u00e1nky z korpor\u00e1tnych m\u00e9di\u00ed vykres\u013euj\u00fa protest ako \u00fatok na mesto a jeho obyvate\u013eov. Ka\u017edop\u00e1dne, korpor\u00e1tne m\u00e9di\u00e1 s\u00fa \u010dastokr\u00e1t platen\u00e9 in\u00fdmi v\u00e4\u010d\u0161\u00edmi korpor\u00e1ciami.<\/p>\n\n\n\n Aj napriek nes\u00farodosti celej skupiny je potrebn\u00e9 pouk\u00e1za\u0165 na mobiliza\u010dn\u00fd potenci\u00e1l cel\u00e9ho protestu. Spom\u00ednan\u00fd po\u010det protestuj\u00facich boli aktivisti, z ka\u017ed\u00e9ho k\u00fata sveta, a to hovor\u00edme len o po\u010dte aktivistov. V tomto po\u010dte nie s\u00fa zahrnut\u00ed \u00fa\u010dastn\u00edci z konferencie, \u017eurnalisti alebo zmobilizovan\u00e9 z\u00e1sahov\u00e9 zlo\u017eky.[10]<\/a><\/p>\n\n\n\n Ako v\u00fdnimka potvrdzuje pravidlo, tak nie ka\u017ed\u00e9 hnutie, ktor\u00e9 sa vyhradzuje vo\u010di neliber\u00e1lnemu svetov\u00e9mu syst\u00e9mu poklad\u00e1me za antiglobaliza\u010dn\u00e9. S podobn\u00fdm n\u00e1zvom ale in\u00fdm ideov\u00fdm konceptom m\u00e1me aj hnutie antikapitalistick\u00e9. K\u00fdm cie\u013eom antiglobaliza\u010dn\u00e9ho hnutia je zastre\u0161i\u0165 syst\u00e9m a obchod nadn\u00e1rodn\u00fdch korpor\u00e1ci\u00ed a vytvori\u0165 in\u0161tit\u00faciu ich kontroly, antikapitalistick\u00e9mu hnutiu ide o absol\u00fatne zr\u00fatenie kapitalistick\u00e9ho syst\u00e9mu z\u00e1padn\u00e9ho sveta a siln\u00fa centraliz\u00e1ciu ekonomiky. Ako sme u\u017e spomenuli, antiglobaliza\u010dn\u00e9 hnutie sa sna\u017e\u00ed zmen\u0161i\u0165 moc nadn\u00e1rodn\u00fdch spolo\u010dnost\u00ed, a t\u00fdm vytvori\u0165 men\u0161\u00ed rozdiel v distrib\u00facii hmotn\u00fdch a duchovn\u00fdch statkov. Napriek in\u00e9mu cie\u013eu sa obe hnutia z\u00fa\u010dast\u0148uj\u00fa protestov druh\u00e9ho hnutia. Z tohto d\u00f4vodu poklad\u00e1me za d\u00f4le\u017eit\u00e9 rozli\u0161ova\u0165 medzi antiglobaliza\u010dn\u00fdm hnut\u00edm a hnut\u00edm antikapitalistick\u00fdm. S\u00fa\u010das\u0165ou antikapitalistick\u00e9ho hnutia b\u00fdva krajn\u00e1 \u013eavica ako aj anarchisti. Av\u0161ak, ako sme spom\u00ednali, t\u00ed s\u00fa \u010dastou s\u00fa\u010das\u0165ou aj antiglobaliza\u010dn\u00fdch hnut\u00ed, a z tohto d\u00f4vodu vie by\u0165 n\u00e1ro\u010dn\u00e9 diferencova\u0165 medzi jedn\u00fdm a druh\u00fdm hnut\u00edm.<\/p>\n\n\n\n Od janu\u00e1ra roku 2012 vn\u00edmame silnej\u0161iu r\u00e9toriku vo\u010di trhov\u00e9mu glob\u00e1lnemu mechanizmu. Priamo\u00famerne aj antiglobaliza\u010dn\u00e9 hnutia vystupuj\u00fa ostrej\u0161ie vo\u010di svetov\u00e9mu trhu. Niektor\u00ed situ\u00e1ciu charakterizovali ako \u201eturbokapitalizmus\u201c (Edward Luttwak), \u201etrhov\u00fd fundamentalizmus\u201c (George Soros), \u201ekas\u00ednov\u00fd kapitalizmus\u201c (Susan Strange), alebo term\u00edn \u201eMcWorld\u201c (Benjamin Barber), \u010d\u00edm vystupuj\u00fa e\u0161te agres\u00edvnej\u0161ie vo\u010di svetov\u00e9mu trhu, na \u010do n\u00e1sledne odpoved\u00e1 aj antiglobaliza\u010dn\u00e9 hnutie a miestami sa st\u00e1va viac radik\u00e1lnej\u0161\u00edm, a\u017e pou\u017e\u00edva r\u00e9toriku krajnej \u013eavice.<\/p>\n\n\n\n M\u00e9di\u00e1 po spom\u00ednanom roku 2012, ale aj teoretici, sociol\u00f3govia a politol\u00f3govia sa na t\u00e9mu antiglobaliza\u010dn\u00fdch hnut\u00ed za\u010dali vyjadrova\u0165 ako o antikapitalistick\u00fdch z\u00e1rove\u0148. Reagovali t\u00fdm najm\u00e4 na antiglobaliza\u010dn\u00fd pochod v Lond\u00fdne. T\u00fato siln\u00fa kritiku sprev\u00e1dzaj\u00fa argumenty:<\/p>\n\n\n\n \u201eProces globaliz\u00e1cie nevedie len k prehlbovaniu spotrebn\u00e9ho charakteru spolo\u010dnosti, ale aj menej kontrolovate\u013en\u00fdm form\u00e1m hromadenia finan\u010dn\u00e9ho kapit\u00e1lu v ruk\u00e1ch oligarchie!\u201c<\/em><\/p>\n\n\n\n (VODZINSK\u00dd, Vladim\u00edr. Globaliz\u00e1cia a jej soci\u00e1lno-ekonomick\u00e9 d\u00f4sledky<\/em>. Pre\u0161ov: Vydavate\u013estvo Michala Va\u0161ka, 2015. str. 202)<\/p>\n\n\n\n Jedn\u00fdm z najhor\u0161\u00edch d\u00f4sledkov a z\u00e1rove\u0148 ved\u013eaj\u0161\u00edm produktom globaliz\u00e1cie je r\u00fdchly rast \u010diernej a \u0161edej ekonomiky, ak\u00fdmi je obchod so zbra\u0148ami, drogov\u00fd priemysel, alebo obchod s bielym m\u00e4som. Ide o nekontrolovate\u013en\u00e9 spolo\u010densk\u00e9 \u0161trukt\u00fary, ktor\u00e9 vznikaj\u00fa paralelne s rastom globaliz\u00e1cie. Tieto \u0161trukt\u00fary kontroluj\u00fa finan\u010dn\u00e9 toky, ktor\u00e9 a\u017e pre\u010derp\u00e1vaj\u00fa rozpo\u010dty ekonom\u00edk t\u00fdch najvyspelej\u0161\u00edch spolo\u010denstiev. Snahu presadi\u0165 sa v glob\u00e1lnom priestore zakr\u00fdva \u010dinnos\u0165 t\u00fdchto paraleln\u00fdch \u0161trukt\u00far. Mnohokr\u00e1t sa sna\u017eia svoju \u010dinnos\u0165 odvola\u0165 na pou\u017e\u00edvanie \u013eudsk\u00fdch pr\u00e1v.<\/p>\n\n\n\n Pr\u00edkladom z minulosti je situ\u00e1cia kedy sa zakladatelia Eur\u00f3pskeho hospod\u00e1rskeho spolo\u010denstva EHS (predchodcu Eur\u00f3pskej \u00fanie) sna\u017eili zakry\u0165 snahu o zabr\u00e1nenie op\u00e4tovn\u00e9ho siln\u00e9ho postavenia a\u017e dominancie Nemecka vo vojenskej a ekonomickej sf\u00e9re.[12]<\/a><\/p>\n\n\n\n \u201ePodstatou je, \u017ee ekonomick\u00e1 moc sa dostala do r\u00fak zahrani\u010dn\u00fdch finan\u010dno-priemyseln\u00fdch korpor\u00e1ci\u00ed\u201c<\/em> <\/p>\n\n\n\n (VODZINSK\u00dd, Vladim\u00edr. Globaliz\u00e1cia a jej soci\u00e1lno-ekonomick\u00e9 d\u00f4sledky<\/em>. Pre\u0161ov: Vydavate\u013estvo Michala Va\u0161ka, 2015. str. 202)<\/p>\n\n\n\n \u010co znamen\u00e1, \u017ee jednotliv\u00e9 n\u00e1rodn\u00e9 \u0161t\u00e1ty mali u\u017e len zodpovednos\u0165 za hospod\u00e1rske vedenie spolo\u010dnosti. Privatiza\u010dn\u00e9 procesy spolo\u010dnosti pripravili n\u00e1rodn\u00e9 \u0161t\u00e1ty o mo\u017enos\u0165 ich funk\u010dnej realiz\u00e1cie. Dnes v\u00e4\u010d\u0161ina n\u00e1rodn\u00fdch \u0161t\u00e1tov nach\u00e1dza v situ\u00e1cii, kedy ich rozvoj je dotovan\u00fd finan\u010dn\u00fdmi fondmi, ako aj Slovensko je dotovan\u00e9 fondmi Eur\u00f3pskej \u00fanie. Financie zo zahrani\u010dia s\u00fa posielan\u00e9 so z\u00e1merom stimulova\u0165 rast spolo\u010dnosti, samozrejme, aby vyhovovali z\u00e1merom zahrani\u010dn\u00e9ho investora. Tak\u00fdmto sp\u00f4sobom nadn\u00e1rodn\u00e9 korpor\u00e1cie z\u00edskavaj\u00fa nadvl\u00e1du nad samotn\u00fdmi krajinami a ur\u010duj\u00fa rytmus a pravidl\u00e1 svetov\u00e9ho obchodu.[13]<\/a><\/p>\n\n\n\n Antiglobaliza\u010dn\u00e9 hnutia si uvedomuj\u00fa dopady globaliz\u00e1cie na spolo\u010dnos\u0165, kult\u00faru a svetov\u00fa ekonomiku. Av\u0161ak, sp\u00f4sob ak\u00fdm upozor\u0148uj\u00fa na probl\u00e9m je \u010dastokr\u00e1t nepochopen\u00fd a bez siln\u00e9ho ideov\u00e9ho konceptu. Sme v dobe, kedy trh ud\u00e1va smerovanie politiky, a nie naopak. Neoliberalizmus ver\u00ed, \u017ee v\u0161etky ot\u00e1zky si vyrie\u0161i trh. Pod\u013ea tejto premisy trh n\u00e1jde odpove\u010f aj na tento probl\u00e9m. Ot\u00e1zkou je, \u010di to bude e\u0161te predt\u00fdm ako spotrebuje v\u0161etky existuj\u00face zdroje.<\/p>\n\n\n\n Je potrebn\u00e9, aby vl\u00e1dne \u0161pi\u010dky nastavili hranice, resp. s\u00fabor hodn\u00f4t a podmienok, ktor\u00e9 by zabezpe\u010dili udr\u017eate\u013en\u00e9 formy rozvoja trhu. Av\u0161ak, aspekt mor\u00e1lky a etiky v trhovom priestore nem\u00e1 miesto, ke\u010f\u017ee ma\u0165 pre seba je viac ako ma\u0165 pre n\u00e1s a t\u00fdch, \u010do pr\u00eddu po n\u00e1s.<\/p>\n\n\n\n Zdroje:<\/strong><\/p>\n\n\n\n [1] VODZINSK\u00dd, Vladim\u00edr. Globaliz\u00e1cia a jej soci\u00e1lno-ekonomick\u00e9 d\u00f4sledky<\/em>. Pre\u0161ov: Vydavate\u013estvo Michala Va\u0161ka, 2015. str. 200<\/p>\n\n\n\n [2] KOL\u00c1\u0158OV\u00c1, Marta. Protest proti globalizaci: gender a feministick\u00e1 kritika<\/em>. Praha: Sociologick\u00e9 nakladatelstv\u00ed, 2009. Gender sondy. str. 23<\/p>\n\n\n\n [3] VODZINSK\u00dd, Vladim\u00edr. Globaliz\u00e1cia a jej soci\u00e1lno-ekonomick\u00e9 d\u00f4sledky<\/em>. Pre\u0161ov: Vydavate\u013estvo Michala Va\u0161ka, 2015. str. 24<\/p>\n\n\n\n [4] Hnutie za glob\u00e1lnu spravodlivos\u0165 | Encyclopaedia Beliana \u2013 slovensk\u00e1 v\u0161eobecn\u00e1 encyklop\u00e9dia. [online]. K dispoz\u00edcii na: https:\/\/beliana.sav.sk\/heslo\/hnutie-za-globalnu-spravodlivost<\/a>..<\/p>\n\n\n\n [5] KOL\u00c1\u0158OV\u00c1, Marta. Protest proti globalizaci: gender a feministick\u00e1 kritika<\/em>. Praha: Sociologick\u00e9 nakladatelstv\u00ed, 2009. Gender sondy. str.32<\/p>\n\n\n\n [6] Hnutie za glob\u00e1lnu spravodlivos\u0165 | Encyclopaedia Beliana \u2013 slovensk\u00e1 v\u0161eobecn\u00e1 encyklop\u00e9dia. [online]. K dispoz\u00edcii na: https:\/\/beliana.sav.sk\/heslo\/hnutie-za-globalnu-spravodlivost<\/a>..<\/p>\n\n\n\n [7] Shah, A. (2001). WTO Protests in Seattle, 1999 \u2014 Global Issues. [online]. K dispoz\u00edcii na: https:\/\/www.globalissues.org\/article\/46\/wto-protests-in-seattle-1999. [Otvoren\u00e9 1 Apr. 2023].<\/p>\n\n\n\n [8] KOL\u00c1\u0158OV\u00c1, Marta. Protest proti globalizaci: gender a feministick\u00e1 kritika<\/em>. Praha: Sociologick\u00e9 nakladatelstv\u00ed, 2009. Gender sondy. Str.30<\/p>\n\n\n\n [9] Brandon, J. The Battle of Seattle – US History Scene. [online]. K dispoz\u00edcii na: https:\/\/ushistoryscene.com\/article\/the-battle-of-seattle\/<\/a>..<\/p>\n\n\n\n
\n\n\n\n