(L\u00edvia J\u00e1no\u0161\u00edkov\u00e1 \u00a7 Martin \u0160oman) <\/p>\n\n\n\n
Defin\u00edcia pojmu revol\u00facia<\/strong><\/p>\n\n\n\n Ak chceme sk\u00fama\u0165 probl\u00e9m revol\u00facie, je v prvom rade potrebn\u00e1 jej samotn\u00e1 defin\u00edcia, ktor\u00e1 bude obsahova\u0165 viacdimenzion\u00e1lne h\u013eadisko potvrden\u00e9 na historickom v\u00fdvoji revol\u00faci\u00ed. Pojem revol\u00facia poch\u00e1dza z latinsk\u00e9ho revolutio, \u010do znamen\u00e1 od\u010fa\u013eovanie, ot\u00e1\u010danie alebo n\u00e1siln\u00fd n\u00e1vrat. Vo v\u0161eobecnom zmysle znamen\u00e1 revol\u00facia ka\u017ed\u00fd n\u00e1hly, prudk\u00fd a radik\u00e1lny v\u00fdvojov\u00fd skok ved\u00faci k podstatnej zmene predch\u00e1dzaj\u00faceho stavu. V politol\u00f3gii je revol\u00facia definovan\u00e1 ako n\u00e1siln\u00e1 zmena doteraj\u0161\u00edch spolo\u010densk\u00fdch pomerov, spojen\u00e1 zvy\u010dajne s v\u00fdmenou dr\u017eite\u013eov moci. [1]<\/a> Taktie\u017e ide o fundament\u00e1lnu transform\u00e1ciu sociopolitick\u00fdch pomerov alebo o radik\u00e1lnu zmenu, ktor\u00e1 je zvy\u010dajne sp\u00f4soben\u00e1 pou\u017eit\u00edm sily namiesto konsenzu alebo leg\u00e1lnych prostriedkov.[2]<\/a> V procese revol\u00facie doteraj\u0161ie spolo\u010densk\u00e9 usporiadanie a leg\u00e1lne prostriedky str\u00e1caj\u00fa na v\u00fdzname a relevancii. Na z\u00e1klade pou\u017eitia sily diferencujeme revol\u00facie na n\u00e1siln\u00e9 revol\u00facie, mierov\u00e9 evol\u00facie alebo pomedzie t\u00fdchto dvoch typov.[3] <\/a>V\u0161eobecne na z\u00e1klade dejinnopolitickej sk\u00fasenosti pova\u017eujeme za n\u00e1siln\u00fa revol\u00faciu napr\u00edklad Ve\u013ek\u00fa franc\u00fazsku revol\u00faciu. Pri uplatnen\u00ed rovnak\u00e9ho pr\u00edstupu je vhodn\u00fdm pr\u00edkladom mierovej evol\u00facie p\u00e1d socialistick\u00e9ho re\u017eimu v \u010ceskoslovensku zn\u00e1my ako takzvan\u00e1 Ne\u017en\u00e1 revol\u00facia. Posledn\u00fd typ revol\u00facie, ktor\u00fd sme zadefinovali ako pomedzie dvoch uveden\u00fdch typov je pr\u00edzna\u010dn\u00fd pre Japonsko v 19. storo\u010d\u00ed, kedy prebehlo n\u00e1silie po\u010das ob\u010dianskej vojny, v r\u00e1mci jednej \u010dasti spolo\u010dnosti, av\u0161ak cie\u013eom nebolo zvhrnutie mocenskej zlo\u017eky. Pri historickej reflexii \u010dasto z poh\u013eadu pozorovate\u013eov doch\u00e1dza k spl\u00fdvaniu mor\u00e1lnej a silovej typol\u00f3gie. Je v\u0161ak ot\u00e1zna vecnos\u0165 tohto hodnotenia, ke\u010f\u017ee doch\u00e1dza k strate relevancie b\u00fdval\u00e9ho leg\u00e1lneho r\u00e1mca. Taktie\u017e je mo\u017en\u00e9 revol\u00facie diferencova\u0165 na z\u00e1klade signifikantn\u00fdch zmien v \u017eivote jednotlivca, napr\u00edklad vplyvom technologick\u00e9ho pokroku. V tomto pr\u00edpade je nemo\u017en\u00e9 mor\u00e1lne h\u013eadisko aplikova\u0165. \u010eal\u0161\u00ed pojem s\u00favisiaci s revol\u00faciou je kr\u00edza, ktor\u00e1 predch\u00e1dza revolu\u010dn\u00e9mu aktu.<\/p>\n\n\n\n Kr\u00edza pod\u013ea Diamonda v kontexte revol\u00facie<\/strong><\/p>\n\n\n\n Autor Jared Diamond pristupuje ku kr\u00edze prostredn\u00edctvom porovn\u00e1vania individu\u00e1lnych a n\u00e1rodn\u00fdch kr\u00edz. Vyty\u010duje 12 bodov rie\u0161enia kr\u00edzy jednotlivca a 9 bodov rie\u0161enia v\u00fdstupov n\u00e1rodn\u00fdch kr\u00edz, ktor\u00e9 mu sl\u00fa\u017eia ako paralely.[4]<\/a> Kr\u00edzy jednotlivcov sa v\u0161ak nedaj\u00fa o\u010dak\u00e1va\u0165, na druh\u00fa stranu kr\u00edzy, ktor\u00fdmi trpia n\u00e1rody \u2013 klimatick\u00e1, ekonomick\u00e1 alebo bezpe\u010dnostn\u00e1 \u2013 sa pomerne \u010dasto daj\u00fa o\u010dak\u00e1va\u0165. V d\u00f4sledku kr\u00edzy str\u00e1caj\u00fa ako \u013eudia, tak aj n\u00e1rody ist\u00e9 \u010dasti svojich ident\u00edt, ktor\u00e9 sa st\u00e1vaj\u00fa nefunk\u010dn\u00fdmi a ne\u017eiad\u00facimi v kontexte nov\u00fdch podmienok. Diamond to opisuje v r\u00e1mci mozaiky, \u201ev ktorej komplikovane koeexistuj\u00fa ved\u013ea seba tie najprotikladnej\u0161ie prvky.\u201d<\/em>[5]<\/a> Metafora mozaiky, ktorou Diamond vysvet\u013euje koexistenciu \u201estar\u00fdch\u201c a \u201enov\u00fdch\u201c ident\u00edt, je pr\u00edstupom reformistick\u00fdm. Fundament\u00e1lna ot\u00e1zka je pri bode obratu, kedy revol\u00facia toti\u017e nie je v\u00fdsledkom revol\u00facie. V\u00fdsledkom revolu\u010dn\u00fdch procesov je nastolenie nov\u00e9ho poriadku.<\/p>\n\n\n\n Glob\u00e1lna kr\u00edza \u2013 glob\u00e1lna revol\u00facia? <\/strong><\/p>\n\n\n\n Aj ke\u010f je predpovedanie n\u00e1rodn\u00fdch kr\u00edz mo\u017en\u00e9, tak ako sme u\u017e uviedli, do revolu\u010dn\u00fdch procesov vstupuje ve\u013ek\u00e9 mno\u017estvo premenn\u00fdch, ktor\u00e9 nedok\u00e1\u017eeme predpoveda\u0165. Z\u00e1rove\u0148 nemusia by\u0165 tieto premenn\u00e9 vidite\u013en\u00e9 v obdob\u00ed priebehu t\u00fdchto procesov. Ich d\u00f4sledky m\u00f4\u017eu ma\u0165 ove\u013ea v\u00fdznamnej\u0161\u00ed vplyv na proces vytv\u00e1rania novej spolo\u010dnosti. Pr\u00edkladom procesov prebiehaj\u00facich na pozad\u00ed radik\u00e1lnych spolo\u010densk\u00fdch zmien s\u00fa d\u00f4sledky priemyselnej revol\u00facie v podobe zne\u010dis\u0165ovania \u017eivotn\u00e9ho prostredia. V\u00fdroba a konzum ako ka\u017edodenn\u00e1 s\u00fa\u010das\u0165 na\u0161ich \u017eivotov tvoria charakter spolo\u010densk\u00e9ho poriadku. Ak\u00fdko\u013evek z\u00e1sah do tohto spolo\u010densk\u00e9ho poriadku m\u00e1 drastick\u00fd dopad na na\u0161e rozhodovanie a konanie v jeho r\u00e1mcoch. Na pr\u00edklade priemyselnej revol\u00facie a jej d\u00f4sledkov vieme vysvetli\u0165 aj logiku \u010fal\u0161\u00edch kr\u00edz v glob\u00e1lnom rozmere. Za\u010diatok antropog\u00e9nnej klimatickej zmeny datujeme do obdobia priemyselnej revol\u00facie. Ak bol za\u010diatok spa\u013eovania fos\u00edlnych pal\u00edv bodom obratu v glob\u00e1lnom otep\u013eovan\u00ed,[6]<\/a> tak m\u00f4\u017eeme kon\u0161tatova\u0165, \u017ee bol z\u00e1rove\u0148 za\u010diatkom klimatickej kr\u00edzy. V tomto obdob\u00ed do\u0161lo k transform\u00e1cii v oblasti v\u00fdroby a spotreby v glob\u00e1lnom meradle, \u010do znamen\u00e1, \u017ee aj rie\u0161enie vzniknutej kr\u00edzy si vy\u017eaduje glob\u00e1lny charakter. Rovnako tak je od tohto obdobia dominantn\u00fdm syst\u00e9mom ur\u010duj\u00facim svetov\u00fd poriadok ekonomick\u00fd model kapitalizmu. Ten stoj\u00ed na z\u00e1konitosti pravideln\u00fdch kr\u00edz a v\u00fdkyvov, ke\u010f\u017ee ich potrebuje pre svoje fungovanie.[7]<\/a><\/p>\n\n\n\n Revol\u00facia ako prirodzenos\u0165 <\/strong><\/p>\n\n\n\n V ontologickom pon\u00edman\u00ed fyzis je z\u00e1kladom kozmickej prepojenosti celku prechod od skryt\u00e9ho k neskryt\u00e9mu vo v\u0161etk\u00fdch procesoch, ktor\u00e9 zna\u010d\u00ed jednotu a jedine\u010dnos\u0165 v jednom, pohyb a poriadok t\u00fdm p\u00e1dom v\u017edy tvoria v hist\u00f3rii jednotu, \u010do znamen\u00e1, \u017ee revol\u00facie m\u00f4\u017eeme takisto ako stabilitu pova\u017eova\u0165 za nie\u010do prirodzen\u00e9.[8]<\/a> Nespokojnos\u0165 s pr\u00edtomnos\u0165ou u jednotlivca sa st\u00e1va hybnou silou jeho neposlu\u0161nosti, ktor\u00fa takisto m\u00f4\u017eeme vn\u00edma\u0165 ako prirodzen\u00fa. Revol\u00facie sa vyzna\u010duj\u00fa novos\u0165ou a zmenou fundamentov \u2013 ide o momenty, v ktor\u00fdch star\u00e9 zanik\u00e1 a nov\u00e9 vznik\u00e1 s\u00fabe\u017ene. U\u017e Diamondova te\u00f3ria mozaiky hovor\u00ed o tom, \u017ee po obdobiach otrasov a kr\u00edz nast\u00e1va ako u jednotlivca, tak aj u n\u00e1rodov moment, kedy ved\u013ea seba koexistuj\u00fa star\u00e1 identita (z obdobia pred kr\u00edzou) a nov\u00e1 identita (vznikaj\u00faca ako n\u00e1sledok vysporiadania sa s kr\u00edzou). Spor ako zjednocuj\u00faci a ve\u010dne sp\u00e1jaj\u00faci rozdiel \u2013 ke\u010f\u017ee je v kozme v\u0161etko prepojen\u00e9 a spor tu v\u017edy bol, v istom zmysle sp\u00e1ja (napr\u00edklad ak vznikne triedny spor, m\u00f4\u017ee spoji\u0165 triedu v revol\u00facii).<\/p>\n\n\n\n Celosvetov\u00e1 revol\u00facia a nov\u00fd \u010dlovek<\/strong><\/p>\n\n\n\n Soci\u00e1lny psychol\u00f3g a humanistick\u00fd filozof Erich Fromm vo svojej knihe Ma\u0165 \u010di by\u0165? <\/em>otv\u00e1ra t\u00e9zu zlyhania ve\u013ek\u00e9ho pr\u00eds\u013eubu. Tvrd\u00ed, \u017ee priemyseln\u00fd vek nenaplnil ve\u013ekolep\u00e9 o\u010dak\u00e1vania spojen\u00e9 s neobmedzen\u00fdm pokrokom a ekonomick\u00fdm rastom. Toto zlyhanie m\u00e1 pod\u013ea jeho tvrden\u00ed z\u00e1klad v dvoch psychologick\u00fdch premis\u00e1ch priemyseln\u00e9ho syst\u00e9mu. Prvou je viera v to, \u017ee pr\u00e1ve radik\u00e1lny hedonizmus prispieva k v\u0161eobecn\u00e9mu blahu. Druh\u00e1 premisa spo\u010d\u00edva v samotnom syst\u00e9me, ktor\u00fd plod\u00ed samo\u013e\u00fabos\u0165 a chamtivos\u0165. Pokia\u013e akceptujeme predpoklad, \u017ee premisa o tom, \u017ee len fundament\u00e1lna zmena v \u013eudskej povahe, spo\u010d\u00edvaj\u00faca v presune od prevahy sp\u00f4sobu ma\u0165 k prevahe sp\u00f4sobu by\u0165 n\u00e1s m\u00f4\u017ee zachr\u00e1ni\u0165 pred katastrofou ekonomick\u00e9ho \u010di psychologick\u00e9ho charakteru, naskyt\u00e1 sa n\u00e1m ot\u00e1zka: je zmena v takom ve\u013ekom rozsahu dne\u0161n\u00e9ho glob\u00e1lneho sveta mo\u017en\u00e1? A ak \u00e1no, ako by ju bolo mo\u017en\u00e9 dosiahnu\u0165? Zmena \u013eudskej povahy m\u00f4\u017ee pod\u013ea Fromma nasta\u0165 ak existuj\u00fa tieto podmienky:<\/p>\n\n\n\n