\u010cl\u00e1nok za\u010dneme vysvetlen\u00edm, \u010do vlastne pojem liber\u00e1lna demokracia znamen\u00e1. Z d\u00f4vodu, \u017ee tak\u00fdto politick\u00fd re\u017eim sa nach\u00e1dza aj v Slovenskej republike a mnoho jej ob\u010danov o tom ani nevie. Okrem Slovenska sa nach\u00e1dza t\u00e1to demokracia napr\u00edklad aj v Nemecku, Spojenom kr\u00e1\u013eovstve, Franc\u00fazsku a v krajin\u00e1ch \u0160kandin\u00e1vie, \u010do prinieslo t\u00fdmto krajin\u00e1m prosperitu. Pojem liber\u00e1lna demokracia ber\u00fa niektor\u00ed ob\u010dania ako nie\u010do negat\u00edvne, \u010do m\u00f4\u017ee iba u\u0161kodi\u0165 na\u0161ej krajine.<\/p>\n\n\n\n
Pr\u00edkladom je aj vyjadrenie Gener\u00e1lneho prokur\u00e1tora Maro\u0161a \u017dilinku, ktor\u00fd tvrd\u00ed, \u017ee pojem liber\u00e1lna demokracia je v rozpore s \u00fastavou Slovenskej republiky. Pod\u013ea Maro\u0161a \u017dilinku n\u00e1\u0161 pr\u00e1vny syst\u00e9m tento v\u00fdraz nepozn\u00e1.[1]<\/a> \u201eUr\u010dite je to ne\u0161\u0165astn\u00e9, preto\u017ee vytv\u00e1ra probl\u00e9m tam, kde nie je. Ak liberalizmus vn\u00edmame ako ideol\u00f3giu, tak liber\u00e1lnu demokraciu vn\u00edmame ako syst\u00e9m, ktor\u00fd je zalo\u017een\u00fd na re\u0161pektovan\u00ed \u013eudsk\u00fdch pr\u00e1v, na de\u013ebe moci, na slobode,\u201c<\/em> vyjadril sa politol\u00f3g Radoslav \u0160tefan\u010d\u00edk.[2]<\/a><\/p>\n\n\n\n V skuto\u010dnosti je t\u00e1to forma vl\u00e1dy pova\u017eovan\u00e1 za pomerne vydaren\u00fa a m\u00e1 dlh\u00fa hist\u00f3riu v krajin\u00e1ch Eur\u00f3py. Samozrejme, ni\u010d nie je bezchybn\u00e9 a liber\u00e1lna demokracia nie je \u017eiadnou v\u00fdnimkou a ob\u010dania m\u00f4\u017eu nadobudn\u00fa\u0165 pocit, \u017ee s\u00fa vyl\u00fa\u010den\u00ed z procesu rozhodovania. <\/p>\n\n\n\n Liber\u00e1lnu demokraciu m\u00f4\u017eeme ch\u00e1pa\u0165 ako politick\u00fd re\u017eim, spojen\u00fd \u010drtami liberalizmu a demokracie. Tento syst\u00e9m je postaven\u00fd na zastupite\u013eskej demokracii, kde v\u00f4\u013eou v\u00e4\u010d\u0161iny zvolen\u00ed z\u00e1stupcovia vykon\u00e1vaj\u00fa moc. \u010clenovia parlamentu s\u00fa volen\u00ed v slobodn\u00fdch vo\u013eb\u00e1ch. D\u00f4raz sa kladie na individu\u00e1lnu slobodu a rovnak\u00e9 pr\u00edle\u017eitosti. Najd\u00f4le\u017eitej\u0161\u00edm bodom, a to v ka\u017edej demokracii, je dodr\u017eiavanie z\u00e1sad pr\u00e1vneho \u0161t\u00e1tu. Typick\u00fdmi prvkami je aj otvoren\u00e1 spolo\u010dnos\u0165, tolerancia a pluralizmus.[3]<\/a><\/p>\n\n\n\n Hlavn\u00fdm nepriate\u013eom liber\u00e1lnej demokracie v Eur\u00f3pe a hlavne na Slovensku je obrovsk\u00fd odpor k liberalizmu a populizmus. Tieto dva faktory maj\u00fa obrovsk\u00fd vplyv na pomal\u00fd \u00fapadok liber\u00e1lnej demokracie, ktor\u00fa jedn\u00e9ho d\u0148a m\u00f4\u017ee nahradi\u0165 nie\u010do celkom in\u00e9. Strany a politici, ktor\u00ed presadzuj\u00fa politiku populizmu sa te\u0161ia podpore v Eur\u00f3pe.<\/p>\n\n\n\n Do dne\u0161n\u00e9ho d\u0148a nem\u00e1me jednotn\u00fd ucelen\u00fd v\u00fdklad term\u00ednu populizmus, av\u0161ak, naj\u010dastej\u0161ie sa vyjadrujeme o populizme ako o forme politickej ideol\u00f3gie, zalo\u017eenej na prepojen\u00fdch a navz\u00e1jom posil\u0148uj\u00facich sa princ\u00edpoch. Populizmus rozli\u0161uje medzi \u201e\u013eudom\u201c a \u201eelitou\u201c. Elita je principi\u00e1lne skazen\u00e1 a zl\u00e1. Je potrebn\u00e9 ju vymeni\u0165 za \u013eud\u00ed, ktor\u00ed bud\u00fa schopn\u00ed zmeni\u0165 tento nevyhovuj\u00faci syst\u00e9m. Jedine populista zastupuje \u013eud, chr\u00e1ni jeho pr\u00e1va a slobody a len on vie, \u010do je pre\u0148 najlep\u0161ie \u2013 skuto\u010dn\u00fd reprezentant \u013eudu. Samozrejme, a\u017e do momentu, kedy sa populista stane s\u00fa\u010das\u0165ou elity. Jeho r\u00e9torika sa n\u00e1sledne men\u00ed.[4]<\/a><\/p>\n\n\n\n Populizmus sa dost\u00e1va k moci v obdob\u00ed kedy krajina za\u017e\u00edva hodnotov\u00fa kr\u00edzu,, \u201eelity robia nespravodliv\u00fa politiku, hazarduj\u00fa s bud\u00facnos\u0165ou na\u0161ich det\u00ed, medzin\u00e1rodn\u00e9 organiz\u00e1cie maj\u00fa pr\u00edli\u0161 ve\u013ek\u00fd vplyv…\u201c<\/em> Populisti sa zhoduj\u00fa v r\u00e9torike obsahuj\u00facej heslo: \u201eChcem sp\u00e4\u0165 svoju krajinu!\u201c<\/em>[5]<\/a><\/p>\n\n\n\n Pekn\u00fdm pr\u00edkladom m\u00f4\u017ee by\u0165 aj Slovensko. Slovensko sa m\u00f4\u017ee \u201ep\u00fd\u0161i\u0165\u201c vysok\u00fdm po\u010dtom populistick\u00fdch politikov, \u010di u\u017e s\u00fa to \u013eavi\u010diari alebo pravi\u010diari. Aj v\u010faka tomuto faktu vyhral populizmus na Slovensku posledn\u00e9 parlamentn\u00e9 vo\u013eby. B\u00fdval\u00e9ho premi\u00e9ra Igora Matovi\u010da, ktor\u00fd bol z\u00e1rove\u0148 strojcom v\u00ed\u0165azstva politick\u00e9ho hnutia OBY\u010cAJN\u00ddCH \u013dUD\u00cd a nez\u00e1visl\u00fdch osobnost\u00ed (O\u013dANO) vo vo\u013eb\u00e1ch, m\u00f4\u017eeme ozna\u010di\u0165 za pr\u00edklad uk\u00e1\u017ekov\u00e9ho populistu. M\u00f4\u017eeme poveda\u0165, \u017ee Slovensko sa nach\u00e1dza jednou nohou v liber\u00e1lnej demokracii a tou druhou v demokracii ovl\u00e1danej populistami.<\/p>\n\n\n\n Populizmus m\u00e1 zast\u00fapenie na oboch stran\u00e1ch politick\u00e9ho spektra. \u201ePopulista patr\u00ed na okraj a ak je v strede, je neskoro.\u201c<\/em>[6]<\/a> Pravicovo orientovanou populistkou je Franc\u00fazka Marine Le Penov\u00e1 a jej strana Rassemlement national (N\u00e1rodn\u00e9 zhroma\u017edenie, p\u00f4vodne N\u00e1rodn\u00fd front). Z \u013eav\u00e9ho spektra populizmu je pr\u00edkladom \u0161panielska politick\u00e1 strana Podemos.<\/p>\n\n\n\n Liber\u00e1lna demokracia sa bl\u00ed\u017ei ku koncu svojej \u017eivotnosti a okrem populizmu a odporu vo\u010di liberalizmu je \u010fal\u0161ou pr\u00ed\u010dinou n\u00e1rast polariz\u00e1cie spolo\u010dnosti. R\u00e9torika populistov vytv\u00e1ra polariz\u00e1ciu v spolo\u010dnosti, hlavne v t\u00e9mach ak\u00fdmi boli Covid-19 a s\u00fa\u010dasn\u00e1 vojna na Ukrajine. Kr\u00edza a neistota v spolo\u010dnosti predstavuj\u00fa \u00farodn\u00fa p\u00f4du pre dezinform\u00e1cie a manipulat\u00edvnu r\u00e9toriku. V\u0161etky tieto prek\u00e1\u017eky, ktor\u00fdm \u010del\u00ed liber\u00e1lna demokracia maj\u00fa za n\u00e1sledok \u00fapadok d\u00f4very v \u0161t\u00e1tne in\u0161tit\u00facie, vl\u00e1du a m\u00e9di\u00e1. \u013dudia maj\u00fa tendenciu veri\u0165 hoaxom a dezinforma\u010dn\u00fdm webom ako hodnovern\u00fdm zdrojom.<\/p>\n\n\n\n Pod\u013ea prieskumu agent\u00fary Median z obdobia od 9. \u2013 20. febru\u00e1ra 2022 je najd\u00f4veryhodnej\u0161ou politi\u010dkou prezidentka Zuzana \u010caputov\u00e1 (48%). Po nej nasleduje Peter Pellegrini (35%), Richard Sul\u00edk (32%), R\u00f3bert Fico (28%) a Boris Koll\u00e1r (21%). Spom\u00ednan\u00fd Igor Matovi\u010d sa v rebr\u00ed\u010dku d\u00f4veryhodnosti umiestnil na dvan\u00e1stom mieste so 14%. Zauj\u00edmavej\u0161\u00ed je rebr\u00ed\u010dek ned\u00f4veryhodnosti, kde na prvom mieste figuruje Igor Matovi\u010d s 80%. Menej ned\u00f4veryhodn\u00fdmi politikmi s\u00fa Marian Kotleba (78%), Boris Koll\u00e1r (72%) Milan Uhr\u00edk (56%). Zarmucuj\u00faci je aj fakt, \u017ee prezidentke \u010caputovej ned\u00f4veruje takmer tak\u00e9 ist\u00e9 mno\u017estvo \u013eud\u00ed (46%) ako ju pova\u017euj\u00fa za d\u00f4veryhodn\u00fa. \u010caputov\u00e1 predstavuje liber\u00e1lnu prezidentku aj v eur\u00f3pskom priestore.[7]<\/a> Po vyhl\u00e1sen\u00ed v\u00fdsledkov volieb z roku 2019 Guy Verhofstadt, \u0161\u00e9f eur\u00f3pskych liber\u00e1lov, vyhl\u00e1sil: \u201e…Va\u0161\u00edm zvolen\u00edm vyslali Slov\u00e1ci siln\u00fd sign\u00e1l n\u00e1deje pre cel\u00fa Eur\u00f3pu: odkaz, \u017ee humanizmus, slu\u0161nos\u0165, solidarita a odvaha m\u00f4\u017eu zv\u00ed\u0165azi\u0165 v \u010dasoch populizmu, egoizmu a strachu. Toto je svie\u017ei vietor do plachiet liber\u00e1lov a centristov. Po\u010fme spolu meni\u0165 Eur\u00f3pu!\u201c<\/em> Hodnoty d\u00f4veryhodnosti s\u00fa d\u00f4kazom \u00fapadku viery v liber\u00e1lnu demokraciu na Slovensku.[8]<\/a>\u010eal\u0161\u00ed prieskum mimovl\u00e1dnej organiz\u00e1cie GLOBSEC pri\u0161iel s v\u00fdsledkami, \u017ee v roku 2020 ned\u00f4verovalo politick\u00fdm stran\u00e1m a\u017e 70 % op\u00fdtan\u00fdch respondentov.[9]<\/a> \u201eEur\u00f3pania, rovnako ako v\u00e4\u010d\u0161ina ostatn\u00fdch obyvate\u013eov plan\u00e9ty, v s\u00fa\u010dasnosti \u010delia kr\u00edze politiky, ako ju pozn\u00e1me a to stavu interregnum,\u201c<\/em> vyjadril sa taliansky filozof Antonio Gramsci, ktor\u00fd touto vetou chcel op\u00edsa\u0165 situ\u00e1ciu, v ktorej star\u00e9 je u\u017e m\u0155tve, ale nov\u00e9 sa e\u0161te nezrodilo.[1<\/a>0<\/a>]<\/a> <\/p>\n\n\n\n Aj ke\u010f je n\u00e1ro\u010dn\u00e9 predpoveda\u0165, ak\u00fdm smerom sa bude liber\u00e1lna demokracia ubera\u0165, mysl\u00edm si, \u017ee ju nedok\u00e1\u017eeme udr\u017ea\u0165 dlho pri \u017eivote, aj v\u010faka tomu, \u017ee \u013eudia si nev\u00e1\u017eia demokraciu a mnoh\u00ed si ju interpretuj\u00fa pod\u013ea seba. M\u00f4\u017eeme to vidie\u0165 aj pri n\u00edzkej volebnej \u00fa\u010dasti vo v\u0161etk\u00fdch vo\u013eb\u00e1ch na Slovensku. M\u00f4\u017ee nasta\u0165 viacero mo\u017enost\u00ed ako bude vyzera\u0165 forma vl\u00e1dy po p\u00e1de liber\u00e1lnej demokracie. R\u00f4zne ekonomick\u00e9, politick\u00e9 a soci\u00e1lne podmienky v krajin\u00e1ch Eur\u00f3py maj\u00fa vplyv na to \u010do bude nasledova\u0165 po tejto forme vl\u00e1dy. Jednou z mo\u017enosti je pr\u00edchod totalitn\u00e9ho re\u017eimu. Mysl\u00edm si, \u017ee t\u00e1to mo\u017enos\u0165 je menej pravdepodobn\u00e1, preto\u017ee ob\u010dania, ktor\u00ed za\u017eili dlh\u00e9 roky demokracie by sa nevedeli zmieri\u0165 s tak\u00fdm re\u017eimom a viedlo by to k revol\u00facii. Druhou mo\u017enos\u0165ou je, \u017ee sa liber\u00e1lna demokracia transformuje do inej podoby demokracie, v ktorom sa niektor\u00e9 hodnoty liberalizmu vytratia a niektor\u00e9 zas pribudn\u00fa. Av\u0161ak ak m\u00e1 nasta\u0165 tak\u00e1to zmena, je potrebn\u00e9, aby sa dodr\u017eali demokratick\u00e9 z\u00e1sady a po\u017eiadavky ob\u010danov.<\/p>\n\n\n\n Transform\u00e1cia liberalizmu do inej podoby je pomerne re\u00e1lna mo\u017enos\u0165. Na vznik tejto formy demokracie je potrebn\u00e9 nieko\u013eko okolnost\u00ed. Hospod\u00e1rsku kr\u00edzu m\u00f4\u017eeme pova\u017eova\u0165 za jednu z nich. V s\u00fa\u010dasnosti stoj\u00ed Eur\u00f3pa a Slovensko pred v\u00fdzvou udr\u017eania liber\u00e1lnej demokracie a z\u00e1rove\u0148 \u010del\u00ed hospod\u00e1rskej kr\u00edze, politickej nestabilite a n\u00e1stupu a\u017e prive\u013emi nacionalistick\u00fdch a populistick\u00fdch hnut\u00ed. Pr\u00edklad nacionalistick\u00e9ho hnutia m\u00f4\u017eeme pozorova\u0165 v Taliansku, kde parlamentn\u00e9 vo\u013eby vyhrala ultrapravicov\u00e1 strana Bratia Talianska. In\u00e1 forma liberalizmu m\u00f4\u017ee hl\u00e1sa\u0165 \u00fastup od liber\u00e1lnych princ\u00edpov ako napr\u00edklad vo\u013en\u00fd trh a hlavne sloboda jednotlivca. M\u00f4\u017ee smerova\u0165 k premene na hybridn\u00fd re\u017eim, ktor\u00fd kombinuje autokratick\u00e9 a demokratick\u00e9 prvky alebo a\u017e k autorit\u00e1rskemu re\u017eimu, kedy bude doch\u00e1dza\u0165 k utl\u00e1\u010daniu individu\u00e1lnych pr\u00e1v a slob\u00f4d a n\u00e1rastu hospod\u00e1rskej a politickej nestability.<\/p>\n\n\n\n Ak chceme udr\u017ea\u0165 fungovanie liber\u00e1lnej demokracie v Eur\u00f3pe, je potrebn\u00e9, aby sa ob\u010dania pravidelne podie\u013eali na demokratick\u00fdch procesoch a vyv\u00edjali snahu o zlep\u0161enie demokracie v ich krajin\u00e1ch a zachovanie demokratick\u00fdch hodn\u00f4t ako sloboda, spravodlivos\u0165 a v neposlednom rade \u013eudsk\u00e9 pr\u00e1va.<\/p>\n\n\n\n Ver\u00edm, \u017ee bud\u00facnos\u0165 Eur\u00f3py bude demokratick\u00e1, a aj po vytraten\u00ed sa liber\u00e1lnej demokracie bud\u00fa \u0161t\u00e1ty Eur\u00f3py schopn\u00e9 prija\u0165 nov\u00fa demokratick\u00fa formu vl\u00e1dy a vyhn\u00fa sa praktizovaniu nedemokratick\u00fdch re\u017eimov.<\/p>\n\n\n\n Zdroje: <\/strong><\/p>\n\n\n\n Richard Nemec: \u017dilinkovi a Krajniakovi sa nep\u00e1\u010di liber\u00e1lna demokracia. Experti varuj\u00fa pr\u00edkladmi Ma\u010farska a Ruska. <\/em>[online], [cit. 28\/12\/2022]. Dostupn\u00e9 na internete: https:\/\/www.noviny.sk\/slovensko\/701180-zilinkovi-a-krajniakovi-sa-nepaci-liberalna-demokracia-experti-varuju-prikladom-madarska-a-ruska.<\/p>\n\n\n\n \u0160\u00e9f eur\u00f3pskych liber\u00e1lov Guy Verhofstadt. [online]. K dispoz\u00edcii na: https:\/\/dennikn.sk\/minuta\/1428010\/. <\/p>\n\n\n\n D\u00f4veryhodnos\u0165 politikov | MEDIAN SK, s.r.o.. [online]. K dispoz\u00edcii na: https:\/\/www.median.sk\/sk\/doveryhodnost-politikov\/. <\/p>\n\n\n\n \u010co je to a ako funguje liber\u00e1lna demokracia.<\/em> [online], [cit. 26\/12\/2022]. Dostupn\u00e9 na internete: https:\/\/financnenoviny.com\/co-je-to-a-ako-funguje-liberalna-demokracia\/.<\/p>\n\n\n\n Ag\u00e1ta \u0160ustov\u00e1 Drelov\u00e1, Viktor Hlavatovi\u010d: Ako v\u010faka slovensk\u00fdm komunistom rozkvitol populistick\u00fd nacionalizmus.<\/em> [online], [cit. 26\/12\/2022]. Dostupn\u00e9 na internete: https:\/\/historickarevue.sme.sk\/c\/23010821\/ako-vdaka-slovenskym-komunistom-rozkvitol-populisticky-nacionalizmus.html.<\/p>\n\n\n\n Luk\u00e1\u0161 Krupa: \u010caputovej ned\u00f4veruje viac ako polovica ob\u010danov, vl\u00e1da a parlament s\u00fa na tom e\u0161te hor\u0161ie! <\/em>[online], [cit. 26\/12\/2022]. Dostupn\u00e9 na internete: https:\/\/ereport.sk\/prieskum-caputovej-nedoveruje-viac-ako-polovica-obcanov-vlada-a-parlament-su-na-tom-este-horsie\/.<\/p>\n\n\n\n Slov\u00e1ci ned\u00f4veruj\u00fa politick\u00fdm stran\u00e1m a just\u00edci\u00ed.<\/em> [online], [cit. 26\/12\/2022]. Dostupn\u00e9 na internete: https:\/\/www.teraz.sk\/slovensko\/slovaci-nedoveruju-politickym-stran\/492151-clanok.html. <\/p>\n\n\n Stan\u010d\u00edk, J. Blog N: \u010co je populizmus?. [online]. K dispoz\u00edcii na: https:\/\/dennikn.sk\/blog\/1147462\/co-je-populizmus\/.<\/p>\n\n\n Zygmund Bauman: Quo vadis, Europe?<\/em> [online], [cit. 26\/12\/2022]. Dostupn\u00e9 na internete: https:\/\/www.opendemocracy.net\/en\/can-europe-make-it\/quo-vadis-europe\/.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":" \u010cl\u00e1nok za\u010dneme vysvetlen\u00edm, \u010do vlastne pojem liber\u00e1lna demokracia znamen\u00e1. Z d\u00f4vodu, \u017ee tak\u00fdto politick\u00fd re\u017eim sa nach\u00e1dza aj v Slovenskej republike a mnoho jej ob\u010danov o tom ani nevie. Okrem Slovenska sa nach\u00e1dza t\u00e1to demokracia napr\u00edklad aj v Nemecku, Spojenom kr\u00e1\u013eovstve, Franc\u00fazsku a v krajin\u00e1ch \u0160kandin\u00e1vie, \u010do prinieslo t\u00fdmto krajin\u00e1m prosperitu. Pojem liber\u00e1lna demokracia ber\u00fa […]<\/p>\n","protected":false},"author":13,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_monsterinsights_skip_tracking":false,"_monsterinsights_sitenote_active":false,"_monsterinsights_sitenote_note":"","_monsterinsights_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[11],"tags":[],"class_list":["post-430","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-eseje"],"yoast_head":"\n
\n\n\n\n