V kontexte posledn\u00fdch rokov sa \u010doraz viac stret\u00e1vame s n\u00e1rastom inklin\u00e1cie k my\u0161lienkam krajnej pravice a extr\u00e9mizmu. Tento trend je sprev\u00e1dzan\u00fd radikaliz\u00e1ciou spolo\u010dnosti, zdru\u017een\u00ed a rovnako politick\u00fdch str\u00e1n. Krajne pravicov\u00e9 zm\u00fd\u0161\u013eanie nepredstavuje nov\u00fa formu smerovania, ale ide o z\u00e1le\u017eitos\u0165, ktorej v\u00fdtlak sa mimoriadne zvy\u0161uje. Ide v\u0161ak skuto\u010dne o radikaliz\u00e1ciu spolo\u010dnosti alebo je v\u00edzia lep\u0161\u00edch zajtraj\u0161kov tak m\u00e1rna, \u017ee spolo\u010dnos\u0165 v krajne pravicov\u00fdch subjektoch vid\u00ed posledn\u00fa mo\u017enos\u0165?<\/p>\n\n\n\n
Koncepcia boja proti extr\u00e9mizmu MV SR ozna\u010duje extr\u00e9mnu pravicu na z\u00e1klade k\u013e\u00fa\u010dov\u00fdch znakov ako \u201eultranacionalizmus, xenof\u00f3bia, rasizmus, antidemokratick\u00e9, tzv. antisyst\u00e9mov\u00e9 postoje spojen\u00e9 s volan\u00edm po tzv. \u201esilnom \u0161t\u00e1te\u201c, ktor\u00fd mus\u00ed nahradi\u0165 pr\u00e1vny \u0161t\u00e1t.\u201c<\/em>[1]<\/a> Spomenut\u00e9 zlo\u017eky v\u0161ak nemusia by\u0165 st\u00e1le spolo\u010dne zast\u00fapen\u00e9. Extr\u00e9misti, ktor\u00fdch rad\u00edme k radik\u00e1lnej pravici cez svoje subjekt\u00edvne a vykon\u0161truovan\u00e9 defin\u00edcie odmietaj\u00fa rovnos\u0165 medzi nimi a in\u00fdmi n\u00e1bo\u017eenstvami, rasami, n\u00e1rodnos\u0165ami, kult\u00farami a podobne. Pravicov\u00fd extr\u00e9mizmus sa pod\u013ea koncepcie taktie\u017e prezentuje \u201esnahou o budovanie kult\u00farnej jednoty n\u00e1roda a odmietan\u00edm politickej plurality, ktor\u00fa sa jej pr\u00edvr\u017eenci m\u00f4\u017eu sna\u017ei\u0165 dosiahnu\u0165 aj prostredn\u00edctvom odopierania univerz\u00e1lnych pr\u00e1v a slob\u00f4d ostatn\u00fdm obyvate\u013eom, ich diskriminovan\u00edm \u010di degradovan\u00edm, a to aj pomocou verb\u00e1lneho alebo fyzick\u00e9ho n\u00e1silia\u201c.<\/em>[2]<\/a><\/p>\n\n\n\n <\/em>D\u00f4le\u017eit\u00e9 je v\u0161ak zd\u00f4razni\u0165, \u017ee tento pojem je nato\u013eko \u0161irokospektr\u00e1lny, \u017ee jeho z\u00e1ber zasahuje do v\u0161etk\u00fdch sf\u00e9r spolo\u010densk\u00e9ho \u017eivota, \u010di u\u017e politickej, n\u00e1bo\u017eenskej, kult\u00farnej, glob\u00e1lnej a rovnako individu\u00e1lnej. A preto je n\u00e1ro\u010dn\u00e9 ho explicitne definova\u0165 a probl\u00e9mom je taktie\u017e jeho \u010dast\u00e1 dezinterpret\u00e1cia a zamie\u0148anie s in\u00fdmi pojmami. Tento n\u00e1zor zdie\u013ea aj nemeck\u00fd politol\u00f3g Eckhard Jesse, ktor\u00ed tvrd\u00ed: \u201e\u010co sa t\u00fdka terminol\u00f3gie, m\u00f4\u017eeme hovori\u0165 o babylonskom zmie\u0161an\u00ed jazykov: pravicov\u00fd extr\u00e9mizmus, pravicov\u00fd radikalizmus, (neo)fa\u0161izmus, pravicov\u00fd populizmus, pravicov\u00fd fundamentalizmus, nov\u00e1 pravica, neonacizmus \u2013 v\u0161etky tieto pojmy sa v (politickej) vede, publicistike a politike viac-menej ako synonym\u00e1.\u201c<\/em>[<\/a>3]<\/a><\/p>\n\n\n\n <\/em>V kontexte spomenut\u00fdch re\u00e1li\u00ed tak prich\u00e1dzame k prv\u00e9mu rozporu. Ten pramen\u00ed v skuto\u010dnosti, \u017ee je niekedy pr\u00edli\u0161 un\u00e1hlen\u00e9 a nejednozna\u010dn\u00e9 niekoho alebo nie\u010do ozna\u010di\u0165 ako pravicovo extr\u00e9mistick\u00e9. Koniec-koncov samotn\u00ed ob\u010dania tomuto pojmu rozumej\u00fa v\u00e1gne, \u010do neraz prin\u00e1\u0161a ich pr\u00edklon k t\u00fdmto my\u0161lienkam bez komplexn\u00e9ho ch\u00e1pania rizika obhajoby a inklin\u00e1cie k t\u00fdmto my\u0161lienkam. Pr\u00edkladom pre na\u0161e kon\u0161tatovanie je vysok\u00e1 pr\u00edtomnos\u0165 rasizmu v slovensk\u00fdch dom\u00e1cnostiach. Jeden z hlavn\u00fdch bodov pravicovo extr\u00e9mistick\u00fdch subjektov je pr\u00e1ve rasizmus a xenof\u00f3bia. Tento probl\u00e9m m\u00e1 na Slovensku dlh\u00fa hist\u00f3riu, ke\u010f\u017ee r\u00f3mska men\u0161ina je dlhodobo vytl\u00e1\u010dan\u00e1 na perif\u00e9riu, v d\u00f4sledku \u010doho vznik\u00e1 prehlbovanie soci\u00e1lnej chudoby tejto men\u0161iny. To m\u00e1 za n\u00e1sledok zn\u00ed\u017een\u00fa \u00farove\u0148 vzdelania, kult\u00fary a kvality b\u00fdvania. V spolo\u010dnosti v\u0161ak panuje n\u00e1zor, \u017ee tento sp\u00f4sob \u017eivota si r\u00f3mska men\u0161ina vybrala sama. To dokres\u013euje aj spolo\u010dnos\u0165 PolRom, ktor\u00e1 na z\u00e1klade prieskumu z roku 2019 uv\u00e1dza, \u017ee a\u017e 80% slovensk\u00fdch ob\u010danov s\u00fahlas\u00ed s tvrden\u00edm, \u017ee R\u00f3movia disponuj\u00fa nezasl\u00fa\u017een\u00fdmi v\u00fdhodami.[4]<\/a> Spomenut\u00fd faktor sa tak pren\u00e1\u0161a aj do sympatiz\u00e1cie s extr\u00e9mistick\u00fdmi subjektmi. V posledn\u00fdch parlamentn\u00fdch vo\u013eb\u00e1ch v roku 2020 z\u00edskala strana Kotlebovci \u2013 \u013dudov\u00e1 strana Na\u0161e Slovensko takmer 8%.[5]<\/a> Je v\u0161ak objekt\u00edvne ozna\u010dova\u0165 v\u0161etk\u00fdch voli\u010dov za krajne pravicov\u00fdch extr\u00e9mistov.<\/p>\n\n\n\n Optikou objekt\u00edvnosti je tak\u00e9to ozna\u010dovanie nepr\u00edpustn\u00e9. V\u00e4\u010d\u0161ina voli\u010dov t\u00fdchto str\u00e1n inklinuje k rasistick\u00fdm my\u0161lienkam, nie z d\u00f4vodu, \u017ee s\u00fa presved\u010den\u00ed o rasovej menejcennosti r\u00f3mskeho obyvate\u013estva, ale aj z d\u00f4vodu vytv\u00e1rania umel\u00e9ho nepriate\u013ea a nerie\u0161ite\u013enosti r\u00f3mskej ot\u00e1zky. To dokres\u013euje aj fakt, \u017ee r\u00e9torika pravicov\u00fdch subjektov sa v\u00fdrazne zmiernila. Vo vyjadreniach pravicov\u00fdch extr\u00e9mistov u\u017e nenach\u00e1dzame priame \u00fatoky na etnick\u00e9 znaky r\u00f3mskeho obyvate\u013estva, ale mieria na ich \u00fadajnu neprisp\u00f4sobivos\u0165. Po\u010detn\u00e1 \u010das\u0165 voli\u010dov extr\u00e9mistick\u00fdch subjektov tak neinklinuje ku komplexn\u00fdm my\u0161lienkam krajnej pravice, ide o frustr\u00e1ciu zo zanedb\u00e1vania soci\u00e1lnych ot\u00e1zok po cel\u00e9 desa\u0165ro\u010dia, \u010do v kone\u010dnom d\u00f4sledku vedie obyvate\u013estvo k my\u0161lienkam ukrivdenia v prospech in\u00fdch.<\/p>\n\n\n\n \u010eal\u0161\u00edm fenom\u00e9nom, ktor\u00fd m\u00f4\u017eeme pozorova\u0165 je zn\u00ed\u017een\u00e1 d\u00f4vera v \u0161t\u00e1tne in\u0161tit\u00facie, m\u00e9di\u00e1 a politick\u00e9 elity. Ak si vezmeme prieskumy spolo\u010dnosti Ako sa m\u00e1te, Slovensko?<\/em> z novembra 2022, tak sa n\u00e1m pon\u00fakaj\u00fa ve\u013emi negat\u00edvne \u010d\u00edsla. D\u00f4vera v prezidentku republiky je na \u00farovni 25%. Omnoho hor\u0161ie je na tom vl\u00e1da, ktorej d\u00f4veruje len 12%. Rovnako zl\u00e9 obst\u00e1li aj mainstre\u00e1mov\u00e9 m\u00e9di\u00e1, ktor\u00fdm d\u00f4veruje len 17% op\u00fdtan\u00fdch.[6]<\/a> Tento trend pocitu zast\u00fapenia je rovnako ako pri rasizme dlhotrvaj\u00faci. Ob\u010dania s\u00fa dlhodobo nespokojn\u00ed s vl\u00e1dnucou elitou, \u010domu nepom\u00e1ha ani fakt, \u017ee politick\u00e9 strany sa s\u00edce pri vl\u00e1dnut\u00ed menia, no nedok\u00e1\u017eu prinies\u0165 \u017eelan\u00fd \u00fa\u010dinok. Doch\u00e1dza tak k pocitu bezn\u00e1deje, ktor\u00e1 vedie k radik\u00e1lnym form\u00e1m rie\u0161enia, teda aj k vo\u013ebe krajne pravicov\u00fdch str\u00e1n. K faktoru radikaliz\u00e1cie nedopom\u00e1ha ani ned\u00f4vera v m\u00e9di\u00e1, ktor\u00e1 len podporuje pr\u00edklon k alternat\u00edve, pon\u00fakaj\u00facej aj my\u0161lienky pr\u00e1ve krajn\u00e9ho spektra. Ide v\u0161ak len o bezn\u00e1dej, alebo skuto\u010dn\u00fa radikaliz\u00e1ciu?<\/p>\n\n\n\n Hlavn\u00fdm aspektom, ktor\u00fd zohr\u00e1va v tejto problematike prim\u00e1rnu rolu, je t\u00e9ma ot\u00e1zok, ktor\u00fdm sa extr\u00e9mna pravica venuje. T\u00e1 si vyber\u00e1 prim\u00e1rne ot\u00e1zky, ktor\u00e9 s\u00fa dlhodobo nerie\u0161en\u00e9 a sna\u017e\u00ed sa prostredn\u00edctvom nich z\u00edska\u0165 \u010do najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed v\u00fdtlak. Z poh\u013eadu be\u017en\u00e9ho voli\u010da tak nem\u00f4\u017eeme hovori\u0165 o tom, \u017ee inklinuje ku krajne pravicov\u00fdm my\u0161lienkam. Ide sk\u00f4r o pr\u00edklon k t\u00fdmto subjektom z nedostatku alternat\u00edvy k rie\u0161eniu t\u00fdchto ot\u00e1zok. M\u00f4\u017eeme tu hovori\u0165 o dlhodobej skepse z nerie\u0161enia r\u00f3mskej ot\u00e1zky, v ned\u00e1vnej minulosti nezvl\u00e1dnutej migra\u010dnej kr\u00edze a v podmienkach posledn\u00fdch dn\u00ed aj pomoci Ukrajine a hospod\u00e1rskej kr\u00edzy, ktor\u00e1 je spojen\u00e1 s vysokou infl\u00e1ciou.<\/p>\n\n\n\n Podstatn\u00fdm faktorom je aj doba dezinform\u00e1ci\u00ed, ktor\u00e9 s\u00fa be\u017enou s\u00fa\u010das\u0165ou \u017eivota v dne\u0161nom globalizovanom svete. Tie \u010dastokr\u00e1t dok\u00e1\u017eu be\u017en\u00e9ho \u010dloveka privies\u0165 k n\u00e1zorom, ktor\u00e9 sa nestoto\u017e\u0148uj\u00fa s realitou, no nes\u00fa z\u00e1klad, ktor\u00fd dok\u00e1\u017ee \u010ditate\u013ea nato\u013eko zauja\u0165, \u017ee im prejav\u00ed svoju d\u00f4veru. Pod\u013ea knihy DE-FAKE IT!, ktor\u00e1 vy\u0161la aj s podporou MV SR: \u201eKa\u017ed\u00fd druh\u00fd Slov\u00e1k ver\u00ed v kon\u0161pira\u010dn\u00e9 te\u00f3rie. Viac ako polovica Slov\u00e1kov (52%) si mysl\u00ed, \u017ee svetov\u00fd poriadok nie je ovl\u00e1dan\u00fd volite\u013en\u00fdmi reprezentantmi, ale akousi \u00fazkou skupinou \u013eud\u00ed, ktor\u00ed sa sna\u017eia vytvori\u0165 totalitn\u00fd svetov\u00fd poriadok.\u201c<\/em>[7]<\/a>. V kone\u010dnom d\u00f4sledku sa t\u00e1to skuto\u010dnos\u0165 pren\u00e1\u0161a aj do politick\u00e9ho boja. Volen\u00ed l\u00eddri \u010dasto vyu\u017e\u00edvaj\u00fa zn\u00e1me a \u00faspe\u0161n\u00e9 osobnosti, ako Bill Gates, George Soros a podobne k vytvoreniu domnienky, \u017ee za ich negat\u00edvne na\u017e\u00edvanie m\u00f4\u017eu nejak\u00e9 skryt\u00e9 nevolen\u00e9 elity, ktor\u00e9 vlastnia moc celej plan\u00e9ty. Aj napriek tomu, \u017ee \u0161\u00edrenie dezinform\u00e1ci\u00ed a pr\u00edklon k nim m\u00f4\u017eeme pova\u017eova\u0165 za znak krajnej pravice, tak ozna\u010denie jej voli\u010dov za extr\u00e9mistov alebo sympatizantov k nej je ve\u013emi zjednodu\u0161en\u00e9. Preto\u017ee ak nem\u00f4\u017eu uveri\u0165 vl\u00e1dnucej triede, ktor\u00e1 m\u00e1 predstavova\u0165 to najlep\u0161ie zo spolo\u010dnosti, komu maj\u00fa prejavi\u0165 svoju d\u00f4veru?<\/p>\n\n\n\n Situ\u00e1cia v podmienkach Slovenska spojen\u00e1 s krajnou pravicou je v dne\u0161nej dobe naozaj ve\u013emi skeptick\u00e1. Aj na pr\u00edkladoch, ktor\u00e9 sme predostreli vid\u00edme, \u017ee spolo\u010dnos\u0165 smeruje \u010doraz viac k politick\u00e9mu kraju, no \u010dastokr\u00e1t nie z d\u00f4vodu vlastn\u00e9ho presved\u010denia k tomuto kraju ideologicky patri\u0165. Krajne pravicov\u00e9 subjekty si \u010dastokr\u00e1t vyberaj\u00fa cielene ot\u00e1zky, ktor\u00e9 s\u00fa v o\u010diach voli\u010dov nerie\u0161en\u00e9. Nie z d\u00f4vody \u00faprimnej snahy rie\u0161i\u0165 tieto problemy, ale z amb\u00edcie vyu\u017ei\u0165 d\u00f4veru voli\u010dov. Tieto ot\u00e1zky tak znova zostan\u00fa nerie\u0161en\u00e9. Doba preplnen\u00e1 populizmom, dezinform\u00e1ciami a zn\u00ed\u017eenou politickou kult\u00farou tento fakt len zn\u00e1sobuje.<\/p>\n\n\n\n Zdroje: <\/strong><\/p>\n\n\n\n [1]<\/em><\/strong>KONCEPCIA BOJA PROTI RADIKALIZ\u00c1CII A EXTR\u00c9MIZMU DO ROKU 2024.<\/em> s. 10-11, [online],[cit.<\/p>\n\n\n\n 25\/3\/2023]. Dostupn\u00e9 na internete:<https:\/\/www.minv.sk\/?zakladne-dokumenty-3&subor=395760>.<\/p>\n\n\n\n [2]KONCEPCIA BOJA PROTI RADIKALIZ\u00c1CII A EXTR\u00c9MIZMU DO ROKU 2024.<\/em> s. 10-11, [online],[cit.<\/p>\n\n\n\n 25\/3\/2023]. Dostupn\u00e9 na internete:<https:\/\/www.minv.sk\/?zakladne-dokumenty-3&subor=395760>.<\/p>\n\n\n\n
\n\n\n\n