Svet v 21. storo\u010d\u00ed \u010del\u00ed nielen vojnov\u00fdm konfliktom a zvy\u0161uj\u00facemu sa tlaku v priestore medzin\u00e1rodn\u00e9ho diania, ale st\u00e1le zhor\u0161uj\u00facim sa environment\u00e1lnym kr\u00edzam. Vedci varuj\u00fa, ak nezmen\u00edme sp\u00f4sob ak\u00fdm \u017eijeme a spotrebov\u00e1vame zdroje do roku 2050, na\u0161a Zem nebude m\u00f4c\u0165 na\u010falej fungova\u0165. N\u00e1sledkom zvy\u0161uj\u00facej sa teploty a rozt\u00e1pan\u00edm \u013eadovcov st\u00fapa aj hladina mor\u00ed, \u010do sp\u00f4sobuje z\u00e1plavy ob\u00fdvan\u00fdch pobre\u017e\u00ed. A klimatick\u00e1 migr\u00e1cia bude len vzrasta\u0165. Mno\u017estvo pitnej vody sa zmen\u0161uje. Pitn\u00e1 voda u\u017e teraz predstavuje hlavn\u00fd predmet mocensk\u00fdch bojov. V neposlednom rade, za zmenou kl\u00edmy stoj\u00ed aj odles\u0148ovanie Amazonsk\u00e9ho da\u017e\u010fov\u00e9ho pralesa. Lesy toti\u017e prirodzene chr\u00e1nia zemsk\u00fd povrch pred slne\u010dn\u00fdm \u017eiaren\u00edm a ochladzuj\u00fa podnebie.<\/p>\n\n\n\n
N\u00e1\u0161 konzumn\u00fd sp\u00f4sob \u017eivota n\u00e1m prin\u00e1\u0161a pote\u0161enie a uspokojuje na\u0161e t\u00fa\u017eby, no za cenu ni\u010denia biodiverzity fauny a fl\u00f3ry na\u0161ej plan\u00e9ty. Jedn\u00fdm z t\u00fdchto probl\u00e9mov je aj dezertifik\u00e1cia, ktorou sa v nasleduj\u00facich riadkoch budeme zaobera\u0165.[1]<\/a><\/p>\n\n\n\n Dezertifik\u00e1cia je proces sp\u00f4soben\u00fd pr\u00edrodou alebo \u013eudskou \u010dinnos\u0165ou, ktor\u00fd zni\u017euje biologick\u00fa produktivitu p\u00f4dy. Toto zn\u00ed\u017eenie m\u00f4\u017ee by\u0165 sp\u00f4soben\u00e9 odles\u0148ovan\u00edm, zl\u00fdm sp\u00f4sobom sp\u00e1sania p\u00f4dy, d\u00f4sledkami klimatick\u00fdch zmien, neudr\u017eate\u013en\u00fdm sp\u00f4sobom po\u013enohospod\u00e1rstva, alebo prehnojovan\u00edm pol\u00ed. Za dezertifik\u00e1ciou m\u00f4\u017ee st\u00e1\u0165 aj nestabiln\u00e1 politick\u00e1 situ\u00e1cia v krajine, ktor\u00e1 nevie dan\u00fd proces regulova\u0165. Tento pojem neznamen\u00e1 priamu zmenu lesov na dne\u0161n\u00e9 p\u00fa\u0161te, ale silnej\u00facim vysychan\u00edm p\u00f4dy sa m\u00f4\u017eeme dosta\u0165 k tomuto v\u00fdsledku. Samozrejme, suchos\u0165 p\u00f4dy ovplyv\u0148uje aj zemepisn\u00e1 \u0161\u00edrka a podnebie. V\u00fdsledkom s\u00fa najm\u00e4 tr\u00e1vnat\u00e9 pl\u00e1ne a krovinat\u00e9 oblasti, ktor\u00e9 sa nach\u00e1dzaj\u00fa naj\u010dastej\u0161ie v Austr\u00e1lii a na juhu Eur\u00f3py, a\u017e ku drasticky such\u00fdm pl\u00e1\u0148am ak\u00e9 m\u00e1me v severnej Afrike a Strednej \u00c1zii.[2]<\/a><\/p>\n\n\n\n Degrad\u00e1cia p\u00f4dy pod\u013ea Dohovoru Organiz\u00e1cie Spojen\u00fdch n\u00e1rodov o boji proti dezertifik\u00e1cii (UNCCD) znamen\u00e1 redukciu a\u017e z\u00e1nik polosuch\u00fdch a such\u00fdch polo-vlhk\u00fdch oblast\u00ed, z d\u00f4vodu biologickej alebo ekonomickej produktivity, nedostatku da\u017e\u010fovej vody a zavla\u017eovania. N\u00e1sledkom t\u00fdchto faktorov sa znehodnocuje p\u00f4da, \u010di u\u017e ide o er\u00f3ziu sp\u00f4soben\u00fa vetrom a vodou, zhor\u0161enie fyzik\u00e1lnych, chemick\u00fdch alebo biologick\u00fdch vlastnost\u00ed p\u00f4dy a stratu p\u00f4vodnej prirodzenej veget\u00e1cie. Tento probl\u00e9m a jeho rozsah bol prehliadan\u00fd desa\u0165ro\u010dia. Jednou z alarmuj\u00facich t\u00e9m sa stala a\u017e od roku 2018. Vedci hovoria, \u017ee ide o \u010das p\u00e4\u0165 min\u00fat pred dvan\u00e1stou. Pr\u00e1ve vysychaj\u00face rezervo\u00e1re vody a jazer\u00e1, potravinov\u00e1 neistota a strata prirodzenej biodiverzity s\u00fa v\u00fdsledkom dezertifik\u00e1cie. Klimatick\u00e9 zmeny s \u013eudskou \u010dinnos\u0165ou dopom\u00e1haj\u00fa k zvy\u0161ovaniu tepl\u00f4t, zmen\u0161eniu oz\u00f3novej vrstvy, ktor\u00e1 prirodzene ch\u00e1ni pred silnej\u00facim slne\u010dn\u00fdm \u017eiaren\u00edm.[3]<\/a><\/p>\n\n\n\n Er\u00f3zia znamen\u00e1 odstr\u00e1nenie alebo poru\u0161enie vrchnej \u010dasti zemsk\u00e9ho povrchu. T\u00e1to naru\u0161en\u00e1 vrstva vplyvom pr\u00edrodn\u00fdch \u010dinite\u013eov, ako s\u00fa vietor a voda, alebo \u013eudsk\u00fdch \u010dinnost\u00ed str\u00e1ca svoju geologick\u00fa \u0161trukt\u00faru. <\/p>\n\n\n\n Dezertifik\u00e1cia sa stala rezonuj\u00facou t\u00e9mou v politickej a medi\u00e1lnej sf\u00e9re v roku 1988, kedy Ridley Nelson vydal publik\u00e1ciu s n\u00e1zvom Dryland Management: The Desertification, <\/em>v ktorej zd\u00f4raznil, \u017ee tento fenom\u00e9n bol nespr\u00e1vne charakterizovan\u00fd v rozli\u010dn\u00fdch publik\u00e1ci\u00e1ch a \u010dasopisoch. K terminologick\u00e9mu probl\u00e9mu prispieva aj fakt, \u017ee neexistuje samotn\u00e1 zhoda medzi vedcami a odborn\u00edkmi z praxe. Av\u0161ak, Nelsonova publik\u00e1cia pon\u00faka viacero strategick\u00fdch prior\u00edt, ktor\u00e9 by mali dopom\u00f4c\u0165 k rie\u0161eniu tohto probl\u00e9mu, ako napr\u00edklad pr\u00edstup a technol\u00f3gie, ktor\u00e9 by mali by\u0165 vhodn\u00e9 pre pomer p\u00f4dy a pr\u00e1ce v postihnutej oblasti. T\u00e1to publik\u00e1cia bola najm\u00e4 mienen\u00e1 ako odrazov\u00fd bod pre pr\u00e1cu pracovnej skupiny Svetovej banky pre riadenie such\u00fdch oblast\u00ed, ale z\u00e1rove\u0148 poskytla aj hlb\u0161ie vn\u00edmanie samotnej dezertifik\u00e1cie a n\u00e1sledn\u00e9 kroky \u0161t\u00e1tov k jej rie\u0161eniu.[4]<\/a><\/p>\n\n\n\n Zvy\u0161uj\u00face sa riziko dezertifik\u00e1cie postihuje viac ako 100 kraj\u00edn sveta. Naj\u0165a\u017e\u0161ie postihnut\u00e9 s\u00fa pr\u00e1ve krajiny s najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm zne\u010disten\u00edm a ohrozenou popul\u00e1ciou, ke\u010f\u017ee ich hlavn\u00fd pr\u00edjem je po\u013enohospod\u00e1rstvo, ktor\u00e9 dezertifik\u00e1cia ohrozuje najviac.<\/p>\n\n\n\n Pod\u013ea spr\u00e1vy nov\u00e9ho Zemsk\u00e9ho atlasu dezertifik\u00e1cie Eur\u00f3pskej komisie, viac ako 75% zemsk\u00e9ho povrchu u\u017e teraz trp\u00ed znehodnoten\u00edm p\u00f4dy. Ro\u010dne sa znehodnot\u00ed od 1,61 \u2013 4,18 mili\u00f3nov \u0161tvorcov\u00fdch kilometrov. Najhor\u0161ie s\u00fa postihnut\u00e9 oblasti Afriky a \u00c1zie.[5]<\/a><\/p>\n\n\n\n Zvy\u0161uj\u00faca sa teplota d\u00f4sledkom klimatick\u00fdch zmien ur\u00fdch\u013euje dezertifik\u00e1ciu. Oblas\u0165 okolo Stredomoria by mohli postihn\u00fa\u0165 drastick\u00e9 zmeny, pr\u00e1ve na z\u00e1klade otep\u013eovania o 2 stupne Celzia, ako na s\u00fa\u0161i, tak pod morskou hladinou.[6]<\/a><\/p>\n\n\n\n Ute\u010denci z Dust Bowl<\/strong><\/p>\n\n\n\n Term\u00edn \u201eDust Bowl\u201c ozna\u010duje obdobie pieso\u010dn\u00fdch b\u00farok naprie\u010d pl\u00e1\u0148ami Ameriky v 30. rokoch 20. storo\u010dia. Nazna\u010duje podmienky, v ktor\u00fdch sa dan\u00fd regi\u00f3n ocitol, n\u00e1sledkom zl\u00e9ho sp\u00f4sobu hospod\u00e1rstva. Po prvej svetovej vojne, kedy Amerika potrebovala zv\u00e4\u010d\u0161i\u0165 svoje z\u00e1soby obilia, hospod\u00e1rila na mili\u00f3noch akroch p\u00f4dy. Vtedaj\u0161\u00ed agrikult\u00farny sp\u00f4sob zavinil \u00fapadok p\u00f4dy, sp\u00f4sobil v\u00e4\u010d\u0161ie sucho, ktor\u00e9 pretrv\u00e1valo nieko\u013eko rokov. Vrchn\u00e1 vrstva p\u00f4dy bola ochudobnen\u00e1 o vlahu a absol\u00fatne vyschla.[7]<\/a><\/p>\n\n\n\n N\u00e1sledne bola vystaven\u00e1 sez\u00f3nnym siln\u00fdm vetrom, ktor\u00e9 oblas\u0165 e\u0161te viac vysu\u0161ili. Krajinou sa za\u010dali prem\u00e1va\u0165 pieso\u010dn\u00e9 b\u00farky „black blizzards“. S\u00fa\u010dasn\u00e9 \u0161t\u00fadie odhaduj\u00fa a\u017e 1,2 miliardy ton p\u00f4dy sa doslova stratilo z oblasti o rozmere 156 000 metrov \u0161tvorcov\u00fdch. Tis\u00edcky rod\u00edn boli n\u00faten\u00e9 opusti\u0165 oblas\u0165. T\u00fdchto \u013eud\u00ed naz\u00fdvame aj Dust Bowl Refugees<\/em>.[8]<\/a><\/p>\n\n\n\n Dopady dezertifik\u00e1cie<\/strong><\/p>\n\n\n\n Klimatick\u00e1 migr\u00e1cia<\/strong><\/p>\n\n\n\n Po\u010det klimatick\u00fdch ute\u010dencov narast\u00e1. Zmeny klimatick\u00e9ho prostredia sp\u00f4sobuj\u00fa nadmern\u00e9 sucho, nedostatok vody a prachov\u00e9 zne\u010distenie vzduchu. Ned\u00fdchate\u013enos\u0165 ovzdu\u0161ia n\u00fati skupiny k migr\u00e1ci\u00ed. P\u00f4da bez vlahy nedok\u00e1\u017ee dostato\u010dne vyprodukova\u0165 potrebn\u00e9 mno\u017estvo potravy aby zas\u00fdtilo obyvate\u013eov postihnut\u00fdch oblast\u00ed.<\/p>\n\n\n\n Na druhej strane, vysokohorsk\u00e9 oblasti sa st\u00e1vaj\u00fa viac nestabiln\u00fdmi, kv\u00f4li zvy\u0161uj\u00facemu sa teplu. Zr\u00e1\u017eky, ktor\u00e9 by mali osta\u0165 na vrcholoch h\u00f4r vo forme snehu, stekaj\u00fa do dol\u00edn. Horsk\u00e9 oblasti sa stali vlhkej\u0161ie a teplej\u0161ie, \u010do napom\u00e1ha aj k \u00fabytku \u013eadovcov a zv\u00fd\u0161eniu hladiny oce\u00e1nu. To sp\u00f4sobuje zv\u00fd\u0161enie povodn\u00ed v z\u00e1plavov\u00fdch oblastiach, ktor\u00e9 taktie\u017e nepredstavuj\u00fa vhodn\u00e9 prostredie na \u017eivot. So z\u00e1merom n\u00e1js\u0165 stabilnej\u0161ie podnebie obyvate\u013estvo postihnut\u00fdch oblast\u00ed bude migrova\u0165. [9]<\/a><\/p>\n\n\n\n \u00dahyn fauny a fl\u00f3ry<\/strong><\/p>\n\n\n\n Kv\u00f4li zvy\u0161uj\u00facej sa teplote a suchu, druhy rastl\u00edn, ktor\u00e9 vedia pre\u017ei\u0165 v t\u00fdchto podmienkach sa stali v dan\u00fdch oblastiach dominantn\u00fdmi \u010d\u00edm prich\u00e1dzame o biodiverzitu rastlinn\u00fdch druhov. A tento fakt nie je pr\u00edtomn\u00fd len v rastlinnom svete, ale aj vo svete zvierat. Druhy, ktor\u00e9 s\u00fa z\u00e1visl\u00e9 od tr\u00e1vnat\u00fdch oblast\u00ed, s \u00fabytkom pastv\u00edn prich\u00e1dzaj\u00fa o svoju ob\u017eivu. N\u00e1sledne migruj\u00fa do in\u00fdch oblast\u00ed, kde s\u00fa vytl\u00e1\u010dan\u00e9 in\u00fdmi druhmi alebo \u013eudskou aktivitou. Od roku 1980 sa so st\u00fapaj\u00facou teplotou p\u00fa\u0161tne oblasti roz\u0161\u00edrili cez 100 kilometrov hlavne v oblastiach Strednej \u00c1zie.[10]<\/a><\/p>\n\n\n\n Degrad\u00e1cia p\u00f4dy, vzdu\u0161n\u00e9 zne\u010distenie a vplyv na zdravie \u010dloveka<\/strong><\/p>\n\n\n\n Viac ne\u017e 60% Strednej \u00c1zie m\u00e1 such\u00e9 podnebie s ob\u010dasn\u00fdm da\u017e\u010fom najm\u00e4 po\u010das zimy. S mal\u00fdm mno\u017estvom vody pre rastliny a in\u00e9 organizmy, po\u010detn\u00e9 regi\u00f3ny s\u00fa n\u00e1chyln\u00e9 na zvy\u0161uj\u00face sa teploty, ktor\u00e9 len podporuj\u00fa prenikanie vody hlb\u0161ie do p\u00f4dy a zvy\u0161uj\u00face vys\u00fa\u0161anie p\u00f4dy. Pribli\u017ene 84% degrad\u00e1cie p\u00f4dy je sp\u00f4soben\u00fdch er\u00f3ziou p\u00f4dy, najm\u00e4 v \u00c1zii. Dezertifik\u00e1cia je d\u00f4le\u017eitou formou degrad\u00e1cie p\u00f4dy, ktor\u00e1 postihuje jednu \u0161estinu svetovej popul\u00e1cie a m\u00f4\u017ee vies\u0165 k ni\u010deniu ornej p\u00f4dy a k chudobe. To n\u00e1sledne ovplyv\u0148uje okolit\u00e9 regi\u00f3ny, vytv\u00e1ran\u00edm p\u00fa\u0161tnych prachov\u00fdch b\u00farok. Tuh\u00e9 \u010dastice (piesok a prach) n\u00e1sledne ohrozuj\u00fa \u013eudsk\u00e9 zdravie a ved\u00fa k chorob\u00e1m. Efekty vzdu\u0161n\u00e9ho zne\u010distenia sp\u00f4sobuj\u00fa \u0161irok\u00fa \u0161k\u00e1lu chor\u00f4b, od podr\u00e1\u017edenia o\u010d\u00ed, nosa, \u00fastnej dutiny, hrdla, a\u017e po vy\u010derpanos\u0165, migr\u00e9nu a z\u00e1vrat, z\u00e1va\u017en\u00e9 respira\u010dn\u00e9 ochorenia a rakovinu p\u013e\u00fac. \u010eal\u0161\u00edmi probl\u00e9mami s\u00fa pneum\u00f3nia, leuk\u00e9mia, kardiovaskul\u00e1rne probl\u00e9my a\u017e pred\u010dasn\u00e1 smr\u0165. So zvy\u0161uj\u00facim sa zne\u010disten\u00edm v postihnut\u00fdch oblastiach sa zv\u00fd\u0161ilo mno\u017estvo kardiovaskul\u00e1rnych probl\u00e9mov, srdcov\u00fdch ochoren\u00ed, infarktov a por\u00fach imunitn\u00e9ho syst\u00e9mu. Er\u00f3zia p\u00f4dy ochudob\u0148uje p\u00f4du o uhl\u00edk, dus\u00edk a fosfor \u2013 k\u013e\u00fa\u010dov\u00e9 \u017eiviny potrebn\u00e9 na rast plod\u00edn. a t\u00fdm sa zni\u017euje ich kvalita. Je to jedna z najv\u00e4\u010d\u0161\u00edch environment\u00e1lnych hrozieb, ktor\u00e1 ovplyv\u0148uje dlhodobo udr\u017eate\u013en\u00fd rozvoj po\u013enohospod\u00e1rskej produktivity. Stredn\u00e1 \u00c1zia je typick\u00fdm regi\u00f3nom dezertifik\u00e1cie s po\u010dtom viac ako 80% svetov\u00fdch p\u00fa\u0161t\u00ed, ktor\u00e9 trpia silnou er\u00f3ziou p\u00f4dy.[11]<\/a><\/p>\n\n\n\n Rie\u0161enia dezertifik\u00e1cie<\/strong><\/p>\n\n\n\n Organiz\u00e1cia Spojen\u00fdch n\u00e1rodov v roku 1994 zaviedla Dohovor Organiz\u00e1cie Spojen\u00fdch n\u00e1rodov o boji proti dezertifik\u00e1cii, pod ktor\u00fdm sa zaviazalo 122 kraj\u00edn o dosiahnutie zastavenia degrad\u00e1cie p\u00f4dy.[12]<\/a><\/p>\n\n\n\n V Nigeri miestna vl\u00e1da vynalo\u017eila ve\u013ek\u00e9 \u00fasilie, aby obnovila \u00farodnos\u0165 p\u00f4dy, \u010do pozit\u00edvne ovplyvnilo krajinu, ktorej hospod\u00e1rstvo je do zna\u010dnej miery z\u00e1visl\u00e9 od po\u013enohospod\u00e1rstva. Tu prevzali drobn\u00ed farm\u00e1ri iniciat\u00edvu do vlastn\u00fdch r\u00fak t\u00fdm, \u017ee vyvinuli princ\u00edp farm\u00e1rmi riadenej prirodzenej obnovy (FMNR). T\u00e1to technika zah\u0155\u0148a regener\u00e1ciu a rozmno\u017eovanie cenn\u00fdch stromov. Vyr\u00faban\u00e9 pne stromov zost\u00e1vaj\u00fa v p\u00f4de. P\u00f4vodn\u00e9 kore\u0148ov\u00e9 syst\u00e9my udr\u017euj\u00fa vlahu v p\u00f4de, a t\u00fdm vytv\u00e1raj\u00fa lep\u0161ie podmienky pre kl\u00ed\u010diace semen\u00e1 \u2013 bud\u00face stromy. Pr\u00e1ve tento krok zv\u00fd\u0161il produktivitu p\u00f4dy, zlep\u0161il po\u013enohospod\u00e1rsky pr\u00edjem a krajina je zelen\u0161ia ako predt\u00fdm. Dedinsk\u00e9 komunity v Keni a Tanz\u00e1nii bojuj\u00fa so suchom a dezertifik\u00e1ciou kopan\u00edm polkruhov\u00fdch z\u00e1kopov, ktor\u00e9 uchov\u00e1vaj\u00fa vodu, ke\u010f pr\u0161\u00ed, \u010d\u00edm zadr\u017eiavaj\u00fa vlhkos\u0165 pre rastliny a stromy. V \u010c\u00edne je celon\u00e1rod\u00fdm \u00fasil\u00edm tzv. \u201eVe\u013ek\u00fd zelen\u00fd \u010d\u00ednsky m\u00far\u201c, ktor\u00e9ho cie\u013eom je vysadi\u0165 88 mili\u00f3nov akrov lesov pri hraniciach p\u00fa\u0161te Gobi. L\u00ednia lesa ohrani\u010d\u00ed p\u00fa\u0161\u0165 a zabr\u00e1ni jej roz\u0161irovaniu, \u010di u\u017e z hospod\u00e1rskych, alebo urbaniza\u010dn\u00fdch d\u00f4vodov, ktor\u00e9 len ni\u010dia p\u00f4vodn\u00fa veget\u00e1ciu.<\/p>\n\n\n\n Podobn\u00e1 amb\u00edcia vys\u00e1dzania stromov proti p\u00fa\u0161ti, \u201eVe\u013ek\u00fd zelen\u00fd m\u00far\u201c Afriky, sa od svojho vzniku v roku 2007 tie\u017e neust\u00e1le pos\u00fava. Ide o strat\u00e9giu pre obnovenie p\u00f4dy v\u00fdsadbou stromov o rozlohe 100 mili\u00f3nov hekt\u00e1rov, ktor\u00e1 tiahne cez 20 kraj\u00edn v Afrike. Projekt by mal by\u0165 ukon\u010den\u00fd do roku 2030.[13]<\/a><\/p>\n\n\n\n Pod\u013ea spr\u00e1vy Dohovoru OSN je dezertifik\u00e1cia \u201etich\u00e1 nevidite\u013en\u00e1 kr\u00edza\u201c, ktor\u00e1 destabilizuje oblasti v glob\u00e1lnom meradle. Dopady dezertifik\u00e1cie vid\u00edme na popul\u00e1cii, ako aj na \u017eivotnom prostred\u00ed najm\u00e4 v \u010c\u00edne, kde najv\u00e4\u010d\u0161iu zmenu poci\u0165uj\u00fa po\u013enohospod\u00e1rske a hospod\u00e1rske z\u00e1vody, \u010do predstavuje nedostato\u010dn\u00fa rastlinn\u00fa v\u00fdrobu, \u00fahyn dobytka a vysychanie vodn\u00fdch prame\u0148ov. Dezertifik\u00e1cia br\u00e1ni prechodu k udr\u017eate\u013en\u00e9mu hospod\u00e1rstvu, \u010do don\u00fatilo cel\u00e9 \u010dasti obyvate\u013estva opusti\u0165 dan\u00e9 oblasti. Dezertifik\u00e1cia je jedn\u00fdm z hlavn\u00fdch d\u00f4vodov klimatickej migr\u00e1cie. <\/p>\n\n\n\n Organiz\u00e1cia Spojen\u00fdch n\u00e1rodov si ka\u017edoro\u010dne pripom\u00edna Svetov\u00fd de\u0148 boja proti dezertifik\u00e1ci\u00ed a suchu (17. j\u00fan). Je to dobr\u00e1 pr\u00edle\u017eitos\u0165 na zv\u00e4\u010d\u0161enie povedomia verejnosti o pr\u00edtomnosti dezertifik\u00e1cie a sucha. Tento de\u0148 sa \u013eu\u010fom pripom\u00edna ako mo\u017enos\u0165 rie\u0161enia degrad\u00e1cie p\u00f4dy pomocou efekt\u00edvnych techn\u00edk rie\u0161enia probl\u00e9mov a spolupr\u00e1ce medzi miestnymi vl\u00e1dnymi a environment\u00e1lnymi org\u00e1nmi. V\u0161etky dopady kr\u00edzy ved\u00fa k migr\u00e1cii do in\u00fdch \u010dast\u00ed sveta a za\u010dlenenie sa obet\u00ed klimatickej migr\u00e1cie do in\u00fdch kult\u00far. Cel\u00fd proces rozvracia samotn\u00e9 \u0161t\u00e1ty a aj \u0161t\u00e1ty, ktor\u00e9 podaj\u00fa pomocn\u00fa ruku. Tieto situ\u00e1cie dok\u00e1\u017eu vy\u00fasti\u0165 a\u017e do vojny o zdroje na pre\u017eitie v reakcii na potravinov\u00fa neistotu, nedostatok vody, \u010do ohrozuje blahobyt a bezpe\u010dnos\u0165 vo v\u0161eobecnosti. Bez snahy n\u00e1js\u0165 rie\u0161enie sa rozsah dan\u00e9ho probl\u00e9mu ka\u017ed\u00fdm d\u0148om zn\u00e1sobuje.[14]<\/a> <\/p>\n\n\n\n Zdroje: <\/strong><\/p>\n\n\n\n [1] Watts, J. The environment in 2050: flooded cities, forced migration \u2013 and the Amazon turning to savannah. [online] theguardian.com. K dispoz\u00edcii na: https:\/\/www.theguardian.com\/environment\/2019\/dec\/30\/environment-2050-flooded-cities-forced-migration-amazon-turning-savannah [Otvoren\u00e9 1 Jan. 1970].<\/p>\n\n\n\n [2] 936_UNCCD_Convention_ENG.pdf. [online]. K dispoz\u00edcii na: https:\/\/catalogue.unccd.int\/936_UNCCD_Convention_ENG.pdf<\/a>.<\/p>\n\n\n\n [3] 936_UNCCD_Convention_ENG.pdf. [online]. K dispoz\u00edcii na: https:\/\/catalogue.unccd.int\/936_UNCCD_Convention_ENG.pdf<\/a>.<\/p>\n\n\n\n [4] NELSON, Ridley. Dryland Management: The „Desertification“ Problem. United Nations National Porgram. 1988.<\/p>\n\n\n\n [5] New World Atlas of Desertification shows unprecedented pressure on planet’s resources. [online]. K dispoz\u00edcii na: https:\/\/phys.org\/news\/2018-06-world-atlas-desertification-unprecedented-pressure.html<\/a>.<\/p>\n\n\n\n [6] Nunez, C. (2019). Desertification, explained. [online] nationalgeographic.com. K dispoz\u00edcii na: https:\/\/www.nationalgeographic.com\/environment\/article\/desertification [Otvoren\u00e9 1 Jan. 1970].<\/p>\n\n\n\n [7] Dust Bowl | Duration, Effects, & Facts | Britannica. [online]. K dispoz\u00edcii na: https:\/\/www.britannica.com\/place\/Dust-Bowl<\/a>.<\/p>\n\n\n\n [8] (2022). Dust Bowl. [online] history.com. K dispoz\u00edcii na: https:\/\/www.history.com\/topics\/great-depression\/dust-bowl#:~:text=The%20Dust%20Bowl%20was%20the%20name%20given%20to,killed%20and%20crops%20failed%20across%20the%20entire%20region. [Otvoren\u00e9 1 Jan. 1970].<\/p>\n\n\n\n [9] Climate Change, Water Security and Migration in Central Asia: A | Environmental Migration Portal. [online]. K dispoz\u00edcii na: https:\/\/environmentalmigration.iom.int\/events\/climate-change-water-security-and-migration-central-asia-dialogue-stakeholders-and-partners<\/a>.<\/p>\n\n\n\n [10] Desertification in China: Causes, Impacts, and Solutions | Earth.Org. [online]. K dispoz\u00edcii na: https:\/\/earth.org\/desertification-in-china\/<\/a>.<\/p>\n\n\n\n [11] Climate change is turning more of Central Asia into desert. [online]. K dispoz\u00edcii na: https:\/\/www.nature.com\/articles\/d41586-022-01667-2<\/a>.<\/p>\n\n\n\n [12] 936_UNCCD_Convention_ENG.pdf. [online]. K dispoz\u00edcii na: https:\/\/catalogue.unccd.int\/936_UNCCD_Convention_ENG.pdf<\/a>.<\/p>\n\n\n\n [13] KEEGAN CARVALHO, \u010casopis Earth Org, Desertification: Causes, Effects, And Solutions, <\/em>dostupn\u00e9 z:<\/em> <\/em>https:\/\/earth.org\/what-is-desertification\/?fbclid=IwAR0Ai2aymnWxPDh5ghLF-O71yrfkV2OL6SsxUZ8hQSK1GBp0l8ykHmxiYyQ<\/a><\/p>\n\n\n\n
\n\n\n\n