Aj ke\u010f sa defin\u00edcie mierne l\u00ed\u0161ia, neziskov\u00e9 organiz\u00e1cie m\u00f4\u017eeme vo v\u0161eobecnosti definova\u0165 ako zdru\u017eenia, charitat\u00edvne organiz\u00e1cie a in\u00e9 dobrovo\u013en\u00edcke organiz\u00e1cie vytvoren\u00e9 na podporu kult\u00farnych, vzdel\u00e1vac\u00edch, n\u00e1bo\u017eensk\u00fdch alebo in\u00fdch verejn\u00fdch cie\u013eov. Pojmy mimovl\u00e1dna organiz\u00e1cia a neziskov\u00e1 organiz\u00e1cia sa \u010dasto pou\u017e\u00edvaj\u00fa ako zhodn\u00e9, ale nemusia by\u0165 nevyhnutne rovnak\u00e9. V\u0161etky mimovl\u00e1dne organiz\u00e1cie s\u00fa neziskov\u00e9, ale nie v\u0161etky neziskov\u00e9 organiz\u00e1cie sa pova\u017euj\u00fa za mimovl\u00e1dne organiz\u00e1cie.<\/p>\n\n\n\n
Neziskov\u00e9 organiz\u00e1cie vo v\u0161eobecnosti nesl\u00fa\u017eia ako prostriedok vytv\u00e1rania zisku pre vlastn\u00edkov, investorov alebo zamestnancov,[1]<\/a> ktor\u00fdmi s\u00fa \u010dasto dobrovo\u013en\u00edci. Maj\u00fa r\u00f4zne formy \u2013 od organiz\u00e1ci\u00ed bojuj\u00facich za verejn\u00fa bezpe\u010dnos\u0165, soci\u00e1lnu starostlivos\u0165 \u010di politick\u00e9 zmeny, charitat\u00edvnych organiz\u00e1ci\u00ed, ktor\u00fdch cie\u013eom je zmiernenie chudoby alebo poskytovanie pomoci v \u010dase pr\u00edrodn\u00fdch katastrof, vzdel\u00e1vac\u00edch in\u0161tit\u00faci\u00ed, environment\u00e1lnych skup\u00edn pracuj\u00facich na ochrane plan\u00e9ty a jej zdrojov a\u017e po n\u00e1bo\u017eensk\u00e9 organiz\u00e1cie, ktor\u00e9 sa prim\u00e1rne venuj\u00fa \u0161\u00edreniu svojej viery a s\u00fa taktie\u017e v\u00fdznamn\u00fdm oporn\u00fdm subjektom ob\u010dianskej spolo\u010dnosti, najm\u00e4 v\u010faka svojmu participat\u00edvnemu a demokratick\u00e9mu pr\u00edstupu.[2]<\/a> Neziskov\u00e9 organiz\u00e1cie tak posil\u0148uj\u00fa komunity poskytovan\u00edm vzdel\u00e1vac\u00edch, zdravotn\u00fdch a soci\u00e1lnych slu\u017eieb, ktor\u00e9 ob\u010dania potrebuj\u00fa a ktor\u00e9 \u0161t\u00e1t nedok\u00e1\u017ee v plnej miere zabezpe\u010di\u0165. Hoci sa m\u00f4\u017eu l\u00ed\u0161i\u0165 ve\u013ekos\u0165ou a formou, maj\u00fa spolo\u010dn\u00e9 charakteristiky \u2013 s\u00fa organizovan\u00e9, s\u00fakromn\u00e9 \u200b\u200b(oddelen\u00e9 od vl\u00e1dy), samospr\u00e1vne, neziskov\u00e9 a dobrovo\u013en\u00e9. Jednou z be\u017en\u00fdch myln\u00fdch predst\u00e1v o neziskov\u00fdch organiz\u00e1ci\u00e1ch je, \u017ee sa nesna\u017eia dosiahnu\u0165 zisk. Je to \u010diasto\u010dne pravda, v tom zmysle, \u017ee nemaj\u00fa v prim\u00e1rnom \u00famysle dosiahnu\u0165 zisk, ktor\u00fd by sa rozdelil medzi akcion\u00e1rov, ako to robia ziskov\u00e9 organiz\u00e1cie. Neziskov\u00e9 organiz\u00e1cie d\u00fafaj\u00fa, \u017ee dosiahnu zisk, aby zlep\u0161ili svoje programy, fungovanie a zabezpe\u010dili si bud\u00face postavenie. Vytv\u00e1ranie zisku je povolen\u00e9 a podporovan\u00e9, preto\u017ee zv\u00fd\u0161en\u00e9 zisky znamenaj\u00fa men\u0161iu z\u00e1vislos\u0165 od vonkaj\u0161ieho financovania. Jednoducho povedan\u00e9, neziskov\u00e9 organiz\u00e1cie m\u00f4\u017eu generova\u0165 zisk, ktor\u00fd mus\u00ed by\u0165 cel\u00fd pou\u017eit\u00fd na op\u00e4tovn\u00fa podporu chodu a fungovania organiz\u00e1cie.[3]<\/a><\/p>\n\n\n\n Rozsah \u010dinnosti neziskov\u00fdch organiz\u00e1ci\u00ed sa v posledn\u00fdch rokoch dramaticky roz\u0161\u00edril a presunul sa z region\u00e1lneho a n\u00e1rodn\u00e9ho kontextu na glob\u00e1lnu sc\u00e9nu. Neziskov\u00e9 organiz\u00e1cie, ktor\u00e9 z\u00e1rove\u0148 funguj\u00fa nez\u00e1visle od akejko\u013evek vl\u00e1dy, sa zameriavaj\u00fa na verejn\u00e9 aj s\u00fakromn\u00e9 \u200b\u200bsubjekty, pri\u010dom vyu\u017e\u00edvaj\u00fa r\u00f4zne n\u00e1stroje na zabezpe\u010denie svojho cie\u013ea. Medzin\u00e1rodn\u00ed akt\u00e9ri, ako napr\u00edklad Organiz\u00e1cia Spojen\u00fdch n\u00e1rodov (OSN), preberaj\u00fa \u010doraz v\u00fdznamnej\u0161iu \u00falohu v glob\u00e1lnom riaden\u00ed v d\u00f4sledku in\u0161titucion\u00e1lnych transform\u00e1ci\u00ed prebiehaj\u00facich v kontexte globaliz\u00e1cie. Mimovl\u00e1dne organiz\u00e1cie sa \u010diasto\u010dne podie\u013eaj\u00fa aj na formovan\u00ed politiky medzin\u00e1rodn\u00fdch organiz\u00e1ci\u00ed v oblastiach ako s\u00fa \u013eudsk\u00e9 pr\u00e1va, ochrana \u017eivotn\u00e9ho prostredia, rie\u0161enie konfliktov, medzin\u00e1rodn\u00fd obchod a humanit\u00e1rna pomoc, ale aj na formovan\u00ed politiky vl\u00e1d n\u00e1rodn\u00fdch \u0161t\u00e1tov. Mnoho, predt\u00fdm dom\u00e1cich, organiz\u00e1ci\u00ed sa rozhodlo prenikn\u00fa\u0165 do cel\u00e9ho sveta \u2013 a to bu\u010f roz\u0161\u00edren\u00edm \u010dlenstva cez hranice, snahou vykon\u00e1va\u0165 pr\u00e1cu, ktor\u00fa vykon\u00e1vaj\u00fa doma aj v zahrani\u010d\u00ed, alebo zl\u00fa\u010den\u00edm s podobn\u00fdmi organiz\u00e1ciami v in\u00fdch krajin\u00e1ch. Neziskov\u00e9 organiz\u00e1cie p\u00f4sobiace v rozvojov\u00fdch a autorit\u00e1rskych krajin\u00e1ch maj\u00fa nav\u00fd\u0161en\u00e9 stimuly pre roz\u0161\u00edrenie svojho dosahu na medzin\u00e1rodn\u00fa formu, preto\u017ee im \u010dasto ch\u00fdbaj\u00fa dom\u00e1ce zdroje financovania a ich \u010dinnos\u0165 m\u00f4\u017ee by\u0165 \u00faradmi zak\u00e1zan\u00e1. Mnoh\u00e9 neziskov\u00e9 organiz\u00e1cie v krajin\u00e1ch, ktor\u00e9 prij\u00edmaj\u00fa pomoc, dost\u00e1vaj\u00fa v\u00e4\u010d\u0161inu svojich finan\u010dn\u00fdch prostriedkov z vonkaj\u0161\u00edch zdrojov a \u010dasto sa obracaj\u00fa na extern\u00fdch podporovate\u013eov, ktor\u00ed im pom\u00f4\u017eu zabezpe\u010di\u0165 ur\u010dit\u00fa mieru ochrany ich pr\u00e1ce. Preto aby pre\u017eili a na\u010falej prosperovali, musia ma\u0165 schopnos\u0165 zapoji\u0165 sa do medzin\u00e1rodn\u00fdch siet\u00ed.<\/p>\n\n\n\n Neziskov\u00e9 organiz\u00e1cie sa prim\u00e1rne riadia svoj\u00edm zameran\u00edm. Niektor\u00e9 sa zameriavaj\u00fa na misie (id\u00fa priamo do oblast\u00ed, kde je obyvate\u013estvo v n\u00fadzi a poskytuj\u00fa im pomoc \u2013 napr. UNICEF), in\u00e9 s\u00fa advoka\u010dn\u00e9 organiz\u00e1cie, ktor\u00e9 v ich mene lobuj\u00fa u vl\u00e1d \u010di in\u00fdch organiz\u00e1ci\u00ed, aby poskytli potrebn\u00e9 slu\u017eby alebo zmenili legislat\u00edvu na podporu zam\u00fd\u0161\u013ean\u00e9ho cie\u013ea (napr. Amnesty International). \u010eal\u0161ie neziskov\u00e9 organiz\u00e1cie poskytuj\u00fa v\u00fdskum, monitorovanie alebo vzdel\u00e1vanie pre in\u00e9 organiz\u00e1cie a vl\u00e1dy, aby ich vyu\u017eili na zlep\u0161enie svojej vlastnej schopnosti poskytova\u0165 slu\u017eby alebo na vzdel\u00e1vanie obyvate\u013estva o tom, ako v bud\u00facnosti rie\u0161i\u0165 svoje vlastn\u00e9 probl\u00e9my. Reaguj\u00fa tak na konkr\u00e9tne probl\u00e9my a stoja medzi ob\u010danmi a vl\u00e1dami. Nako\u013eko existuje pluralita organiz\u00e1ci\u00ed, ktor\u00e9 s\u00fa zameran\u00e9 na partikul\u00e1rne odvetvia, dok\u00e1\u017eu tak efekt\u00edvnej\u0161ie reagova\u0165 na probl\u00e9my a potreby obyvate\u013eov, ne\u017e samotn\u00e9 vl\u00e1dy a legislat\u00edva. Ich postavenie v r\u00e1mci glob\u00e1lneho syst\u00e9mu je najm\u00e4 ako sprostredkovate\u013e pomoci, kedy m\u00e1 omnoho v\u00fdznamnej\u0161\u00ed pr\u00ednos dan\u00e1 organiz\u00e1cia, ktor\u00e1 p\u00f4sob\u00ed na medzin\u00e1rodnej \u00farovni a z\u00edskava tak financie a prostriedky z mno\u017estva kraj\u00edn, ne\u017e \u0161t\u00e1t, resp. vl\u00e1da, ktor\u00e1 nedisponuje potrebn\u00fdmi prostriedkami alebo sa nechce podie\u013ea\u0165 na pomoci oh\u013eadom partikul\u00e1rneho probl\u00e9mu svojho obyvate\u013estva a kedy si z\u00e1rove\u0148 ani obyvate\u013estvo sam\u00e9 nedok\u00e1\u017ee pom\u00f4c\u0165. Z\u00e1rove\u0148, ako bolo spomenut\u00e9 vy\u0161\u0161ie, neziskov\u00e9 organiz\u00e1cie sl\u00fa\u017eia ako adresn\u00e1 (napr. materi\u00e1lna, eduka\u010dn\u00e1…) pomoc pre \u013eud\u00ed, ako aj sprostredkovate\u013e \u017eiadost\u00ed obyvate\u013eov vl\u00e1de a t\u00fdm \u010dasto pom\u00e1ha meni\u0165 legislat\u00edvu kraj\u00edn v prospech obyvate\u013estva \u010di \u017eivotn\u00e9ho prostredia. Z\u00edskali si v\u00fdznamn\u00e9 postavenie a dopom\u00e1haj\u00fa vl\u00e1dam reagova\u0165 na probl\u00e9my. Ich vplyv na verejn\u00fa politiku na miestnej, n\u00e1rodnej a glob\u00e1lnej \u00farovni a takmer vo v\u0161etk\u00fdch aspektoch tvorby politiky a medzin\u00e1rodn\u00fdch vz\u0165ahov z nich urobil dominantn\u00fdch akt\u00e9rov v oblasti rozvoja.[4]<\/a> V tejto glob\u00e1lnej asocia\u010dnej revol\u00facii z\u00edskali mimovl\u00e1dne organiz\u00e1cie popredn\u00e9 poz\u00edcie vo vyjedn\u00e1vaniach, najm\u00e4 v \u010dinnostiach presadzuj\u00facich \u013eudsk\u00e9 pr\u00e1va, mier a \u017eivotn\u00e9 prostredie. Zohrali tie\u017e ved\u00facu \u00falohu pri poskytovan\u00ed pomoci pri katastrof\u00e1ch, humanit\u00e1rnej pomoci a rozvojovej pomoci.<\/p>\n\n\n\n Mnoh\u00e9 mimovl\u00e1dne organiz\u00e1cie s\u00fa rovnakou s\u00fa\u010das\u0165ou n\u00e1rodnej a medzin\u00e1rodnej politiky ako ktor\u00e1ko\u013evek in\u00e1 z\u00e1ujmov\u00e1 skupina a ich praktiky a aktivity nie s\u00fa v\u017edy v\u00fdhradne v slu\u017eb\u00e1ch \u201edobrej spolo\u010dnosti\u201c.[5]<\/a> Mimovl\u00e1dne organiz\u00e1cie spolupracuj\u00fa so \u0161t\u00e1tnymi a ne\u0161t\u00e1tnymi akt\u00e9rmi a rozsah ich spolupr\u00e1ce sa l\u00ed\u0161i v z\u00e1vislosti od typu iniciat\u00edvy, dostupnosti \u013eudsk\u00fdch a finan\u010dn\u00fdch zdrojov a potenci\u00e1lnych v\u00fdhod, ktor\u00e9 mo\u017eno dosiahnu\u0165. Spolupr\u00e1ca vo ve\u013ekej miere z\u00e1vis\u00ed aj od programov, vlastn\u00fdch z\u00e1ujmov a ideol\u00f3gi\u00ed.[6]<\/a><\/p>\n\n\n\n Neziskov\u00e9 organiz\u00e1cie ovplyv\u0148uj\u00fa ob\u010diansku spolo\u010dnos\u0165 mnoh\u00fdmi sp\u00f4sobmi, maj\u00fa men\u0161\u00ed byrokratick\u00fd apar\u00e1t ako vl\u00e1dy, efekt\u00edvnej\u0161ie rozhodovacie procesy a schopnos\u0165 relat\u00edvne r\u00fdchlo sa adaptova\u0165 na meniace sa situ\u00e1cie. Mimovl\u00e1dne organiz\u00e1cie prispeli k tvorbe politiky v kritick\u00fdch ot\u00e1zkach. Tlak mimovl\u00e1dnych organiz\u00e1ci\u00ed je tak\u00fd vplyvn\u00fd, \u017ee \u010dasto vedie k v\u00e4\u010d\u0161ej zodpovednosti a transparentnosti akt\u00e9rov vl\u00e1dneho a s\u00fakromn\u00e9ho sektora, hoci nie nevyhnutne samotn\u00fdch mimovl\u00e1dnych organiz\u00e1ci\u00ed. S\u00fa tie\u017e akt\u00e9rmi, ktor\u00ed sa sna\u017eia vyu\u017ei\u0165 prostriedky, ktor\u00e9 maj\u00fa k dispoz\u00edcii, s cie\u013eom ovplyvni\u0165 t\u00fdch, ktor\u00ed rozhoduj\u00fa. Neziskov\u00e9 organiz\u00e1cie nie s\u00fa len poskytovate\u013emi slu\u017eieb, ale vytv\u00e1raj\u00fa aj pr\u00edle\u017eitosti pre kolekt\u00edvnu akciu, \u201emobiliz\u00e1ciu znev\u00fdhodnen\u00fdch\u201c alebo \u201evyjadrenie rozmanitosti\u201c. S\u00fa k\u013e\u00fa\u010dov\u00e9 pri udr\u017eiavan\u00ed zdravej demokracie a pri zastupovan\u00ed z\u00e1ujmov r\u00f4znych z\u00e1ujmov\u00fdch skup\u00edn \u2013 pom\u00e1haj\u00fa udr\u017eiava\u0165 demokraciu budovan\u00edm ob\u010dianstva a schopnost\u00ed vies\u0165 komunitu, pr\u00edpravou potenci\u00e1lnych politick\u00fdch l\u00eddrov a poskytovan\u00edm vzdel\u00e1vac\u00edch a sie\u0165ov\u00fdch pr\u00edle\u017eitost\u00ed pre t\u00fdch, ktor\u00ed boli z tak\u00fdchto kruhov vyl\u00fa\u010den\u00ed.[7]<\/a>\u00a0<\/p>\n\n\n\n Zdroje: <\/strong><\/p>\n\n\n\n SALAMON, L. America’s Nonprofit Sector: A Primer.<\/em> New York: The Foundation Center, 1999.<\/p>\n\n\n\n BRATTON, M. The politics of government – NGO relations in Africa. In World Development. <\/em>1989, ro\u010d. 17, \u010d. 4, s. 69\u2013587.<\/p>\n\n\n\n ANHEIER, H. K. Nonprofit Organizations. <\/em>New York,: Routledge, 2014.<\/p>\n\n\n\n LEWIS, D. Theorizing the organization and management of non-governmental organization: Towards a composite approach. In Public Management Review. 2003,<\/em> ro\u010d. 5, \u010d. 3, s. 325\u201344.<\/p>\n\n\n\n TRENT. J. Modernizing the United Nations through civil society. In: Routledge Hanbook od International Organization<\/em>. 2013, s. 391\u2013 402.<\/p>\n\n\n\n S\u00d6DERBAUM, P. (2000) Ecological Economics: Political Economics for social and environmental development. London: Earthscan, 2000, 224 s. ISBN: 9781853836855<\/p>\n\n\n\n OTT, J. \u2013 DICKE, L. A. The Nature of the Nonprofit Secto<\/em>r. 4. vyd. New York: Routledge, 2016, 578 s. ISBN: 9781000338072 <\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":" Aj ke\u010f sa defin\u00edcie mierne l\u00ed\u0161ia, neziskov\u00e9 organiz\u00e1cie m\u00f4\u017eeme vo v\u0161eobecnosti definova\u0165 ako zdru\u017eenia, charitat\u00edvne organiz\u00e1cie a in\u00e9 dobrovo\u013en\u00edcke organiz\u00e1cie vytvoren\u00e9 na podporu kult\u00farnych, vzdel\u00e1vac\u00edch, n\u00e1bo\u017eensk\u00fdch alebo in\u00fdch verejn\u00fdch cie\u013eov. Pojmy mimovl\u00e1dna organiz\u00e1cia a neziskov\u00e1 organiz\u00e1cia sa \u010dasto pou\u017e\u00edvaj\u00fa ako zhodn\u00e9, ale nemusia by\u0165 nevyhnutne rovnak\u00e9. V\u0161etky mimovl\u00e1dne organiz\u00e1cie s\u00fa neziskov\u00e9, ale nie v\u0161etky neziskov\u00e9 […]<\/p>\n","protected":false},"author":9,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_monsterinsights_skip_tracking":false,"_monsterinsights_sitenote_active":false,"_monsterinsights_sitenote_note":"","_monsterinsights_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[11],"tags":[],"class_list":["post-367","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-eseje"],"yoast_head":"\n
\n\n\n\n