1. janu\u00e1ra 2023 vst\u00fapila Slovensk\u00e1 republika do svojho 30. roku samostatnej existencie. Tento rok si pripom\u00edname ne\u013eahk\u00e9 sk\u00fa\u0161ky, ale aj tie najd\u00f4le\u017eitej\u0161ie momenty a \u00faspechy posledn\u00fdch 30 rokov samostatnosti. Slovensk\u00e1 diplomacia bola a je od za\u010diatku jedn\u00fdm z d\u00f4le\u017eit\u00fdch a esenci\u00e1lnych prvkov, ktor\u00e9 sa pri\u010dinili o proz\u00e1padn\u00e9 smerovanie Slovenska. Ministerstvo zahrani\u010dn\u00fdch vec\u00ed a eur\u00f3pskych z\u00e1le\u017eitost\u00ed SR pl\u00e1nuje po\u010das cel\u00e9ho roka 2023 organizova\u0165 s\u00e9riu podujat\u00ed a informa\u010dn\u00fdch kampan\u00ed pod n\u00e1zvom \u201eMisia Slovensko\u201c.<\/p>\n\n\n\n
\u201ePredned\u00e1vnom sme osl\u00e1vili 30. v\u00fdro\u010die na\u0161ej samostatnosti. Za toto obdobie si Slovensko vybudovalo strategick\u00e9 partnerstv\u00e1, prispievame k \u0161\u00edreniu demokratick\u00fdch hodn\u00f4t a ochrane \u013eudsk\u00fdch pr\u00e1v vo svete a tie\u017e princ\u00edpov mierovej spolupr\u00e1ce. Pr\u00e1ve uplat\u0148ovanie t\u00fdchto princ\u00edpov a hodn\u00f4t je z\u00e1rukou aj na\u0161ej vlastnej bezpe\u010dnosti a prosperity<\/em>.\u201c \u2013 prezidentka SR Zuzana \u010caputov\u00e1<\/strong><\/p>\n\n\n\n Po\u010diatky novodobej slovenskej diplomacie m\u00f4\u017eeme datova\u0165 do obdobia kr\u00e1tko po Ne\u017enej revol\u00facii v novembri 1989. Slovensko, ktor\u00e9 bolo s\u00fa\u010das\u0165ou vtedaj\u0161ej \u010ceskoslovenskej socialistickej republiky (od 20. apr\u00edla 1990 \u010cesk\u00e1 a Slovensk\u00e1 Federat\u00edvna Republika \u2013 \u010cSFR) nedisponovalo vlastn\u00fdm Ministerstvom medzin\u00e1rodn\u00fdch vz\u0165ahov. U\u017e v decembri 1989 vznikol \u0161pecializovan\u00fd odbor medzin\u00e1rodn\u00fdch vz\u0165ahov \u00daradu vl\u00e1dy Slovenskej republiky, ktor\u00fd z\u00edskal pr\u00e1vomoci podie\u013ea\u0165 sa na realiz\u00e1cii zahrani\u010dnej politiky feder\u00e1cie, \u010di nadv\u00e4zova\u0165 kontakty so zahrani\u010d\u00edm. O rok nesk\u00f4r, v decembri 1990 bol prijat\u00fd tzv. kompeten\u010dn\u00fd z\u00e1kon, ktor\u00fd hovoril o prerozdelen\u00ed kompetenci\u00ed medzi feder\u00e1ciu a obe republiky. T\u00fdmto z\u00e1konom z\u00edskala Slovensk\u00e1 republika priame zapojenie sa do medzin\u00e1rodn\u00e9ho diplomatick\u00e9ho priestoru z d\u00f4vodu zriadenia samostatn\u00e9ho Ministerstva medzin\u00e1rodn\u00fdch vz\u0165ahov. Ako prv\u00fd do ministersk\u00e9ho kresla zasadol Milan K\u0148a\u017eko. Pr\u00e1ve on, ako aj jeho n\u00e1stupca Pavol Deme\u0161, prevzali budovanie ministerstva a jeho vn\u00fatorn\u00fdch \u0161trukt\u00far, roz\u0161irovanie kontaktov v zahrani\u010d\u00ed a zvidite\u013e\u0148ovanie Slovenskej republiky nielen v kulo\u00e1roch medzin\u00e1rodnej diplomacie. Pavla Deme\u0161a po j\u00fanov\u00fdch vo\u013eb\u00e1ch v roku 1992 vystriedal na poste ministra op\u00e4\u0165 Milan K\u0148a\u017eko. Posledn\u00e9 mesiace existencie \u010cSFR sa na ministerstve niesli v znamen\u00ed strategickej a v\u00fdznamnej pr\u00e1ce. T\u00e1 s\u00favisela s informovan\u00edm zahrani\u010dn\u00fdch akt\u00e9rov o pokojnom rozdelen\u00ed feder\u00e1cie na dve samostatn\u00e9 republiky, ako aj v spojitosti s rokovaniami a mapovan\u00edm situ\u00e1cie oh\u013eadom bud\u00facich diplomatick\u00fdch stykov, zriaden\u00edm diplomatick\u00fdch zast\u00fapen\u00ed v in\u00fdch \u0161t\u00e1toch, \u010di nadobudnut\u00edm potrebn\u00fdch poznatkov a mo\u017enost\u00ed z\u00edskania \u010dlenstva SR v medzin\u00e1rodn\u00fdch organiz\u00e1ci\u00e1ch na najvy\u0161\u0161ej \u00farovni.[1]<\/a><\/p>\n\n\n\n Vznikom samostatnej Slovenskej republiky 1. janu\u00e1ra 1993 sa dovtedaj\u0161ie Ministerstvo medzin\u00e1rodn\u00fdch vz\u0165ahov stalo \u00fastredn\u00fdm org\u00e1nom a in\u0161tit\u00faciou \u0161t\u00e1tnej spr\u00e1vy \u2013 a to pod nov\u00fdm n\u00e1zvom \u2013 Ministerstvo zahrani\u010dn\u00fdch vec\u00ed Slovenskej republiky. Od tohto momentu ministerstvo disponovalo pr\u00e1vomocami na v\u00fdkon zahrani\u010dnej politiky SR.<\/p>\n\n\n\n V prv\u00fd de\u0148 suverenity sa Slovensk\u00e1 republika stala \u00fa\u010dastn\u00edckym \u0161t\u00e1tom Organiz\u00e1cie pre bezpe\u010dnos\u0165 a spolupr\u00e1cu v Eur\u00f3pe (OBSE), \u010d\u00edm sa pripojila k dovtedy 51 \u00fa\u010dastn\u00edckym \u0161t\u00e1tom (v s\u00fa\u010dasnosti ide o 57 \u0161t\u00e1tov Eur\u00f3py, Strednej \u00c1zie a Severnej Ameriky). Vstupom do OBSE Slovensk\u00e1 republika potvrdila svoje smerovanie a podporu rozvoja demokracie, stability, presadzovania kolekt\u00edvnej bezpe\u010dnosti, \u010di zabezpe\u010denia soci\u00e1lnej spravodlivosti re\u0161pektuj\u00fac \u013eudsk\u00e9 pr\u00e1va a z\u00e1kladn\u00e9 slobody.[2]<\/a> 19. janu\u00e1ra toho ist\u00e9ho roku sa Slovensko stalo aj \u010dlenskou krajinou Organiz\u00e1cie Spojen\u00fdch n\u00e1rodov (OSN). Ke\u010f\u017ee Slovensk\u00e1 republika akt\u00edvne podporuje multilater\u00e1lne kooper\u00e1cie a glob\u00e1lne partnerstv\u00e1, OSN sa stala jednou z hlavn\u00fdch pilierov slovenskej diplomacie. SR sa darilo v OSN po\u010das doteraj\u0161\u00edch 30. rokov vo viacer\u00fdch oblastiach. Medzi popredn\u00e9 \u00faspechy m\u00f4\u017eeme jednozna\u010dne zaradi\u0165 \u010dlenstvo v Bezpe\u010dnostnej rade OSN v rokoch 2006 \u2013 2007, \u010dlenstvo v Rade OSN pre \u013eudsk\u00e9 pr\u00e1va v rokoch 2008 a\u017e 2011, \u010di \u010dlenstvo v Hospod\u00e1rskej a soci\u00e1lnej rade OSN od roku 2010 do 2012. Nemo\u017eno vynecha\u0165 ani zvolenie vtedaj\u0161ieho ministra zahrani\u010dn\u00fdch vec\u00ed a eur\u00f3pskych z\u00e1le\u017eitost\u00ed SR Miroslava Laj\u010d\u00e1ka do funkcie predsedu 72. Valn\u00e9ho zhroma\u017edenia OSN v 2017 \u2013 2018, \u010d\u00edm zast\u00e1val pod\u013ea protokolu najvy\u0161\u0161iu funkciu v r\u00e1mci organiz\u00e1cie.[3]<\/a> Medzi najv\u00fdznamnej\u0161ie osobnosti p\u00f4sobiace v rozli\u010dn\u00fdch \u0161trukt\u00farach OSN neodmyslite\u013ene patria Eduard Kukan, J\u00e1n Kubi\u0161, Peter Tomka a \u010fal\u0161\u00ed. 30. j\u00fana 1993 sa Slovensk\u00e1 republika stala taktie\u017e \u010dlenom Rady Eur\u00f3py.<\/p>\n\n\n\n Medzi nemenej d\u00f4le\u017eit\u00e9 a zlomov\u00e9 body m\u00f4\u017eeme jednozna\u010dne zaradi\u0165 vstup Slovenskej republiky do Severoatlantickej aliancie (NATO) 29. marca 2004 a vstup do Eur\u00f3pskej \u00fanie 1. m\u00e1ja 2004, \u010do bolo dovtedy de facto jednou z hlavn\u00fdch prior\u00edt zahrani\u010dnej politiky SR. Pr\u00e1ve tieto dva m\u00ed\u013eniky pova\u017euje s\u00fa\u010dasn\u00fd poveren\u00fd minister zahrani\u010dn\u00fdch vec\u00ed a eur\u00f3pskych z\u00e1le\u017eitost\u00ed SR Rastislav K\u00e1\u010der za tie najv\u00fdznamnej\u0161ie \u00faspechy. Tieto \u010dlenstv\u00e1 s\u00fa pod\u013ea jeho slov najlep\u0161ou garanciou bezpe\u010dnosti, prosperity a stability, a to aj v dne\u0161n\u00fdch \u010dasoch.[4]<\/a><\/p>\n\n\n\n \u010eal\u0161\u00edm v\u00fdznamn\u00fdm krokom bol vstup Slovenskej republiky do schengensk\u00e9ho priestoru 21. decembra 2007. Od roku 1999 ide o jednu z podmienok \u010dlenstva v E\u00da. V dan\u00fd moment tak ob\u010dania Slovenskej republiky z\u00edskali pr\u00e1vo vo\u013en\u00e9ho pohybu medzi \u010dlensk\u00fdmi \u0161t\u00e1tmi spolo\u010dne s \u010ceskou republikou, Est\u00f3nskom, Loty\u0161skom, Litvou, Ma\u010farskom, Maltou, Po\u013eskom a Slovinskom.[5]<\/a> Za zmienku stoj\u00ed taktie\u017e zavedenie eura ako jednotnej meny \u010dlensk\u00fdch \u0161t\u00e1tov E\u00da 1. janu\u00e1ra 2009. Slovensk\u00e1 republika je tak s\u00fa\u010das\u0165ou euroz\u00f3ny u\u017e cel\u00fdch 14 rokov.<\/p>\n\n\n\n Slovensk\u00e1 republika na \u010dele so slovenskou diplomaciou svojimi krokmi po\u010das uplynul\u00fdch 30. rokov jasne stanovila demokratick\u00e9 a proz\u00e1padn\u00e9 smerovanie \u0161t\u00e1tu. Ako \u010dlen medzin\u00e1rodn\u00e9ho spolo\u010denstva sa hl\u00e1si k princ\u00edpom demokracie, \u013eudsk\u00fdch pr\u00e1v, solidarity a medzin\u00e1rodn\u00e9ho pr\u00e1va. Podporuje mier na celom svete, v ktorom uprednost\u0148uje efekt\u00edvnu spolupr\u00e1cu. Pon\u00faka kvalifikovan\u00fdch \u013eud\u00ed, ktor\u00ed reprezentuj\u00fa z\u00e1ujmy \u0161t\u00e1tu a samotn\u00fa republiku. Prostredn\u00edctvom agent\u00fary SlovakAid slovensk\u00e1 diplomacia pracuje na rozvojovej spolupr\u00e1ci, ktor\u00e1 je neoddelite\u013enou s\u00fa\u010das\u0165ou a n\u00e1strojom slovenskej zahrani\u010dnej politiky. Pr\u00e1ve aj v\u010faka SlovakAid poskytuje humanit\u00e1rnu pomoc v Afrike, na Bl\u00edzkom v\u00fdchode, ale aj na Ukrajine.[6]<\/a><\/p>\n\n\n\n Pr\u00edslu\u0161n\u00edci Ozbrojen\u00fdch s\u00edl SR boli po\u010das 30. rokov s\u00fa\u010das\u0165ou viac ako 15 misi\u00ed v Eur\u00f3pe, \u00c1zii a Afrike. Slovensk\u00e9 jednotky s\u00fa v mierovej misii UNFICYP (Mierov\u00e9 sily OSN pri Cypre) pr\u00edtomn\u00e9 u\u017e 22 rokov. Slovensk\u00e1 republika je taktie\u017e s\u00fa\u010das\u0165ou najstar\u0161ej mierovej misie na svete UNTSO (Dozorn\u00e1 organiz\u00e1cia OSN pre dodr\u017eiavanie pr\u00edmeria) na Bl\u00edzkom v\u00fdchode. Tu ide predov\u0161etk\u00fdm o pozorovate\u013esk\u00fa \u010dinnos\u0165 na hraniciach Libanonu a S\u00fdrie s Izraelom, ako aj v Egypte a Jord\u00e1nsku.[7]<\/a> Slovensko je taktie\u017e akt\u00edvne aj v mierovej oper\u00e1cii v Bosne a Hercegovine. T\u00e1to misia je s\u00fa\u010das\u0165ou stabiliza\u010dn\u00fdch cie\u013eov E\u00da v regi\u00f3ne z\u00e1padn\u00e9ho Balk\u00e1nu. Ide predov\u0161etk\u00fdm o bezpe\u010dnostn\u00fa, soci\u00e1lno-ekonomick\u00fa a v neposlednom rade politick\u00fa stabiliz\u00e1ciu Bosny a Hercegoviny.[8]<\/a> Pod velen\u00edm NATO s\u00fa jednotky od roku 2018 pr\u00edtomn\u00e9 aj v Loty\u0161sku, v r\u00e1mci predsunutej pr\u00edtomnosti NATO. \u010ealej sa Slovensk\u00e1 republika z\u00fa\u010dast\u0148uje na misi\u00e1ch v Kosove, Som\u00e1lsku, Mali, Stredoafrickej republike, Moldavsku, Gruz\u00ednsku a \u010fal\u0161\u00edch \u0161t\u00e1toch.[9]<\/a><\/p>\n\n\n\n Neoddelite\u013enou a v\u00fdznamnou s\u00fa\u010das\u0165ou diplomacie s\u00fa taktie\u017e kult\u00fara a \u0161port. Pr\u00e1ve prostredn\u00edctvom talentovan\u00fdch a \u0161ikovn\u00fdch \u013eud\u00ed sa Slovensko st\u00e1va vidite\u013enej\u0161ie a zauj\u00edmavej\u0161ie pre zahrani\u010die. M\u00f4\u017ee \u00eds\u0165 o zn\u00e1mych a svetovo uzn\u00e1van\u00fdch umelcov, ich diela \u010di projekty, ale taktie\u017e o \u0161portovcov, ktor\u00ed reprezentuj\u00fa Slovensko na t\u00fdch najvy\u0161\u0161\u00edch svetov\u00fdch s\u00fa\u0165a\u017eiach. Pr\u00e1ve t\u00fdmto \u013eu\u010fom patr\u00ed ve\u013ek\u00e1 v\u010faka za \u0161\u00edrenie dobr\u00e9ho mena SR po celom svete. Na strane druhej sa Slovensko m\u00f4\u017ee p\u00fd\u0161i\u0165 po\u010detn\u00fdmi pamiatkami a kr\u00e1sami, z ktor\u00fdch mnoh\u00e9 s\u00fa zap\u00edsan\u00e9 v hmotnom alebo nehmotnom dedi\u010dstve UNESCO (Organiz\u00e1cie Spojen\u00fdch n\u00e1rodov pre vzdel\u00e1vanie, vedu a kult\u00faru). Aj pr\u00e1ve preto je potrebn\u00e9 podporova\u0165 slovensk\u00fa kult\u00faru a \u0161port i na\u010falej a e\u0161te vo v\u00e4\u010d\u0161ej miere, ke\u010f\u017ee ide o d\u00f4le\u017eit\u00e9 n\u00e1stroje diplomacie a sp\u00f4sob, ako sa prezentova\u0165 vo svete v tom najlep\u0161om svetle. Slovensk\u00e1 diplomacia sa okrem in\u00e9ho sna\u017e\u00ed podporova\u0165 i technologick\u00e9 inov\u00e1cie, startupy a rie\u0161enia na svetovej \u00farovni.<\/p>\n\n\n\n Toto 30-ro\u010dn\u00e9 \u00fasilie slovenskej diplomacie si je mo\u017en\u00e9 pripomen\u00fa\u0165 vo viacer\u00fdch prebiehaj\u00facich informa\u010dn\u00fdch kampaniach a pr\u00edspevkoch Ministerstva zahrani\u010dn\u00fdch vec\u00ed a eur\u00f3pskych z\u00e1le\u017eitost\u00ed SR. \u201eMisia Slovensko nadv\u00e4zuje na diplomatick\u00fa trad\u00edciu osobnost\u00ed, ako Milan Rastislav \u0160tef\u00e1nik, ktor\u00e9ho odkaz presahuje hranice na\u0161ej krajiny. Misia Slovensko je misiou na\u0161ej diplomacie.<\/em>\u201c[10]<\/a><\/p>\n\n\n\n V s\u00fa\u010dasnej dobe je Slovensk\u00e1 republika, tak ako aj \u010fal\u0161ie eur\u00f3pske \u0161t\u00e1ty, zmietan\u00e1 vo vlne politick\u00e9ho populizmu, \u0161\u00edriaceho sa extr\u00e9mizmu, dezinform\u00e1ci\u00ed a \u010fal\u0161\u00edch informa\u010dn\u00fdch kampan\u00ed. Hlavn\u00fdm d\u00f4vodom je konvergencia lok\u00e1lnych a glob\u00e1lnych kr\u00edz a aktu\u00e1lnej situ\u00e1cie v Eur\u00f3pe. Tieto faktory vpl\u00fdvaj\u00fa na ve\u013ek\u00fa \u010das\u0165 obyvate\u013estva, d\u00f4sledkom \u010doho kles\u00e1 d\u00f4vera v \u0161t\u00e1tne in\u0161tit\u00facie a politikov. Rastie odmietav\u00fd postoj k \u010dlenstvu Slovenska v NATO, Eur\u00f3pskej \u00fanii, \u010di pomoci Ukrajine. Tak\u00e9to vidite\u013en\u00e9 spr\u00e1vanie ve\u013ekej \u010dasti dom\u00e1ceho publika m\u00f4\u017ee dospie\u0165 k ohrozeniu postavenia SR v zahrani\u010d\u00ed a jej \u00fasilia o budovanie dobr\u00e9ho mena. Slovensk\u00e1 diplomacia, ako aj samotn\u00fd \u0161t\u00e1t a jeho in\u0161tit\u00facie, sa musia aj z tohto d\u00f4vodu pri\u010di\u0148ova\u0165 o obnovu d\u00f4very, vies\u0165 informa\u010dn\u00e9 kampane, posil\u0148ova\u0165 strategick\u00fa komunik\u00e1ciu a akt\u00edvne bojova\u0165 proti dezinform\u00e1ci\u00e1m.<\/p>\n\n\n\n Aj napriek tomu, \u017ee Slovensk\u00e1 republika st\u00e1le prech\u00e1dza svoj\u00edm v\u00fdvojom a disponuje ist\u00fdmi neduhmi mlad\u00e9ho \u0161t\u00e1tu, pri pr\u00edle\u017eitosti 30. v\u00fdro\u010dia existencie a rovnako tak aj slovenskej diplomacie je jej mo\u017en\u00e9 za\u017eela\u0165 na\u010falej \u00faspe\u0161n\u00e9 p\u00f4sobenie na medzin\u00e1rodnej p\u00f4de, nov\u00e9 spolupr\u00e1ce a \u00faspechy, \u0161\u00edrenie dobr\u00e9ho mena a zvidite\u013e\u0148ovanie Slovenska v zahrani\u010d\u00ed predov\u0161etk\u00fdm v pozit\u00edvnom duchu. Ministerstvo zahrani\u010dn\u00fdch vec\u00ed a eur\u00f3pskych z\u00e1le\u017eitost\u00ed SR by malo by\u0165 silnou a pevnou in\u0161tit\u00faciou s kvalifikovan\u00fdmi \u013eu\u010fmi na spr\u00e1vnom mieste, ktor\u00e1 nie je ovplyv\u0148ovan\u00e1 stran\u00edckou politikou.<\/p>\n\n\n\n Zdroje: <\/strong><\/p>\n\n\n\n DIPLOMACIA.SK. Misia Slovensko<\/em> . Instagram.com, 3.1. 2023. Dostupn\u00e9 z: https:\/\/www.instagram.com\/diplomacia.sk\/related_profiles\/<\/a><\/p>\n\n\n\n EUROPARL.EUROPA.EU. Schengen: eur\u00f3psky priestor bez hran\u00edc<\/em> [online]. Europarl.europa.eu, 2022. Dostupn\u00e9 z: https:\/\/www.europarl.europa.eu\/news\/sk\/headlines\/security\/20190612STO54307\/schengen-europsky-priestor-bez-hranic<\/a><\/p>\n\n\n\n MOD.GOV.SK. Oper\u00e1cia ALTHEA, Bosna a Hercegovina<\/em> [online]. Mod.gov.sk, 2022. Dostupn\u00e9 z: https:\/\/www.mod.gov.sk\/operacia-althea-bosna-a-hercegovina\/<\/a><\/p>\n\n\n\n MOD.GOV.SK. Zahrani\u010dn\u00e9 oper\u00e1cie<\/em> [online]. Mod.gov.sk. Dostupn\u00e9 z: https:\/\/www.mod.gov.sk\/zahranicne-operacie\/<\/a><\/p>\n\n\n\n MZV.SK. Slovensko v OBSE<\/em> [online]. Mzv.sk, 2022. Dostupn\u00e9 z: https:\/\/www.mzv.sk\/diplomacia\/mdzinarodne-organizacie\/slovensko-v-obse<\/a><\/p>\n\n\n\n MZV.SK. Slovensk\u00e1 republika a Organiz\u00e1cia Spojen\u00fdch n\u00e1rodov (OSN)<\/em> [online]. Mzv.sk, 2022. Dostupn\u00e9 z: https:\/\/www.mzv.sk\/diplomacia\/medzinarodne-organizacie\/slovensko-v-osn\/slovensko-v-osn<\/a><\/p>\n\n\n\n MZV.SK. Rastislav K\u00e1\u010der: Samostatn\u00e9 Slovensko a jeho diplomacia maj\u00fa za sebou 30 rokov n\u00e1ro\u010dn\u00fdch sk\u00fa\u0161ok, ale aj ve\u013ek\u00fdch \u00faspechov, z ktor\u00fdch za najv\u00fdznamnej\u0161ie pova\u017eujem vstup do E\u00da a NATO<\/em> [online]. Mzv.sk, 2023. Dostupn\u00e9 z: https:\/\/www.mzv.sk\/pressreleasedetail?p_p_id=sk_mzv_portal_pressrelease_detail_portlet_PressReleaseDetailPortlet&p_p_lifecycle=0&groupId=10182&articleId=15985177<\/a><\/p>\n\n\n\n OSSR.VKSOFT.EU. UNTSO \u2013 United Nations Truce Supervision Organization<\/em> [online]. Ossr.vksoft.eu, 2010. Dostupn\u00e9 z: https:\/\/ossr.vksoft.eu\/misie\/untso\/<\/a><\/p>\n\n\n\n SLOVAKAID.SK. Hlavn\u00ed akt\u00e9ri SlovakAid<\/em> [online]. Slovakaid.sk. Dostupn\u00e9 z: https:\/\/slovakaid.sk\/hlavni-akteri-slovakaid\/<\/a><\/p>\n\n\n\n
\n\n\n\n