(Martin \u0160irok\u00fd, Sofiia Pryshliak, Tamara Har\u010darikov\u00e1)<\/p>\n\n\n\n
<\/strong>V Rak\u00faskej republike sa 9. okt\u00f3bra 2022 uskuto\u010dnili, u\u017e po 14. kr\u00e1t prezidentsk\u00e9 vo\u013eby, ktor\u00e9 boli pomerne pokojnou z\u00e1le\u017eitos\u0165ou \u2013 obzvl\u00e1\u0161\u0165, ke\u010f\u017ee u\u017e od samotn\u00e9ho po\u010diatku predvolebn\u00fdch prieskumov signifikantne dominoval na poz\u00edcii o\u010dak\u00e1van\u00e9ho v\u00ed\u0165aza \u00faraduj\u00faci prezident Alexander Van der Bellen. Ot\u00e1zkou zost\u00e1valo, \u010di sa mu podar\u00ed z\u00edska\u0165 nadpolovi\u010dn\u00fa v\u00e4\u010d\u0161inu hlasov v prvom kole, alebo bude nutn\u00e9, aby sa uskuto\u010dnilo aj druh\u00e9 kolo. Napriek tomu, \u017ee mal \u0161es\u0165 protikandid\u00e1tov, ani jeden z nich sa nedok\u00e1zal dostato\u010dne presadi\u0165, aby s\u00fa\u010dasn\u00e9mu prezidentovi mohol adekv\u00e1tne konkurova\u0165. Len m\u00e1lokedy sa predvolebn\u00e9 prieskumy tak v\u00fdrazne zhodn\u00fa na o\u010dak\u00e1vanom v\u00ed\u0165azovi ako v pr\u00edpade volieb spolkov\u00e9ho prezidenta Rak\u00faska v roku 2022.<\/p>\n\n\n\n Funk\u010dn\u00e9 obdobie spolkov\u00e9ho prezidenta je \u0161es\u0165 rokov, pri\u010dom op\u00e4tovne m\u00f4\u017ee v nasleduj\u00facich prezidentsk\u00fdch vo\u013eb\u00e1ch kandidova\u0165 u\u017e len jedenkr\u00e1t. Medzi dve z\u00e1kladn\u00e9 po\u017eiadavky na kandidat\u00faru patr\u00ed dosiahnutie veku 35 rokov v de\u0148 volieb a splnenie predpokladov volite\u013enosti do N\u00e1rodnej rady. Akt\u00edvnym volebn\u00fdm pr\u00e1vom disponuj\u00fa v\u0161etci ob\u010dania, ktor\u00ed dosiahli vek 16 rokov. Pri vo\u013ebe spolkov\u00e9ho prezidenta sa \u00fazemie spolkov\u00e9ho \u0161t\u00e1tu \u010dlen\u00ed na dev\u00e4\u0165 krajinsk\u00fdch volebn\u00fdch obvodov. Ka\u017ed\u00fd feder\u00e1lny \u0161t\u00e1t teda tvor\u00ed jeden krajinsk\u00fd volebn\u00fd obvod.[1]<\/a><\/p>\n\n\n\n D\u00f4le\u017eitou \u00falohou prezidenta je reprezent\u00e1cia \u0161t\u00e1tu navonok. Zastupuje Rak\u00fasko na medzin\u00e1rodnom poli, uzatv\u00e1ra zmluvy, prij\u00edma i akredituje vyslancov. Vo vz\u0165ahu k legislat\u00edve m\u00f4\u017ee zvola\u0165 aj rozpusti\u0165 N\u00e1rodn\u00fa radu, ukon\u010di\u0165 jej sch\u00f4dzu. Popritom potvrdzuje, \u017ee spolkov\u00e9 z\u00e1kony boli prijat\u00e9 v s\u00falade s \u00fastavou. V kontexte v\u00fdkonnej moci vymen\u00fava a odvol\u00e1va spolkov\u00fdch ministrov. Rovnako pod\u013ea \u00fastavy m\u00e1 spolkov\u00fd prezident \u00fapln\u00fa slobodu pri menovan\u00ed spolkov\u00e9ho kancel\u00e1ra. P\u00f4sob\u00ed ako vrchn\u00fd velite\u013e rak\u00faskych ozbrojen\u00fdch s\u00edl. T\u00fdm, \u017ee je jedin\u00fdm predstavite\u013eom \u0161t\u00e1tu na feder\u00e1lnej \u00farovni, ktor\u00fd je volen\u00fd priamo ob\u010danmi, nadob\u00fada siln\u00e9 postavenie v \u00fastave, preto\u017ee m\u00e1 za sebou v\u00e4\u010d\u0161inu voli\u010dov. Je z\u00e1stupcom hlasu \u013eudu, av\u0161ak preva\u017ene len form\u00e1lne, preto\u017ee jeho pr\u00e1vomoci s\u00fa vo v\u00e4\u010d\u0161ine pr\u00e1vnych aktov pomerne obmedzovan\u00e9 \u00fastavou a z\u00e1konmi, resp. re\u00e1lny v\u00fdkon jeho kompetenci\u00ed je z\u00e1visl\u00fd aj od in\u00fdch zlo\u017eiek moci.[2<\/a>]<\/a><\/p>\n\n\n\n Predvolebn\u00e1 kampa\u0148 a kandid\u00e1ti na post prezidenta <\/strong><\/p>\n\n\n\n Posledn\u00e9 vo\u013eby spolkov\u00e9ho prezidenta Rak\u00faska sa konali v \u010dase, kedy dom\u00e1ca i medzin\u00e1rodn\u00e1 politika neza\u017e\u00edvali najpokojnej\u0161ie chv\u00edle. V predvolebnom diskurze dominovala t\u00e9ma ruskej agresie na Ukrajine, z ktorej plyn\u00fa aj mnoh\u00e9 ekonomick\u00e9 d\u00f4sledky. Ekonomick\u00e1 nestabilita, infl\u00e1cia a energetick\u00e1 kr\u00edza s\u00fa sprievodn\u00fdmi javmi tohto konfliktu. Pri\u010dlenenie okupovan\u00fdch \u00fazem\u00ed Ukrajiny k Rusku bolo zasa v mnoh\u00fdch \u010dastiach sveta (aj v Rak\u00fasku) ozna\u010dovan\u00e9 za \u00fatok na suverenitu a \u00fazemn\u00fa celistvos\u0165 Ukrajiny, ktor\u00fd nem\u00f4\u017ee by\u0165 akceptovan\u00fd. Dan\u00e1 problematika otvorila na rak\u00faskej dom\u00e1cej p\u00f4de ot\u00e1zku s\u00fa\u010dasnej bezpe\u010dnostnej strat\u00e9gie spolkovej republiky. T\u00e9my eur\u00f3pskej integr\u00e1cie, ochrany eur\u00f3pskych hodn\u00f4t \u010di ochrany hran\u00edc pred mas\u00edvnou imigr\u00e1ciou zohr\u00e1vali taktie\u017e k\u013e\u00fa\u010dov\u00fa rolu v r\u00e1mci celospolo\u010denskej situ\u00e1cie pred vo\u013ebami.<\/p>\n\n\n\n V prezidentsk\u00fdch vo\u013eb\u00e1ch kandidovalo celkovo sedem os\u00f4b. Ako nez\u00e1visl\u00fd kandid\u00e1t a\u0161piroval na funkciu prezidenta podnikate\u013e Heini Staudinger, ktor\u00e9ho hlavn\u00fdmi t\u00e9mami boli soci\u00e1lna spravodlivos\u0165, ot\u00e1zky chudoby, skuto\u010dn\u00e1 demokracia, \u201ehlas pre matku pr\u00edrodu\u201c \u010di nez\u00e1vislos\u0165.[3]<\/a> Po\u010das pand\u00e9mie sa Staudinger prezentoval ako odporca proti-covidov\u00fdch opatren\u00ed a v s\u00fa\u010dasnosti ako odporca sankci\u00ed proti Rusku.<\/p>\n\n\n\n Kandid\u00e1tom za mal\u00fa rak\u00fasku politick\u00fa stranu MFG \u2013 \u00d6sterreich Menschen – Freiheit – Grundrechte (\u013dud – Sloboda – Z\u00e1kladn\u00e9 pr\u00e1va)<\/em> bol pr\u00e1vnik Michael Bruner. T\u00e1to strana vznikla ako protest proti pandemick\u00fdm opatreniam v roku 2021 a v rovnakom duchu sa viedla aj predvolebn\u00e1 kampa\u0148 Brunera. Kritika o\u010dkovania, obvi\u0148ovanie m\u00e9di\u00ed, politikov aj odborn\u00edkov zo z\u00e1kernosti vo\u010di \u013eu\u010fom boli sprievodn\u00fdm javom jeho prejavov.[4]<\/a> V kontexte vojny na Ukrajine tvrdil, \u017ee ten, kto dod\u00e1va zbrane bojuj\u00facej krajine, sa nezaober\u00e1 mierovou politikou, ale vojnov\u00fdm podnecovan\u00edm.<\/p>\n\n\n\n Podobne ako predo\u0161l\u00ed dvaja predstaven\u00ed kandid\u00e1ti aj nez\u00e1visl\u00fd Gerald Grosz sa vyjadruje ku k\u013e\u00fa\u010dov\u00fdm ot\u00e1zkam, ktor\u00e9 ovplyv\u0148uj\u00fa spolo\u010densk\u00e9 dianie nie len v Rak\u00fasku, ale aj vo svete. Sankcie, ktor\u00e9 boli zaveden\u00e9 proti Rusku, ni\u010dia pod\u013ea Grosza rak\u00fasku ekonomiku, s\u00fa samovra\u017edou a poru\u0161uj\u00fa neutralitu \u0161t\u00e1tu. \u201eNeutralita chr\u00e1ni ob\u010danov na\u0161ej krajiny aj pred vojensk\u00fdmi konfliktmi. Preto\u017ee my sa do tak\u00fdch nepletieme.\u201c<\/em>[5]<\/a> Grosz viedol r\u00e9toricky ostr\u00fa predvolebn\u00fa kampa\u0148 namieren\u00fa proti s\u00fa\u010dasn\u00e9mu vedeniu \u0161t\u00e1tu, obhajoval vyst\u00fapenie z Eur\u00f3pskej \u00fanie a zast\u00e1val antiimigra\u010dn\u00fa politiku. Hovor\u00ed: \u201e…existuje len dobro a zlo. A my nechceme t\u00fdch zl\u00fdch.\u201c<\/em>[6]<\/a> Ide o odmietanie t\u00fdch, ktor\u00ed neakceptuj\u00fa identitu Rak\u00faska a nechc\u00fa sa integrova\u0165. Pri vytv\u00e1ran\u00ed sloganu kampane stavil na reprodukciu u\u017e jedn\u00e9ho svetovo zn\u00e1meho a transformoval ho do podoby \u201eMake Austria Grosz Again\u201c.<\/em><\/p>\n\n\n\n \u0160tvrt\u00fdm uch\u00e1dza\u010dom o funkciu prezidenta bol pr\u00e1vnik a publicista Tassilo Wallentin. Medzi jeho z\u00e1kladn\u00e9 ot\u00e1zky predvolebnej kampane patrili zachovanie neutrality, prij\u00edmanie hotovostn\u00fdch platieb, bezpe\u010dn\u00e9 hranice a modern\u00e9 pr\u00e1vo na azyl. Za najd\u00f4le\u017eitej\u0161ie v\u0161ak pova\u017euje potrebu tak\u00e9ho spolkov\u00e9ho prezidenta, ktor\u00fd stoj\u00ed mimo zastaranej \u013eavo-pravej sch\u00e9my alebo etablovanej politiky.[7]<\/a><\/p>\n\n\n\n Najmlad\u0161\u00edm kandid\u00e1tom v prezidentsk\u00fdch vo\u013eb\u00e1ch bol tridsa\u0165p\u00e4\u0165ro\u010dn\u00fd Dominik Wlazny, ktor\u00fd s\u00edce vy\u0161tudoval medic\u00ednu, no je zn\u00e1my sk\u00f4r pod umeleck\u00fdm menom Marco Pogo. Je punk rockov\u00fdm hudobn\u00edkom a okrem toho aj politikom. V roku 2015 zalo\u017eil politick\u00fa stranu \u2013 tzv. Pivn\u00fa stranu (Bier Partei).<\/em>[8]<\/a> Wlazneho mo\u017eno bezpochyby ozna\u010di\u0165 za atypick\u00e9ho kandid\u00e1ta na tak vysok\u00fa funkciu. Av\u0161ak dr\u017eiac sa my\u0161lienky \u201elen preto, \u017ee m\u00e1 niekto na sebe priliehav\u00fd oblek, neznamen\u00e1 to, \u017ee je kompetentn\u00fd,\u201c<\/em>[9]<\/a> bol pr\u00e1ve on mo\u017enou alternat\u00edvou vo\u010di \u00faraduj\u00facemu prezidentovi Rak\u00faska. Viacer\u00ed ho prirovn\u00e1vaj\u00fa k Volodymyrovi Zelensk\u00e9mu, ktor\u00fd sa zo \u201ezab\u00e1va\u010da\u201c pretransformoval na seri\u00f3znej\u0161\u00ed politick\u00fd subjekt.<\/p>\n\n\n\n Osobou kandiduj\u00facou za Stranu slobody (Freiheitliche Partei \u00d6sterreichs),<\/em> a popritom najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm potenci\u00e1lnym rivalom favorita volieb, bol ombudsman Walter Rosencrantz (od roku 2019 – po s\u00fa\u010dasnos\u0165). Vo svojej predvolebnej kampani sa venoval najm\u00e4 aktu\u00e1lnym t\u00e9mam \u2013 kritika vl\u00e1dnej covid politiky, ochrana hran\u00edc pred neleg\u00e1lnym pris\u0165ahovalectvom a importovanou kriminalitou \u010di ot\u00e1zka neutrality.[10]<\/a> Apeloval aj na vytvorenie politiky proti bohat\u00fdm a mocn\u00fdm, pri\u010dom poukazoval na n\u00e1vrat k tradi\u010dn\u00fdm hodnot\u00e1m. \u201eVr\u00e1\u0165me na\u0161e Rak\u00fasko!\u201c<\/em> bolo jeho v\u00fdrazn\u00fdm odkazom.<\/p>\n\n\n\n Posledn\u00fdm kandid\u00e1tom bol Alexander Van der Bellen, \u00faraduj\u00faci spolkov\u00fd prezident Rak\u00faska. Ten sa rozhodol stavi\u0165 na svoje sk\u00fasenosti v slu\u017eb\u00e1ch \u0161t\u00e1tu a prezentova\u0165 sa ako dobr\u00e1 vo\u013eba pre Rak\u00fasko na z\u00e1klade predo\u0161lej emp\u00edrie. S\u00e1m sa ozna\u010duje ako \u201ebezpe\u010dn\u00e1 vo\u013eba v b\u00farliv\u00fdch \u010dasoch,\u201c<\/em>[11]<\/a> preto\u017ee vl\u00e1dol v dobe \u010di u\u017e vn\u00fatorn\u00fdch alebo zahrani\u010dnopolitick\u00fdch v\u00e4\u010d\u0161\u00edch i men\u0161\u00edch kr\u00edz pomerne bezpe\u010dne. Aj v\u010faka svojmu vysok\u00e9mu veku, je vn\u00edman\u00fd mnoh\u00fdmi ako mor\u00e1lna a otcovsk\u00e1 autorita Rak\u00faska. Nie je ani nov\u00e1\u010dikom na politickej sc\u00e9ne, preto\u017ee aj napriek tomu, \u017ee sa uch\u00e1dzal o post prezidenta ako nez\u00e1visl\u00fd, v minulosti bol funkcion\u00e1rom strany Zelen\u00fdch. <\/p>\n\n\n\n V\u00fdsledky volieb<\/strong><\/p>\n\n\n\n Pre Rak\u00fasku republiku je u\u017e cel\u00e9 dek\u00e1dy charakteristick\u00e1 vysok\u00e1 \u00fa\u010das\u0165 voli\u010dov vo vo\u013eb\u00e1ch. V prezidentsk\u00fdch vo\u013eb\u00e1ch 2022 pod\u013ea ozn\u00e1menia feder\u00e1lneho volebn\u00e9ho org\u00e1nu bolo opr\u00e1vnen\u00fdch voli\u010dov vy\u0161e 6,4 mili\u00f3na (6 363 489). Volebn\u00e1 \u00fa\u010das\u0165 v Rak\u00fasku dosiahla \u00farove\u0148 65,2 %, \u010do v prepo\u010dte znamen\u00e1, \u017ee svoje hlasy odovzdalo dokopy takmer 4,15 mili\u00f3na \u013eud\u00ed.[12]<\/a><\/p>\n\n\n\n V\u00fdsledky rak\u00faskych prezidentsk\u00fdch volieb nie s\u00fa extr\u00e9mne prekvapiv\u00e9 a vo ve\u013ekej miere sa zhoduj\u00fa s predvolebn\u00fdmi prieskumami. Ako posledn\u00fd sa umiestnil kandid\u00e1t Heinrich Staudinger s v\u00fdsledkom 1,6 %. \u010eal\u0161\u00edm bol Michael Bruner, ktor\u00fd ako politik a predseda strany MFG<\/em> z\u00edskal vo vo\u013eb\u00e1ch 2,1 %. Gerald Grossz, pravicov\u00fd politik, z\u00edskal 5,6 %. Autor kn\u00edh, pr\u00e1vnik a publicista Tassilo Wallentin, sa pri uch\u00e1dzan\u00ed o prezidentsk\u00fd post dostal na \u0161tvrt\u00fa prie\u010dku s 8,1 %. Dominik Wlazny, najmlad\u0161\u00ed kandid\u00e1t na prezidenta v hist\u00f3rii Rak\u00faska, z\u00edskal 8,3 %. Na druhom mieste sa umiestnil Walter Rosencrantz, s v\u00fdsledkom 17,7 %. V\u00ed\u0165azn\u00fdm kandid\u00e1tom je Alexander Van der Bellen, ktor\u00fd obh\u00e1jil post prezidenta a z\u00edskal u\u017e v prvom kole 56,7 %. .[13]<\/a> Vzh\u013eadom na t\u00fato skuto\u010dnos\u0165 sa druh\u00e9 kolo volieb u\u017e nemuselo realizova\u0165.<\/p>\n\n\n\n