\u0160v\u00e9dsko od roku 2015 a\u017e dosia\u013e predstavovalo vo svojej zahrani\u010dnej politike feministick\u00e9 tendencie. \u010co to presne znamenalo pre dan\u00fa zahrani\u010dn\u00fa politiku? Pre nezainteresovan\u00e9ho by slovn\u00e9 spojenie \u201efeministick\u00e1 zahrani\u010dn\u00e1 politika\u201c evokovalo, \u017ee sa dan\u00e1 politika bude zameriava\u0165 iba na \u017eeny. Av\u0161ak za tak\u00fdmto rozhodnut\u00edm je viac skryt\u00fdch aspektov. Ak sa \u0161t\u00e1t zameriava na ideol\u00f3giu feminizmu a presadzuje zrovnopr\u00e1vnenie medzi mu\u017emi a \u017eenami, nemus\u00ed to znamena\u0165 nie\u010do negat\u00edvne, no na druhej strane sa d\u00e1 sk\u013aznu\u0165 aj do extr\u00e9mov. Pokia\u013e sa krajina (nie len ist\u00fd jednotlivec) orientuje na feministick\u00fa zahrani\u010dn\u00fa politiku pris\u013eubuje, \u017ee ako cel\u00e1 krajina bude v\u017edy d\u00e1va\u0165 t\u00fato ideol\u00f3giu do popredia \u2013 pred v\u0161etko ostatn\u00e9. No u\u017e historicky sme za\u017eili obdobia, ke\u010f ideol\u00f3gie ovl\u00e1dali krajiny a ur\u010dili ich smerovanie inam, ne\u017e bolo p\u00f4vodne zam\u00fd\u0161\u013ean\u00e9…<\/p>\n
V roku 2015 bola vo \u0160v\u00e9dsku vytvoren\u00e1 prv\u00e1 samo definovan\u00e1 feministick\u00e1 vl\u00e1da na svete s v\u00fdslovnou a\u0161pir\u00e1ciou presadzova\u0165 feministick\u00fa zahrani\u010dn\u00fa politiku. V r\u00e1mci tohto odv\u00e1\u017eneho vyhl\u00e1senia sa \u0160v\u00e9dsko stalo prv\u00fdm \u0161t\u00e1tom, ktor\u00fd kedy verejne prijal feministick\u00fa zahrani\u010dn\u00fa politiku s deklarovanou amb\u00edciou sta\u0165 sa najsilnej\u0161\u00edm hlasom za rodov\u00fa rovnos\u0165 a pln\u00e9 uplat\u0148ovanie \u013eudsk\u00fdch pr\u00e1v pre v\u0161etky \u017eeny a diev\u010dat\u00e1.<\/p>\n
Ke\u010f sa \u0161v\u00e9dska koali\u010dn\u00e1 vl\u00e1da zlo\u017een\u00e1 zo Soci\u00e1lnodemokratickej strany a Strany zelen\u00fdch v roku 2015 dostala k moci a vyhl\u00e1sila feministick\u00fa zahrani\u010dn\u00fa politiku, vzbudila pozornos\u0165 medzin\u00e1rodn\u00fdch m\u00e9di\u00ed. Nov\u00e9 normat\u00edvne smerovanie \u0161v\u00e9dskej zahrani\u010dnej politiky je \u00fazko sp\u00e4t\u00e9 s b\u00fdvalou ministerkou zahrani\u010dn\u00fdch vec\u00ed Margot Wallstr\u00f6movou, ktor\u00e1 je z\u00e1stanky\u0148ou rodovej spravodlivosti v r\u00e1mci pr\u00e1ce Organiz\u00e1cie Spojen\u00fdch n\u00e1rodov (OSN), pri\u010dom zast\u00e1vala poz\u00edciu v\u00f4bec prvej osobitnej predstavite\u013eky OSN pre sexu\u00e1lne n\u00e1silie v konfliktoch.[1]<\/a> V odpovedi na \u010dasto kladen\u00fa ot\u00e1zku, \u010do presne znamen\u00e1 feministick\u00e1 zahrani\u010dn\u00e1 politika, Wallstr\u00f6mov\u00e1 odk\u00e1zala na s\u00fabor feministick\u00fdch n\u00e1strojov, ktor\u00fd pozost\u00e1va z troch z\u00e1kladn\u00fdch bodov: zast\u00fapenie, pr\u00e1va a prerozdelenie. <\/a>In\u00fdmi slovami, \u0160v\u00e9dsko sa sna\u017e\u00ed podporova\u0165 zast\u00fapenie \u017eien a ich \u00fa\u010das\u0165 v politike vo v\u0161eobecnosti a najm\u00e4 v mierov\u00fdch procesoch; obhajova\u0165 pr\u00e1va \u017eien ako \u013eudsk\u00e9 pr\u00e1va vr\u00e1tane ochrany \u017eien pred sexu\u00e1lnym a rodovo motivovan\u00fdm n\u00e1sil\u00edm; a pracova\u0165 na rodovo citlivej\u0161om a spravodlivej\u0161om rozde\u013eovan\u00ed glob\u00e1lnych pr\u00edjmov a pr\u00edrodn\u00fdch zdrojov. [2]<\/a><\/p>\n Vo v\u0161eobecnosti nie je zl\u00e9 \u0161\u00edri\u0165 ideu zast\u00fapenia \u017eien v politike a in\u00fdch sf\u00e9rach, ich pr\u00e1va a prerozdelenie moci tak, aby aj \u017eeny dostali tieto mo\u017enosti. Na druhej strane, ak sa \u0161t\u00e1t rozhodne ubera\u0165 nov\u00fdm smerom vo vn\u00fatornej politike jedn\u00e1 sa len o vz\u0165ah ob\u010dania-\u0161t\u00e1t, ale pri zmene zahrani\u010dnej politiky je tento vz\u0165ah roz\u0161\u00edren\u00fd o omnoho viac akt\u00e9rov, ktor\u00ed m\u00f4\u017eu namieta\u0165 vo\u010di danej politike v r\u00e1mci medzin\u00e1rodn\u00e9ho prostredia. Feministick\u00e1 zahrani\u010dn\u00e1 politika toti\u017eto zvidite\u013e\u0148uje rodov\u00e9 konflikty z\u00e1ujmov a z\u00e1rove\u0148 poskytuje platformu, z ktorej mo\u017eno propagova\u0165 aj vysoko kontroverzn\u00e9 politick\u00e9 ot\u00e1zky n\u00e1rodn\u00e9mu a glob\u00e1lnemu publiku.<\/p>\n V praxi feministickej zahrani\u010dnej politiky existuje vn\u00fatorn\u00e9 nap\u00e4tie medzi idealizmom a pragmatizmom. Feministick\u00e1 zahrani\u010dnopolitick\u00e1 agenda, umiestnen\u00e1 vo feministickom etickom r\u00e1mci, a\u0161piruje na ciele a o\u010dak\u00e1vania, ktor\u00e9 prines\u00fa vidite\u013en\u00e9 rodovo citliv\u00e9 v\u00fdsledky. Snaha o z\u00e1sadn\u00fa zmenu hlboko zakorenen\u00fdch patriarch\u00e1lnych \u0161trukt\u00far, rodov\u00e1 zaujatos\u0165 a medzin\u00e1rodn\u00e9 in\u0161tit\u00facie s\u00fa v\u0161ak dlhodob\u00fdmi cie\u013emi, ktor\u00e9 ur\u010dite narazia na zna\u010dn\u00fd glob\u00e1lny odpor. Okrem toho je prax zahrani\u010dnej politiky \u010dasto sprostredkovan\u00e1 r\u00f4znymi politick\u00fdmi mo\u017enos\u0165ami a kompromismi, z ktor\u00fdch niektor\u00e9 m\u00f4\u017eu by\u0165 v rozpore s explicitn\u00fdmi etick\u00fdmi ide\u00e1lmi a feministick\u00fdmi princ\u00edpmi, ktor\u00e9 s\u00fa z\u00e1kladom feministickej zahrani\u010dnej politiky. V\u00fdsledkom tohto nap\u00e4tia m\u00f4\u017ee by\u0165 mno\u017estvo rozporov. Napr\u00edklad nieko\u013eko organiz\u00e1ci\u00ed ob\u010dianskej spolo\u010dnosti u\u017e kritizovalo \u0161v\u00e9dsku vl\u00e1du za to, \u017ee nedodr\u017eala svoju feministick\u00fa zahrani\u010dn\u00fa politiku po\u010das migra\u010dnej kr\u00edzy, ke\u010f v roku 2015 krajina prijala pribli\u017ene 160 000 \u017eiadate\u013eov o azyl. Poznamenali, \u017ee zavedenie pr\u00edsnych obmedzen\u00ed a hrani\u010dn\u00fdch kontrol pravdepodobne ovplyvn\u00ed \u017eeny a mu\u017eov odli\u0161ne, napr\u00edklad preto, \u017ee \u017een\u00e1m \u010dasto ch\u00fdba identifika\u010dn\u00e1 dokument\u00e1cia potrebn\u00e1 na vstup do krajiny. A \u010do viac, pr\u00edsnej\u0161ie politiky zlu\u010dovania rod\u00edn po\u0161kodzuj\u00fa blaho \u017eien, ke\u010f\u017ee mnoh\u00e9 \u017eeny uviazli v ute\u010deneck\u00fdch t\u00e1boroch na Bl\u00edzkom v\u00fdchode a inde, k\u00fdm ich man\u017eelia dorazili k \u0161v\u00e9dskym brehom. Okrem toho takmer 30 % vl\u00e1dneho rozpo\u010dtu na rozvojov\u00fa pomoc bolo presmerovan\u00fdch na glob\u00e1lny juh s cie\u013eom zvl\u00e1dnu\u0165 migra\u010dn\u00fd pr\u00edlev. V d\u00f4sledku toho je nieko\u013eko rozvojov\u00fdch programov \u0161pecificky zameran\u00fdch na \u017eeny a deti na glob\u00e1lnom juhu vystaven\u00e9 riziku straty darcovskej pomoci zo \u0160v\u00e9dska. [3]<\/a><\/p>\n \u010eal\u0161ou oblas\u0165ou nekonzistentnej politickej praxe s\u00fa v\u00fdsledky \u0160v\u00e9dska v oblasti v\u00fdvozu zbran\u00ed. Na jednej strane je \u0160v\u00e9dsko u\u017e mnoho rokov siln\u00fdm z\u00e1stancom prevent\u00edvnej diplomacie pri podpore medzin\u00e1rodn\u00fdch akci\u00ed, ktor\u00e9 sa sna\u017eia predch\u00e1dza\u0165 a rie\u0161i\u0165 z\u00e1kladn\u00e9 pr\u00ed\u010diny konfliktov. Na druhej strane je jedn\u00fdm z desiatich popredn\u00fdch svetov\u00fdch v\u00fdvozcov zbran\u00ed, \u010do umo\u017e\u0148uje v\u00fdvoz zbran\u00ed repres\u00edvnym autorit\u00e1rskym re\u017eimom. <\/a>To sp\u00f4sobilo nes\u00falad, pokia\u013e ide o medzin\u00e1rodn\u00e9 vn\u00edmanie obrazu \u0160v\u00e9dska: vl\u00e1da sa pova\u017euje za humanit\u00e1rnu superve\u013emoc, ktor\u00e1 presadzuje feministicky orientovan\u00fa zahrani\u010dn\u00fa politiku, a napriek tomu vyv\u00e1\u017ean\u00e9 zbrane \u0161v\u00e9dskej v\u00fdroby \u010dasto podporuj\u00fa a umo\u017e\u0148uj\u00fa rodovo podmienen\u00e9 n\u00e1silie a represie vo\u010di \u017een\u00e1m. <\/a>Ned\u00e1vna diplomatick\u00e1 kr\u00edza medzi \u0160v\u00e9dskom a Saudskou Ar\u00e1biou dobre ilustruje t\u00fato politick\u00fa dilemu. \u0160v\u00e9dsko u\u017e dlho vyv\u00e1\u017ea zbrane do Saudskej Ar\u00e1bie. Za\u010diatkom roku 2015 v\u0161ak \u0161v\u00e9dsky minister zahrani\u010dn\u00fdch vec\u00ed ventiloval verejn\u00fa kritiku saudskoarabsk\u00e9ho re\u017eimu za jeho zl\u00fd stav v oblasti \u013eudsk\u00fdch pr\u00e1v a tvrd\u00e9 zaobch\u00e1dzanie a tresty saudskoarabsk\u00fdch disidentov vr\u00e1tane ods\u00fadenia tis\u00edc r\u00e1n bi\u010dom a desa\u0165 rokov v\u00e4zenia pre saudskoarabsk\u00e9ho blogera Raifa Badawiho.[4]<\/a> Wallstr\u00f6mov\u00e1 ozna\u010dila trest za poburuj\u00faci a \u201estredovek\u00fd\u201c, \u010do sp\u00f4sobilo ve\u013ek\u00fd diplomatick\u00fd spor medzi oboma krajinami. <\/a>Saudsk\u00e1 Ar\u00e1bia r\u00fdchlo zareagovala odvolan\u00edm svojho ve\u013evyslanca a obvinila \u0161v\u00e9dskeho ministra zahrani\u010dn\u00fdch vec\u00ed z kritiky islamsk\u00e9ho n\u00e1bo\u017eenstva. Arabsk\u00fd svet (vr\u00e1tane Palest\u00ednskej samospr\u00e1vy, ktor\u00e1 predt\u00fdm vyjadrila ve\u013ek\u00e9 uznanie za uznanie Palest\u00edny \u0160v\u00e9dskom), Rada pre spolupr\u00e1cu v Perzskom z\u00e1live a Organiz\u00e1cia islamskej spolupr\u00e1ce nasledovali pr\u00edklad a odpovedali podobn\u00fdmi tvrd\u00fdmi vyhl\u00e1seniami proti \u0161v\u00e9dskej vl\u00e1de, vr\u00e1tane zru\u0161enia Wallstr\u00f6movej hlavn\u00e9ho prejavu na summite Ligy arabsk\u00fdch \u0161t\u00e1tov v K\u00e1hire. Viacer\u00e9 \u010dlensk\u00e9 \u0161t\u00e1ty E\u00da sa z\u00e1rove\u0148 diplomaticky zvidite\u013enili a di\u0161tancovali sa od \u0161v\u00e9dskeho postoja. Napriek t\u00fdmto diplomatick\u00fdm n\u00e1sledkom sa \u0161v\u00e9dska vl\u00e1da rozhodla zru\u0161i\u0165 zbrojn\u00fd obchod so Saudskou Ar\u00e1biou. \u0160lo o rozhodnutie, ktor\u00e9 ostro kritizovali mnoh\u00ed predstavitelia \u0161v\u00e9dskeho finan\u010dn\u00e9ho a diplomatick\u00e9ho sektora. Okrem toho b\u00fdval\u00fd minister zahrani\u010dn\u00fdch vec\u00ed a najvy\u0161\u0161\u00ed diplomat Carl Bildt tvrdil, \u017ee zru\u0161enie obchodu so Saudskou Ar\u00e1biou po\u0161kodilo medzin\u00e1rodn\u00e9 postavenie a poves\u0165 \u0160v\u00e9dska.[5]<\/a><\/p>\n \u201eRodov\u00e1 rovnos\u0165 je z\u00e1kladnou hodnotou vo \u0160v\u00e9dsku a tie\u017e pre t\u00fato vl\u00e1du,<\/em>\u201c povedala Wallstr\u00f6mov\u00e1 pre noviny Aftonbladet. \u201eNebudeme v\u0161ak pokra\u010dova\u0165 vo feministickej zahrani\u010dnej politike, preto\u017ee toto ozna\u010denie zakr\u00fdva skuto\u010dnos\u0165, \u017ee \u0161v\u00e9dska zahrani\u010dn\u00e1 politika mus\u00ed by\u0165 zalo\u017een\u00e1 na \u0161v\u00e9dskych hodnot\u00e1ch a \u0161v\u00e9dskych z\u00e1ujmoch<\/em>.\u201c [6]<\/a> Na toto \u201evyjadrenie\u201c sa m\u00f4\u017eeme d\u00edva\u0165 z r\u00f4znych poh\u013eadov. Vo vn\u00fatornej politike \u0161t\u00e1tu sa st\u00e1le bud\u00fa zameriava\u0165 na rodov\u00fa rovnos\u0165, ale v r\u00e1mci zahrani\u010dnej politiky od nej odst\u00fapia? Feministick\u00e1 zahrani\u010dn\u00e1 politika v te\u00f3rii poskytuje ozaj pr\u00edsne etick\u00e9 meradlo, ktor\u00e9 je ale v praxi \u0165a\u017eko naplnite\u013en\u00e9. Prim\u00e1rnym d\u00f4vodom pre neuskuto\u010dnite\u013enos\u0165 je ekonomick\u00fd z\u00e1ujem \u0161t\u00e1tu, ktor\u00fd n\u00e1sledne s\u0165a\u017euje aplikovanie feministickej zahrani\u010dnej politiky v r\u00e1mci medzin\u00e1rodn\u00e9ho priestoru. \u010eal\u0161\u00edm aspektom je to, \u017ee \u017eiadna zahrani\u010dn\u00e1 politika nie je etick\u00e1 a koherentn\u00e1, pokia\u013e nezoh\u013ead\u0148uje odli\u0161n\u00e9 potreby \u017eien vo svete \u2013 in\u00e9 potreby m\u00e1 \u017eena v Eur\u00f3pe a odli\u0161n\u00e9 t\u00e1 v Afrike, pri\u010dom jedna si h\u013ead\u00e1 vhodn\u00fa vysok\u00fa \u0161kolu a druh\u00e1 zdroj pitnej vody… Ak sa nejak\u00e1 politika chce zameriava\u0165 na z\u00e1kladn\u00e9 \u013eudsk\u00e9 pr\u00e1va, pre\u010do je nutn\u00e9 dan\u00fa politiku naz\u00fdva\u0165 feministickou?<\/p>\n Zdroje: <\/strong><\/p>\n Concord, „Hur Feministic \u00e4r Sveriges Utrikespolitik?“ \u0160tokholm, 2016, www.concord.se\/wp-content\/uploads\/Hur-feministisk-%C3%A4r-Svensk-utrikespolitik-CONCORD-2016.pdf<\/a> .<\/p>\n Margot Wallstr\u00f6m, \u201cSpeech by the Minister for Foreign Affairs at Helsinki University,\u201d Government Offices of Sweden, March 3, 2015, www.government.se\/speeches\/2015\/03\/speech-by-margot-wallstrom-at-helsinki-university\/<\/a>.<\/p>\n Margot Wallstr\u00f6m, \u201cSpeech by the Minister for Foreign Affairs at Helsinki University,\u201d Government Offices of Sweden, March 3, 2015, www.government.se\/speeches\/2015\/03\/speech-by-margot-wallstrom-at-helsinki-university\/<\/a>.<\/p>\n Margot Wallstr\u00f6m and Timo Soini, \u201cMediation: The Real Weapon for Peace,\u201d Huffington Post, January 29, 2016.<\/p>\n
\n