Perex:
\nOdvekou t\u00fa\u017ebou \u010dloveka bolo objavova\u0165 nezn\u00e1me krajiny a spozn\u00e1va\u0165 zvyky \u013eud\u00ed, ktor\u00ed vo vzdialen\u00fdch krajin\u00e1ch \u017eili. Aj z\u00e1ujem Slov\u00e1kov o Ameriku m\u00e1 dlhodob\u00fa trad\u00edciu, ktorej korene nach\u00e1dzame v hist\u00f3rii u\u017e na za\u010diatku 16. storo\u010dia. Vtedy vydal plzensk\u00fd kn\u00edhtla\u010diar, Slov\u00e1k, Mikul\u00e1\u0161 Bakal\u00e1r \u0160tetina svoj Spis o nov\u00fdch krajin\u00e1ch a o Novom svete, ktor\u00fd predstavuje prv\u00fa p\u00edsan\u00fa inform\u00e1ciu o z\u00e1morsk\u00fdch objavoch. Fenom\u00e9n vys\u0165ahovalectva je typick\u00fd pre slovensk\u00e9 dejiny v obdob\u00ed medzi rokmi 1869-1910, ke\u010f tis\u00edcky Slov\u00e1kov don\u00fatila zl\u00e1 hospod\u00e1rska a politick\u00e1 situ\u00e1cia opusti\u0165 vlas\u0165 a h\u013eada\u0165 si \u017eivobytie v cudzine.<\/p>\n
Za prv\u00e9ho Slov\u00e1ka, ktor\u00fd vst\u00fapil na americk\u00fa p\u00f4du sa dlho pokladal M\u00f3ric Be\u0148ovsk\u00fd. E\u0161te pred n\u00edm v\u0161ak Ameriku nav\u0161t\u00edvil u\u010denec a b\u00e1snik \u0160tefan \u0160t\u00edtnick\u00fd \u2013 Parmenius, ktor\u00fd sa v roku 1583 z\u00fa\u010dastnil anglickej v\u00fdpravy, v r\u00e1mci ktorej bol objaven\u00fd ostrov New Foundland. Parmenius o tejto ceste nap\u00edsal b\u00e1se\u0148 De Navigatione. \u010eal\u0161\u00edm mu\u017eom zo Slovenska, ktor\u00fd bol v Amerike pred Be\u0148ovsk\u00fdm, bol Andrej Jel\u00edk (1730 \u2013 1783), vyu\u010den\u00fd kraj\u010d\u00edr, ktor\u00fd v r. 1754, odi\u0161iel z vlasti najprv do z\u00e1padnej Eur\u00f3py, kde sa nechal zverbova\u0165 za vojaka do Z\u00e1padnej Indie, no jeho lo\u010f po\u010das plavby stroskotala a \u010fal\u0161ie dobrodru\u017en\u00e9 cesty ho r. 1755 zaviali a\u017e do Ameriky. M\u00f3ric Be\u0148ovsk\u00fd (1741 \u2013 1786) precestoval mno\u017estvo kraj\u00edn. Do Ameriky pri\u0161iel r. 1785 za svoj\u00edm mlad\u0161\u00edm bratom, ktor\u00fd bol d\u00f4stojn\u00edkom americkej arm\u00e1dy v Baltimore. Rok po n\u00e1v\u0161teve Ameriky v\u0161ak zahynul na Madagaskare.<\/p>\n
Po\u010diatky slovenskej migr\u00e1cie<\/strong><\/p>\n Po v\u00ed\u0165azstve priemyseln\u00e9ho severu v ob\u010dianskej vojne sa Spojen\u00e9 \u0161t\u00e1ty dostali na \u010delo svetov\u00e9ho procesu industrializ\u00e1cie a potrebovali lacn\u00e9 pracovn\u00e9 sily, ktor\u00e9 pon\u00fakali zaostalej\u0161ie krajiny. T\u00fato mo\u017enos\u0165 na odchod vyu\u017eilo mno\u017estvo Slov\u00e1kov. Na za\u010diatku prich\u00e1dzali do Ameriky bez \u00famyslu usadi\u0165 sa tu nast\u00e1lo, ich hlavnou t\u00fa\u017ebou bol lep\u0161\u00ed z\u00e1robok, ktor\u00fd mohli z\u00edska\u0165 v americk\u00fdch oceliar\u0148ach, \u017eeleziar\u0148ach \u010di uho\u013en\u00fdch baniach, a ktor\u00fd by im pomohol v \u010dasto z\u00fafalej finan\u010dnej situ\u00e1cii doma. \u010castokr\u00e1t sa po z\u00edskan\u00ed prostriedkov vracali domov, do Uhorska, a o nejak\u00fd \u010das nasp\u00e4\u0165 do Ameriky. Postupne v\u0161ak mno\u017estvo navr\u00e1tilcov klesalo a Slov\u00e1ci sa za\u010dali v Amerike us\u00e1dza\u0165 natrvalo. Pr\u00ed\u010dinou ich odchodu bola ne\u013eahk\u00e1 soci\u00e1lno-ekonomick\u00e1 situ\u00e1cia v 19. storo\u010d\u00ed. Najzauj\u00edmavej\u0161ou postavou z radov priekopn\u00edkov v Amerike je nesporne Daniel \u0160ustek (1846 \u2013 1927). Tento p\u00f4vodne remeseln\u00edk, poch\u00e1dzaj\u00faci zo Slovenskej \u013dup\u010de, sa stal zn\u00e1mym publicistom, ktor\u00fd posielal svoje pr\u00edspevky na Slovensko, najm\u00e4 do N\u00e1rodn\u00fdch nov\u00edn a do \u010dasopisu Obzor. Opisoval nielen americk\u00fd \u017eivot, ale aj svoje zauj\u00edmavosti z ciest po \u00c1zii, Afrike, Perzii, Palest\u00edne a viacer\u00fdch eur\u00f3pskych krajin\u00e1ch. [2]<\/a> \u017divot Slov\u00e1kov v USA<\/strong><\/p>\n \u017divot Slov\u00e1kov v\u0161ak v za\u010diatkoch nebol \u013eahk\u00fd, nefungoval tu kvalitn\u00fd soci\u00e1lny syst\u00e9m, a preto boli Slov\u00e1ci n\u00faten\u00ed zaklada\u0165 si svojpomocn\u00e9 spolky, ktor\u00e9 im mali za \u00falohu pom\u00e1ha\u0165 v n\u00fadzi. Tak\u00e9to spolky vznikali najprv pri cirkevn\u00fdch obciach a zdru\u017eovali vys\u0165ahovalcov v r\u00e1mci obc\u00ed, mestsk\u00fdch \u0161tvrt\u00ed, \u010di di\u0161triktov. Prv\u00fdm dolo\u017een\u00fdm spolkom tohto typu bol \u201ePrv\u00fd uhorsko-slovensk\u00fd v nemoci podporuj\u00faci spolok\u201c, zalo\u017een\u00fd r. 1883 v New Yorku. \u010coskoro existovalo v USA 277 tak\u00fdchto spolkov, z nich a\u017e 148 sa ich nach\u00e1dzalo v Pensylv\u00e1nii. Okrem soci\u00e1lnej pomoci mali spolky za \u00falohu vzdel\u00e1vanie pris\u0165ahovalcov, predov\u0161etk\u00fdm ich oboznamovanie s anglick\u00fdm jazykom a miestnym pr\u00e1vnym syst\u00e9mom, no z\u00e1rove\u0148 sa sna\u017eili v krajanoch zachov\u00e1va\u0165 znalos\u0165 rodn\u00e9ho jazyka, trad\u00edci\u00ed, oby\u010daj\u00ed a zvykov.[5]<\/a><\/p>\n Slov\u00e1ci v USA vyd\u00e1vali aj svoje noviny a \u010dasopisy a venovali sa publika\u010dnej \u010dinnosti. Na prelome 19. a 20. storo\u010dia vych\u00e1dzalo takmer 230 slovensk\u00fdch period\u00edk. Vyd\u00e1vanie slovenskej tla\u010de podporilo aj zalo\u017eenie Slovenskej tla\u010diarne v Clevelande. Medzi novinami boli v\u00fdznamn\u00e9 Amerik\u00e1nsko-slovensk\u00e9 noviny, ktor\u00e9 vych\u00e1dzali v rokoch 1886-1914, najpo\u010detnej\u0161ie boli cirkevn\u00e9 noviny a \u010dasopisy, predov\u0161etk\u00fdm katol\u00edcke, napr\u00edklad Katol\u00edcky sokol.[6]<\/a><\/p>\n Zn\u00e1me men\u00e1<\/strong><\/p>\n Slov\u00e1ci v Amerike dosiahli n\u00e1ramn\u00fd \u00faspech. Zn\u00e1mym Slov\u00e1kom, ktor\u00fd bol zn\u00e1my doma ale aj v Amerike a z\u00e1rove\u0148 st\u00e1l za vytvoren\u00edm lep\u0161\u00edch podmienok pre Slov\u00e1kov, bol Tom\u00e1\u0161 G. Masaryk. Spolu sedemn\u00e1s\u0165kr\u00e1t bol navrhnut\u00fd na Nobelovu cenu mieru, \u010desk\u00fd parlament mu za jeho z\u00e1sluhy udelil titul Prezident Oslobodite\u013e. Vysl\u00fa\u017eil si aj prirovnanie k rockovej hviezde. Filozof, politik, \u0161t\u00e1tnik, prv\u00fd prezident \u010ceskoslovenskej republiky v rokoch 1918-1935 a z\u00e1rove\u0148 jeden zo signat\u00e1rov Pittsburskej dohody. Jeho \u010dinnos\u0165 v USA vyvrcholila vydan\u00edm Washingtonskej deklar\u00e1cie v roku 1918.[7]<\/a> ZDROJE:<\/strong><\/p>\n [1]Kol. aut.: Dejiny Slovenska, Academic Electronic Press, Bratislava 2000 Perex: Odvekou t\u00fa\u017ebou \u010dloveka bolo objavova\u0165 nezn\u00e1me krajiny a spozn\u00e1va\u0165 zvyky \u013eud\u00ed, ktor\u00ed vo vzdialen\u00fdch krajin\u00e1ch \u017eili. Aj z\u00e1ujem Slov\u00e1kov o Ameriku m\u00e1 dlhodob\u00fa trad\u00edciu, ktorej korene nach\u00e1dzame v hist\u00f3rii u\u017e na za\u010diatku 16. storo\u010dia. Vtedy vydal plzensk\u00fd kn\u00edhtla\u010diar, Slov\u00e1k, Mikul\u00e1\u0161 Bakal\u00e1r \u0160tetina svoj Spis o nov\u00fdch krajin\u00e1ch a o Novom svete, ktor\u00fd predstavuje prv\u00fa […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_monsterinsights_skip_tracking":false,"_monsterinsights_sitenote_active":false,"_monsterinsights_sitenote_note":"","_monsterinsights_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[5],"tags":[],"class_list":["post-263","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-analyzy"],"yoast_head":"\n
\nPredov\u0161etk\u00fdm to bola chudoba, ktor\u00e1 vyh\u00e1\u0148ala dedinsk\u00fdch ro\u013en\u00edkov za pr\u00e1cou do zahrani\u010dia. Boli to ro\u013en\u00edci z chudobnej\u0161\u00edch oblast\u00ed v\u00fdchodn\u00e9ho Slovenska, ktor\u00ed nemohli konkurova\u0165 bohat\u00fdm a stredn\u00fdm ro\u013en\u00edkom, ktor\u00ed na svojich statkoch za\u010dali s mechaniz\u00e1ciou a pou\u017e\u00edvan\u00edm parn\u00fdch pluhov, kultiv\u00e1torov, \u010di seja\u010diek.[1]<\/a> \u010ciasto\u010dn\u00fdm rie\u0161en\u00edm bolo cestovanie na Doln\u00fa zem na sez\u00f3nne pr\u00e1ce, ktor\u00e9 poskytovali zamestnanie stavebn\u00fdm robotn\u00edkom, ako napr\u00edklad v\u00fdstavba Budape\u0161ti, \u010di n\u00e1mezdn\u00fdm pracovn\u00edkom v po\u013enohospod\u00e1rstve. No emigr\u00e1cia do zahrani\u010dia, predov\u0161etk\u00fdm do USA, kde vysok\u00fd stupe\u0148 mechaniz\u00e1cie v tov\u00e1r\u0148ach umo\u017e\u0148oval uplatnenie aj menej kvalifikovan\u00fdch pracovn\u00fdch s\u00edl, zv\u00ed\u0165azila. Vo v\u00e4\u010d\u0161ine pr\u00edpadov prich\u00e1dzali do ve\u013ekej neistoty, do nepoznan\u00e9ho, naplnen\u00ed hlbokou n\u00e1dejou a vierou na zlep\u0161enie nielen svojej situ\u00e1cie, ale v mnoh\u00fdch pr\u00edpadoch na zabezpe\u010denie celej rodiny.<\/p>\n
\nCelkovo sa v rokoch 1800 \u2013 1914 vys\u0165ahovalo z Eur\u00f3py do Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1tov severoamerick\u00fdch 32 mili\u00f3nov \u013eud\u00ed. S\u00faviselo to aj s v\u00ed\u0165azstvom priemyseln\u00fdch a podnikate\u013esk\u00fdch skup\u00edn Severu nad po\u013enohospod\u00e1rsky zaostalej\u0161\u00edm Juhom. Medzi n\u00e1rodmi Uhorska bola slovensk\u00e1 reemigr\u00e1cia najv\u00e4\u010d\u0161ia. V priebehu rokov 1869 \u2013 1910 sa tak do USA vys\u0165ahovalo takmer pol mili\u00f3na Slov\u00e1kov, \u010do pri celkovom po\u010dte obyvate\u013eov Slovenska okolo 2,48 mili\u00f3nov nebolo zanedbate\u013en\u00e9 mno\u017estvo. Najv\u00e4\u010d\u0161iu intenzitu dosiahlo vys\u0165ahovalectvo v rokoch 1900 a\u017e 1914. V\u00e4\u010d\u0161ina vys\u0165ahovalcov sa, napriek tomu, \u017ee poch\u00e1dzali z ro\u013en\u00edckeho prostredia, uplatnila v priemyselnej z\u00f3ne Pensylv\u00e1nie, predov\u0161etk\u00fdm v baniach a oceliar\u0148ach, v\u00fdznamn\u00fd po\u010det sa zamestnal v drev\u00e1rskych podnikoch v Kanade. Slovensk\u00ed vys\u0165ahovalci na\u0161li v USA prostredie, ktor\u00e9 malo \u010faleko demokratickej\u0161\u00ed spolo\u010densko-politick\u00fd syst\u00e9m, ak\u00fd bol v Uhorsku.[3]<\/a>
\nSkupiny, ktor\u00e9 emigrovali, boli r\u00f4zne, na za\u010diatku to boli mu\u017ei a chlapci, ktor\u00ed sa prv\u00ed rozhodli pr\u00eds\u0165 do Ameriky. V\u00e4\u010d\u0161ina z nich mala mal\u00e9 alebo \u017eiadne form\u00e1lne vzdelanie a pri\u0161li so svojou dobrou v\u00f4\u013eou, ich prirodzen\u00fdm talentom a fyzickou silou ako ich hlavn\u00fdmi akt\u00edvami. Neskor\u0161ie vlny priniesli nielen mu\u017eov a chlapcov, ale aj vydat\u00e9 \u017eeny a mlad\u0161ie diev\u010dat\u00e1. Mnoh\u00ed, ktor\u00ed pri\u0161li po roku 1920, mali dobr\u00e9 vzdelanie. T\u00ed, ktor\u00ed pri\u0161li v posledn\u00fdch vln\u00e1ch migr\u00e1cie, boli vo v\u0161eobecnosti vybaven\u00ed odbornou pr\u00edpravou a akademick\u00fdmi kreditmi, titulmi, certifik\u00e1ciou a sk\u00fasenos\u0165ami, ako aj nad\u010dasov\u00fdm poh\u013eadom na \u017eivot a svet. Americk\u00fd \u00farad pre s\u010d\u00edtanie \u013eudu zaznamen\u00e1va skuto\u010dnos\u0165, \u017ee v rokoch 1899 a\u017e 1920 bolo v Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1toch vy\u0161e 619 860 Slov\u00e1kov. [4]<\/a><\/p>\n
\nV oblasti umenia je to nepochybne Andy Warhol, popov\u00fd umelec, zn\u00e1my svojimi ma\u013ebami polievok a in\u00e9ho modern\u00e9ho umenia, bol synom imigrantov, ktor\u00ed pri\u0161li do Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1tov zo Slovenska v roku 1913. V literat\u00fare Thomas Bell, p\u00f4vodn\u00fdm menom Tom\u00e1\u0161 Belej\u010d\u00e1k, bol autorom \u0161iestich rom\u00e1nov, jeho najlep\u0161\u00ed a najzn\u00e1mej\u0161\u00ed rom\u00e1n sa vol\u00e1 \u201eZ tejto pece\u201c a \u017eivo zobrazuje \u017eivot slovensk\u00fdch imigrantov, ich det\u00ed a vn\u00fa\u010dat od prelomu storo\u010dia a\u017e po Ve\u013ek\u00fa hospod\u00e1rsku kr\u00edzu 30. rokov.
\n\u010eal\u0161\u00edm Slov\u00e1kom bol Michael Strank, ktor\u00fd pri\u0161iel do USA v roku 1922, bol jedn\u00fdm zo \u0161iestich mu\u017eov, ktor\u00fdch zve\u010dnila sl\u00e1vna fotografia vzt\u00fd\u010denia americkej vlajky na vrchu Suribachi. Pam\u00e4tn\u00edk americkej n\u00e1mornej pechoty, ktor\u00fd sa nach\u00e1dza v bl\u00edzkosti N\u00e1rodn\u00e9ho cintor\u00edna v Arlingtone, je zalo\u017een\u00fd na tejto fotografii. Rod\u00e1ci boli \u00faspe\u0161n\u00ed aj vo vesm\u00edre, napr\u00edklad astronaut Eugene Cernan, ktor\u00fd sa z\u00fa\u010dastnil vesm\u00edrnych letov Gemini a misi\u00ed Apollo-Saturn na Mesiac, pr\u00e1ve jeho otec pri\u0161iel do Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1tov americk\u00fdch z Kys\u00fac. V oblasti \u0161portu sa uplatnila futbalov\u00e1 legenda George Blanda ale aj hokejista Stan Mikita, ktor\u00fd sa narodil na Slovensku.[8]<\/a>
\nDnes v Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1toch \u017eij\u00fa asi dva mili\u00f3ny \u013eud\u00ed slovensk\u00e9ho p\u00f4vodu. Je ve\u013emi pravdepodobn\u00e9, \u017ee osoby slovensk\u00e9ho p\u00f4vodu mo\u017eno n\u00e1js\u0165 v ka\u017edom z p\u00e4\u0165desiatich \u0161t\u00e1tov, pri\u010dom niektor\u00e9 mest\u00e1 a \u0161t\u00e1ty maj\u00fa v\u00e4\u010d\u0161iu koncentr\u00e1ciu ako in\u00e9.[9]<\/a><\/p>\n
\n
\n[2] Kol. aut.: Dejiny Slovenska IV, Veda, vydavate\u013estvo SAV, Bratislava 1986
\n[3] V. Jurek, Za\u010diatkom 20. storo\u010dia odi\u0161la do USA takmer tretina Slov\u00e1kov. Za oce\u00e1n migrovali v krojoch. Noviny.sk [online], [cit. 19.11.2022]. Dostupn\u00e9 na internete: <https:\/\/www.noviny.sk\/slovensko\/622558-zaciatkom-20-storocia-odisla-do-usa-takmer-tretina-slovakov-za-ocean-migrovali-v-krojoch>
\n[4] J.\u010cavojsk\u00e1, Od poslednej \u0161tvrtiny 19. storo\u010dia do roku 1968 sa z \u00fazemia Slovenska vys\u0165ahovala tretina \u013eud\u00ed. Martin Javor zbiera ich pr\u00edbehy. Plus7dni.pluska.sk [online], [cit. 19.11.2022]. Dostupn\u00e9 na internete: <https:\/\/plus7dni.pluska.sk\/domov\/narod-emigrantov-americky-men-robi-kazdy-dzen-kelo-zasporuje-kelo-prepije-tyzden>
\n[5] J.G.Alexander, Slovak americans Everyculture.com[online], [cit. 19.11.2022]. Dostupn\u00e9 na internete: <https:\/\/www.everyculture.com\/multi\/Pa-Sp\/Slovak-Americans.html>
\n[6] Stasko, Joseph. Slovaks in the United States of America: Brief Sketches of Their History, National Heritage, and Activities. Cambridge, Ontario: Dobra Kniha, 1974.
\n[7] J.G.Alexander, Slovak Americans Everyculture.com[online], [cit. 19.11.2022]. Dostupn\u00e9 na internete: <https:\/\/www.everyculture.com\/multi\/Pa-Sp\/Slovak-Americans.html>
\n[8] J.Kaliba, TGM v Americe Radiozurnal.rozhlas.cz [online], [cit. 19.11.2022].Dostupn\u00e9 na internete: <https:\/\/radiozurnal.rozhlas.cz\/tgm-v-americe-7641705>
\n[9] H.Fedor, The Slovaks in America Loc.gov [online], [cit. 19.11.2022]. Dostupn\u00e9 na internete: <https:\/\/www.loc.gov\/rr\/european\/imsk\/slovakia.html><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"