{"id":1336,"date":"2025-01-31T16:37:22","date_gmt":"2025-01-31T15:37:22","guid":{"rendered":"https:\/\/www.repub.sk\/?p=1336"},"modified":"2025-02-01T16:51:02","modified_gmt":"2025-02-01T15:51:02","slug":"weimarska-republika-a-priciny-jej-zaniku-nastup-hitlera-k-moci","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.repub.sk\/?p=1336","title":{"rendered":"Weimarsk\u00e1 republika a pr\u00ed\u010diny jej z\u00e1niku – N\u00e1stup Hitlera k moci"},"content":{"rendered":"\n

\u00davod<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Nemeck\u00e9 obdobie Weimarskej republiky patrilo k\u00a0najd\u00f4le\u017eitej\u0161\u00edm etap\u00e1m modernej Eur\u00f3pskej hist\u00f3rie. Vznik republiky vyvolal zmenu v\u00a0Nemeckej spolo\u010dnosti, ktor\u00e1 bola otrasen\u00e1 1.svetovou vojnou a vy\u017eiadala si smr\u0165 pribli\u017ene 2\u00a0500 000 nemeck\u00fdch vojakov a\u00a0obyvate\u013eov, ktor\u00ed, umreli na n\u00e1sledky bojov, chor\u00f4b a hladomoru. Weimarsk\u00e1 republika bola kon\u0161truktom Versaillskej mierovej dohody, ktor\u00e1 sa zaprisahala o\u00a0rekon\u0161trukciu, spolupr\u00e1cu a\u00a0ve\u010dn\u00fd mier \u00a0v\u00a0Eur\u00f3pe. V\u00a0skuto\u010dnosti sa rokovania zapr\u00ed\u010dinili o\u00a020 ro\u010dn\u00fd nestabiln\u00fd mier, kedy d\u00f4sledkom bol e\u0161te hor\u0161\u00ed konflikt, ktor\u00fd si vy\u017eiadal \u017eivot a relok\u00e1ciu desiatok mili\u00f3nov obyvate\u013eov Eur\u00f3py. D\u00f4sledky Weimarskej republiky je mo\u017en\u00e9 vidie\u0165 aj v\u00a0s\u00fa\u010dasnosti napr\u00edklad v\u00a0geopolitick\u00fdch, politick\u00fdch a\u00a0soci\u00e1lnych aspektoch eur\u00f3pskej spolo\u010dnosti, ktor\u00e9 s\u00fa v\u00fdsledkom politiky Weimarskej republiky. T\u00e9mu Weimarskej republiky sme si vybrali pre jej aktu\u00e1lnos\u0165 najm\u00e4 z\u00a0d\u00f4vodov s\u00fa\u010dasn\u00fdch politick\u00fdch dian\u00ed vo svete, ako je vojna na Ukrajine, polariz\u00e1cia spolo\u010dnosti, alebo aj riziko potenci\u00e1lneho vypuknutia 3. svetovej vojny a\u00a0z\u00e1niku n\u00e1\u0161ho demokratick\u00e9ho sp\u00f4sobu \u017eivota. Chceme pouk\u00e1za\u0165 a porozumie\u0165 elementom v\u00a0politike, ktor\u00e9 zapr\u00ed\u010dinili p\u00e1d demokratickej Weimarskej republiky a\u00a0ako sa tieto elementy opakuj\u00fa v\u00a0na\u0161ej s\u00fa\u010dasnej situ\u00e1cii, ako je napr\u00edklad odluka od zmiernen\u00fdch centristick\u00fdch str\u00e1n na krajne politick\u00e9 spektra, ekonomick\u00e1 a\u00a0hospod\u00e1rska stagn\u00e1cia alebo ned\u00f4vera obyvate\u013estva k\u00a0svojim politick\u00fdm reprezentantom. \u010cl\u00e1nok je rozdelen\u00fd do dvoch hlavn\u00fdch kapitol, ktor\u00e9 s\u00fa rozdelen\u00e9 pod\u013ea obdob\u00ed politiky ak\u00fa Weimarsk\u00e1 republika vykon\u00e1vala v\u00a0t\u00fdch \u010dasoch a ak\u00e9 politick\u00e9 moci prevl\u00e1dali v republike. V\u00a0prvej kapitole si vysvetl\u00edme vznik a\u00a0charakteristiky Weimarskej republiky, z\u00e1kladn\u00e9 osobnosti, ktor\u00e9 sa zapr\u00ed\u010dinili o\u00a0zmenu v\u00a0Nemeckej spolo\u010dnosti a\u00a0charakterizujeme vn\u00fatorn\u00e9 konflikty, ktor\u00fdmi si republika musela prejs\u0165. V\u00a0druhej kapitole sa zameriame na posledn\u00e9 3 roky republiky, politick\u00fa a\u00a0ekonomick\u00fa situ\u00e1ciu,\u00a0d\u00f4vody z\u00e1niku republiky, \u010di to bol n\u00e1sledok vonkaj\u0161\u00edch alebo vn\u00fatorn\u00fdch vplyvov, a\u00a0\u010di sa nedalo tomu cel\u00e9mu pred\u00eds\u0165, ak by politick\u00fd \u010dinitelia republiky zvolili in\u00e9 rozhodnutia. \u00a0Nosnou literat\u00farou tohto \u010dl\u00e1nku s\u00fa diela V\u00fdmerska republika od docentky D. Moravcovej z\u00a0Karlovej univerzity, zameriava sa na politick\u00e9, ekonomick\u00e9 a\u00a0soci\u00e1lne charakteristiky \u0161t\u00e1tu a\u00a0d\u00f4sledkami p\u00e1du Weimarskej republiky. V\u00a0diele vyu\u017e\u00edva ve\u013ea \u0161tatist\u00edk a\u00a0\u010d\u00edseln\u00fdch \u00fadajov, ktor\u00e9 n\u00e1m dopomohli lep\u0161ie uchopi\u0165 politick\u00fa situ\u00e1ciu. Druh\u00fdm pou\u017eit\u00fdm dielom v\u00a0\u010dl\u00e1nku je Ako umiera Demokracia od historika B.C. Hetta. Zameriava sa konkr\u00e9tne na posledn\u00e9 roky Weimarskej republiky, konkr\u00e9tnej\u0161ie analyzuje osobnos\u0165 A.Hitlera a\u00a0politick\u00fa\u00a0situ\u00e1ciu, v\u00a0ktorej sa Nemecko nach\u00e1dzalo pred a\u00a0po\u010das jeho skorej vl\u00e1dy. \u00a0\u00a0<\/p>\n\n\n\n

Soci\u00e1lno-liber\u00e1lne obdobie 1918-1929<\/strong><\/p>\n\n\n\n

V\u00a0prvej kapitole si vysvetl\u00edme z\u00e1kladn\u00e9 charakteristiky a\u00a0\u0161trukt\u00faru republiky, uvedieme si z\u00e1kladn\u00e9 osoby, ktor\u00e9 ovplyvnili politick\u00e9 dianie v\u00a0republike a\u00a0chronologicky si rozoberieme vznik a\u00a0rozvoj republiky od prvej svetovej vojny a\u017e po hospod\u00e1rsku kr\u00edzu v\u00a0roku 1929. Nazrieme na prek\u00e1\u017eky, ktor\u00fdmi si museli prejs\u0165 politick\u00e9 strany koal\u00edcie, aby udr\u017eali republiku v\u00a0stabilnom stave a\u00a0pomenujeme charakteristiky z\u00e1kladn\u00fdch politick\u00fdch str\u00e1n a\u00a0ich smerovanie.<\/p>\n\n\n\n

Vznik, situ\u00e1cia, politick\u00e9 strany a\u00a0ich voli\u010dsk\u00e1 z\u00e1klad\u0148a<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Nemecko sa na konci 1.svetovej vojny nach\u00e1dzalo v\u00a0zlo\u017eitej situ\u00e1cii. Krajinu ovl\u00e1dal od roku 1916 gener\u00e1lny \u0161t\u00e1b OHL (Oberste Heeresleitung), na \u010dele ktor\u00e9ho boli gener\u00e1l E. Ludendorff a\u00a0po\u013en\u00fd mar\u0161al P. von Hindenburg. OHL sa sna\u017eilo pokra\u010dova\u0165 vo vojne a\u00a0maximalizova\u0165 teritori\u00e1lne zisky, ktor\u00e9 si konzervat\u00edvne pravicov\u00e9 spektrum politiky \u017eiadalo na ukon\u010denie konfliktu.[1] V\u00a0r\u00ed\u0161skom sneme pravicov\u00e9 spektrum zastupovala Nemeck\u00e1 n\u00e1rodn\u00e1 \u013eudov\u00e1 strana (DNVP). Nemecko bolo na konci vojny v\u00a0roku 1918 vojensky vy\u010derpan\u00e9, najm\u00e4 zo spojeneckej blok\u00e1dy v\u00a0severnom mori, ktor\u00e1 zablokovala import potrav\u00edn do Nemecka, ktor\u00fd bol k\u013e\u00fa\u010dov\u00fd na ob\u017eivu obyvate\u013eov a\u00a0arm\u00e1dy. Na fronte sa situ\u00e1cia taktie\u017e nemenila, nemeck\u00e9 velenie OHL pres\u00favalo na z\u00e1padn\u00fd front viac prostriedkov na \u00fakor nemeck\u00e9ho obyvate\u013estva, ktor\u00e9 sa vo\u010di t\u00fdmto zmen\u00e1m b\u00farilo. R\u00ed\u0161sky parlament bol pod kontrolou OHL, ktor\u00e9 kontrolovalo legislat\u00edvu \u0161t\u00e1tu.[2] Vytvorila sa proti n\u00edm siln\u00e1 opoz\u00edcia, ktor\u00e1 bola za okam\u017eit\u00e9 ukon\u010denie vojny. Na \u010dele opoz\u00edcie stali soci\u00e1lny demokrati so stranami MSPD a SPD a\u00a0novo odtrhnutej radik\u00e1lnej\u0161ej strany USPD, z\u00a0ktorej nesk\u00f4r vy\u0161la Komunistick\u00e1 Nemeck\u00e1 strana (KPD). KPD a\u00a0soci\u00e1lny demokrati reprezentovali najm\u00e4 robotn\u00edcku skupinu obyvate\u013estva z\u00a0ve\u013ek\u00fdch priemyseln\u00fdch miest ako bol Berl\u00edn. V\u00fdznamn\u00fdm predstavite\u013eom SPD bol prv\u00fd prezident republiky F. Ebert a\u00a0predstavite\u013eom KPD bol E. Th\u00e4lmann, ktor\u00fd zastaval post predsedu strany a\u017e do svojej smrti v\u00a0roku 1944 kedy bol zabit\u00fd nacistami v\u00a0koncentra\u010dnom t\u00e1bore.<\/p>\n\n\n\n

\u010eal\u0161\u00edmi politick\u00fdmi stranami opoz\u00edcie, ktor\u00e9 boli za ukon\u010denie vojny, boli takzvane ob\u010dianske strany, do ktor\u00fdch patrila Nemeck\u00e1 strana centrum (Zentrum), ktor\u00e1 zastupovala stredov\u00e9 a\u017e pravi\u010diarske a katol\u00edcke spektrum \u013eud\u00ed,\u00a0Nemeck\u00e1 demokratick\u00e1 strana (DDP) a Nemeck\u00e1 \u013eudov\u00e1 strana (DVP), ktor\u00e9 zastupovali stredovo-\u013eavicov\u00fa a\u00a0stredovo-pravicov\u00fa \u010das\u0165 obyvate\u013estva najm\u00e4 podnikate\u013eov, \u017eivnostn\u00edkov, intelektu\u00e1lov a\u00a0boli spolu so stranou SPD silne za demokratiz\u00e1ciu Nemecka najm\u00e4 v\u00a0oblasti posilnenia parlamentu na \u00fakor cis\u00e1ra, nesk\u00f4r prezidenta. \u010eal\u0161ou v\u00fdznamnou stranou bola Bavorsk\u00e1 \u013eudov\u00e1 strana (BVP), kde predsedom bol politik G. R. von Kahr. Jednalo sa o\u00a0katol\u00edcku konzervat\u00edvnu pravicov\u00fa stranu podobn\u00fa ku strane Zentrum, ich voli\u010dsk\u00e1 z\u00e1kladn\u00e1 vych\u00e1dzala \u010disto z\u00a0Bavorska \u010do je obdivuhodn\u00e9 preto\u017ee sa strana nieko\u013eko kr\u00e1t dostala do parlamentu z\u00a0ve\u013ek\u00fdmi ohlasmi. Ich cie\u013eom bolo z\u00edska\u0165 auton\u00f3miu alebo \u00fapln\u00fa samostatnos\u0165 od Nemecka. Strana sa dostala do konfliktu z\u00a0\u010fal\u0161ou bavorskou stranou a\u00a0to novo vzniknutou stranou NSDAP, ktor\u00e1 vzi\u0161la z\u00a0 Nemeckej robotn\u00edckej strany (DAP), ktor\u00e1 p\u00f4vodne mala podobne ciele ako BVP, ale pr\u00edchodom A. Hitlera strana zastavala siln\u00fa opoz\u00edciu proti akejko\u013evek separ\u00e1cie od Nemecka.[3] V\u00a0pr\u00edstavn\u00fdch mest\u00e1ch povstali proti OHL d\u00f4stojn\u00edci Nemeckej flotily a\u00a0hne\u010f za nimi nasledovali robotn\u00edci a\u00a0obyvatelia ve\u013ek\u00fdch miest. Nemeck\u00fd cis\u00e1r Wiliam II., ktor\u00fd sa ob\u00e1val n\u00e1silnej revol\u00facie, sa na odpor\u00fa\u010danie OHL a\u00a0predsedov proviz\u00f3rnej vl\u00e1dy F. Eberta a\u00a0P.H. Scheidemanna, rozhodol abdikova\u0165 z\u00a0tr\u00f3nu a\u00a0spolu so svojou rodinou utiekli do neutr\u00e1lneho Holandska, kde im bol udelen\u00fd azyl.[4] Opoz\u00edcia 28.10.1918 schv\u00e1lila v parlamente mier navrhnut\u00fd Americk\u00fdm prezidentom Woodrovom Wilsonom, ktor\u00fd hl\u00e1sal spravodliv\u00fd mier v\u00a0Eur\u00f3pe aj pre znepriatelen\u00e9 \u0161t\u00e1ty, ako Nemecko. A v\u0161ak\u00a011.11.1918 \u010dlenovia nemeckej diplomatickej misie na \u010dele s\u00a0M. Erzbergerom zo strany Zentrum, ktor\u00ed s\u00edce d\u00fafali v\u00a0spravodliv\u00fd mier, boli don\u00faten\u00ed podp\u00edsa\u0165 bezpodmiene\u010dn\u00fa kapitul\u00e1ciu Nemecka v\u00a0Compi\u00e9gne vo Franc\u00fazsku, kde sa za cenu mieru nechali odovzda\u0165 na milosrdenstvo spojeneck\u00fdch vojsk. Signat\u00e1ri kapitul\u00e1cie boli od tejto chv\u00edle zn\u00e1my ako novembrov\u00ed zradcovia, na ktor\u00fdch nesk\u00f4r poukazovali strany pravicov\u00e9ho spektra ako DNVP alebo NSDAP.[5]<\/p>\n\n\n\n

Vznik prvej vl\u00e1dy a z\u00e1kladn\u00e1 politick\u00e1 \u0161trukt\u00fara republiky<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Weimarsk\u00e1 republika bola ofici\u00e1lne zalo\u017een\u00e1 zo str\u00e1n SPD, Zentrum a\u00a0DPP, po\u010das n\u00e1rodn\u00e9ho zhroma\u017edenia v\u00a0meste Weimar 6.2.1919. Weimarsk\u00e1 republika patrila medzi federat\u00edvne republiky a bola zlo\u017een\u00e1 z 22 \u0161t\u00e1tov a\u00a03-roch slobodn\u00fdch miest. Najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm \u0161t\u00e1tom bolo Prusko a\u00a0Bavorsko. Parlament bol zlo\u017een\u00fd z\u00a0dvoch kom\u00f4r a\u00a0to r\u00ed\u0161skeho snemu (Reichstag), ktor\u00fd zastupoval politick\u00e9 strany a r\u00ed\u0161skej\u00a0rady (Reichshofrat), ktor\u00e1 reprezentovala a\u00a0h\u00e1jila z\u00e1ujmy \u0161t\u00e1tov Nemecka. Post cis\u00e1ra bol nahraden\u00fd postom prezidenta, ktor\u00fd bol volen\u00fd ka\u017ed\u00fdch 7 rokov.[6] Post kancel\u00e1ra a\u00a0z\u00e1stupcu kancel\u00e1ra ostal zhodn\u00fd s\u00a0b\u00fdval\u00fdm zriaden\u00edm. Zvl\u00e1\u0161tnym fenom\u00e9nom na celej transform\u00e1ci\u00ed bol fakt, \u017ee z\u00a0mocensk\u00e9ho h\u013eadiska nedo\u0161lo k\u00a0ve\u013ek\u00fdm zmen\u00e1m. Post prezidenta bol pr\u00e1vomocami zhodn\u00fd s\u00a0postom cis\u00e1ra. Prezident mohol na z\u00e1klade svojho \u00fasudku rozpusti\u0165 parlament, vymenova\u0165 vlastn\u00fdch kandid\u00e1tov z\u00a0v\u00ed\u0165aznej koal\u00edcie a\u00a0mohol navrhova\u0165 vlastn\u00e9 iniciat\u00edvy, ktor\u00e9 si presadzoval zneu\u017e\u00edvan\u00edm svojho postu, napr\u00edklad rozpusten\u00edm r\u00ed\u0161skeho snemu za ka\u017ed\u00fdm, ke\u010f vl\u00e1dna koal\u00edcia nemohla naplni\u0165 jeho iniciat\u00edvu. Vo v\u00e4\u010d\u0161ine pr\u00edpadov, najm\u00e4 po\u010das volebn\u00e9ho obdobia prezidenta P. von Hindenburga (1925-1934) sa vl\u00e1dne koal\u00edcie st\u00e1vali obe\u0165ou prezidentsk\u00fdch pr\u00e1vomoc\u00ed. \u010co je jeden z\u00a0d\u00f4vodov pre\u010do \u017eiadna vl\u00e1da Weimarskej republiky nevydr\u017eala ani jedno volebn\u00e9 obdobie a\u00a0maxim\u00e1lne 2 roky.[7] Tento fakt polarizoval frustrovan\u00fa spolo\u010dnos\u0165, ktor\u00e1 sa za\u010dala odp\u00e1ja\u0165 od centrick\u00e9ho spektra, ku krajne pravicov\u00fdm a\u00a0\u013eavicov\u00fdm stran\u00e1m, ako NSDAP a\u00a0KPD. \u010eal\u0161\u00edm d\u00f4le\u017eit\u00fdm faktom bola pluralita nemeck\u00fdch str\u00e1n, ktor\u00e9 \u010dasto nedok\u00e1zali z\u00edska\u0165 v\u00e4\u010d\u0161inu v\u00a0r\u00ed\u0161skom sneme a\u00a0preto boli don\u00faten\u00e9 \u00eds\u0165 do koal\u00edcie so stranami, s\u00a0ktor\u00fdmi nezdie\u013eali rovnak\u00e9 presved\u010denia. Napr\u00edklad \u010dasto tvorenou koal\u00edciou po\u010das republiky, bola \u0161tvorica str\u00e1n Zentrum, DDP, DVP a SPD, ktor\u00e9 okrem demokratiz\u00e1cie republiky nezdie\u013eali rovnak\u00e9 n\u00e1zory v oblasti\u00a0vedenia \u0161t\u00e1tu. Napr\u00edklad strana Zentrum a\u00a0nesk\u00f4r aj DDP boli proti soci\u00e1lnemu programu strany SPD, ktor\u00e1 mala politick\u00fa v\u00e4\u010d\u0161inu a\u017e do roku 1932, kedy ju zosadila strana NSDAP.[8] Ku konfliktom nedoch\u00e1dzalo len medzi koali\u010dn\u00fdmi partnermi. Doch\u00e1dzalo k n\u00edm aj vo vn\u00fatri str\u00e1n, ktor\u00e9 boli rozbit\u00e9 do r\u00f4znych frakci\u00ed a\u00a0loj\u00e1lne sk\u00f4r ob\u010dianskym hnutiam, odborom a\u00a0r\u00f4znym z\u00e1ujmov\u00fdm skupin\u00e1m, ne\u017e strane. Medzi obete frakcie patria strany ako USPD, ktor\u00e1 pri\u0161la o\u00a0svoju voli\u010dsk\u00fa z\u00e1klad\u0148u, najm\u00e4 kv\u00f4li silnej komunistickej frakcii, ktor\u00e1 sa od nich oddelila a\u00a0zvy\u0161ok strany pre\u0161iel ku SPD.[9] Probl\u00e9m s\u00a0frakciami mali aj ob\u010dianske centrick\u00e9 strany, ako DVP a\u00a0Zentrum, kde pravicov\u00e9 kr\u00eddla inklinovali ku autokratick\u00e9mu programu pravicov\u00e9ho spektra.<\/p>\n\n\n\n

\u00dastava a obyvate\u013estvo<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Po cis\u00e1rovej abdik\u00e1ci\u00ed a\u00a0zvrhnut\u00ed vojensk\u00e9ho \u0161t\u00e1bu OHL, republika bola riaden\u00e1 proviz\u00f3rnou vl\u00e1dou zostavenou z\u00a0politick\u00fdch str\u00e1n \u013eavice MSPD a\u00a0USPD a na \u010dele st\u00e1li F. Ebert, P.H. Scheidemann a\u00a0O. Landsberg. Sna\u017eili sa o\u00a0presadenie socialistick\u00e9ho parlamentaristick\u00e9ho \u0161t\u00e1tu, ktor\u00fd by bol postaven\u00fd na demokratick\u00fdch princ\u00edpoch. \u00dastavu Weimarskej republiky nap\u00edsal pr\u00e1vnik Hugo Preuss z\u00a0DDP a bola pova\u017eovan\u00e1 za najmodernej\u0161iu v\u00a0tom \u010dase. Zaru\u010dovala z\u00e1kladne \u013eudsk\u00e9 pr\u00e1va, ktor\u00e9 s\u00fa charakteristick\u00e9 pre s\u00fa\u010dasn\u00e9 demokratick\u00e9 \u0161t\u00e1ty a\u00a0siln\u00fd soci\u00e1lny \u0161t\u00e1t, ktor\u00fd garantoval obsiahle pr\u00edspevky a\u00a0r\u00f4zne subven\u010dn\u00e9 bal\u00edky od zamestn\u00e1vate\u013eov k zamestnancom v\u00a0industri\u00e1lnych z\u00e1vodoch.[10] Rie\u0161en\u00edm presunu zodpovednost\u00ed od \u0161t\u00e1tu k\u00a0zamestn\u00e1vate\u013eom \u00a0vytvorilo siln\u00fa opoz\u00edciu k\u00a0teraj\u0161ej koal\u00edci\u00ed, najm\u00e4 od bohat\u00fdch konglomer\u00e1tov a\u00a0junkerov (prusk\u00e1 \u0161\u013eachta, ktor\u00e1 vlastnila v\u00e4\u010d\u0161inu po\u013enohospod\u00e1rskych statkov v\u00a0Pruskom \u0161t\u00e1te). Prioritne financovali ob\u010dianske strany DDP a\u00a0DVP, ale aj ich opoz\u00edciu DNVP, ktor\u00e1 zaru\u010dovala zru\u0161enie soci\u00e1lneho \u0161t\u00e1tu a\u00a0n\u00e1vratu monarchie a\u00a0prusk\u00e9ho militarizmu. Na \u010dele DNVP stal\u00a0A. Hugenberg, ktor\u00fd v\u00a0roku 1933 vst\u00fapil do koal\u00edcie s\u00a0NSDAP ako minister hospod\u00e1rstva a\u00a0v\u00fd\u017eivy.[11] Spojencom strany bol aj b\u00fdval\u00fd velite\u013e OHL P. von Hindenburg, ktor\u00fd zastupoval pr\u00e1va junkerov. Ako samotn\u00fd junker odmietal ak\u00fdko\u013evek kompromis s\u00a0\u013eavicov\u00fdm spektrom republiky, ktor\u00fd by ohrozil ich pr\u00e1va. Skuto\u010dnou v\u00fdhrou pravice bolo pr\u00e1ve zvolenie Hindenburga do postu prezidenta v\u00a0roku 1925, ktor\u00fd nahradil soci\u00e1lne orientovan\u00e9ho prezidenta F. Eberta. Jeho zvolen\u00edm sa republika postupne pos\u00favala ku konzervativizmu a\u00a0protekcionizmu. Takmer v\u0161etky strany mali v\u0161ak jednu vec spolo\u010dn\u00fa a\u00a0to v ot\u00e1zke monarchie, ke\u010f\u017ee len strany NSDAP a\u00a0KPD boli striktne proti znovu vytvoreniu monarchie. Dokonca aj centrick\u00e9 \u013eavicov\u00e9 strany ako SPD, DDP a\u00a0DVP nemali jasno v\u00a0tom, \u010di kone\u010dne v\u00fdchodisko republiky nebude pr\u00e1ve formou kon\u0161titu\u010dnej monarchie. Bolo to z\u00a0d\u00f4vodu, \u017ee mnohon\u00e1sobn\u00e1 skupina ob\u010danov inklinovala k\u00a0soci\u00e1lnemu konzervativizmu a\u00a0nacionalizmu. Dokonca aj liber\u00e1lne spektrum ob\u010danov Nemecka, bolo silne nacionalistick\u00e9, aj napriek programu demokratiz\u00e1cie.[12]<\/p>\n\n\n\n

Versaillsky mier a\u00a0dopady na Nemecko<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Nemecko sa spoliehalo na Wilsonov mierov\u00fd pl\u00e1n, ktor\u00fd im garantoval zhovievav\u00e9 podmienky na kapitul\u00e1ciu. Ale ich pozit\u00edvne o\u010dak\u00e1vania boli zmaren\u00e9, ke\u010f sa dozvedeli \u017ee podmienkami mieru bud\u00fa aj teritori\u00e1lne a vojensk\u00e9 koncesie. Nemecko muselo opusti\u0165 v\u0161etky okupovan\u00e9 terit\u00f3ria vo Franc\u00fazsku, Belgicku a\u00a0Luxembursku. \u010eal\u0161\u00edm pokynom bolo anulova\u0165 Brest-Litovsk\u00fa zmluvu z\u00a0roku 1917, kedy so Zv\u00e4zom sovietskych socialistick\u00fdch republ\u00edk (ZSSR) uzavreli separ\u00e1tnu mierov\u00fa zmluvu, kde Nemecko z\u00edskalo \u0161t\u00e1ty v\u00fdchodnej Eur\u00f3py a\u00a0pobaltsk\u00fdch \u0161t\u00e1tov. Museli okam\u017eite rozpusti\u0165 letectvo a\u00a0arm\u00e1du len na 10 pozemn\u00fdch div\u00edzi\u00ed (zhruba 100\u00a0000 mu\u017eov) a\u00a0odstavi\u0165 ve\u013ek\u00fa \u010das\u0165 svojej n\u00e1mornej flotily, najm\u00e4 ve\u013ek\u00fdch kr\u00ed\u017enikov. Nemecko bolo n\u00faten\u00e9 odovzda\u0165 Alsasko-Lotrinsko Franc\u00fazsku, \u00fazemie Eupen-Malmedy Belgicku, provinciu S\u00e1rsko bohat\u00fa na uhlie \u0161peci\u00e1lnej komisii, ktor\u00fa ustanovila Liga n\u00e1rodov a\u00a0\u00faplne demilitarizova\u0165 \u00fazemie Por\u00fdnia a \u0161t\u00e1tu B\u00e1den. Na v\u00fdchode, kde Nemecko naplnilo v\u0161etky svoje vojensk\u00e9 ciele boli taktie\u017e n\u00faten\u00ed odovzda\u0165 \u00fazemie horn\u00e9ho Sliezska a\u00a0\u00fazemie Pozna\u0148u spolu so z\u00e1padn\u00fdm Pruskom, novo vzniknutej Po\u013eskej republike.\u00a0Mesto Gd\u00e1nsk sa stal mestsk\u00fdm \u0161t\u00e1tom. \u010ceskoslovensk\u00e1 republika z\u00edskala mal\u00fa oblas\u0165 v\u00a0Sliezsku, s\u00a0n\u00e1zvom Hlu\u010d\u00ednsko a\u00a0Litve odovzdali pr\u00edstavn\u00e9 mesto Klaip\u0117da (Memel v nem\u010dine). Na severe Nemecko pri\u0161lo o\u00a0provinciu \u0160lezvicko, ktor\u00fa z\u00edskalo nasp\u00e4\u0165 neutr\u00e1lne D\u00e1nsko, ktor\u00e9 sa do bojov 1. svetovej vojny nijako nezap\u00e1jalo.[13] V\u00a0ot\u00e1zke repar\u00e1ci\u00ed muselo Nemecko dopredu zaplati\u0165 20 mili\u00e1rd zlat\u00fdch mariek (RM), bu\u010f vo finan\u010dnej podobe, alebo v\u00a0podobe nerastn\u00fdch surov\u00edn, \u010di\u00a0n\u00e1strojov a\u00a0to v\u00a0lehote do 10.1.1920, kedy mala Versaillsk\u00e1 zmluva vojs\u0165 do platnosti. Nesk\u00f4r sa fin\u00e1lna \u010diastka vyrokovala na 132 mili\u00e1rd RM a\u00a0spl\u00e1ca\u0165 sa mala v ro\u010dn\u00fdch spl\u00e1tkach 2 miliardy RM,\u00a0\u010do predstavovalo dokopy pribli\u017ene 26% celkov\u00fdch v\u00fdnosov Nemecka.[14] Nemeck\u00e1 deleg\u00e1cia na \u010dele s\u00a0H. M\u00fcllerom, J. Bellom a\u00a0kancel\u00e1rom G. Bauerom bola zhrozen\u00e1 z\u00a0podmienok, ktor\u00e9 im boli predostret\u00e9. Pre Nemeck\u00fd \u0161t\u00e1t to znamenalo stratu 10% svojej popul\u00e1cie,\u00a013% bohat\u00fdch, defenz\u00edvnych \u00fazem\u00ed a\u00a0definit\u00edvne pri\u0161li o\u00a0politick\u00fa, a\u00a0finan\u010dn\u00fa hegem\u00f3niu nad\u00a0Eur\u00f3pou, ktor\u00fa si do\u010dasne z\u00edskalo op\u00e4\u0165 Franc\u00fazsko.[15] N\u00e1lada nemeck\u00e9ho obyvate\u013estva bola tie\u017e negat\u00edvna a to z\u00a0d\u00f4vodu, \u017ee obyvate\u013estvo aj viacer\u00ed politici, najm\u00e4 z\u00a0pravicov\u00e9ho spektra sa zhodli na tom, \u017ee Nemecko nebolo vojensk\u00fd porazen\u00e9 a preto neakceptovali pre nich tak\u00e9 \u0165a\u017ek\u00e9 a nef\u00e9rov\u00e9 podmienky. Zmluva potvrdzovala aj fakt, \u017ee Nemecko je hlavn\u00fdm vinn\u00edkom vojny. Deleg\u00e1cia nakoniec podp\u00edsala zmluvu 28.6.1919 a\u00a0do platnosti mala pr\u00eds\u0165 10.1.1920.<\/p>\n\n\n\n

Hypertrofick\u00e1 infl\u00e1cia a\u00a0okup\u00e1cia Por\u00fdnia 1922-1925<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Nemecko sa ocitlo vo finan\u010dnej tiesni a\u00a0v\u00a0roku 1922\u00a0nedok\u00e1zalo splati\u0165 po\u017eadovan\u00fa \u010diastku repar\u00e1ci\u00ed. Franc\u00fazsko sa sna\u017eilo situ\u00e1ciu vyu\u017ei\u0165 vo svoj prospech a\u00a0to t\u00fdm, \u017ee tla\u010dilo na Nemecko, aby zaplatili po\u017eadovan\u00fa \u010diastku v\u00a0nerastn\u00fdch surovin\u00e1ch z por\u00fdnskych ban\u00ed. Ich \u00famyslom bolo eskalova\u0165 nap\u00e4tie, aby mohli napadn\u00fa\u0165 a\u00a0okupova\u0165 bohat\u00e9 \u00fazemie Por\u00fdnia, za \u00fa\u010delom vytvorenia hegem\u00f3nie a\u00a0oslabenia u\u017e zdevastovan\u00e9ho Nemecka. Nemecko sa sna\u017eilo situ\u00e1ciu rie\u0161i\u0165 diplomatickou cestou a\u00a0to zvolan\u00edm rady kraj\u00edn Ve\u013ekej Brit\u00e1nie, Belgicka, Talianska a\u00a0Franc\u00fazska. Nemecko argumentovalo t\u00fdm, \u017ee je nemo\u017en\u00e9, aby splatili tak ve\u013ek\u00fa \u010diastku pe\u0148az\u00ed a\u00a0\u017eiadali o\u00a0rev\u00edziu repar\u00e1ci\u00ed. Nakoniec sa Nemecka zastala len Ve\u013ek\u00e1 Brit\u00e1nia, ktor\u00e1 sa b\u00e1la Franc\u00fazskej hegem\u00f3nie nad Eur\u00f3pou a\u00a0uprednost\u0148ovala neutr\u00e1lny status na kontinente. Franc\u00fazsko a\u00a0Belgicko napriek n\u00e1mietkam Ve\u013ekej Brit\u00e1nie napadlo a\u00a0obsadilo \u00fazemie Por\u00fdnia 11.1.1923. Svoje rozhodnutie argumentovali ochranou Medzi spojeneckej komisie in\u017einierov (MICUM), ktor\u00e1 vznikla vo Versailleskej zmluve a dohliadala na prepravu a \u0165a\u017ebu uhlia v\u00a0Por\u00fdn\u00ed. V\u00a0praxi sa sna\u017eili repar\u00e1cie z\u00edska\u0165 vykoristen\u00edm Por\u00fdnia. Nemeck\u00e1 vl\u00e1da vydala nariadenie pas\u00edvneho odporu, v\u00a0ktorom bolo vyhl\u00e1sen\u00e9 ob\u010danom Por\u00fdnia pr\u00e1vo odol\u00e1va\u0165 okupa\u010dn\u00fdm sil\u00e1m. Nemeck\u00fd priemyseln\u00edci vyhlasovali \u0161trajky a\u00a0obyvatelia Por\u00fdnia odmietali akoko\u013evek spolupracova\u0165 s\u00a0okupa\u010dn\u00fdmi vojskami. Okupa\u010dn\u00e1 arm\u00e1da bola n\u00faten\u00e1 pacifikova\u0165 Nemeck\u00e9 z\u00e1\u0161kodn\u00edcke skupiny, ktor\u00e9 sabotovali a\u00a0spoma\u013eovali prenos nerastn\u00fdch surov\u00edn do Franc\u00fazska a Belgicka. Medzi sabot\u00e9rov patril aj \u010dlen strany NSDAP Leo Schlageter, ktor\u00fd bol zabit\u00fd Franc\u00fazskymi vojskami, ke\u010f sa sna\u017eil sabotova\u0165 \u017eelezni\u010dn\u00fa tra\u0165. Jeho pamiatku si uctili \u00a0okrem NSDAP aj \u010dlenovia KPD a\u00a0vl\u00e1dnuca koal\u00edcia.[16] Animozita medzi okupa\u010dn\u00fdmi vojskami a\u00a0obyvate\u013emi Por\u00fdnia viedla k\u00a0dvoj ro\u010dnej okup\u00e1ci\u00ed, ktor\u00e1 si vy\u017eiadala smr\u0165 135 os\u00f4b, 11 trestov smrti, 5 do\u017eivotn\u00fdch uv\u00e4znen\u00ed a\u00a0pribli\u017ene 140\u00a0000 obyvate\u013eov opustilo cel\u00e9 \u00fazemie okup\u00e1cie. \u00dazemie Por\u00fdnia patrilo k\u00a0najbohat\u0161\u00edm v\u00a0Nemecku, najm\u00e4 kv\u00f4li jeho mas\u00edvnym lo\u017eisk\u00e1m uhlia a\u00a0\u017eeleznej rudy. Z d\u00f4vodu okup\u00e1cie muselo Nemecko nakupova\u0165 drah\u0161ie uhlie, aby mohli naplni\u0165 potreby obyvate\u013eov. Z\u00e1rove\u0148 sa z\u00a0d\u00f4vodu vyhl\u00e1senia pas\u00edvneho odporu pr\u00edjem z\u00a0Por\u00fdnia zastavil, \u010do viedlo spolu s n\u00e1kupom uhlia, \u0165a\u017ekou finan\u010dnou situ\u00e1ciou a\u00a0in\u00fdmi faktormi spojen\u00fdmi s\u00a0repar\u00e1ciami, k\u00a0n\u00e1rastu infl\u00e1cie za jeden rok 1 000 000 000-kr\u00e1t n\u00e1sobne. Nemeck\u00e1 banka nedok\u00e1zala udr\u017ea\u0165 RM, ktor\u00e1 v\u00a0roku 1921 mala hodnotu 76,6 RM, v\u00a0novembri 1923 jej hodnota spadla na 4,2 bili\u00f3na RM.[17]\u00a0 \u00a0<\/p>\n\n\n\n

Politika zrovnopr\u00e1vnenia Nemecka<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Situ\u00e1ciu v\u00a0Por\u00fdn\u00ed sa podarilo stabilizova\u0165 novej vl\u00e1de pod veden\u00edm G. Stresemanna zo strany DVP,\u00a0spolu so stranami SPD a\u00a0DDP. Stresemann ako kancel\u00e1r\u00a0vz\u00e1p\u00e4t\u00ed obdr\u017eal aj post ministra zahrani\u010dn\u00fdch vec\u00ed, ukon\u010dil pas\u00edvny odpor v\u00a0Por\u00fdn\u00ed a\u00a0to aj napriek n\u00e1mietkam pravicov\u00e9ho spektra, ktor\u00e9 chcelo pokra\u010dova\u0165 v\u00a0odpore proti okupa\u010dn\u00fdm vojsk\u00e1m Franc\u00fazska a\u00a0Belgicka. Stresemann si uvedomoval, \u017ee odpor v\u00a0\u0161t\u00e1diu, v\u00a0ktorom sa Nemecko nach\u00e1dzalo bol nezmyseln\u00fd a\u00a0neviedol ku \u017eiadnym benefitom.\u00a0Nastavil nov\u00fa politiku takzvan\u00e9ho zrovnopr\u00e1vnenia Nemecka, v ktorej\u00a0uviedol nieko\u013eko cie\u013eov na z\u00e1chranu republiky. Z\u00a0hospod\u00e1rskeho h\u013eadiska bolo prvoradou \u00falohou zastavenie infl\u00e1cie, \u010do sa Stresemannovi podarilo. 16.11.1923 bola ustanoven\u00e1 rentov\u00e1 marka, ktor\u00e1 bola pokryt\u00e1 zlatom a\u00a0garantovan\u00e1 r\u00ed\u0161skou bankou a\u00a0nesk\u00f4r bola nahraden\u00e1 novou r\u00ed\u0161skou markou, ktor\u00e1 bola pokryt\u00e1 40% zlatom. V\u010faka silnej mene sa Nemecko op\u00e4\u0165 stalo lukrat\u00edvnym miestom pre zahrani\u010dn\u00e9 p\u00f4\u017ei\u010dky a\u00a0invest\u00edcie, ktor\u00e9 dopomohli na\u0161tartova\u0165 nemeck\u00fa ekonomiku.[18] Silnou injekciou bola aj iniciat\u00edva Ameriky, tzv. Dawesov pl\u00e1n navrhnut\u00fd americk\u00fdm finan\u010dn\u00edkom a\u00a0politikom Ch. G. Dawesom. Jednalo sa o\u00a0800 miliardov\u00fa p\u00f4\u017ei\u010dku, ktor\u00e1 mala dopom\u00f4c\u0165 nakopn\u00fa\u0165 nemeck\u00fa ekonomiku na splatenie repar\u00e1ci\u00ed. USA od tohto momentu osobne dohliadalo na spl\u00e1canie repar\u00e1ci\u00ed a\u00a0zasahovali do riadenia r\u00ed\u0161skej banky a\u00a0hospod\u00e1renia \u0161t\u00e1tu. Napriek koncesi\u00e1m zo straty auton\u00f3mie v oblasti hospod\u00e1rstva, Nemecko z\u00edskalo d\u00f4veryhodnos\u0165 siln\u00e9ho obchodn\u00e9ho partnera a\u00a0ich situ\u00e1cia sa na medzin\u00e1rodnej poz\u00edci\u00ed za\u010dala zlep\u0161ova\u0165.[19] Franc\u00fazsko, ktor\u00e9 okupovalo Por\u00fdnie bolo svojimi \u010dinmi izolovan\u00e9 od svojich spojencov v\u00a0USA a\u00a0Ve\u013ekej Brit\u00e1nii, ktor\u00ed ich akt okup\u00e1cie pova\u017eovali za siln\u00e9 poru\u0161enie medzin\u00e1rodn\u00e9ho pr\u00e1va a\u00a0aj samotnej Versaillskej zmluvy. Z\u00a0politick\u00e9ho h\u013eadiska bol Stresemannov\u00fdm \u010fal\u0161\u00edm cie\u013eom dosta\u0165 okupa\u010dn\u00e9 vojsk\u00e1 z\u00a0Por\u00fdnia a\u00a0nastoli\u0165 nov\u00fa spolupr\u00e1cu zo z\u00e1padn\u00fdmi ve\u013emocami. Jeho najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm diplomatick\u00fdm triumfom boli Locarnsk\u00e9 dohody vo \u0160vaj\u010diarsku, v\u010faka ktor\u00fdm Nemecko za garancie nenaru\u0161enia z\u00e1padn\u00fdch hran\u00edc spojencov, z\u00edskalo miesto v\u00a0Lige n\u00e1rodov. V\u00a0dohode sa diskutovalo aj o\u00a0evaku\u00e1ci\u00ed okupa\u010dn\u00fdch s\u00edl z\u00a0Por\u00fdnia.[20] V\u00fddavky Franc\u00fazska na okup\u00e1ciu presiahli stanoven\u00fa cenu nerastn\u00e9ho bohatstva Por\u00fdnia, ktor\u00e9 z\u00edskali po\u010das okup\u00e1cie a\u00a0to o\u00a0pribli\u017ene 171 mili\u00f3nov frankov. Franc\u00fazsko nevidiac in\u00fa mo\u017enos\u0165 sa rozhodlo Locarnsk\u00e9 dohody podp\u00edsa\u0165 a\u00a016.10.1925 op\u00e4\u0165 demilitarizovali Por\u00fdnie.[21] Ot\u00e1zka v\u00fdchodn\u00fdch hran\u00edc zostala na rokovaniach otvoren\u00e1, ke\u010f\u017ee skuto\u010dn\u00fdm z\u00e1merom okrem zrovnopr\u00e1vnenia Nemecka, bolo diplomaticky izolova\u0165 Po\u013esko a\u00a0\u010ceskoslovensko od Franc\u00fazka v\u00a0pr\u00edpade bud\u00faceho konfliktu a\u00a0z\u00e1rove\u0148 si chceli ponecha\u0165 mo\u017enos\u0165 otvorenia ot\u00e1zok o\u00a0navr\u00e1ten\u00ed v\u00fdchodn\u00fdch terit\u00f3ri\u00ed, o\u00a0ktor\u00e9 pri\u0161li vo Versaillskej zmluve. Tento fakt potvrdili Berl\u00ednske dohody z\u00a0roku 1926, v\u00a0ktor\u00fdch Stresemann obnovil Rapallsk\u00fa zmluvu so Sovietskym zv\u00e4zom, ktor\u00e1 bola podp\u00edsan\u00e1 v\u00a0roku 1922 a\u00a0jednalo sa o\u00a0vojensk\u00fa spolupr\u00e1cu a\u00a0vyzbrojenie Sovietskeho zv\u00e4zu proti potenci\u00e1lnemu \u00fatoku na Po\u013esko.[22]<\/p>\n\n\n\n

Hindenburgov\u00e9 (konzervat\u00edvne) obdobie 1930-1933<\/strong><\/p>\n\n\n\n

V\u00a0druhej kapitole si zodpovieme fin\u00e1lnu f\u00e1zu Weimarskej republiky a\u00a0prezidi\u00e1lnu vl\u00e1du, ktor\u00fa stanovil prezident P. von Hindenburg v\u00a0roku 1930 z\u00a0d\u00f4vodu vypuknutia ve\u013ekej hospod\u00e1rskej kr\u00edzy,\u00a0navr\u00e1tila Nemecko op\u00e4\u0165 do stavu nestability. Predmetom n\u00e1\u0161ho v\u00fdskumu v\u00a0tejto kapitole bud\u00fa d\u00f4sledky hospod\u00e1rskej kr\u00edzy na politick\u00fa situ\u00e1ciu v\u00a0Nemecku, ne\u010dakan\u00fd vzostup krajne extr\u00e9mistick\u00fdch str\u00e1n NSDAP a\u00a0KPD. Konkr\u00e9tne\u00a0nahliadneme aj na posledn\u00fa ve\u013ek\u00fa iniciat\u00edvu Weimarskej republiky a to agr\u00e1rnej reformy s n\u00e1zvom Osthilfe, ktor\u00e1 mala dopom\u00f4c\u0165 vyrie\u0161i\u0165 politick\u00fa aj po\u013enohospod\u00e1rsku kr\u00edzu v\u00a0\u0161t\u00e1te.<\/p>\n\n\n\n

Hospod\u00e1rska kr\u00edza a prezidi\u00e1lny kabinet<\/strong><\/p>\n\n\n\n

G. Stresemann, ktor\u00fd pri\u0161iel o\u00a0stoli\u010dku kancel\u00e1ra v\u00a0pred\u010dasn\u00fdch vo\u013eb\u00e1ch v\u00a0roku 1924, si dok\u00e1zal udr\u017ea\u0165 post ministra zahrani\u010dn\u00fdch veci po\u010das 8 vl\u00e1d a\u00a0siln\u00fa podporu\u00a0viacer\u00fdch ob\u010dianskych str\u00e1n, aj\u00a0bohat\u00fdch priemyseln\u00edkov.[23] Jeho vl\u00e1dy sa pova\u017euj\u00fa za najstabilnej\u0161ie a najprodukt\u00edvnej\u0161ie po\u010das celej existencie republiky. Situ\u00e1cia sa v\u0161ak zhor\u0161ila po jeho ne\u010dakanej smrti, ke\u010f 3.10.1929 utrpel mozgov\u00fa pr\u00edhodu. Vl\u00e1da H. M\u00fcllera nedok\u00e1zala vyrie\u0161i\u0165 nov\u00fa situ\u00e1ciu ve\u013ekej hospod\u00e1rskej kr\u00edzy z 24.10.1929, ktor\u00e1 pozastavila zahrani\u010dn\u00e9 invest\u00edcie, na ktor\u00fdch bolo Nemecko z\u00e1visl\u00e9 pri vypl\u00e1can\u00ed repar\u00e1ci\u00ed. Najv\u00e4\u010d\u0161ie \u0161kody postihlo najm\u00e4 nemeck\u00e9 \u0165a\u017ek\u00e9 hospod\u00e1rstvo a\u00a0po\u013enohospod\u00e1rstvo, farm\u00e1ri a\u00a0statk\u00e1ri boli n\u00faten\u00ed pred\u00e1va\u0165 svoje v\u00fdrobky pod cenu.[24] Prezident P. von Hindenburg vymenoval 30.3.1930 prezidi\u00e1lny kabinet, ktor\u00fd mal situ\u00e1ciu vyrie\u0161i\u0165. Na \u010dele kabinetu stal H. Br\u00fcning zo strany Zentrum, ale do diania a\u00a0chodu vl\u00e1dy zasahoval aj prezident.<\/p>\n\n\n\n

Agr\u00e1rna reforma (Osthilfe)<\/strong><\/p>\n\n\n\n

V\u00a0roku 1931 americk\u00fd prezident H. Hoover na vrchole hospod\u00e1rskej kr\u00edzy schv\u00e1lil morat\u00f3rium o\u00a0odl\u00fa\u010den\u00ed platieb za repar\u00e1cie na jeden rok a Nemecko malo v\u00e4\u010d\u0161\u00ed priestor vyu\u017ei\u0165 rozpo\u010det na rok 1931-1932. Stav hospod\u00e1rstva bol v\u00a0katastrof\u00e1lnom stave, cena uhlia st\u00fapala a\u00a0v\u00a0parlamente sa poslanci nevedeli rozhodn\u00fa\u0165 ako vyu\u017eij\u00fa prebytok pe\u0148az\u00ed, ktor\u00e9 mali \u00eds\u0165 na repar\u00e1cie. Kancel\u00e1r H. Br\u00fcning, ktor\u00fd reprezentoval priemyseln\u00edkov a\u00a0\u0165a\u017ek\u00e9 hospod\u00e1rstvo, sa dostal do konfliktu so stranou SPD, ktor\u00e1 chcela prebytok pe\u0148az\u00ed vyu\u017ei\u0165 na posilnenie soci\u00e1lneho \u0161tandardu.\u00a0Na druhej strane sa z\u00a0pravicov\u00e9ho spektra oz\u00fdvali hlasy agr\u00e1rnych zv\u00e4zov Landbound na v\u00fdchode krajiny, ktor\u00e9 \u017eiadali o dot\u00e1cie pre po\u013enohospod\u00e1rsky sektor a\u00a0zv\u00fd\u0161enie exportu nemeck\u00fdch agr\u00e1rnych v\u00fdrobkov. Zhor\u0161ila sa produkcia po\u013enohospod\u00e1rskych v\u00fdrobkov a\u00a0farm\u00e1ri boli n\u00faten\u00ed pred\u00e1va\u0165 svoje v\u00fdrobky pod cenu. Agr\u00e1rnu reformu, s\u00a0n\u00e1zvom Osthilfe. sa sna\u017eil presadi\u0165 prezident P. von Hindenburg. Jednalo sa o rozsiahly\u00a0subven\u010dn\u00fd bal\u00edk pre zadl\u017een\u00fdch statk\u00e1rov na v\u00fdchode krajiny, ktor\u00fd im mal dopom\u00f4c\u0165 splati\u0165 dlhy a\u00a0zv\u00fd\u0161i\u0165 produkciu potrav\u00edn. D\u00f4vodom tejto iniciat\u00edvy bol aj fakt, \u017ee v\u00e4\u010d\u0161ina zadl\u017een\u00fdch statk\u00e1rov patrili ku pruskej \u0161\u013eachte a\u00a0medzi nimi bol aj P. von Hindenburg. Pre H. Br\u00fcninga bolo po\u013enohospod\u00e1rstvo druhorad\u00e9, d\u00f4vodom boli n\u00edzke pr\u00edjmy z\u00a0tohto sektora, ale na druhej strane nechcel strati\u0165 lojalitu prezidenta. Br\u00fcningovi sa\u00a0 podarilo v parlamente presadi\u0165\u00a0 reformu, ktor\u00e1 bola\u00a0na konci marca 1931 schv\u00e1len\u00e1. Probl\u00e9m reformy spo\u010d\u00edval v\u00a0nedostatku financi\u00ed na realiz\u00e1ciu celej reformy a\u00a0preto cel\u00e1 iniciat\u00edva stagnovala. Br\u00fcning narazil na probl\u00e9my vo\u00a0svojom kabinete aj v\u00a0parlamente, zo strany SPD a\u00a0priemyslov\u00fdch zv\u00e4zov RDI, ktor\u00e9 reformu sabotovali. Rozhodol sa preto poda\u0165 demisiu, aby mohol na to zostavi\u0165 nov\u00fd, viac konzervat\u00edvny kabinet, zlo\u017een\u00fd preva\u017ene z\u00a0nestrann\u00fdch ministrov. H. Br\u00fcning mal \u010doraz v\u00e4\u010d\u0161\u00ed probl\u00e9m n\u00e1js\u0165 podporu v\u00a0r\u00ed\u0161skom sneme a\u00a0preto sa obr\u00e1til na pomoc k\u00a0prezidentovi\u00a0a\u00a0po\u017eiadal o jeho \u0161peci\u00e1lnu pr\u00e1vomoc, ktor\u00e1 mu umo\u017e\u0148ovala nariadi\u0165 n\u00fadzov\u00fd stav na schv\u00e1lenie z\u00e1kona.[25] T\u00fato pr\u00e1vomoc H. Br\u00fcning uplatnil po\u010das svojej prvej vl\u00e1dy 6-kr\u00e1t. D\u00f4vodom na polariz\u00e1ciu str\u00e1n v\u00a0parlamente bol siln\u00fd n\u00e1stup dvoch krajn\u00fdch a\u00a0extr\u00e9mistick\u00fdch str\u00e1n KPD a\u00a0NSDAP, ktor\u00e9 v\u00a0roku 1932 obdr\u017eali 3. a\u00a01. miesto v\u00a0r\u00ed\u0161skom sneme.[26]<\/p>\n\n\n\n

KPD, NSDAP a\u00a0Hitlerova situ\u00e1cia<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Jeden z\u00a0hlavn\u00fdch sp\u00fa\u0161\u0165a\u010dov ve\u013ek\u00e9ho n\u00e1rastu popularity str\u00e1n KPD a\u00a0NSDAP v\u00a0tridsiatych rokoch bola pr\u00e1ve ve\u013ek\u00e1 hospod\u00e1rska kr\u00edza z\u00a0roku 1929, ktor\u00e1 zasiahla Nemecko najm\u00e4 v\u00a0oblastiach \u0165a\u017ek\u00e9ho priemyslu a\u00a0po\u013enohospod\u00e1rstva. Obidve strany sa odvol\u00e1vali na probl\u00e9m demokracie, ktor\u00e1 pod\u013ea nich nedok\u00e1zala rie\u0161i\u0165 probl\u00e9my republiky. Ich rie\u0161en\u00edm bol totalitn\u00fd a\u00a0silne centralizovan\u00fd \u0161t\u00e1t riaden\u00fd siln\u00fdm vodcom, ktor\u00fd by mohol priamo zasahova\u0165 do ekonomiky \u0161t\u00e1tu. Hitlerov\u00fdm jadrom voli\u010dov bolo ro\u013en\u00edctvo a\u00a0robotn\u00edcka trieda zo severn\u00fdch \u0161t\u00e1tov Nemecka. Obidve cielen\u00e9 skupiny boli najviac pozna\u010den\u00e9 hospod\u00e1rskou kr\u00edzou a\u00a0ke\u010f\u017ee vl\u00e1dy H. M\u00fcllera a\u00a0H. Br\u00fcninga nedok\u00e1zali situ\u00e1ciu riadne vyrie\u0161i\u0165, tak sa polarizovan\u00e9 obyvate\u013estvo odkl\u00e1\u0148alo od tradi\u010dn\u00e9ho centra na krajn\u00e9 strany politick\u00e9ho spektra.[27] Vz\u0165ahy medzi obidvomi stranami boli nepriate\u013esk\u00e9, \u00a0NSDAP a\u00a0ich s\u00fakromn\u00e9 pol\u00edcie tzv. freikorps, do ktor\u00fdch patrili SA a\u00a0SS, podnikali akty vr\u00e1\u017ed a\u00a0v\u00fdtr\u017en\u00edctiev na \u010dlenov KPD, a\u00a0t\u00ed sa vyhr\u00e1\u017eali n\u00e1silnou revol\u00faciou. Najsilnej\u0161\u00edm rokom pre obidve strany bol 1932, kedy sa NSDAP stala najv\u00e4\u010d\u0161ou stranou v\u00a0r\u00ed\u0161skom sneme s\u00a037,2% hlasov, na druhom mieste sa nach\u00e1dzalo SPD s\u00a021,5% hlasov, na tre\u0165om bolo KPD s\u00a014,2% hlasov a\u00a0na \u0161tvrtom mieste sa silno dr\u017eala strana Zentrum s\u00a012,4% hlasov. Strana DNVP, ktorej klesli hlasy z\u00a0minul\u00fdch volieb o\u00a01,1% na 5,9% hlasov sa umiestnila na piatom mieste a\u00a0tradi\u010dn\u00e9 strany ako DVP, a\u00a0DDP pri\u0161li o\u00a0v\u00e4\u010d\u0161inu svojej voli\u010dskej z\u00e1kladne a z\u00edskali okolo 1% hlasov. Tieto vo\u013eby vyvolali kr\u00edzu v\u00a0parlamente. Pravicov\u00ed politici sa ob\u00e1vali prevratu zo strany KPD a\u00a0NSDAP a pr\u00edpadnej koal\u00edcie \u013eavicov\u00fdch str\u00e1n komunistov a\u00a0soci\u00e1lnych demokratov. Vl\u00e1dnuci kabinet, pod veden\u00edm F. von Papena, sa rozhodol pre radik\u00e1lny krok darova\u0165 post z\u00e1stupcu kancel\u00e1ra A. Hitlerovi, aby ho uml\u010dali a\u00a0z\u00e1rove\u0148 z\u00edskali jeho podporu proti KPD, ktor\u00fdch pova\u017eovali konzervat\u00edvci za v\u00e4\u010d\u0161ie zlo. Z\u00a0d\u00f4vodu v\u00e4\u010d\u0161\u00edch amb\u00edci\u00ed sta\u0165 sa kancel\u00e1rom to odmietol. Jeho stanovisko bolo nemenn\u00e9 a na jeho prekvapenie mu prezident odmietol darova\u0165 post kancel\u00e1ra. P. von Hindenburg sa ob\u00e1val, \u017ee Hitler vyu\u017eije svoj post na vlastn\u00e9 z\u00e1ujmy, ktor\u00e9 by mohli vies\u0165 ku vl\u00e1de totalitn\u00e9ho re\u017eimu.[28] Hitlerovi sa podarilo v\u00a0tom istom roku polo\u017ei\u0165 vl\u00e1du F. von Papena, hne\u010f na to nov\u00fa vl\u00e1du gener\u00e1la\u00a0K. von Schleichera, ktor\u00fd sa sna\u017eil presadi\u0165 politick\u00fa strat\u00e9giu tzv. Querfrontu (front protip\u00f3lov). Jeho cie\u013eom bolo zjednoti\u0165 v\u0161etky proti nacistick\u00e9 a komunistick\u00e9 strany, aj tie ktor\u00e9 boli na opa\u010dnej strane politick\u00e9ho spektra, do jednej ve\u013ekej koal\u00edcie, aby zabr\u00e1nil potenci\u00e1lnej ob\u010dianskej vojne.[29] Toti\u017e strana NSDAP bola strana zlo\u017een\u00e1 z\u00a0troch kr\u00eddiel, ta najv\u00e4\u010d\u0161ia bola v\u00a0Bavorsku pod veden\u00edm A.Hitlera, \u010fal\u0161ia bola v\u00a0Berl\u00edne pod J. Goebbelsom a\u00a0najvplyvnej\u0161ia bola na severe krajiny v\u00a0\u0161t\u00e1toch ako bol Hannover, Sasko a\u00a0Mecklenburg pod veden\u00edm G. Strassera. J. Goebbels zostal loj\u00e1lny A. Hitlerovi a\u00a0podporoval jeho kroky, kv\u00f4li ktor\u00fdm mu nesk\u00f4r udelil post ministra pre \u013eudov\u00fa osvetu a propagandu.\u00a0G. Strasser mal v\u0161ak odli\u0161n\u00fa predstavu o\u00a0veden\u00ed strany a\u00a0aj my\u0161lienky socializmu. Zast\u00e1val miernej\u0161iu konzervat\u00edvnej\u0161iu politiku a chcel vypom\u00f4c\u0165 robotn\u00edkom\u00a0nastoli\u0165 kolektiviz\u00e1ciu majetkov. Odmietal A. Hitlerovu politick\u00fa strat\u00e9giu, kde sa sna\u017eil z\u00edska\u0165 podporu bohat\u00fdch priemyseln\u00edkov, bank\u00e1rov a\u00a0junkerov, ako bol H. Schacht.[30] Nep\u00e1\u010dilo sa mu ako A. Hitler nekompromisne jednal s\u00a0veden\u00edm republiky. \u00a0K. von Schleicher si uvedomoval t\u00fato pr\u00edle\u017eitos\u0165 rozvr\u00e1ti\u0165 NSDAP z\u00a0vn\u00fatra,\u00a0kontaktoval G. Strassera a\u00a0pon\u00fakol mu miesto ministra vn\u00fatra v\u00a0jeho bud\u00facej vl\u00e1de. G. Strasser s\u00fahlasil pod podmienkou, \u017ee s\u00a0t\u00fdm bude s\u00fahlasi\u0165 A. Hitler, ktor\u00fd to odmietol a\u00a0od tohto momentu pova\u017eoval G. Strassera za nespo\u013eahliv\u00e9ho. K. von Schleicher v\u0161ak precenil podporu, ktor\u00fa mal G. Strasser v\u00a0NSDAP a\u00a0t\u00ed, ktor\u00ed boli k\u00a0nemu loj\u00e1lny pre\u0161li na A. Hitlerovu stranu v\u00a0novembri 1932, ke\u010f zvolal vedenie strany a\u00a0z\u00edskal si ich na svoju stranu.[31] A. Hitlerovi sa podarilo v\u010faka pomoci F. von Papena a\u00a0prezidentovho syna O. von Hindenburga zostavi\u0165 vl\u00e1du 30.1.1933, aj z d\u00f4vodu ne\u00faspe\u0161n\u00e9ho prevratu gener\u00e1la K. von Schleichera, ktor\u00fd sa sna\u017eil odstavi\u0165 vl\u00e1du, aby mohol nastoli\u0165 poriadok. Nebol v\u0161ak podporen\u00fd prezidentom, najm\u00e4 kv\u00f4li naliehaniu jeho syna O. von Hindenburga, ktor\u00fd sa u\u017e vopred dohodol s\u00a0F. von Papenom a\u00a0A. Hitlerom na novej vl\u00e1de.[32]<\/p>\n\n\n\n

D\u00f4sledky z\u00e1niku republiky a\u00a0zmeny v\u00a0spolo\u010dnosti<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Po mesiaci vl\u00e1dnutia bol sp\u00e1len\u00fd r\u00ed\u0161sky snem, z\u00a0ktor\u00e9ho bol ofici\u00e1lne obvinen\u00fd komunistick\u00fd aktivista M. van der Lubbe, ale pod\u013ea viacer\u00fdch historikov, tento \u010din nariadil A. Hitler, aby mohol presadi\u0165 zmoc\u0148ovac\u00ed z\u00e1kon.[33] A. Hitlerovi sa napriek silnej opoz\u00edci\u00ed podarilo schv\u00e1li\u0165 zmoc\u0148ovac\u00ed z\u00e1kon 27.2.1933 na ochranu republiky proti komunistom, kde z\u00edskal podporu od dvoch tret\u00edn parlamentu. Z\u00e1kon mu umo\u017e\u0148oval schva\u013eova\u0165 ak\u00e9ko\u013evek nariadenia bez s\u00fahlasu parlamentu, v podstate z\u00edskal pr\u00e1vomoci prezidenta a\u00a0v kone\u010dnom v\u00fdsledku sa stal absol\u00fatnym dikt\u00e1torom.[34] Schv\u00e1lenie si v\u0161ak na\u0161lo odporcov v\u00a0parlamente, najm\u00e4 zo strany SPD. Zvy\u0161n\u00ed \u010dlenovia parlamentu, ktor\u00ed boli v\u00a0opoz\u00edci\u00ed, napr\u00edklad \u010dlenovia strany Zentrum, alebo aj jeho koali\u010dn\u00fd partneri ako F. von Papen nes\u00fahlasili so zmoc\u0148ovac\u00edm z\u00e1konnom, boli v\u0161ak don\u00faten\u00ed ho prija\u0165 pod vyhr\u00e1\u017ekou fyzick\u00e9ho n\u00e1silia. Nemecko si pre\u0161lo ve\u013ek\u00fdmi soci\u00e1lnymi zmenami, kedy Hitler zapo\u010dal iniciat\u00edvu Gleichschaltung. Jednalo sa o\u00a0proces nacifik\u00e1cie a\u00a0centraliz\u00e1cie \u0161t\u00e1tu pod NSDAP, kde do\u0161lo ku zru\u0161eniu slobody slova a\u00a0tla\u010de, zak\u00e1zal vznik nov\u00fdch str\u00e1n a\u00a0nesk\u00f4r zak\u00e1zal aj v\u0161etky ostatn\u00e9 strany. V\u0161etky aspekty spolo\u010dnosti ako boli odbory, kult\u00farne spolky, \u0161koly, ml\u00e1de\u017en\u00edcke a\u00a0\u017eensk\u00e9 kluby, \u017eivnosti, spadli pod kontrolu \u0161t\u00e1tu, kde jeho tajn\u00e1 pol\u00edcia, nesk\u00f4r s\u00fakromn\u00e1 arm\u00e1da SS podnikala n\u00e1silne kroky vo\u010di osob\u00e1m, ktor\u00e9 nes\u00fahlasili z\u00a0A. Hitlerov\u00fdm n\u00e1stupom k moci.[35] Prv\u00e9 koncentra\u010dn\u00e9 t\u00e1bory, ako v\u00a0meste Dachau, boli ofici\u00e1lne spojazdnen\u00e9 najm\u00e4 pre liber\u00e1lnych a\u00a0komunistick\u00fdch disidentov. Nesk\u00f4r tam upadli aj \u010dlenovia \u017eidovskej viery, homosexu\u00e1li, R\u00f3movia, postihnut\u00e9 osoby a\u00a0vojensk\u00fd zajatci. V ekonomickej oblasti chcel nastoli\u0165 autarkiu, proces osamostatnenia Nemecka v\u00a0aspektoch hospod\u00e1rstva a\u00a0zahrani\u010dn\u00fdch invest\u00edci\u00ed. Cie\u013eom bolo zabezpe\u010di\u0165 nez\u00e1vislos\u0165 Nemecka v d\u00f4le\u017eit\u00fdch nerastn\u00fdch surovin\u00e1ch, ako bola ropa, guma, \u017eelezn\u00e1 ruda, uhlie, oce\u013e a\u00a0nakoniec aj vo v\u00fdrobe. Ekonomiku transformoval z\u00a0vo\u013en\u00e9ho trhu na korporatistick\u00fa a\u00a0nesk\u00f4r pl\u00e1novan\u00fa ekonomiku, kde cel\u00fd proces mal na staros\u0165 H. W. G\u00f6ring, \u010dlen NSDAP a\u00a0A.Hitlerov bl\u00edzky priate\u013e. V\u00a0roku 1936 za\u010dal proces \u0161tvorro\u010dnice, kde pod spr\u00e1vu \u0161t\u00e1tu a\u00a0H. Goeringa upadli d\u00f4le\u017eit\u00e9 oceliarske, vojensk\u00e9 a\u00a0chemick\u00e9 z\u00e1vody, ktor\u00e9 boli k\u013e\u00fa\u010dov\u00e9 pre militariz\u00e1ciu \u0161t\u00e1tu. Cel\u00fd proces autarkie dopomohol zn\u00ed\u017ei\u0165 nezamestnanos\u0165 v\u00a0Nemecku av\u0161ak cel\u00fd proces vytvoril ekonomick\u00fa bublinu, \u0161t\u00e1t bol vo ve\u013ekom deficite a\u00a0jedinou mo\u017enos\u0165ou udr\u017ea\u0165 Nemeck\u00fa ekonomiku bolo dob\u00fdvan\u00edm a kradnut\u00edm zlat\u00fdch rezerv susedn\u00fdch \u0161t\u00e1tov.[36] \u0160t\u00e1tnu moc si definit\u00edvne\u00a0 zabezpe\u010dil schv\u00e1len\u00edm vr\u00e1\u017ed svojich politick\u00fdch rivalov cez noc 29-30.6 1934. T\u00e1to udalos\u0165 sa naz\u00fdva Noc dlh\u00fdch no\u017eov. Medzi obe\u0165ami boli osobnosti republiky, ako bol K. von Schleicher, G. R. von Kahr , G. Strasser, ale aj Hitlerov priate\u013e a\u00a0velite\u013e SA E. J. R\u00f6hm. Po smrti prezidenta P. von Hindenburga, ktor\u00fd zomrel 2.8.1934,\u00a0A.\u00a0Hitler ofici\u00e1lne zl\u00fa\u010dil post prezidenta a\u00a0kancel\u00e1ra a\u00a0stal sa f\u00fchrerom \u2013 najvy\u0161\u0161\u00edm vodcom. Politick\u00e1 opoz\u00edcia bola po tomto dn\u00ed neexistuj\u00faca. R\u00ed\u0161sky snem, lok\u00e1lne parlamenty, politick\u00e9 strany, odbory mu prisahali vernos\u0165. Jedin\u00fd odporcom vo\u010di A. Hitlerovej vl\u00e1de bola \u010das\u0165 Nemeckej arm\u00e1dy Wermacht, ktor\u00e1 nes\u00fahlasila s\u00a0jeho\u00a0agres\u00edvnou zahrani\u010dnou politikou vo\u010di spojencom.[37] Za jeho vl\u00e1dy Nemecko vyst\u00fapilo z Ligy n\u00e1rodov v\u00a0roku 1933,\u00a0militarizovalo Por\u00fdnie v\u00a0roku 1936, anektovali Rak\u00fasko a\u00a0\u010ceskoslovensko v\u00a0rokoch 1938-1939 a 1.9.1939. Nemeck\u00e9 vojska prekro\u010dili Po\u013esk\u00fa hranicu a za\u010dali 2.svetov\u00fa vojnu, ktor\u00e1 si vy\u017eiadala \u017eivoty pribli\u017ene od 50-80 mili\u00f3nov \u013eud\u00ed.<\/p>\n\n\n\n

Z\u00e1ver<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Na z\u00e1ver m\u00f4\u017eeme na z\u00e1klade cel\u00e9ho v\u00fdskumu skon\u0161tatova\u0165, \u017ee pr\u00ed\u010diny p\u00e1du Weimarskej republiky s\u00fa zlo\u017eit\u00e9 a nie s\u00fa pr\u00e1cou jednej osoby, alebo d\u00f4vodom jedn\u00e9ho probl\u00e9mu. Republika od svojho po\u010datia bola ovplyv\u0148ovan\u00e1 vonkaj\u0161\u00edmi a vn\u00fatorn\u00fdmi vplyvmi, ktor\u00e9 jej zabr\u00e1nili vyvin\u00fa\u0165 sa do skuto\u010dnej demokracie. Na za\u010diatok je d\u00f4le\u017eit\u00e9 podotkn\u00fa\u0165 sp\u00f4sob ak\u00fdm republika fungovala. Ofici\u00e1lnym cie\u013eom zakladate\u013ea \u00fastavy republiky H. Pressa bolo vytvorenie pluralistickej, stran\u00edckej, parlament\u00e1rnej republiky, ktor\u00e1 by fungovala na b\u00e1ze \u013eavicov\u00e9ho demokratick\u00e9ho \u0161t\u00e1tu. V skuto\u010dnosti v\u0161ak operovala sk\u00f4r autokraticky. V demokratickom \u0161t\u00e1te funguje princ\u00edp horizont\u00e1lnej de\u013eby moci, kedy je moc prerozdelen\u00e1 rovnov\u00e1\u017ene medzi legislat\u00edvnu, v\u00fdkonn\u00fa a s\u00fadnu moc. Vo Weimarskej republike dr\u017eal najvy\u0161\u0161iu politick\u00fa moc prezident, ktor\u00fd mohol vymenova\u0165 svojich preferovan\u00fdch kandid\u00e1tov z v\u00ed\u0165aznej koal\u00edcie. Vz\u00e1p\u00e4t\u00ed mohol kabinet rozpusti\u0165, alebo ho ovplyvni\u0165, ak jeho pl\u00e1ny neboli v s\u00falade s pl\u00e1nmi kabinetu. Pr\u00edkladom bol prezident P. von Hindenburg a jeho agr\u00e1rna reforma Osthilfe, ktor\u00e1 nielen\u017ee znepriatelila centrick\u00e9 strany a SPD, ale vytvorila aj precedens, v ktorom \u010dlenovia kabinetu intrigovali medzi sebou, aby z\u00edskali priaze\u0148 prezidenta, aby mohli by\u0165 s\u00fa\u010das\u0165ou novej vl\u00e1dy. Pluralita str\u00e1n taktie\u017e znemo\u017e\u0148ovala vytvorenie silnej koal\u00edcie a jasn\u00e9ho smerovania \u0161t\u00e1tu a \u010dasto sa dialo, \u017ee koali\u010dn\u00fd partneri nedok\u00e1zali n\u00e1js\u0165 kompromis. \u010eal\u0161\u00edm d\u00f4le\u017eit\u00fdm faktorom ne\u00faspechu republiky bola ostrakiz\u00e1cia Nemecka z\u00e1padn\u00fdmi ve\u013emocami, najm\u00e4 Franc\u00fazskom, ktor\u00e9 sa za ka\u017ed\u00fa cenu sna\u017eilo oslabi\u0165 Nemecko vn\u00fatorne. Napr\u00edklad repar\u00e1cie, okup\u00e1cia Por\u00fdnia, hypertrofick\u00e1 infl\u00e1cia a ve\u013ek\u00e1 hospod\u00e1rska kr\u00edza zohr\u00e1vali d\u00f4le\u017eit\u00fa rolu v stagn\u00e1ci\u00ed Nemeckej ekonomiky, kedy si \u0161t\u00e1t nemohol dovoli\u0165 rozv\u00edja\u0165 hospod\u00e1rstvo. N\u00e1lada obyvate\u013estva v s\u00favislosti s touto situ\u00e1ciou bola tie\u017e negat\u00edvna. Ve\u013ek\u00e1 \u010das\u0165 popul\u00e1cie bola nacion\u00e1lne zm\u00fd\u0161\u013eaj\u00faca a ned\u00f4verovala predstavite\u013eom republiky. Obyvatelia Nemecka sa toti\u017e nezmierili s prehrou v 1.svetovej vojne. Verili, \u017ee Nemecko nebolo vojensky porazen\u00e9, ale zraden\u00e9 z vn\u00fatra. M\u00f4\u017eeme skon\u0161tatova\u0165, \u017ee samotn\u00fd vznik republiky im pripom\u00ednal t\u00fato prehru a viedlo to e\u0161te k v\u00e4\u010d\u0161ej nen\u00e1visti k z\u00e1padn\u00fdm ve\u013emociam a cel\u00e9mu kon\u0161truktu Weimarskej republiky. Dopomohlo to k n\u00e1stupu krajne extr\u00e9mistick\u00fdch str\u00e1n, ako NSDAP a KPD, ktor\u00e9 dok\u00e1zali vyu\u017ei\u0165 chaos republiky na dosiahnutie moci. \u010eal\u0161\u00edm faktorom boli \u00fatoky z pravicov\u00e9ho spektra str\u00e1n, najm\u00e4 DNVP a NSDAP, ktor\u00e9 sa sna\u017eili spochybni\u0165 samotn\u00e9 piliere republiky, ako je demokracia, sloboda a v pr\u00edpade DNVP aj siln\u00fd soci\u00e1lny \u0161t\u00e1t. Dost\u00e1vame sa k ot\u00e1zke: mohla republika pre\u017ei\u0165, ak by sa NSDAP a A. Hitler nikdy nedostali k moci? A. Hitler a jeho agita\u010dn\u00e1 politika ur\u010dite dopomohla zr\u00fdchli\u0165 p\u00e1d, ale ak si zhrnieme v\u0161etky pr\u00ed\u010diny je o\u010dividn\u00e9, \u017ee republika bola od po\u010datia v ur\u010dit\u00fdch sf\u00e9rach dysfunk\u010dn\u00e1 a po roku 1932 bolo jasn\u00e9, \u017ee \u0161t\u00e1t smeroval k nejakej forme autokracie, \u010di z \u013eavicov\u00e9ho, alebo pravicov\u00e9ho spektra. \u010co sa t\u00fdka ob\u010dianskych centristick\u00fdch str\u00e1n DVP a DDP, ktor\u00e9 reprezentovali princ\u00edpy demokracie a republiky, boli u\u017e v roku 1932 margin\u00e1lne, ale aj v pr\u00edpade stran\u00edckeho kabinetu by nedok\u00e1zali zostroji\u0165 v\u00e4\u010d\u0161inu s tradi\u010dnou koal\u00edciou SPD, Zentrum, DVP, DDP, ako to bolo po\u010das vl\u00e1d G. Stresemanna, alebo na za\u010diatku republiky. Poznatky z tohto \u010dl\u00e1nku poskytuj\u00fa ucelen\u00fd pohla\u010f na probl\u00e9my demokratick\u00e9ho \u0161t\u00e1tu v dvadsiatych a tridsiatych rokoch minul\u00e9ho storo\u010dia. Zistenia z tohto v\u00fdskumu m\u00f4\u017eu by\u0165 u\u017eito\u010dn\u00e9 pre politol\u00f3gov, ktor\u00ed sa zameriavaj\u00fa na procesy a d\u00f4vody z\u00e1niku demokratick\u00fdch princ\u00edpov, a pr\u00e1v v demokratick\u00fdch \u0161t\u00e1toch. Pokra\u010dovanie v tomto v\u00fdskume m\u00f4\u017ee prispie\u0165 aj k nov\u00fdm zisteniam alebo rie\u0161eniam v ot\u00e1zkach problematiky \u0161t\u00e1tu a spolo\u010dnosti.<\/p>\n\n\n\n

\n\n\n\n

Zdroje:<\/strong><\/p>\n\n\n\n

[1] Moravcov\u00e1, D. V\u00fdmarsk\u00e1 republika: Probl\u00e9my demokracie v\u00a0N\u011bmecku 1918-1932. Univerzita Karlova. Praha: Nakladatelstv\u00ed Karolinum, 2006, s. 11-13.<\/p>\n\n\n\n

[2] Moravcov\u00e1, D. ref. 1, s. 13.<\/p>\n\n\n\n

[3] Hett, B.C. Ako Umiera Demokracia: Hitlerov n\u00e1stup k moci a \u00fapadok Weimarskej republiky. Henry Holt and Company. New York: 2018, Slovensk\u00e1 ed\u00edcia: N Press s.r.o., 2021, s. 17-19.<\/p>\n\n\n\n

[4] Moravcov\u00e1, D. V\u00fdmarsk\u00e1 republika: Probl\u00e9my demokracie v\u00a0N\u011bmecku 1918-1932. Univerzita Karlova. Praha: Nakladatelstv\u00ed Karolinum, 2006, s. 19-21.<\/p>\n\n\n\n

[5] Moravcov\u00e1, D. ref. 4, s. 21-24.<\/p>\n\n\n\n

[6] Fell, A., Clarkson, G. The Weimar Constitution. The Holocaust Explained: The Nazi rise to power [online]. London: The Wiener Holocaust Library, 2020 [cit. 31-12-2024], Dostupn\u00e9 na: https:\/\/www.theholocaustexplained.org\/the-nazi-rise-to-power\/the-weimar-republic\/the-weimar-constitution\/<\/p>\n\n\n\n

[7] Moravcov\u00e1, D. V\u00fdmarsk\u00e1 republika: Probl\u00e9my demokracie v\u00a0N\u011bmecku 1918-1932. Univerzita Karlova. Praha: Nakladatelstv\u00ed Karolinum, 2006, s. 180-182, 214-215.<\/p>\n\n\n\n

[8] Moravcov\u00e1, D. ref. 7, s. 25.<\/p>\n\n\n\n

[9] Moravcov\u00e1, D. V\u00fdmarsk\u00e1 republika: Probl\u00e9my demokracie v\u00a0N\u011bmecku 1918-1932. Univerzita Karlova. Praha: Nakladatelstv\u00ed Karolinum, 2006, s. 24-25.<\/p>\n\n\n\n

[10] Moravcov\u00e1, D. ref. 9, s. 45-47.<\/p>\n\n\n\n

[11] Moravcov\u00e1, D. ref. 9, s. 28.<\/p>\n\n\n\n

[12] Moravcov\u00e1, D. V\u00fdmarsk\u00e1 republika: Probl\u00e9my demokracie v\u00a0N\u011bmecku 1918-1932. Univerzita Karlova. Praha: Nakladatelstv\u00ed Karolinum, 2006, s. 145-152.<\/p>\n\n\n\n

[13] Moravcov\u00e1, D. ref. 12, s. 42-45.<\/p>\n\n\n\n

[14] Moravcov\u00e1, D. V\u00fdmarsk\u00e1 republika: Probl\u00e9my demokracie v N\u011bmecku 1918-1932. Univerzita Karlova. Praha: Nakladatelstv\u00ed Karolinum, 2006, s. 58.<\/p>\n\n\n\n

[15] Moravcov\u00e1, D. ref. 14, s. 234.<\/p>\n\n\n\n

[16] Moravcov\u00e1, D. V\u00fdmarsk\u00e1 republika: Probl\u00e9my demokracie v N\u011bmecku 1918-1932. Univerzita Karlova. Praha: Nakladatelstv\u00ed Karolinum, 2006, s. 79-83.<\/p>\n\n\n\n

[17] Moravcov\u00e1, D. ref. 16, s. 89-91.<\/p>\n\n\n\n

[18] Moravcov\u00e1, D. V\u00fdmarsk\u00e1 republika: Probl\u00e9my demokracie v N\u011bmecku 1918-1932. Univerzita Karlova. Praha: Nakladatelstv\u00ed Karolinum, 2006, s. 90-91.<\/p>\n\n\n\n

[19] Moravcov\u00e1, D. ref. 18, s. 97-104.<\/p>\n\n\n\n

[20] Moravcov\u00e1, D. ref. 19, s. 104-118.<\/p>\n\n\n\n

[21] Moravcov\u00e1, D. ref. 19, s. 89. <\/p>\n\n\n\n

[22] Moravcov\u00e1, D. ref. 19, s. 125-139.<\/p>\n\n\n\n

[23] Moravcov\u00e1, D. V\u00fdmarsk\u00e1 republika: Probl\u00e9my demokracie v\u00a0N\u011bmecku 1918-1932. Univerzita Karlova. Praha: Nakladatelstv\u00ed Karolinum, 2006, s. 238-239.<\/p>\n\n\n\n

[24] Moravcov\u00e1, D. ref. 23, s. 165-166.<\/p>\n\n\n\n

[25] Moravcov\u00e1, D. V\u00fdmarsk\u00e1 republika: Probl\u00e9my demokracie v\u00a0N\u011bmecku 1918-1932. Univerzita Karlova. Praha: Nakladatelstv\u00ed Karolinum, 2006, s. 179-183.<\/p>\n\n\n\n

[26] Moravcov\u00e1, D. ref. 25, s. 193-194, 196.<\/p>\n\n\n\n

[27] Moravcov\u00e1, D. V\u00fdmarsk\u00e1 republika: Probl\u00e9my demokracie v\u00a0N\u011bmecku 1918-1932. Univerzita Karlova. Praha: \u00a0\u00a0Nakladatelstv\u00ed Karolinum, 2006, s. 221.<\/p>\n\n\n\n

[28] Moravcov\u00e1, D. ref. 27, s. 195-207.<\/p>\n\n\n\n

[29]Hett, B.C. Ako Umiera Demokracia: Hitlerov n\u00e1stup k moci a \u00fapadok Weimarskej republiky. New York: Henry Holt and Company. 2018, Slovensk\u00e1 ed\u00edcia: N Press s.r.o., 2021, s. 207-208.<\/p>\n\n\n\n

[30] Hertl, D. Gregor Strasser. Nacista, kter\u00fd to ze socializmem myslel v\u00e1\u017ene. \u010cesk\u00fd rozhlas Plus [Online]. Praha: Vydavatelstv\u00ed a nakladatelstv\u00ed \u010cesk\u00e9ho rozhlasu. 2021 [cit. 18-1-2025], Dostupn\u00e9 na: https:\/\/plus.rozhlas.cz\/gregor-strasser-nacista-ktery-se-socialismem-myslel-vazne-8150479<\/p>\n\n\n\n

[31] Hett, B.C. ref. 29, s. 207-214.<\/p>\n\n\n\n

[32] Moravcov\u00e1, D. V\u00fdmarsk\u00e1 republika: Probl\u00e9my demokracie v\u00a0N\u011bmecku 1918-1932. Univerzita Karlova. Praha: Nakladatelstv\u00ed Karolinum, 2006, s. 195-207.<\/p>\n\n\n\n

[33] Fell, A., Clarkson, G. The Reichstag Fire. The Holocaust Explained: The Nazi rise to power. [online]. London: The Wiener Holocaust Library, 2020 [cit. 31-12-2024], Dostupn\u00e9 na: https:\/\/www.theholocaustexplained.org\/the-nazi-rise-to-power\/how-did-the-nazi-gain-power\/reichstag-fire\/<\/p>\n\n\n\n

[34] Leopold, R., Pondman. M. The Enabling Act: even more power for Hitler [Online]. Amsterdam: Anne Frank House, 2011 [cit. 19-1-2025], Dostupn\u00e9 na: https:\/\/www.annefrank.org\/en\/timeline\/48\/the-enabling-act-even-more-power-for-hitler\/<\/p>\n\n\n\n

[35] The Enabling Act of 23 March 1933. Deutscher Bundestag [online]. In: Administration of the German Bundestag, Research Section WD 1, 2006 [cit. 19-1-2025], Dostupn\u00e9 na: https:\/\/www.bundestag.de\/resource\/blob\/189778\/d0f948962723d454c536d24d43965f87\/enabling_act.pdf<\/p>\n\n\n\n

[36] Moorhouse, D. Herman Goering and the 4 Year Plan: 1936-40 [Online]. Southampton: Schoolshistory.org.uk., 1998 [cit. 19-1-2025], Dostupn\u00e9 na: https:\/\/schoolshistory.org.uk\/topics\/european-history\/nazi-germany\/goering-4-year-plan\/<\/p>\n\n\n\n

[37] Hett, B.C. Ako Umiera Demokracia: Hitlerov n\u00e1stup k moci a \u00fapadok Weimarskej republiky. New York: Henry Holt and Company. 2018, Slovensk\u00e1 ed\u00edcia: N Press s.r.o., 2021, s. 279-282.<\/p>\n\n\n\n

<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

\u00davod Nemeck\u00e9 obdobie Weimarskej republiky patrilo k\u00a0najd\u00f4le\u017eitej\u0161\u00edm etap\u00e1m modernej Eur\u00f3pskej hist\u00f3rie. Vznik republiky vyvolal zmenu v\u00a0Nemeckej spolo\u010dnosti, ktor\u00e1 bola otrasen\u00e1 1.svetovou vojnou a vy\u017eiadala si smr\u0165 pribli\u017ene 2\u00a0500 000 nemeck\u00fdch vojakov a\u00a0obyvate\u013eov, ktor\u00ed, umreli na n\u00e1sledky bojov, chor\u00f4b a hladomoru. Weimarsk\u00e1 republika bola kon\u0161truktom Versaillskej mierovej dohody, ktor\u00e1 sa zaprisahala o\u00a0rekon\u0161trukciu, spolupr\u00e1cu a\u00a0ve\u010dn\u00fd mier \u00a0v\u00a0Eur\u00f3pe. […]<\/p>\n","protected":false},"author":57,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_monsterinsights_skip_tracking":false,"_monsterinsights_sitenote_active":false,"_monsterinsights_sitenote_note":"","_monsterinsights_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[5],"tags":[],"class_list":["post-1336","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-analyzy"],"yoast_head":"\nWeimarsk\u00e1 republika a pr\u00ed\u010diny jej z\u00e1niku - N\u00e1stup Hitlera k moci - RE:PUB<\/title>\n<meta name=\"robots\" content=\"index, follow, max-snippet:-1, max-image-preview:large, max-video-preview:-1\" \/>\n<link rel=\"canonical\" href=\"https:\/\/www.repub.sk\/?p=1336\" \/>\n<meta property=\"og:locale\" content=\"sk_SK\" \/>\n<meta property=\"og:type\" content=\"article\" \/>\n<meta property=\"og:title\" content=\"Weimarsk\u00e1 republika a pr\u00ed\u010diny jej z\u00e1niku - N\u00e1stup Hitlera k moci - RE:PUB\" \/>\n<meta property=\"og:description\" content=\"\u00davod Nemeck\u00e9 obdobie Weimarskej republiky patrilo k\u00a0najd\u00f4le\u017eitej\u0161\u00edm etap\u00e1m modernej Eur\u00f3pskej hist\u00f3rie. Vznik republiky vyvolal zmenu v\u00a0Nemeckej spolo\u010dnosti, ktor\u00e1 bola otrasen\u00e1 1.svetovou vojnou a vy\u017eiadala si smr\u0165 pribli\u017ene 2\u00a0500 000 nemeck\u00fdch vojakov a\u00a0obyvate\u013eov, ktor\u00ed, umreli na n\u00e1sledky bojov, chor\u00f4b a hladomoru. Weimarsk\u00e1 republika bola kon\u0161truktom Versaillskej mierovej dohody, ktor\u00e1 sa zaprisahala o\u00a0rekon\u0161trukciu, spolupr\u00e1cu a\u00a0ve\u010dn\u00fd mier \u00a0v\u00a0Eur\u00f3pe. […]\" \/>\n<meta property=\"og:url\" content=\"https:\/\/www.repub.sk\/?p=1336\" \/>\n<meta property=\"og:site_name\" content=\"RE:PUB\" \/>\n<meta property=\"article:published_time\" content=\"2025-01-31T15:37:22+00:00\" \/>\n<meta property=\"article:modified_time\" content=\"2025-02-01T15:51:02+00:00\" \/>\n<meta name=\"author\" content=\"Denis Brenwasser\" \/>\n<meta name=\"twitter:card\" content=\"summary_large_image\" \/>\n<meta name=\"twitter:label1\" content=\"Autor\" \/>\n\t<meta name=\"twitter:data1\" content=\"Denis Brenwasser\" \/>\n\t<meta name=\"twitter:label2\" content=\"Predpokladan\u00fd \u010das \u010d\u00edtania\" \/>\n\t<meta name=\"twitter:data2\" content=\"31 min\u00fat\" \/>\n<script type=\"application\/ld+json\" class=\"yoast-schema-graph\">{\"@context\":\"https:\/\/schema.org\",\"@graph\":[{\"@type\":\"Article\",\"@id\":\"https:\/\/www.repub.sk\/?p=1336#article\",\"isPartOf\":{\"@id\":\"https:\/\/www.repub.sk\/?p=1336\"},\"author\":{\"name\":\"Denis Brenwasser\",\"@id\":\"https:\/\/www.repub.sk\/#\/schema\/person\/d4112288562fab593da8595c64df4a2a\"},\"headline\":\"Weimarsk\u00e1 republika a pr\u00ed\u010diny jej z\u00e1niku – N\u00e1stup Hitlera k moci\",\"datePublished\":\"2025-01-31T15:37:22+00:00\",\"dateModified\":\"2025-02-01T15:51:02+00:00\",\"mainEntityOfPage\":{\"@id\":\"https:\/\/www.repub.sk\/?p=1336\"},\"wordCount\":7290,\"commentCount\":0,\"publisher\":{\"@id\":\"https:\/\/www.repub.sk\/#organization\"},\"articleSection\":[\"ANAL\u00ddZY\"],\"inLanguage\":\"sk-SK\",\"potentialAction\":[{\"@type\":\"CommentAction\",\"name\":\"Comment\",\"target\":[\"https:\/\/www.repub.sk\/?p=1336#respond\"]}]},{\"@type\":\"WebPage\",\"@id\":\"https:\/\/www.repub.sk\/?p=1336\",\"url\":\"https:\/\/www.repub.sk\/?p=1336\",\"name\":\"Weimarsk\u00e1 republika a pr\u00ed\u010diny jej z\u00e1niku - N\u00e1stup Hitlera k moci - RE:PUB\",\"isPartOf\":{\"@id\":\"https:\/\/www.repub.sk\/#website\"},\"datePublished\":\"2025-01-31T15:37:22+00:00\",\"dateModified\":\"2025-02-01T15:51:02+00:00\",\"breadcrumb\":{\"@id\":\"https:\/\/www.repub.sk\/?p=1336#breadcrumb\"},\"inLanguage\":\"sk-SK\",\"potentialAction\":[{\"@type\":\"ReadAction\",\"target\":[\"https:\/\/www.repub.sk\/?p=1336\"]}]},{\"@type\":\"BreadcrumbList\",\"@id\":\"https:\/\/www.repub.sk\/?p=1336#breadcrumb\",\"itemListElement\":[{\"@type\":\"ListItem\",\"position\":1,\"name\":\"Home\",\"item\":\"https:\/\/www.repub.sk\/\"},{\"@type\":\"ListItem\",\"position\":2,\"name\":\"Weimarsk\u00e1 republika a pr\u00ed\u010diny jej z\u00e1niku – N\u00e1stup Hitlera k moci\"}]},{\"@type\":\"WebSite\",\"@id\":\"https:\/\/www.repub.sk\/#website\",\"url\":\"https:\/\/www.repub.sk\/\",\"name\":\"RE:PUB\",\"description\":\"\u0161tudentsk\u00fd \u010dasopis\",\"publisher\":{\"@id\":\"https:\/\/www.repub.sk\/#organization\"},\"potentialAction\":[{\"@type\":\"SearchAction\",\"target\":{\"@type\":\"EntryPoint\",\"urlTemplate\":\"https:\/\/www.repub.sk\/?s={search_term_string}\"},\"query-input\":{\"@type\":\"PropertyValueSpecification\",\"valueRequired\":true,\"valueName\":\"search_term_string\"}}],\"inLanguage\":\"sk-SK\"},{\"@type\":\"Organization\",\"@id\":\"https:\/\/www.repub.sk\/#organization\",\"name\":\"RE:PUB\",\"url\":\"https:\/\/www.repub.sk\/\",\"logo\":{\"@type\":\"ImageObject\",\"inLanguage\":\"sk-SK\",\"@id\":\"https:\/\/www.repub.sk\/#\/schema\/logo\/image\/\",\"url\":\"https:\/\/www.repub.sk\/wp-content\/uploads\/2024\/08\/repub-logo.png\",\"contentUrl\":\"https:\/\/www.repub.sk\/wp-content\/uploads\/2024\/08\/repub-logo.png\",\"width\":427,\"height\":426,\"caption\":\"RE:PUB\"},\"image\":{\"@id\":\"https:\/\/www.repub.sk\/#\/schema\/logo\/image\/\"}},{\"@type\":\"Person\",\"@id\":\"https:\/\/www.repub.sk\/#\/schema\/person\/d4112288562fab593da8595c64df4a2a\",\"name\":\"Denis Brenwasser\",\"image\":{\"@type\":\"ImageObject\",\"inLanguage\":\"sk-SK\",\"@id\":\"https:\/\/www.repub.sk\/#\/schema\/person\/image\/\",\"url\":\"https:\/\/secure.gravatar.com\/avatar\/9709ac4842b07080f17fe5ad7a78e511bdb7aefe999b8ce8e674a20d3a513424?s=96&d=mm&r=g\",\"contentUrl\":\"https:\/\/secure.gravatar.com\/avatar\/9709ac4842b07080f17fe5ad7a78e511bdb7aefe999b8ce8e674a20d3a513424?s=96&d=mm&r=g\",\"caption\":\"Denis Brenwasser\"},\"url\":\"https:\/\/www.repub.sk\/?author=57\"}]}<\/script>\n<!-- \/ Yoast SEO plugin. -->","yoast_head_json":{"title":"Weimarsk\u00e1 republika a pr\u00ed\u010diny jej z\u00e1niku - N\u00e1stup Hitlera k moci - RE:PUB","robots":{"index":"index","follow":"follow","max-snippet":"max-snippet:-1","max-image-preview":"max-image-preview:large","max-video-preview":"max-video-preview:-1"},"canonical":"https:\/\/www.repub.sk\/?p=1336","og_locale":"sk_SK","og_type":"article","og_title":"Weimarsk\u00e1 republika a pr\u00ed\u010diny jej z\u00e1niku - N\u00e1stup Hitlera k moci - RE:PUB","og_description":"\u00davod Nemeck\u00e9 obdobie Weimarskej republiky patrilo k\u00a0najd\u00f4le\u017eitej\u0161\u00edm etap\u00e1m modernej Eur\u00f3pskej hist\u00f3rie. Vznik republiky vyvolal zmenu v\u00a0Nemeckej spolo\u010dnosti, ktor\u00e1 bola otrasen\u00e1 1.svetovou vojnou a vy\u017eiadala si smr\u0165 pribli\u017ene 2\u00a0500 000 nemeck\u00fdch vojakov a\u00a0obyvate\u013eov, ktor\u00ed, umreli na n\u00e1sledky bojov, chor\u00f4b a hladomoru. Weimarsk\u00e1 republika bola kon\u0161truktom Versaillskej mierovej dohody, ktor\u00e1 sa zaprisahala o\u00a0rekon\u0161trukciu, spolupr\u00e1cu a\u00a0ve\u010dn\u00fd mier \u00a0v\u00a0Eur\u00f3pe. […]","og_url":"https:\/\/www.repub.sk\/?p=1336","og_site_name":"RE:PUB","article_published_time":"2025-01-31T15:37:22+00:00","article_modified_time":"2025-02-01T15:51:02+00:00","author":"Denis Brenwasser","twitter_card":"summary_large_image","twitter_misc":{"Autor":"Denis Brenwasser","Predpokladan\u00fd \u010das \u010d\u00edtania":"31 min\u00fat"},"schema":{"@context":"https:\/\/schema.org","@graph":[{"@type":"Article","@id":"https:\/\/www.repub.sk\/?p=1336#article","isPartOf":{"@id":"https:\/\/www.repub.sk\/?p=1336"},"author":{"name":"Denis Brenwasser","@id":"https:\/\/www.repub.sk\/#\/schema\/person\/d4112288562fab593da8595c64df4a2a"},"headline":"Weimarsk\u00e1 republika a pr\u00ed\u010diny jej z\u00e1niku – N\u00e1stup Hitlera k moci","datePublished":"2025-01-31T15:37:22+00:00","dateModified":"2025-02-01T15:51:02+00:00","mainEntityOfPage":{"@id":"https:\/\/www.repub.sk\/?p=1336"},"wordCount":7290,"commentCount":0,"publisher":{"@id":"https:\/\/www.repub.sk\/#organization"},"articleSection":["ANAL\u00ddZY"],"inLanguage":"sk-SK","potentialAction":[{"@type":"CommentAction","name":"Comment","target":["https:\/\/www.repub.sk\/?p=1336#respond"]}]},{"@type":"WebPage","@id":"https:\/\/www.repub.sk\/?p=1336","url":"https:\/\/www.repub.sk\/?p=1336","name":"Weimarsk\u00e1 republika a pr\u00ed\u010diny jej z\u00e1niku - N\u00e1stup Hitlera k moci - RE:PUB","isPartOf":{"@id":"https:\/\/www.repub.sk\/#website"},"datePublished":"2025-01-31T15:37:22+00:00","dateModified":"2025-02-01T15:51:02+00:00","breadcrumb":{"@id":"https:\/\/www.repub.sk\/?p=1336#breadcrumb"},"inLanguage":"sk-SK","potentialAction":[{"@type":"ReadAction","target":["https:\/\/www.repub.sk\/?p=1336"]}]},{"@type":"BreadcrumbList","@id":"https:\/\/www.repub.sk\/?p=1336#breadcrumb","itemListElement":[{"@type":"ListItem","position":1,"name":"Home","item":"https:\/\/www.repub.sk\/"},{"@type":"ListItem","position":2,"name":"Weimarsk\u00e1 republika a pr\u00ed\u010diny jej z\u00e1niku – N\u00e1stup Hitlera k moci"}]},{"@type":"WebSite","@id":"https:\/\/www.repub.sk\/#website","url":"https:\/\/www.repub.sk\/","name":"RE:PUB","description":"\u0161tudentsk\u00fd \u010dasopis","publisher":{"@id":"https:\/\/www.repub.sk\/#organization"},"potentialAction":[{"@type":"SearchAction","target":{"@type":"EntryPoint","urlTemplate":"https:\/\/www.repub.sk\/?s={search_term_string}"},"query-input":{"@type":"PropertyValueSpecification","valueRequired":true,"valueName":"search_term_string"}}],"inLanguage":"sk-SK"},{"@type":"Organization","@id":"https:\/\/www.repub.sk\/#organization","name":"RE:PUB","url":"https:\/\/www.repub.sk\/","logo":{"@type":"ImageObject","inLanguage":"sk-SK","@id":"https:\/\/www.repub.sk\/#\/schema\/logo\/image\/","url":"https:\/\/www.repub.sk\/wp-content\/uploads\/2024\/08\/repub-logo.png","contentUrl":"https:\/\/www.repub.sk\/wp-content\/uploads\/2024\/08\/repub-logo.png","width":427,"height":426,"caption":"RE:PUB"},"image":{"@id":"https:\/\/www.repub.sk\/#\/schema\/logo\/image\/"}},{"@type":"Person","@id":"https:\/\/www.repub.sk\/#\/schema\/person\/d4112288562fab593da8595c64df4a2a","name":"Denis Brenwasser","image":{"@type":"ImageObject","inLanguage":"sk-SK","@id":"https:\/\/www.repub.sk\/#\/schema\/person\/image\/","url":"https:\/\/secure.gravatar.com\/avatar\/9709ac4842b07080f17fe5ad7a78e511bdb7aefe999b8ce8e674a20d3a513424?s=96&d=mm&r=g","contentUrl":"https:\/\/secure.gravatar.com\/avatar\/9709ac4842b07080f17fe5ad7a78e511bdb7aefe999b8ce8e674a20d3a513424?s=96&d=mm&r=g","caption":"Denis Brenwasser"},"url":"https:\/\/www.repub.sk\/?author=57"}]}},"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.repub.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/1336","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.repub.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.repub.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.repub.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/57"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.repub.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=1336"}],"version-history":[{"count":2,"href":"https:\/\/www.repub.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/1336\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":1338,"href":"https:\/\/www.repub.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/1336\/revisions\/1338"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.repub.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=1336"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.repub.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcategories&post=1336"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.repub.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Ftags&post=1336"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}