Oblas\u0165 Afriky na \u00fazem\u00ed dvoch \u0161t\u00e1tov, v\u00a0s\u00fa\u010dasnosti Sud\u00e1nu a\u00a0Ju\u017en\u00e9ho Sud\u00e1nu, je jedn\u00fdm z\u00a0najmenej stabiln\u00fdch regi\u00f3nov tohto kontinentu. Rovnako ako u\u00a0v\u00e4\u010d\u0161iny s\u00fa\u010dasn\u00fdch \u0161t\u00e1tov Afriky, aj Sud\u00e1n a\u00a0Ju\u017en\u00fd Sud\u00e1n, boli kedysi kol\u00f3niami, ktor\u00e9 sa ocitli pod nadvl\u00e1dou vtedaj\u0161\u00edch svetov\u00fdch mocnost\u00ed na \u00fakor ich nedostato\u010dnej industrializ\u00e1cie, silnej kme\u0148ovej organiz\u00e1cie a\u00a0trad\u00edci\u00ed, ktor\u00e9 boli pre dan\u00e9 obyvate\u013estvo silnej\u0161ie ako ak\u00e1ko\u013evek v\u00edzia technologick\u00e9ho progresu. No po\u010diatky etnick\u00fdch a\u00a0najm\u00e4 n\u00e1bo\u017eensk\u00fdch konfliktov, m\u00f4\u017eeme na \u00fazem\u00ed Sud\u00e1nu (\u00fazemie Sud\u00e1nu e\u0161te pred rozdelen\u00edm \u2013 pre pochopenie historick\u00e9ho kontextu je potrebn\u00e9 identifikova\u0165 Sud\u00e1n e\u0161te pred rozdelen\u00edm v\u00a0roku 2011) pozorova\u0165 u\u017e v\u00a06. storo\u010d\u00ed n\u00e1\u0161ho letopo\u010dtu.[1]<\/p>\n\n\n\n
Expanz\u00edvnos\u0165 vtedaj\u0161ieho imp\u00e9ria, ak\u00fdm bola Byzantsk\u00e1 r\u00ed\u0161a<\/em>, sa okrem \u00fazemn\u00e9ho roz\u0161irovania, zameriavala aj na \u0161\u00edrenie n\u00e1bo\u017eenstva, ktor\u00e9 bolo pova\u017eovan\u00e9 za k\u013e\u00fa\u010dov\u00e9 pri formovan\u00ed byzantskej identity<\/em>, pri\u010dom i\u0161lo preva\u017ene o kres\u0165anstvo. Proces kristianiz\u00e1cie na \u00fazemiach mimo spr\u00e1vy Byzantskej r\u00ed\u0161e m\u00f4\u017eeme vn\u00edma\u0165 ako prepar\u00e1ciu na mo\u017en\u00e9 bud\u00face spravovanie tohto \u00fazemia, v\u010faka ktorej bude obyvate\u013estvo na danom \u00fazem\u00ed u\u017e vopred pripraven\u00e9, minim\u00e1lne z\u00a0n\u00e1bo\u017eenskej str\u00e1nky, prija\u0165 nadvl\u00e1du Byzantskej r\u00ed\u0161e, a\u00a0stoto\u017eni\u0165 sa s\u00a0identitou byzantsk\u00e9ho \u013eudu, resp. ch\u00e1pania byzantsk\u00e9ho \u017eivota, r\u00fdchlej\u0161ie. Kres\u0165anstvo sa teda na \u00fazem\u00ed vtedaj\u0161ieho Sud\u00e1nu za\u010dalo roz\u0161irova\u0165 v\u00a06. storo\u010d\u00ed, najm\u00e4 v\u00a0spr\u00e1vach kr\u00e1\u013eovstiev ak\u00fdmi boli Nobatia<\/em>, Mak\u00faria<\/em> a\u00a0Alodia<\/em>. Spom\u00ednan\u00e9 kr\u00e1\u013eovstv\u00e1 vynikali v\u00a0budovan\u00ed kres\u0165ansk\u00fdch chr\u00e1mov, teda kostolov, a\u00a0tvorbou kres\u0165ansk\u00e9ho umenia. Kristianiz\u00e1cia ale postupom \u010dasu upadala, najm\u00e4 v\u00a0s\u00favislosti s\u00a0islamsk\u00fdm vplyvom, ktor\u00e9ho po\u010diatok evidujeme pribli\u017ene od 7. storo\u010dia n\u00e1\u0161ho letopo\u010dtu. Islam sa do povedomia miestnych obyvate\u013eov dost\u00e1val menej strojov\u00fdm sp\u00f4sobom ako kres\u0165anstvo. Prim\u00e1rne \u0161lo o\u00a0soci\u00e1lny kontakt s\u00a0moslimami, ktor\u00ed ale ne\u0161\u00edrili islam na pr\u00edkaz z\u00a0hora. Zv\u00e4\u010d\u0161a m\u00f4\u017eeme hovori\u0165 o\u00a0obchodn\u00edkoch, ktor\u00ed mali nad\u0161tandardn\u00e9 vz\u0165ahy s miestnym sud\u00e1nskym obyvate\u013estvom a\u00a0postupom \u010dasu ich indoktrinovali do viery islamu. Zosilnenie islamsk\u00e9ho vplyvu viedlo k\u00a0dohode zvanej Baqt<\/em>, ktor\u00e1 zabezpe\u010dovala mier medzi islamsk\u00fdm Egyptom<\/em> a\u00a0kr\u00e1\u013eovstvom Mak\u00faria<\/em>, zjednodu\u0161ene teda m\u00f4\u017eeme hovori\u0165 o\u00a0mierovom pakte medzi islamom a\u00a0kres\u0165anstvom.[2]<\/p>\n\n\n\n Je potrebn\u00e9 si uvedomi\u0165, \u017ee u\u017e tento historick\u00fd a n\u00e1bo\u017eensk\u00fd profil z\u00a0geografick\u00e9ho h\u013eadiska determinuje s\u00fa\u010dasn\u00e9 rozdelenie Sud\u00e1nu na dve \u0161t\u00e1ty (islamsk\u00fd vplyv od severn\u00e9ho suseda, teda Egyptu, a\u00a0kres\u0165ansk\u00fd vplyv ukotven\u00fd v\u00a0kr\u00e1\u013eovstv\u00e1ch sud\u00e1nskeho juhu). Spom\u00ednan\u00fd mierov\u00fd pakt ale nastolil mier len do prelomu 14. a\u00a015. storo\u010dia, kedy za\u010dal islam dominova\u0165, a\u00a0postupne sa toho chopili aj vtedaj\u0161\u00ed panovn\u00edci na severe \u00fazemia. V\u00fdsledkom bol vznik novej r\u00ed\u0161e Funj<\/em>, ktor\u00e1 bola prim\u00e1rne postaven\u00e1 na islamskej viere, a\u00a0nach\u00e1dzala sa v\u00a0centr\u00e1lnej oblasti Sud\u00e1nu, teda o\u00a0krok bli\u017e\u0161ie k\u00a0islamsk\u00e9mu prevzatiu cel\u00e9ho \u00fazemia Sud\u00e1nu. R\u00ed\u0161a Funj,<\/em> v\u00a0r\u00e1mci vetiev islamu zakladala na sunnitskej viere, ktor\u00e1 st\u00e1le dominuje aj v\u00a0s\u00fa\u010dasnosti v\u00a0r\u00e1mci islamu na \u00fazem\u00ed Sud\u00e1nu (po rozdelen\u00ed). V\u00a019. storo\u010d\u00ed u\u017e m\u00f4\u017eeme hovori\u0165 o\u00a0islamiz\u00e1cii sud\u00e1nskeho juhu. Juh vtedaj\u0161ieho Sud\u00e1nu izolovali od islamsk\u00e9ho vplyvu r\u00f4zne geografick\u00e9 bari\u00e9ry, teda pr\u00edrodn\u00e9 podmienky, a\u00a0siln\u00e1 kres\u0165ansk\u00e1 trad\u00edcia zapo\u010dat\u00e1 kr\u00e1\u013eovstvami zo 6. storo\u010dia. V\u00a0rokoch 1820 a\u017e 1898 bol Egypt zv\u00e4\u010d\u0161a pod osmanskou nadvl\u00e1dou, ktor\u00e1 je \u00fazko sp\u00e4t\u00e1 s\u00a0expanz\u00edvnos\u0165ou a islamiz\u00e1ciou obyvate\u013estva (ide\u00e1lnym pr\u00edkladom je \u00fazemie balk\u00e1nu). V\u00a0t\u00fdchto rokoch za\u010dali islamiza\u010dn\u00e9 procesy smerovan\u00e9 na juh \u00fazemia Sud\u00e1nu, no svoj vrchol dosiahli v\u00a0obdob\u00ed sud\u00e1nskeho Mahdistick\u00e9ho \u0161t\u00e1tu<\/em> (1885 \u2013 1898), ktor\u00fd pod veden\u00edm panovn\u00edka Mahdiho <\/em>(Mahdi bol zn\u00e1my ako islamsk\u00fd revolucion\u00e1r, ktor\u00fd burcoval \u013eud do vedenia sv\u00e4tej vojny s\u00a0in\u00fdmi n\u00e1bo\u017eenstvami) za\u010dal eliminova\u0165 v\u0161etk\u00fdch \u201eneveriacich\u201c<\/em> (teda vyzn\u00e1vaj\u00facich in\u00e9 n\u00e1bo\u017eenstvo ako islam) obyvate\u013eov jeho \u0161t\u00e1tu, no ani za jeho vl\u00e1dy sa nepodarilo odstr\u00e1ni\u0165 kres\u0165anstvo z\u00a0\u00fazemia juhu.[3]<\/p>\n\n\n\n Kres\u0165ania \u017eij\u00faci v\u00a0Sud\u00e1ne poc\u00edtili nesk\u00f4r upokojenie paradoxne (paradox je evidentn\u00fd vo veci auton\u00f3mie juhu ako kres\u0165anskej ba\u0161ty) po\u010das obdobia koloniz\u00e1cie Ve\u013ekou Brit\u00e1niou. Toto obdobie je zn\u00e1me podporovan\u00edm kres\u0165anstva, no to je z\u00a0poh\u013eadu islamsk\u00e9ho Sud\u00e1nu zase obdobie nap\u00e4tia, ke\u010f\u017ee islamsk\u00e1 viera sa b\u00e1la mo\u017en\u00e9ho posilnenia kres\u0165anstva z\u00a0juhu. Toto upokojenie ale skon\u010dilo v\u00a0roku 1956, kedy Sud\u00e1n z\u00edskal nez\u00e1vislos\u0165 a\u00a0geograficky existoval ako sme ho poznali do roku 2011, a\u00a0z\u00a0dlhodob\u00e9ho h\u013eadiska v\u0161etky popredn\u00e9 hlavy \u0161t\u00e1tu, boli sk\u00f4r naklonen\u00e9 islamiz\u00e1cii Sud\u00e1nu, ako udr\u017eiavaniu n\u00e1bo\u017eenskej a\u00a0etnickej stability medzi severom a\u00a0juhom.[4]<\/p>\n\n\n\n V\u0161etky tieto doposia\u013e spomenut\u00e9 historick\u00e9 faktory prispeli k\u00a0eskal\u00e1cii nap\u00e4tia v\u00a0post koloni\u00e1lnej \u00e9re nez\u00e1visl\u00e9ho Sud\u00e1nu a\u00a0\u017eiadne snahy o\u00a0stabilitu neuspeli. Vyvrcholen\u00edm boja severu proti juhu, teda boja arabov vyzn\u00e1vaj\u00facich islam s\u00a0tradi\u010dnej\u0161\u00edmi africk\u00fdmi etnikami vyzn\u00e1vaj\u00facimi preva\u017ene kres\u0165anstvo, boli dokopy dve ob\u010dianske vojny. Podstatou t\u00fdchto ob\u010dianskych vojen boli najm\u00e4 snahy juhu z\u00edska\u0165 auton\u00f3miu, no v\u017edy to z\u00e1viselo na tom ako radik\u00e1lne islamsk\u00e9 je vedenie \u0161t\u00e1tu. Prakticky cel\u00fa druh\u00fa polovicu 20. storo\u010dia a\u017e po rozdelenie v\u00a0roku 2011, striedali obdobia auton\u00f3mie juhu, s\u00a0obdobiami centralizovanej vl\u00e1dy severu, teda situ\u00e1cia bola v\u017edy zrkadlom vedenia \u0161t\u00e1tu, no nikdy sa nezaobi\u0161la bez n\u00e1siln\u00fdch rie\u0161en\u00ed. Vyvrcholen\u00edm bol tzv. \u201eComprehensive Peace Agreement\u201c<\/em>, ktor\u00fd bol oboma stranami schv\u00e1len\u00fd v\u00a0roku 2005. T\u00e1to dohoda ukon\u010dila druh\u00fa ob\u010diansku vojnu, zabezpe\u010dila mier, a\u00a0poskytla juhu siln\u00fa mieru auton\u00f3mie, v\u010faka ktorej si ob\u010dania mohli zvyka\u0165 na formovanie svojho politick\u00e9ho syst\u00e9mu, ke\u010f\u017ee s\u00fa\u010das\u0165ou dohody bolo aj uznesenie o\u00a0konan\u00ed referenda t\u00fdkaj\u00face sa \u00a0rozdelenia Sud\u00e1nu, pl\u00e1novan\u00e9 na rok 2011. Referendum v\u00a0roku 2011 sa konalo pod drobnoh\u013eadom medzin\u00e1rodn\u00fdch pozorovate\u013eov (s\u00fa\u010das\u0165 dohody z\u00a0roku 2005). \u00da\u010das\u0165 bola vysok\u00e1, ke\u010f\u017ee hlasovalo okolo 97% opr\u00e1vnen\u00fdch voli\u010dov, ktor\u00ed zahlasovali za rozdelenie Sud\u00e1nu pomerom 98,8% za, ku 1,2% proti rozdeleniu (platn\u00fdch hlasov). 9.7.2011 bola teda vyhl\u00e1sen\u00e1 nez\u00e1vislos\u0165 Ju\u017en\u00e9ho Sud\u00e1nu, \u010d\u00edm sa stal najmlad\u0161\u00edm \u0161t\u00e1tom sveta, a\u00a0medzi \u0161t\u00e1tmi, ktor\u00e9 uznali existenciu Ju\u017en\u00e9ho Sud\u00e1nu patr\u00ed aj samotn\u00fd Sud\u00e1n, \u010do je zauj\u00edmav\u00fdm faktorom, ke\u010f\u017ee podobn\u00fdm procesom si pre\u0161lo aj Kosovo, a\u00a0Srbsko jeho existenciu neuznalo.[5]<\/p>\n\n\n\n Napriek oslav\u00e1m o\u00a0vzniku nov\u00e9ho \u0161t\u00e1tu si obyvatelia uvedomili, ak\u00fdm sp\u00f4sobom bol ekonomicky vz\u00e1jomne z\u00e1visl\u00fd sever a\u00a0juh Sud\u00e1nu. Na \u00fazem\u00ed Ju\u017en\u00e9ho Sud\u00e1nu sa nach\u00e1dza preva\u017ene 75% ropn\u00fdch z\u00e1sob (z obdobia pred rozdelen\u00edm), no v\u0161etky ropovody, infra\u0161trukt\u00faru, pr\u00edstavy, centr\u00e1 transportu ropy, zostali na \u00fazem\u00ed Sud\u00e1nu. Viackr\u00e1t od rozdelenia Sud\u00e1nu bola zastaven\u00e1 produkcia ropy, \u010do je vzh\u013eadom na fakt, \u017ee produkcia ropy predstavuje prim\u00e1rne zdroje bohatstva Sud\u00e1nu, a\u00a0Ju\u017en\u00e9ho Sud\u00e1nu, katastrof\u00e1lnym ekonomick\u00fdm z\u00e1verom a\u00a0zdrojom v\u00fdrazn\u00e9ho ochudobnenia, ktor\u00e9 postihlo takmer ka\u017ed\u00e9ho.[6]<\/p>\n\n\n\n Ke\u010f\u017ee sa v\u00a0Ju\u017enom Sud\u00e1ne nach\u00e1dza pribli\u017ene 64 etnick\u00fdch skup\u00edn, ihne\u010f po rozdelen\u00ed si niektor\u00e9 etnik\u00e1 uvedomili, \u017ee na novom \u00fazemnom rozdelen\u00ed maj\u00fa potenci\u00e1l v\u00e4\u010d\u0161ieho vplyvu ako za obdobia jedn\u00e9ho \u0161t\u00e1tu, a\u00a0svojej \u0161ance sa chopili. Medzi najv\u00e4\u010d\u0161ie etnik\u00e1 patria obyvatelia Dinka<\/em>, a\u00a0obyvatelia Nuer<\/em>, ktor\u00ed sa zapr\u00ed\u010dinili o\u00a0po\u010datie novej ob\u010dianskej vojny, ktor\u00e1 vypukla v\u00a0Ju\u017enom Sud\u00e1ne v\u00a0roku 2013 a\u00a0trvala 5 rokov. Pr\u00edslu\u0161n\u00edci etnika Dinka<\/em> boli na strane prv\u00e9ho prezidenta Ju\u017en\u00e9ho Sud\u00e1nu, Salvu Kiira<\/em> (din\u010dan), a\u00a0obyvatelia Nuer<\/em> na druh\u00fa stranu podporovali jeho viceprezidenta Rieka Macharu<\/em> (nuer\u010dan), v\u00a0snahe uchopi\u0165 moc.[7]<\/p>\n\n\n\n Rovnak\u00e9 dopady na ekonomiku a\u00a0stabilitu ako v\u00a0Ju\u017enom Sud\u00e1ne s\u00fa aj v\u00a0Sud\u00e1ne. V\u00a0s\u00fa\u010dasnosti sa Sud\u00e1n nach\u00e1dza v\u00a0stave ob\u010dianskej vojny, do ktorej s\u00fa zapojen\u00e9 r\u00f4zne sily, a\u00a0z\u00a0ktor\u00e9ho prvotn\u00e9ho lok\u00e1lneho etnick\u00e9ho vyvra\u017e\u010fovania na \u00fazem\u00ed Darfuru<\/em> (juhoz\u00e1pad Sud\u00e1nu), ktor\u00e9 je preva\u017ene ob\u00fdvan\u00e9 Masalitsk\u00fdm<\/em> etnikom, pri\u010dom pr\u00ed\u010diny vyvra\u017e\u010fovania tohto etnika nie s\u00fa zn\u00e1me a\u00a0pretrv\u00e1vaj\u00fa vy\u0161e 10 rokov, sa stala dlhotrvaj\u00faca ob\u010dianska vojna, ktorej d\u00f4sledkom je takmer absol\u00fatna devalv\u00e1cia \u0161tandardn\u00fdch politick\u00fdch in\u0161tit\u00facii.[8]<\/p>\n\n\n\n Rozdelenie Sud\u00e1nu teda neprinieslo stabilitu, poriadok, v\u00edziu do bud\u00facnosti, ale preh\u013abenie prvotn\u00e9ho etnicko-n\u00e1bo\u017eensk\u00e9ho konfliktu, v e\u0161te v\u00e4\u010d\u0161ej miere a razancii. Ju\u017en\u00fd Sud\u00e1n za\u017e\u00edva jednu z najhor\u0161\u00edch humanit\u00e1rnych kr\u00edz v hist\u00f3rii \u013eudstva, v kombin\u00e1cii s nestabiln\u00fdm etnick\u00fdm rozpolo\u017een\u00edm, a Sud\u00e1n sa stal v\u010faka ob\u010dianskej vojne konfliktom dvoch str\u00e1n, ktor\u00e9 maj\u00fa vo zvyklosti radik\u00e1lne rie\u0161enia a v\u010faka, ktor\u00fdm sa obyvate\u013estvo v Sud\u00e1ne polarizuje, pri\u010dom je evidentn\u00e9 aj geopolitick\u00e9 nastavenie t\u00fdchto dvoch str\u00e1n, akoby za obdobia studenej vojny (jedna strana nakupuje zbrane prim\u00e1rne od Ruskej Feder\u00e1cie a im naklonen\u00fdch \u0161t\u00e1tov, a druh\u00e1 od Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1tov a spojencov). \u010co maj\u00fa obe situ\u00e1cie spolo\u010dn\u00e9 je, \u017ee rie\u0161enie je v nedoh\u013eadne. Ekonomick\u00e1 z\u00e1vislos\u0165 na rope sp\u00f4sobuje, \u017ee Ju\u017en\u00fd Sud\u00e1n nem\u00e1 in\u00fa mo\u017enos\u0165 ako rokova\u0165 so Sud\u00e1nom o spolupr\u00e1ci, no nevie zabezpe\u010di\u0165 stabilitu v\u00fdvozu ropy v\u010faka nest\u00e1lej vl\u00e1de, nefunguj\u00facemu stran\u00edckemu syst\u00e9mu a \u0161iroko diverzifikovan\u00e9mu etnick\u00e9mu profilu, no na druh\u00fa stranu, moment\u00e1lne je v Sud\u00e1ne prakticky vojensk\u00fd re\u017eim a v\u00edzia obchodn\u00e9ho rokovania je naru\u0161en\u00e1 v\u010faka tomu, \u017ee v skutku nem\u00e1 Ju\u017en\u00fd Sud\u00e1n s k\u00fdm rokova\u0165 (je \u0165a\u017ek\u00e9 ur\u010di\u0165, kto m\u00e1 v Sud\u00e1ne re\u00e1lnu moc), neh\u013eadiac na fakt, \u017ee v Sud\u00e1ne moment\u00e1lne vl\u00e1dne ten, kto m\u00e1 viacej arzen\u00e1lu, a \u013eudovo povedan\u00e9, v ruk\u00e1ch v\u00e4\u010d\u0161\u00ed kaliber.<\/p>\n\n\n\n \u00dazemie Sud\u00e1nu ilustruje, ak\u00fa siln\u00fa \u00falohu dok\u00e1\u017eu hra\u0165 etnik\u00e1, priamo napojen\u00e9 na n\u00e1bo\u017eenstvo, v\u00a0ot\u00e1zke uchopenia politickej moci, a\u00a0\u010di je v\u00f4bec mo\u017en\u00e9 etnick\u00fd konflikt z\u00a0dlhodob\u00e9ho h\u013eadiska vyrie\u0161i\u0165, alebo sa uspokoji\u0165 s\u00a0h\u013eadan\u00edm kompromisu, ktor\u00fd v\u00fdsledne, v\u00a0pr\u00edpade Sud\u00e1nu, a\u00a0ako je v\u00a0tejto pr\u00e1ci historicky dok\u00e1zan\u00e9 a\u00a0analyzovan\u00e9, prinies\u0165 kr\u00e1tkodob\u00e9 rie\u0161enie, striedaj\u00face sa s\u00a0n\u00e1sledn\u00fdm vypuknut\u00edm konfliktu a\u00a0destabiliz\u00e1ciou politick\u00e9ho syst\u00e9mu.<\/p>\n\n\n\n Zdroje:<\/strong><\/p>\n\n\n\n [1] MALWAL Bona. Sudan and South Sudan: From One to Two, 2015.<\/p>\n\n\n\n [2] MALWAL Bona. Sudan and South Sudan: From One to Two, 2015.<\/p>\n\n\n\n Byzantine Religion: A Pillar of the Byzantine Empire [online]. Byzantine Empire [cit. 30.11.2024]. Dostupn\u00e9 z: https:\/\/byzantineempire.org\/byzantine-religion-a-pillar-of-the-byzantine-empire\/<\/p>\n\n\n\n [3] MALWAL Bona. Sudan and South Sudan: From One to Two, 2015.<\/p>\n\n\n\n \u00a0 The Mahdiyyah of Sudan [online]. Encyclopedia Brittanica, 2024 [cit. 30.11.2024]. Dostupn\u00e9 z: https:\/\/www.britannica.com\/place\/Sudan\/The-Mahdiyyah<\/p>\n\n\n\n [4] MALWAL Bona. Sudan and South Sudan: From One to Two, 2015.<\/p>\n\n\n\n [5] S. NATSIOS Andrew. Sudan, South Sudan, and Darfur: What Everyone needs to know, 2012.<\/p>\n\n\n\n [6]<\/a> The World Bank In South Sudan [online]. World Bank Group, 2024 [cit. 30.11.2024]. Dostupn\u00e9 z: https:\/\/www.worldbank.org\/en\/country\/southsudan\/overview<\/p>\n\n\n\n
\n\n\n\n