Demokracie, je v\u00fdsledok predpokladu, \u017ee \u013eudstvo v z\u00e1ujme vz\u00e1jomnej snahy o naplnenie spolo\u010dn\u00e9ho z\u00e1meru d\u00f4jde k spolo\u010dn\u00e9mu z\u00e1veru. Na rozhodnut\u00ed sa bude podie\u013ea\u0165, tvori\u0165 ho, diskutova\u0165 a n\u00e1sledne po prijat\u00ed dodr\u017eova\u0165. Ide\u00e1lne, realita je neru\u0161en\u00fdm odrazom teoretickej hladiny. Ale nie je. Spolo\u010dne s \u010ditate\u013eom sa pozrieme na anal\u00fdzu diela od Roberta A. Dahla, Demokracia a jej kritici.<\/p>\n\n\n\n
Dahl vo svojej knihe predstavuje komplexn\u00fa argumenta\u010dn\u00fa l\u00edniu, ktor\u00e1 za\u010d\u00edna argument\u00e1ciou pri nedemokratick\u00fdch pr\u00edstupoch cez mor\u00e1lne predpoklady demokracie k defin\u00edci\u00e1m a vymedzeniam demokracie samotnej, ako aj jej najv\u00e4\u010d\u0161\u00edch probl\u00e9mov. Dahl poukazuje na to, \u017ee demokracia ako proces pozost\u00e1va z kolekt\u00edvneho rozhodnutia spolo\u010dnosti, ktor\u00fd vieme pova\u017eova\u0165 za ide\u00e1lny resp. najlep\u0161\u00ed model politick\u00e9ho rozhodovania. Av\u0161ak, Dahl poukazuje na to, \u017ee aj tento ide\u00e1lny proces sa od reality zna\u010dne l\u00ed\u0161i a naz\u00fdva to polyarchia.<\/p>\n\n\n\n
Krit\u00e9riami pod\u013ea Dahla pre \u00faspe\u0161n\u00fd proces rozhodovanie je \u00fa\u010dinn\u00e1 particip\u00e1cia, volebn\u00e1 rovnos\u0165, porozumenie pou\u010deniu (ka\u017ed\u00fd \u010dlen je pou\u010den\u00fd o alternat\u00edvach \u010fal\u0161ieho postupu), kontrola nad nastolen\u00fdmi t\u00e9mami (agendami) k prejedaniu a zapojenie v\u0161etk\u00fdch dospel\u00fdch . Po splnen\u00ed t\u00fdchto krit\u00e9ri\u00ed pod\u013ea Dahla si v\u0161etci \u010dlenovia, ktor\u00ed sa podie\u013eaj\u00fa na rozhodnut\u00ed m\u00f4\u017eu by\u0165 s\u00fa\u010das\u0165ou smerovania spolo\u010dnosti. Dahlov\u00e1 argument\u00e1cia \u00faspe\u0161nosti demokratick\u00e9ho rozhodovacieho procesu je zalo\u017een\u00e1 mor\u00e1lnom \u00fasudku, \u017ee ka\u017ed\u00fd sp\u00f4sobil\u00ed \u010dlovek sa podie\u013ea na vl\u00e1dnut\u00ed, ur\u010dovan\u00ed smerovania spolo\u010denstva. Mohli by sme argumentova\u0165, \u017ee nie\u010do ako mor\u00e1lne \u00fasudky nemaj\u00fa vo vedeck\u00fdch te\u00f3ri\u00e1ch miesto, aj ke\u010f Dahl hovor\u00ed, \u017ee veci, odborn\u00edci by mali by\u0165 vhodnej\u0161\u00ed k rozhodovaniu ne\u017e be\u017en\u00fd priemern\u00fd \u010dlovek, aj politick\u00e9 rozhodovanie nem\u00e1 len racion\u00e1lnu str\u00e1nku. Akademicky vzdelan\u00fd \u010dlovek sa stretol s diskusiou, kde museli polemizova\u0165, prij\u00edma\u0165 cudzie n\u00e1zory, \u010do ho predur\u010duje by\u0165 mor\u00e1lne sp\u00f4sobilej\u0161\u00edm k rozhodovaniu. Priznanie v\u00e4\u010d\u0161ej sp\u00f4sobilosti odborn\u00edkom nemus\u00ed znamena\u0165 automaticky predpoklad v nerovnosti ob\u010danov v rozhodovacom procese. Dichot\u00f3miu nedostatku sp\u00f4sobilosti a pr\u00e1va na rovn\u00fa \u00fa\u010das\u0165 na volebnom procese sa Dahl sna\u017e\u00ed prepoji\u0165 ak\u00fdmsi vzdelanej\u0161\u00edm, menej po\u010detn\u00fdm \u201emini \u013eudom\u201c, ktor\u00fd bude na miesto \u201eve\u013ek\u00e9ho \u013eudu\u201c kontrolova\u0165 politikov a \u00faradn\u00edkov. Treba sa v\u0161ak p\u00fdta\u0165, \u010do in\u00e9 je tento \u201emini \u013eud\u201c ako skupina poru\u010dn\u00edkov?[1]<\/p>\n\n\n\n
Dahl vych\u00e1dza z ur\u010ditej skupiny pozit\u00edvnych hodn\u00f4t, ktor\u00e9 by mali legitimova\u0165 demokratick\u00e9 zriadenie. Na prv\u00e9 miesto je stavia slobodu a mor\u00e1lnu auton\u00f3miu jednotlivca, na<\/p>\n\n\n\n
druh\u00e9 miesto stavia mo\u017enosti jeho rozvoja a na tretie miesto mo\u017enos\u0165 chr\u00e1ni\u0165 a presadzova\u0165 v kolekt\u00edve svoje z\u00e1ujmy, za predpokladu, \u017ee s\u00fa jeho z\u00e1ujmy presadzovan\u00e9 rovnakou mierou. Jednotlivca nemusia re\u00e1lne zauj\u00edma\u0165 z\u00e1ujmy ostatn\u00fdch, k\u00fdm nie s\u00fa presadzovan\u00e9 z\u00e1ujmy jemu vlastn\u00e9. Politick\u00fa rovnos\u0165 vieme zaisti\u0165 jedine ak predpoklad\u00e1me \u017ee spom\u00ednan\u00e9 hodnoty s\u00fa naozaj \u017eiad\u00face naprie\u010d spolo\u010dnos\u0165ou. Dahl poukazuje na nemo\u017en\u00fa existenciu rovnosti v z\u00edskavan\u00ed poznatkov a spracov\u00e1van\u00ed inform\u00e1cii, \u010do vypl\u00fdva prirodzen\u00fdch dispozi\u010dn\u00fdch odli\u0161nost\u00ed jednotlivca. Av\u0161ak, rovnos\u0165 ekonomick\u00fdch zdrojov je ne\u017eiadan\u00e1 a nespravodliv\u00e1, ke\u010f\u017ee rozdielne \u00fasilie nevyhnutie vedie k rozdielnym v\u00fdsledkom a miere \u00faspechu. Jedn\u00fdm zo z\u00e1kladn\u00fdch pilierov demokracie je individu\u00e1lny rozvoj. Ak by sme t\u00fato z\u00e1sadu ignorovali tohto pilieru by sme a vzdali. Dahl tvrd\u00ed, \u017ee rovnos\u0165 v\u00fdsledkov bez oh\u013eadu na z\u00e1sluhy toti\u017e prirodzene domotivuje.[2]<\/p>\n\n\n\n
Ekonomick\u00e1 rovnos\u0165 m\u00f4\u017ee vies\u0165 k zjednoteniu z\u00e1ujmov a potrieb, \u010do obmedzuje rozmanitos\u0165, \u010do je nevyhnutn\u00fdm predpokladom v\u00fdvoja. Dahlova predstava ide\u00e1lnej demokratickej spolo\u010dnosti by predstavuje unifikovanej mase priemernosti, absencie inov\u00e1ci\u00ed a relat\u00edvne rovnak\u00e9ho stup\u0148a nevedomosti. Ekonomick\u00e1 rovnos\u0165 si navy\u0161e vy\u017eaduje regulat\u00edvne z\u00e1sahy \u0161t\u00e1tu do vlastn\u00edctva a pr\u00edjmov, \u010d\u00edm doch\u00e1dza k naru\u0161eniu prirodzenej distrib\u00facie ekonomick\u00fdch statkov. Tak\u00e9to z\u00e1sahy m\u00f4\u017eeme nazva\u0165 ako obmedzenie ekonomickej slobody a pr\u00e1va na vlastn\u00edctvo, ktor\u00e9 patria medzi z\u00e1kladn\u00e9 s\u00fa\u010dasti slobody ako takej.<\/p>\n\n\n\n
Dahl vo svojej snahe dosiahnu\u0165 slobodu a rozvoj navrhuje od\u0148atie v\u00fdznamnej \u010dasti individu\u00e1lnej slobody a mo\u017enost\u00ed rozvoja, aby zabezpe\u010dil rovnos\u0165, ktor\u00fa pova\u017euje za podmienku t\u00fdchto cie\u013eov. Sloboda v demokracii znamen\u00e1 kolekt\u00edvne sebaur\u010denie. Tak\u00e9to ch\u00e1panie slobody v\u0161ak zjavne odporuje princ\u00edpu individu\u00e1lnej auton\u00f3mie, ktor\u00e1 je obmedzen\u00e1 kolekt\u00edvnym rozhodovan\u00edm na z\u00e1klade princ\u00edpu v\u00e4\u010d\u0161iny. Dahl prehliada, \u017ee posilnenie troch ide\u00e1lov demokracie je mo\u017en\u00e9 aj bez naru\u0161enia auton\u00f3mnej s\u00fakromnej sf\u00e9ry a bez vytv\u00e1rania rovnosti politick\u00fdch zdrojov. Modern\u00e9 polyarchie u\u017e dnes poskytuj\u00fa v\u0161etk\u00fdm rovnak\u00fa mieru slobody prostredn\u00edctvom \u00fastavnej, z\u00e1konnej a s\u00fadnej ochrany \u013eudsk\u00fdch pr\u00e1v. Pokia\u013e ide o \u00fadajn\u00e9 dilema medzi rovnos\u0165ou z\u00e1ujmov a princ\u00edpom majority, aj ke\u010f v\u00e4\u010d\u0161inov\u00fd princ\u00edp \u010dasto nezaru\u010duje dosiahnutie spolo\u010dn\u00e9ho blaha, je nevyhnutn\u00e9 usilova\u0165 o jeho zdokonalenie. Zaveden\u00edm preferen\u010dn\u00e9ho hodnotenia alternat\u00edv pri hlasovan\u00ed, kde by ob\u010dania ur\u010dovali svoje pozit\u00edvne, neutr\u00e1lne a negat\u00edvne preferencie, by sa v\u00fdsledky mohli pribl\u00ed\u017ei\u0165 k optim\u00e1lnemu v\u00fdsledku spolo\u010densk\u00e9mu optimu. Tak\u00fdto syst\u00e9m by uprednostnil maxim\u00e1lny celkov\u00fd<\/p>\n\n\n\n
spolo\u010densk\u00fd \u00fa\u017eitok a z\u00e1rove\u0148 by vych\u00e1dzal z predpokladu, \u017ee spolo\u010densk\u00fd \u00fa\u017eitok je s\u00fahrnom individu\u00e1lnych \u00fa\u017eitkov jednotlivcov.[3]<\/p>\n\n\n\n
Demokracia ako ide\u00e1ly proces kolekt\u00edvneho rozhodovania m\u00e1 svoje limity a v\u00fdzvy v re\u00e1lnom preveden\u00ed. Dahlovo po\u0148atie polyarchie ukazuje, \u017ee dokonal\u00e1 rovnos\u0165 ako \u00fapln\u00e1 dokonal\u00e1 particip\u00e1cia neexistuj\u00fa. Demokratick\u00e9 syst\u00e9my poskytuj\u00fa rovnak\u00e9 \u0161ance na slobodu, osobn\u00fd rozvoj a ochranu z\u00e1ujmov bez potreby z\u00e1sadn\u00fdch z\u00e1sahov do auton\u00f3mie jednotlivca a jeho pr\u00e1v. Snaha o ekonomick\u00fa rovnos\u0165 predstavuje riziko, kedy spolo\u010dnos\u0165 zjednocuje a str\u00e1ca rozmanitos\u0165, ktor\u00e1 je k\u013e\u00fa\u010dov\u00e1 pre v\u00fdvoj a inov\u00e1cie. Hlavnou v\u00fdzvou ost\u00e1va zdokonalenie v\u00e4\u010d\u0161inov\u00e9ho princ\u00edpu, ktor\u00fd by smeroval k maximaliz\u00e1cii spolo\u010densk\u00e9ho \u00fa\u017eitku bez ohrozenia demokratick\u00fdch hodn\u00f4t. Demokracia nesmie strati\u0165 svoj cie\u013e \u2013 vyva\u017eova\u0165 a garantova\u0165 individu\u00e1lnu slobodu, spolo\u010densk\u00fd pokrok a mo\u017enos\u0165 sa kolekt\u00edvne podie\u013ea\u0165 na rozhodovan\u00ed.<\/p>\n\n\n\n
Zdroje: <\/strong><\/p>\n\n\n\n [1] DAHL, R. A.: demokracia a jej kritici. Praha: Victoria Publishing, 1995. str. 51<\/p>\n\n\n\n [2] DAHL, R. A.: demokracia a jej kritici. Praha: Victoria Publishing, 1995. str. 56<\/p>\n\n\n\n [3] DAHL, R. A.: demokracia a jej kritici. Praha: Victoria Publishing, 1995. str. 71<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":" Demokracie, je v\u00fdsledok predpokladu, \u017ee \u013eudstvo v z\u00e1ujme vz\u00e1jomnej snahy o naplnenie spolo\u010dn\u00e9ho z\u00e1meru d\u00f4jde k spolo\u010dn\u00e9mu z\u00e1veru. Na rozhodnut\u00ed sa bude podie\u013ea\u0165, tvori\u0165 ho, diskutova\u0165 a n\u00e1sledne po prijat\u00ed dodr\u017eova\u0165. Ide\u00e1lne, realita je neru\u0161en\u00fdm odrazom teoretickej hladiny. Ale nie je. Spolo\u010dne s \u010ditate\u013eom sa pozrieme na anal\u00fdzu diela od Roberta A. Dahla, Demokracia a […]<\/p>\n","protected":false},"author":4,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_monsterinsights_skip_tracking":false,"_monsterinsights_sitenote_active":false,"_monsterinsights_sitenote_note":"","_monsterinsights_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[11],"tags":[],"class_list":["post-1320","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-eseje"],"yoast_head":"\n