Joseph A. Schumpeter<\/em>, ktor\u00fd sa narodil v roku 1883 a zomrel v roku 1950, bol jedn\u00fdm z modern\u00fdch demokratick\u00fdch teoretikov, nap\u00edsal dielo Kapitalizmus, Socializmus a Demokracia<\/em>, ktor\u00e9 sa stalo najzn\u00e1mej\u0161\u00edm z jeho tvorby.[1]<\/p>\n\n\n\n Schumpetra<\/em> pova\u017eujeme za zakladate\u013ea pr\u00fadu demokratick\u00e9ho revizionizmu \u010di elit\u00e1rstvom, sna\u017eil sa prepoji\u0165 elit\u00e1rstvo s demokraciou.[2] Je spojenie el\u00edt a demokracie mo\u017en\u00e9 v s\u00fa\u010dasnom kontexte? Nevylu\u010duje sa elit\u00e1rstvo s demokraciou? Princ\u00edpom skuto\u010dnej demokracie, ktor\u00e1 zast\u00e1va pr\u00e1va v\u0161etk\u00fdch ob\u010danov a nielen ich v republike by mal by\u0165 princ\u00edp rovnosti. Princ\u00edp rovnosti sa s elit\u00e1rstvom vz\u00e1jomne vylu\u010duj\u00fa, aj ke\u010f by demokracia pre\u017eila elit\u00e1rstvo, \u0165a\u017eko m\u00f4\u017eeme hovori\u0165 o vl\u00e1de \u013eudu = vo v\u00fdzname vl\u00e1da v\u0161etk\u00fdch ale naopak hovor\u00edme o vl\u00e1de el\u00edt.<\/p>\n\n\n\n Schumpeter<\/em> bol pri v\u00fdskume ovplyvnen\u00fd nieko\u013ek\u00fdmi svojimi funkciami \u010di profesiami, ktor\u00e9 zast\u00e1val ako napr\u00edklad minister financi\u00ed, mal priamy kontakt s elitami, a tu sa v \u0148om mohla vzbudi\u0165 t\u00fa\u017eba po sk\u00faman\u00ed el\u00edt a vz\u00e1jomnej kooper\u00e1cii el\u00edt a demokracie rovnako tak sk\u00famal kapitalizmus a socializmus, ktor\u00fd ho oslovil e\u0161te vo v\u00e4\u010d\u0161ej miere. Vo svojom diele, ktor\u00e9 nap\u00edsal spom\u00edna ve\u013ek\u00e9 firmy byrokratov, ktor\u00e9 nahradili mal\u00e9 podniky.[3] Tu si m\u00f4\u017eeme v\u0161imn\u00fa\u0165 existenciu el\u00edt v oboch pr\u00edpadoch, \u010do potvrdzuje nahradenie ved\u00faceho postavenia v obchodnom priemysle, kde boli podniky nahraden\u00e9 inou elitou, v skuto\u010dnej demokracii s dodr\u017ean\u00edm demokratick\u00fdch princ\u00edpov by do\u0161lo k odstr\u00e1neniu byrokratick\u00fdch podnikov a nie k nahradeniu \u201eopa\u010dnou stranou\u201c<\/em> – mal\u00fdmi podnikmi.<\/p>\n\n\n\n \u010eal\u0161ou rovinou v\u00fdskumu Schumpetra<\/em> bolo uspokojovanie potrieb v kapitalizme, \u010do ve\u013emi \u00fazko s\u00favis\u00ed s elit\u00e1rstvom.[4] Ka\u017ed\u00fd jednotlivec m\u00e1 in\u00e9 potreby av\u0161ak v pr\u00edpade nerovnosti vo vlastnen\u00ed jednotliv\u00fdch podnikov \u010di in\u00fdch \u0161trukt\u00far sa objavuje riziko nedostato\u010dnosti uspokojenia vlastn\u00fdch potrieb \u010do vytv\u00e1ra badate\u013en\u00e9 rozdiely v spolo\u010dnosti a op\u00e4\u0165 sa vytv\u00e1ra priestor pre existenciu el\u00edt, to s\u00fa ob\u010dania, ktor\u00ed bud\u00fa ma\u0165 v\u017edy potrebu roz\u0161irova\u0165 svoje v\u00fdrobn\u00e9 faktory \u010di majetok a t\u00fdm sa vz\u010fa\u013euj\u00fa uspokojeniu potrieb v pomere k ob\u010danom, ktor\u00ed nemaj\u00fa tieto amb\u00edcie.<\/p>\n\n\n\n Okrem kapitalizmu rozoberal do h\u013abky aj funk\u010dnos\u0165 socializmus, ktor\u00fd ch\u00e1pal ako syst\u00e9m, v ktorom prostriedky a samotn\u00e1 produkcia \u0161t\u00e1tu je pod doh\u013eadom centr\u00e1lnej moci. Socializmus vo svojom pon\u00edman\u00ed neozna\u010duje za \u00faplne beztriedny syst\u00e9m s rovnak\u00fdmi podmienkami pre v\u0161etk\u00fdch.[5] M\u00f4\u017eeme uva\u017eova\u0165 o tom \u010di by sa tak\u00fdto socializmus raz mohol sta\u0165 beztriednym a teda \u201ebez-elitov\u00fdm\u201c. <\/em>Existencia socializmu je podmienen\u00e1 existenciou \u0161t\u00e1tnej zlo\u017eky, centr\u00e1lnej moci, ktor\u00e1 zabezpe\u010duje rovnos\u0165 podmienok pre v\u0161etk\u00fdch bez rozdielov. Ale u\u017e existencia samotnej centr\u00e1lnej moci, \u010di akejko\u013evek inej kontrolnej zlo\u017eky u\u017e je ch\u00e1pan\u00e1 ist\u00fdm sp\u00f4sobom ako elita, ktor\u00e1 m\u00e1 moc alebo m\u00e1 kontroln\u00fa funkciu a podobne, zatia\u013e \u010do rovnak\u00fa funkciu nem\u00e1 \u013eud. Zost\u00e1va ot\u00e1zkou \u010di existuje funk\u010dn\u00fd syst\u00e9m v ktorom by sme sa vyhli existencii el\u00edt.<\/p>\n\n\n\n Podobne ako socializmus tak aj demokraciu Schumpeter<\/em> kritizoval. Nes\u00fahlas\u00ed s filozofiou J.J. Rousseaua <\/em>a in\u00fdch, ktor\u00ed vytvorili ideu spolo\u010dn\u00e9ho blaha, ktor\u00e9ho sa mus\u00edme do\u017eadova\u0165, aby sme ho vytvorili pre v\u0161etk\u00fdch. Spochybnil v\u00e4\u010d\u0161inu \u0161tandardn\u00fdch te\u00f3ri\u00ed demokracie a medzi nimi aj vn\u00edmanie v\u00f4le \u013eudu \u010di racionality \u013eudu. Prim\u00e1rnym d\u00f4vodom pre\u010do zavrhol spom\u00ednan\u00e9 klasick\u00e9 te\u00f3rie bola existencia verejn\u00e9ho spolo\u010dn\u00e9ho blaha. Pod\u013ea Schumpetra<\/em> ni\u010d tak\u00e9 neexistuje, ka\u017ed\u00fd ob\u010dan a vo v\u0161eobecnosti ka\u017ed\u00fd \u010dlovek je jedine\u010dn\u00fd, m\u00e1 in\u00e9 potreby a predstavy, nem\u00f4\u017eeme hovori\u0165 o spolo\u010dnom blahu.[6] Ak by sme hlb\u0161ie rozobrali spolo\u010dn\u00e9ho blaho, ktor\u00e9 by malo pre n\u00e1s predstavova\u0165 ak\u00fasi ideu, ktorej sa chceme pribl\u00ed\u017ei\u0165, u\u017e to je jedna idea, t\u00e1to idea nem\u00f4\u017ee vznikn\u00fa\u0165 o v\u0161etk\u00fdch ob\u010danov rovnak\u00e1, jedna idea sa vytvor\u00ed na z\u00e1klad predst\u00e1v \u010di po\u017eiadaviek viacer\u00fdch ob\u010danov alebo je vytvoren\u00e1 ak\u00fdmsi kompromisom, ktor\u00fd sa sna\u017e\u00ed ktosi presadi\u0165, navrhovate\u013eov kompromisu resp. spolo\u010dnej idey m\u00f4\u017eeme pova\u017eova\u0165 za elitu, ktor\u00e1 sa bude sna\u017ei\u0165 ostatn\u00fdm predstavi\u0165 ideu a vyv\u00edja\u0165 snahy na jej dosiahnutie. Schumpeter<\/em> kritizoval aj v\u00f4\u013eu \u013eudu ako jednu z klasick\u00fdch te\u00f3ri\u00ed demokracie a zavrhol existenciu spolo\u010dnej v\u00f4le \u013eudu, ka\u017ed\u00fd ob\u010dan je jednotlivcom a never\u00ed v nie\u010do ako spolo\u010dn\u00fa iniciat\u00edvu a spolo\u010dn\u00e9 dosahovanie cie\u013eov, ktor\u00e9 pod\u013ea neho ka\u017ed\u00fd m\u00f4\u017ee vn\u00edma\u0165 inak a ka\u017ed\u00e9mu na dosahovan\u00ed spolo\u010dn\u00fdch nadraden\u00fdch cie\u013eov z\u00e1le\u017e\u00ed in\u00fdm sp\u00f4sobom, preto nem\u00f4\u017eeme hovori\u0165 o spolo\u010dnej rovnakej v\u00f4li.<\/p>\n\n\n\n Schumpeter<\/em> preto neuva\u017euje o demokracii \u010di in\u00fdch syst\u00e9moch bez elity, otvorene p\u00ed\u0161e o elit\u00e1ch, ktor\u00e9 tu boli a rovnako aj bud\u00fa, preto sa zameral na pr\u00e1cu s elitami v r\u00e1mci demokracie. Pod\u013ea neho by sme mali pracova\u0165 s realistick\u00fdmi modelmi demokracie ako s ide\u00e1lnymi predstavami o demokracii bez el\u00edt. Navrhuje teda vhodn\u00e9 rie\u0161enie pre zapojenie el\u00edt do demokracie a z\u00e1rove\u0148 mo\u017enos\u0165 ob\u010danov rozhodn\u00fa\u0165 o elite ako takej. T\u00fdm sp\u00f4sobom s\u00fa demokratick\u00e9 vo\u013eby, vo\u013eba elity, preto t\u00fato vo\u013ebu ob\u010danov vn\u00edma ako s\u00fa\u0165a\u017eenie el\u00edt v \u0161t\u00e1te medzi sebou navz\u00e1jom. Ob\u010dania by mali ma\u0165 pod\u013ea neho pr\u00e1vo rozhodn\u00fa\u0165 kto sa bude podie\u013ea\u0165 na vl\u00e1dnut\u00ed, ktor\u00e1 elita vyhr\u00e1 s\u00fa\u0165a\u017e. Pr\u00e1vo v\u00fdberu ohrani\u010dil krit\u00e9riami a jedn\u00fdm z nich je v\u00fdber z minim\u00e1lne dvoch kandid\u00e1tov. Vo\u013eby pova\u017euje za jeden zo z\u00e1kladn\u00fdch prvkov demokracie, je to pod\u013ea neho jedin\u00fd sp\u00f4sob ako sa elita v\u00ed\u0165azstvom vo vo\u013eb\u00e1ch stane vl\u00e1dnucou elitou, zatia\u013e \u010do v ostatn\u00fdch syst\u00e9moch sa elita dost\u00e1va k moci in\u00fdm sp\u00f4sobom. Najfunk\u010dnej\u0161\u00edm sp\u00f4sobom ako elita bude ma\u0165 mo\u017enos\u0165 dosiahnutia cie\u013eov v \u0161t\u00e1te je v\u00fdber voli\u010dmi pr\u00e1ve v\u00e4\u010d\u0161inov\u00fdm princ\u00edpom. Elita tak dok\u00e1\u017ee jednotne vl\u00e1dnu\u0165, vyhne sa tak vn\u00fatornej polariz\u00e1cii, probl\u00e9mom \u010di nejednotnosti. Pod\u013ea Schumpetra<\/em> je spr\u00e1vna vl\u00e1da v\u00e4\u010d\u0161iny a nie men\u0161inov\u00fdch n\u00e1zorov.[7] Pr\u00e1ve men\u0161inov\u00e9 n\u00e1zory by mohli elitu obmedzova\u0165 pri dosahovan\u00ed spolo\u010dn\u00e9ho blaha pre v\u0161etk\u00fdch ob\u010danov.<\/p>\n\n\n\n Pod\u013ea Schumpetra<\/em> neexistuje syst\u00e9m bez el\u00edt, elity pova\u017euje za nie\u010do prim\u00e1rne \u010do bolo z\u00e1kladom spolo\u010dnosti a aj na\u010falej bude, jeho uchopenie el\u00edt v demokracii spo\u010d\u00edva v ich s\u00fa\u0165a\u017ei o mand\u00e1ty \u010di moc a priaze\u0148 voli\u010dov, ktor\u00ed maj\u00fa mo\u017enos\u0165 slobodne si vybra\u0165 elitu. K tomuto z\u00e1veru pri\u0161iel spochybnen\u00edm klasick\u00fdch te\u00f3ri\u00ed demokracie, ktor\u00e9 vyl\u00fa\u010dil a never\u00ed v existenciu demokracie bez el\u00edt a taktie\u017e socializmus bez existencie el\u00edt a pri kapitalizme to vn\u00edma podobne. Elity pova\u017euje za nie\u010do v\u017edy pr\u00edtomn\u00e9 a my ob\u010dania m\u00e1me pr\u00e1vo si vybra\u0165 elitu, ktor\u00e1 n\u00e1s bude zastupova\u0165 a najm\u00e4 presadzova\u0165 na\u0161e n\u00e1zory tak ako je demokracia samotn\u00e1 definovan\u00e1 ako vl\u00e1da \u013eudu. Zdroje:<\/strong><\/p>\n\n\n\n [1] HLOU\u0160EK, V., KOPE\u010cEK, L. eds. Demokracie: teorie, modely, osobnosti, podm\u00ednky, nep\u0159\u00e1tel\u00e9 a perspektivy demokracie. Brno: Masarykova univerzita, Mezin\u00e1rodn\u00ed politologick\u00fd \u00fastav, 2003 str.178<\/p>\n\n\n\n [2] HLOU\u0160EK, KOPE\u010cEK. eds., Demokracie str.179<\/p>\n\n\n\n [3] HLOU\u0160EK, KOPE\u010cEK. eds., Demokracie str.180<\/p>\n\n\n\n [4] HLOU\u0160EK, KOPE\u010cEK. eds., Demokracie str. 181.<\/p>\n\n\n\n [5] HLOU\u0160EK, KOPE\u010cEK. eds., Demokracie str. 182<\/p>\n\n\n\n [6] HLOU\u0160EK, KOPE\u010cEK. eds., Demokracie str. 183-184<\/p>\n\n\n\n [7] HLOU\u0160EK, KOPE\u010cEK. eds., Demokracie str. 185-186<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":" \u00davod Joseph A. Schumpeter, ktor\u00fd sa narodil v roku 1883 a zomrel v roku 1950, bol jedn\u00fdm z modern\u00fdch demokratick\u00fdch teoretikov, nap\u00edsal dielo Kapitalizmus, Socializmus a Demokracia, ktor\u00e9 sa stalo najzn\u00e1mej\u0161\u00edm z jeho tvorby.[1] Koncept demokracie Schumpetra pova\u017eujeme za zakladate\u013ea pr\u00fadu demokratick\u00e9ho revizionizmu \u010di elit\u00e1rstvom, sna\u017eil sa prepoji\u0165 elit\u00e1rstvo s demokraciou.[2] Je spojenie el\u00edt a demokracie mo\u017en\u00e9 v s\u00fa\u010dasnom kontexte? Nevylu\u010duje sa elit\u00e1rstvo s demokraciou? […]<\/p>\n","protected":false},"author":52,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_monsterinsights_skip_tracking":false,"_monsterinsights_sitenote_active":false,"_monsterinsights_sitenote_note":"","_monsterinsights_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[11],"tags":[],"class_list":["post-1297","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-eseje"],"yoast_head":"\nKoncept demokracie<\/h2>\n\n\n\n
Z\u00e1ver<\/h2>\n\n\n\n
<\/strong><\/p>\n\n\n\n
\n\n\n\n