Demokracia je pojem, ktor\u00fd v spolo\u010dnosti existuje u\u017e od nepam\u00e4ti. Jeho prv\u00e9 po\u010diatky siahaj\u00fa do d\u00f4b starovek\u00e9ho Gr\u00e9cka, kedy vznikli z\u00e1klady demokratick\u00e9ho spravovania obc\u00ed. Od t\u00fdch \u010das sa mnoh\u00ed filozofi ak\u00fdmi boli Herodotos, Plat\u00f3n, Aristoteles, John Locke a mnoho \u010fal\u0161\u00edch usilovali definova\u0165, \u010do v skuto\u010dnosti demokracia znamen\u00e1. V dne\u0161nej dobe demokracia je jedn\u00fdm z najpou\u017e\u00edvanej\u0161\u00edch pojmov na ozna\u010denie politick\u00fdch syst\u00e9mov jednotliv\u00fdch \u0161t\u00e1tov. Syst\u00e9my, na ktor\u00fdch vznikali nov\u00e9 \u0161t\u00e1ty sa v\u00e4\u010d\u0161inou ozna\u010dovali ako demokratick\u00e9, bez oh\u013eadu na to, \u017ee e\u0161te nebola presn\u00e1 defin\u00edcia demokracie. V minulosti existovali len nejasn\u00e9 defin\u00edcie demokracie, ktor\u00e9 zadefinovali demokrati a vz\u0165ahovali sa na \u00fazemie, na ktorom \u017eili dan\u00ed autori demokracie \u017eili. V prvom rade je potrebn\u00e9 si uvedomi\u0165, \u017ee demokracia nie je nie\u010do univerz\u00e1lne, ale neust\u00e1le sa vyv\u00edja a prisp\u00f4sobuje sa aktu\u00e1lnym v\u00fdzvam vo svete. Neexistuje ucelen\u00e1 defin\u00edcia demokracie, ktor\u00fa by ka\u017ed\u00fd akceptoval. Aj z toho d\u00f4vodu v dne\u0161nej dobe je demokracia medzi \u013eu\u010fmi vn\u00edman\u00e1 r\u00f4znorodo, v\u00e4\u010d\u0161ina \u013eud\u00ed ju ch\u00e1pe ako prejav slobody, vo\u013enosti, rovnosti, ale aj zodpovednosti. Vo svete existuj\u00fa aj odporcovia demokracie, ktor\u00ed z\u00e1merne skres\u013euj\u00fa alebo pou\u017e\u00edvaj\u00fa nejasn\u00e9 a v\u00e1gne defin\u00edcie tohto pojmy, \u010d\u00edm otv\u00e1raj\u00fa priestor na jeho zneu\u017eitie a ohrozuj\u00fa hodnoty, ktor\u00e9 demokracia predstavuje. V\u00fdsledkom je, \u017ee mnoh\u00e9 politick\u00e9 syst\u00e9my, ktor\u00e9 sa navonok predstavuj\u00fa, \u017ee s\u00fa demokratick\u00e9 sa v skuto\u010dnosti odkl\u00e1\u0148aj\u00fa od princ\u00edpoch, na ktor\u00fdch demokracia stoj\u00ed. Pr\u00e1ve na to v knihe Te\u00f3ria demokracie presnej\u0161ie v kapitole M\u00f4\u017ee by\u0165 demokraciou ak\u00fdko\u013evek syst\u00e9m? Giovani Sartori upozor\u0148uje a tvrd\u00ed, \u017ee ak nebude existova\u0165 presn\u00e1 a jasn\u00e1 defin\u00edcia demokracie, bude to vies\u0165 k tomu, \u017ee tento pojem strat\u00ed svoj zmysel a stane sa pr\u00e1zdnym symbolom, ktor\u00fd si ka\u017ed\u00fd vysvetl\u00ed pod\u013ea seba. Ak by sa demokracia stala pr\u00e1zdnym symbolom bez jasn\u00e9ho v\u00fdznamu, u\u017e by nemohla rozli\u0161ova\u0165 medzi spravodliv\u00fdmi a nespravodliv\u00fdmi re\u017eimami. Politick\u00ed akt\u00e9ri by si tento pojem prisp\u00f4sobili, aby \u010do najlep\u0161ie sl\u00fa\u017eil im z\u00e1ujmom. Na to sa sna\u017e\u00ed Sartori pouk\u00e1za\u0165 a tvrd\u00ed, \u017ee demokracia nem\u00f4\u017ee by\u0165 ak\u00fdko\u013evek syst\u00e9m a nem\u00f4\u017ee zah\u0155\u0148a\u0165 \u010doko\u013evek. Z toho d\u00f4vodu si polo\u017eme ot\u00e1zku, \u010di m\u00f4\u017ee nedostato\u010dn\u00e1 defin\u00edcia demokracie predstavova\u0165 riziko pre stabilitu a fungovanie spolo\u010dnosti?<\/p>\n\n\n\n
\u201eSartori pojem demokracia ozna\u010dil za v\u00e1gny a m\u00f4\u017ee ma\u0165 mnoho aspektov. Chybn\u00e9 predstavy o demokraci\u00ed ved\u00fa ku skaze.\u201c[1] <\/sup>Giovani si za\u010d\u00ednal uvedomova\u0165, \u017ee demokracia nie je jednozna\u010dne definovan\u00e1 a \u010dasto je pou\u017e\u00edvan\u00e1 v r\u00f4znych kontextoch s r\u00f4znymi v\u00fdznamami. Takto ozna\u010dovan\u00e1 demokracia m\u00f4\u017ee by\u0165 aj n\u00e1sledkom toho, \u017ee ke\u010f\u017ee pojem demokracia existuje od 5 storo\u010dia pred na\u0161im letopo\u010dtom sna\u017eilo sa ju definova\u0165 nieko\u013eko autorov, ktor\u00fd ju vn\u00edmali ka\u017ed\u00fd inak a jej defin\u00edciu prisp\u00f4sobili, dobe v ktorej \u017eili. Vzh\u013eadom na to, \u017ee sa demokracia prisp\u00f4sobuje zmen\u00e1m, je potrebn\u00e9 si uvedomi\u0165, \u017ee s\u00fa\u010dasn\u00fa demokraciu <\/p>\n\n\n\n nem\u00f4\u017eeme vn\u00edma\u0165 tak, ako ju vn\u00edmali \u013eudia pred nieko\u013ek\u00fdmi tis\u00edckami rokov. Odvtedy sa musela adaptova\u0165 na r\u00f4zne v\u00fdzvy, ktor\u00fdm \u010delil svet, \u010di u\u017e to bol technologick\u00fd pokrok alebo globaliz\u00e1cia. Aj z toho d\u00f4vodu je demokracia v s\u00fa\u010dasnosti vn\u00edman\u00e1 nejednozna\u010dne a \u010dastokr\u00e1t doch\u00e1dza aj k zneu\u017eitiu tohto pojmu, kedy s\u00fa niektor\u00e9 politick\u00e9 re\u017eimy, ktor\u00e9 len na oko plnia demokratick\u00e9 krit\u00e9ria prezentovan\u00e9 ako demokratick\u00e9. Sartori poukazuje na zneu\u017eitie pojmu demokracia, ktor\u00e9 vedie k vzniku autorit\u00e1rskych prakt\u00edk zamie\u0148aj\u00facich sa za tie demokratick\u00e9. Tak ako tvrdil Orwell, ktor\u00e9ho Sartori cituje \u201eObhajcovia hociktor\u00e9ho typu re\u017eimu tvrdia, \u017ee je demokraciou a ob\u00e1vaj\u00fa sa, \u017ee by museli toto slovo presta\u0165 pou\u017e\u00edva\u0165, ak by sa precizovalo a spojilo s ur\u010dit\u00fdm v\u00fdznamom\u201c[2]<\/p>\n\n\n\n Aj v s\u00fa\u010dasnosti existuj\u00fa re\u017eimy, ktor\u00e9 sa toho ob\u00e1vaj\u00fa a hoci maj\u00fa znaky slobodnej vo\u013eby, ako je to v demokratick\u00fdch syst\u00e9moch na pozad\u00ed existuj\u00fa obmedzenie pr\u00e1v a slob\u00f4d ob\u010danov. Najlep\u0161\u00edm pr\u00edkladom je Rusko a Turecko. Rusko sa sna\u017e\u00ed by\u0165 navonok prezentovan\u00e9 u okolit\u00fdch kraj\u00edn, ako demokracia, ale vo vn\u00fatri \u0161t\u00e1tu to tak nie je. Za vl\u00e1dy Putina sa rusk\u00e1 politika pritvrdila a z demokracie pre\u0161la k re\u017eimu autokracie s niektor\u00fdmi fa\u0161istick\u00fdmi \u010drtami. Mnoh\u00ed analytici Rusko za vl\u00e1dy Putina vykres\u013euj\u00fa ako nedemokratick\u00fa krajinu poukazuj\u00fa na to, \u017ee vo\u013eby s\u00fa zmanipulovan\u00e9. \u201ePosledn\u00e9 prezidentsk\u00e9 vo\u013eby boli pod\u013ea mnoh\u00fdch analytikov, ale aj pod\u013ea Golosu rusk\u00e9ho nez\u00e1visl\u00e9ho hnutia, ktor\u00e9 monitorovalo dodr\u017eiavanie pr\u00e1v voli\u010dov a ob\u010danov boli pova\u017eovan\u00e9 za najpodvodnej\u0161ie v dejin\u00e1ch krajiny. Poukazovali na to ako sa poru\u0161uj\u00fa z\u00e1kladn\u00e9 \u013eudsk\u00e9 pr\u00e1va, ak\u00fdmi bolo predov\u0161etk\u00fdm slobodn\u00e9 pr\u00e1vo vo\u013eby, pova\u017eovan\u00e9 za z\u00e1kladn\u00fd princ\u00edp demokracie. Golos pribl\u00ed\u017eil, \u017ee v niektor\u00fdch regi\u00f3noch vojaci kontrolovali prejav v\u00f4le voli\u010dov a trestali ich za nespr\u00e1vne n\u00e1pisy na hlasovac\u00edch l\u00edstkoch alebo za nespr\u00e1vny \u010das pr\u00edchodu do volebnej miestnosti.\u201c[3] Okrem in\u00e9ho objavili sa inform\u00e1cie, \u017ee opoz\u00edcia v krajine \u010del\u00ed obmedzeniam, v krajine existuje cenz\u00fara m\u00e9di\u00ed a je obmedzen\u00fd slobodn\u00fd prejav, pr\u00e1ve to podkop\u00e1va z\u00e1kladn\u00e9 princ\u00edpy demokracie. Je pr\u00e1ve toto naozaj demokratick\u00e9 a ak nie pre\u010do sa Rusko ozna\u010duje ako demokratick\u00e1 krajina. Pr\u00e1ve tu vid\u00edme tu nedostato\u010dn\u00fa defin\u00edciu demokracie, ktor\u00fa si jednotliv\u00e9 n\u00e1rody vysvet\u013euj\u00fa pod\u013ea seba a vyu\u017e\u00edvaj\u00fa vo svoj prospech. Druh\u00e1 krajina, ktor\u00e1 sa navonok prezentuje ako demokratick\u00e1 je Turecko. \u201eMnoh\u00ed novin\u00e1ri a odborn\u00edci na politiku t\u00fato krajinu ozna\u010duj\u00fa ako autokraciou, ktor\u00e1 sa skr\u00fdva za demokratickou fas\u00e1dou. Za vl\u00e1dy Erdogana a jeho strany Strana spravodlivosti a rozvoja sa Turecko stalo krajinou, kde s\u00fa pravidelne poru\u0161ovan\u00e9 z\u00e1kladn\u00e9 pr\u00e1va a slobody, kritika a nes\u00fahlas s\u00fa pova\u017eovan\u00e9 za zlo\u010din, ale aj napriek tomu si Turecko sna\u017e\u00ed udr\u017eiava\u0165 imid\u017e demokratick\u00e9ho re\u017eimu. Hoci sa v krajine organizuj\u00fa vo\u013eby, s\u00fa sprev\u00e1dzan\u00e9 zastra\u0161ovan\u00edm opoz\u00edcie, cenz\u00farou a manipul\u00e1ciou m\u00e9di\u00ed. Opoz\u00edcia tu nikdy nebola bez v\u00e1\u017enych obmedzen\u00ed, prek\u00e1\u017eok a probl\u00e9mov. Turecko sa pos\u00fava k autorit\u00e1rskej forma vl\u00e1dy a Erdogan z\u00edskava rozsiahlu moc.\u201c[4] Aj napriek tomu je Turecko naz\u00fdvan\u00e9 demokraciu, \u010do je v prvom rade d\u00f4sledkom nepresnej defin\u00edcie demokracie. Tieto 2 krajiny najlep\u0161ie ilustruj\u00fa, \u017ee absencia jasnej defin\u00edcie demokracie umo\u017e\u0148uje demokratick\u00e9 princ\u00edpy prisp\u00f4sobi\u0165 si vlastn\u00fdm z\u00e1ujmom, \u010do m\u00e1 negat\u00edvne dopady na cel\u00fa spolo\u010dnos\u0165. Z tohto d\u00f4vodu je potrebn\u00e9 vytvori\u0165 aj krit\u00e9ria, ktor\u00e9 by boli z\u00e1kladom pre hodnotenie ak\u00e9hoko\u013evek politick\u00e9ho syst\u00e9mu. Bez krit\u00e9ri\u00ed by sa len \u0165a\u017eko dalo ur\u010di\u0165, \u010di je dan\u00fd politick\u00fd syst\u00e9m demokraciou, Sartori v knihe tvrd\u00ed, \u017ee bez jasnej defin\u00edcie demokracie neexistuj\u00fa ani krit\u00e9ria, ktor\u00e9 by n\u00e1m pomohli pos\u00fadi\u0165, \u010di sa jedn\u00e1 o demokratick\u00fd alebo nedemokratick\u00fd syst\u00e9m. Ak by nebola presne definovan\u00e1 demokracia a jej z\u00e1kladn\u00e9 krit\u00e9ria, politick\u00e9 elity by mohli manipulova\u0165 s t\u00fdmto pojmom, aby ospravedl\u0148ovali ich autorit\u00e1rske praktiky. Okrem in\u00e9ho nejasn\u00e1 defin\u00edcia demokracie m\u00f4\u017ee ma\u0165 za n\u00e1sledok zn\u00ed\u017eenie ob\u010dianskej anga\u017eovanosti. Ob\u010dania, ktor\u00ed nevidia rozdiely medzi demokratick\u00fdmi a nedemokratick\u00fdmi re\u017eimami, m\u00f4\u017eu strati\u0165 z\u00e1ujem o politiku a particip\u00e1ciu v demokratick\u00fdch procesoch. Bez jasne stanoven\u00fdch krit\u00e9ri\u00ed a pravidiel by politick\u00e1 s\u00fa\u0165a\u017e bola anarchickou a r\u00f4zne skupiny by mali r\u00f4zne predstavy o tom, \u010do znamen\u00e1 demokracia, m\u00f4\u017ee to vies\u0165 do konfliktov a nap\u00e4t\u00ed medzi r\u00f4znymi politick\u00fdmi akt\u00e9rmi a destabilizuje sa politick\u00fd syst\u00e9m. Aj politick\u00e9 in\u0161tit\u00facie ako s\u00fa s\u00fady si vy\u017eaduj\u00fa stabiln\u00fd r\u00e1mec, aby mohli fungova\u0165. Bez jasnej defin\u00edcie demokracie by tieto in\u0161tit\u00facie mohli by\u0165 oslaben\u00e9. Ob\u010dania by mohli strati\u0165 vieru v tieto in\u0161tit\u00facie. Ak sa ob\u010dania nebud\u00fa zap\u00e1ja\u0165 do politick\u00e9ho procesu zn\u00ed\u017eila by sa ich ochota participova\u0165 na vo\u013eb\u00e1ch, anga\u017eova\u0165 sa v ob\u010dianskych iniciat\u00edvach alebo obhajova\u0165 svoje pr\u00e1va.<\/p>\n\n\n\n Sartori v kapitole M\u00f4\u017ee by\u0165 demokraciou ktor\u00fdko\u013evek syst\u00e9m? tvrd\u00ed, \u017ee nie je d\u00f4le\u017eit\u00e9 \u017ee pre\u010do, ale aj ako by sme mali definova\u0165 demokraciu. \u201e Giovani tvrd\u00ed, \u017ee slovo demokracia nevystihuje vec demokracie. Slovu sa nem\u00f4\u017eeme vyhn\u00fa\u0165, ani ho zmeni\u0165 a hovori\u0165 namiesto demokracia napr\u00edklad polyarchia. Mus\u00edme ma\u0165 na zreteli, \u017ee term\u00edn demokracia smeruje k preskript\u00edvnej defin\u00edci\u00ed a mus\u00edme h\u013eada\u0165 aj jej deskript\u00edvnu defin\u00edciu \u201c 5<\/sup>Pri definovan\u00ed demokracie sa nem\u00e1me zameriava\u0165 len na ide\u00e1lne demokratick\u00e9 princ\u00edpy a hodnoty, ale d\u00f4le\u017eit\u00e9 je pop\u00edsa\u0165, \u010do demokracia znamen\u00e1 v praxi, ako bude fungova\u0165 v r\u00f4znych kult\u00farnych kontextoch. Pr\u00e1ve to je v s\u00fa\u010dasnosti probl\u00e9m, existuj\u00fa z\u00e1kladn\u00e9 princ\u00edpy demokracie, ako s\u00fa vo\u013eby, sloboda, rovnos\u0165, ale ch\u00fdba t\u00e1 deskript\u00edvna str\u00e1nka. Aby sme mohli chr\u00e1ni\u0165 demokratick\u00e9 hodnoty musia existova\u0165 preskript\u00edvne a deskript\u00edvne aspekty demokracie. Ak<\/p>\n\n\n\n bude ch\u00fdba\u0165 hoci len jeden z t\u00fdchto aspektov, m\u00f4\u017ee to vies\u0165 k deform\u00e1ci\u00ed demokracie v z\u00e1ujme jednotliv\u00fdch kraj\u00edn, ktor\u00e9 sa navonok prezentuj\u00fa ako demokratick\u00e9.<\/p>\n\n\n\n Na pr\u00edklade Ruska a Turecka som pouk\u00e1zal to, \u010doho sa Sartori ob\u00e1va, \u017ee \u201eak nebude jasne definovan\u00e1 demokracia stane sa len slovnou pascou \u201c, ktor\u00e1 strat\u00ed svoj skuto\u010dn\u00fd obsah a v\u00fdznam a bude sl\u00fa\u017ei\u0165 len na legitimiz\u00e1ciu autorit\u00e1rskych re\u017eimov a praktik, ako to je v s\u00fa\u010dasnosti v Turecku a v Rusku. Mali by sme sa \u010d\u00edm sk\u00f4r zamera\u0165 na vytvorenie univerz\u00e1lnej defin\u00edcie demokracie, ktor\u00e1 by bola aplikovate\u013en\u00e1 vo v\u0161etk\u00fdch krajin\u00e1ch a odoln\u00e1 vo\u010di manipul\u00e1ci\u00ed. Hlavn\u00fdm cie\u013eom definovania demokracie by malo by\u0165, aby demokracia nebola len pr\u00e1zdnym pojmom, ako to tvrd\u00ed Sartori, ale aby bola z\u00e1rukou spravodlivosti a particip\u00e1cie ob\u010danov na vl\u00e1dnut\u00ed. <\/p>\n\n\n\n Zdroje: <\/strong><\/p>\n\n\n\n [1] Sartori, G.: Te\u00f3ria demokracie Archa, 1993. s. 5 <\/p>\n\n\n\n [2] Sartori, G.: Te\u00f3ria demokracie Archa, 1993. s. 6<\/p>\n\n\n\n [3] Golos: prezidentsk\u00e9 vo\u013eby v Rusku boli najpodvodnej\u0161ie v dejin\u00e1ch krajiny. [online] [cit. 15\/10\/2024]. Dostupn\u00e9 na internete:,https:\/\/spravy.pravda.sk\/svet\/clanok\/703527-golos-prezidentske-volby-v-rusku-boli-najpodvodnejsie-v-dejinach-krajiny\/<\/p>\n\n\n\n [4] Autocracy behind a democratic fecade: the political regime in Turkey. [online] [cit. 15\/10\/2024]. Dostupn\u00e9 na internete:https:\/\/www.civicus.org\/index.php\/re-imagining-democracy\/stories-from-the-frontlines\/3529-autocracy-behind-a-democratic-facade-the-political-regime-in-turkey<\/p>\n\n\n\n [5] Sartori, G.: Te\u00f3ria demokracie Archa, 1993 s.15 <\/p>\n\n\n\n <\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":" Demokracia je pojem, ktor\u00fd v spolo\u010dnosti existuje u\u017e od nepam\u00e4ti. Jeho prv\u00e9 po\u010diatky siahaj\u00fa do d\u00f4b starovek\u00e9ho Gr\u00e9cka, kedy vznikli z\u00e1klady demokratick\u00e9ho spravovania obc\u00ed. Od t\u00fdch \u010das sa mnoh\u00ed filozofi ak\u00fdmi boli Herodotos, Plat\u00f3n, Aristoteles, John Locke a mnoho \u010fal\u0161\u00edch usilovali definova\u0165, \u010do v skuto\u010dnosti demokracia znamen\u00e1. V dne\u0161nej dobe demokracia je jedn\u00fdm z najpou\u017e\u00edvanej\u0161\u00edch pojmov na ozna\u010denie politick\u00fdch […]<\/p>\n","protected":false},"author":56,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_monsterinsights_skip_tracking":false,"_monsterinsights_sitenote_active":false,"_monsterinsights_sitenote_note":"","_monsterinsights_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[11],"tags":[],"class_list":["post-1283","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-eseje"],"yoast_head":"\n
\n\n\n\n