Autor p\u00ed\u0161e, \u017ee moc je pojem politick\u00fd nie etick\u00fd. Taktie\u017e tvrd\u00ed \u017ee moc nie je sloboda. Ob\u00e1vam sa, \u017ee opak je pravdou. Rozdiel je v\u0161ak v tom kto tou mocou disponuje a kto je ovl\u00e1dan\u00fd. Pr\u00e1ve moc je hnacou silou slobody. Ve\u010f kto je viac slobodn\u00fd ako \u010dlovek, ktor\u00fd je pri moci a vl\u00e1dne?<\/p>\n\n\n\n
Sartori poukazuje na stredovek kde vl\u00e1dol neobmedzen\u00fd vl\u00e1dca mal pr\u00edstup k plnej moci je pova\u017eovan\u00fd za slobodn\u00e9ho. Dokonca sa c\u00edtili tak mocn\u00ed, \u017ee \u010dastokr\u00e1t svetsk\u00ed monarchovia si v boji s cirkvou potvrdzovali svoju nez\u00e1vislos\u0165, tak \u017ee formulu v\u0161etka moc poch\u00e1dza od Boha nahr\u00e1dzali v\u00fdrokom v\u0161etka moc poch\u00e1dza od \u013eudu. Touto zmenou sa sna\u017eili nejak demokraticky zd\u00f4vodni\u0165 svoje my\u0161lienky. Av\u0161ak bolo to tak? Bola im moc pridelen\u00e1 \u013eudom? Monarchovia sa na tr\u00f3n nedost\u00e1vali slobodn\u00fdmi vo\u013ebami ale deden\u00edm tr\u00f3nu z gener\u00e1cie na gener\u00e1ciu. Tak ak si aj \u013eud zvolil svojho prvotn\u00e9ho z\u00e1stupcu tak postupom gener\u00e1cii sedel na tr\u00f3ne niekto s k\u00fdm nemuseli a s ve\u013eakr\u00e1t ani nes\u00fahlasili. Ako aj vrav\u00ed Sartori ak ten, kto je zvolen\u00fd, nie je pova\u017eovan\u00fd za z\u00e1stupcu t\u00fdch, ktor\u00ed ho zvolili, vo\u013eba jednoducho vytv\u00e1ra absol\u00fatneho vl\u00e1dcu. Tak\u00fdto vl\u00e1dca predsa nes\u00facit\u00ed s \u013eudom, nie je mu zaviazan\u00fd. Vl\u00e1dne si ako chce a to ho rob\u00ed slobodn\u00fdm.<\/p>\n\n\n\n
Cirkev Sartori zmie\u0148uje v s\u00favislosti s historick\u00fdm vz\u0165ahom medzi cirkevnou a svetskou mocou, pri\u010dom rozober\u00e1 rolu cirkvi ako formy moci nad \u013eu\u010fmi v minulosti. Podobne ako in\u00e9 in\u0161tit\u00facie aj cirkev plnila d\u00f4le\u017eit\u00fa \u00falohu pri zachov\u00e1van\u00ed poriadku v spolo\u010dnosti a pri usmer\u0148ovan\u00ed jej chovania. Sartori zd\u00f4raz\u0148uje, \u017ee v stredoveku a ranom novoveku mala cirkev okrem n\u00e1bo\u017eenskej aj politick\u00fa a spolo\u010densk\u00fa moc, ktor\u00fa uplat\u0148ovala nad \u013eu\u010fmi. V takomto pon\u00edman\u00ed cirkev reprezentovala moc nad \u013eu\u010fmi, ke\u010f\u017ee mala vplyv na vytv\u00e1ranie predpisov, mravn\u00fdch hodn\u00f4t a konania jednotlivcov.<\/p>\n\n\n\n
V stredoveku sa taktie\u017e sna\u017eili aby sa neprehlbovala priepas\u0165 medzi nomin\u00e1lnou mocou a vykon\u00e1van\u00edm moci pomocou zastupovania. Malo to by\u0165 tak, \u017ee titulovan\u00fd dr\u017eite\u013e moci pover\u00ed vykon\u00e1vanie moci niekomu in\u00e9mu. Av\u0161ak toto bola len utopia. Dobre vieme, \u017ee v stredoveku sa moc nerozde\u013eovala. Taktie\u017e sa neo\u010dak\u00e1valo ani nevy\u017eadovali aby z\u00e1stupcovia \u010di u\u017e org\u00e1n alebo osoba, ktor\u00fdm bola predsa delegovan\u00e1 \u010das\u0165 v\u00fdkonu moci boli volen\u00ed \u013eudom. Pr\u00e1ve preto bol stredovek pr\u00edzna\u010dn\u00fd pre monarchistick\u00fd absolutizmus v zmysle trvalej, neodvolate\u013enej reprezent\u00e1cie, ktor\u00e1 dedi\u010dn\u00fdm pr\u00e1vom patrila titulovan\u00e9mu vl\u00e1dcovi a jeho potomkom. Preto bol tento vl\u00e1dca v\u010faka neobmedzenej moci slobodn\u00fd.<\/p>\n\n\n\n
Azda hlavn\u00fdm rozdielom medzi prerozdelen\u00edm moci v stredoveku a v modernej demokracii je pr\u00edtomnos\u0165 volieb. Samozrejme vo\u013eby musia by\u0165 slobodn\u00e9. Bez slobodn\u00fdch volieb nie je zmysel tvori\u0165 z\u00e1stupcov \u013eudu a nem\u00f4\u017eeme sa ani tv\u00e1ri, \u017ee to s\u00fa legit\u00edmni z\u00e1stupcovia. Aj ke\u010f autor p\u00ed\u0161e, \u017ee vo\u013eby nevytv\u00e1raj\u00fa automaticky z\u00e1stupcu. Z\u00e1stupca \u013eudu mus\u00ed prija\u0165 zodpovednos\u0165 za reprezentovanie svojich voli\u010dov a kona\u0165 v s\u00falade s ich z\u00e1ujmami. To \u010di tak v dne\u0161nej dobe z\u00e1stupcovia robia je ot\u00e1zne.<\/p>\n\n\n\n
V\u0161eobecne v modernej demokracii plat\u00ed, \u017ee si zaklad\u00e1me na obmedzenej vl\u00e1de v\u00e4\u010d\u0161iny. V podstate to m\u00f4\u017eeme ch\u00e1pa\u0165 tak \u017ee aj t\u00fdch 51 percent v\u00e4\u010d\u0161iny zastupuje men\u0161\u00ed po\u010det z\u00e1stupcov. Z toho vypl\u00fdva, \u017ee z celku ktor\u00fd predstavuje \u013eud, niektor\u00ed \u013eudia s\u00fa svojim sp\u00f4sobom viac a niektor\u00ed menej. \u010ealej vieme poveda\u0165, \u017ee ani t\u00fdch v\u00ed\u0165azn\u00fdch minim\u00e1lne 51 percent nedisponuje v skuto\u010dnosti mocou ani rozhodovac\u00edmi privil\u00e9giami. A ako autor p\u00ed\u0161e aj to \u010do sa naz\u00fdva v\u00f4\u013ea \u013eudu je v skuto\u010dnosti iba s\u00fahlas \u013eudu. A aj nad t\u00fdm by sa dalo polemizova\u0165 v ur\u010dit\u00fdch pr\u00edpadoch \u010di sa to d\u00e1 v\u00f4bec nazva\u0165 s\u00fahlasom. Pr\u00e1ve toto uvedomenie by malo \u013eud\u00ed in\u0161pirova\u0165 nie\u010do zmeni\u0165 preto\u017ee je ve\u013emi d\u00f4le\u017eit\u00e9 aj pod\u013ea Rosseaua to, \u017ee \u013eud nedeleguje svoju moc a nem\u00e1 sa vzda\u0165 vykon\u00e1vania moci.<\/p>\n\n\n\n
Aby bola demokracia naozaj realizovan\u00e1 je ve\u013emi d\u00f4le\u017eit\u00e9 prerozdelenie moci a to tak, \u017ee v\u00ed\u0165azovi vo vo\u013eb\u00e1ch nie je prip\u00edsan\u00e1 absol\u00fatna moc ale jej skuto\u010dn\u00e9 vykon\u00e1vanie je rozdelen\u00e9 do viacer\u00fdch in\u0161tit\u00facii. A tak neost\u00e1va v t\u00fdch ist\u00fdch ruk\u00e1ch.<\/p>\n\n\n\n
Preto m\u00f4\u017eeme demokraciu ch\u00e1pa\u0165 ako moc \u013eudu nad \u013eudom. Av\u0161ak tu sa naskyt\u00e1 ot\u00e1zka. Moc \u013eudu nad k\u00fdm? S\u00e1m nad sebou? Preto si mysl\u00edm, \u017ee t\u00e1to defin\u00edcia je trochu zvl\u00e1\u0161tna. Ke\u010f\u017ee zastupite\u013esk\u00fa moc vykon\u00e1vaj\u00fa \u013eudia, ktor\u00fdm bola zveren\u00e1 moc v\u00e4\u0161\u010dinou \u013eudu tak to je u\u017e nie moc \u013eudu nad \u013eudom ale moc istej skupiny privilegovan\u00fdch \u013eud\u00ed nad \u013eudom. Ve\u010f keby to bolo v realite tak, \u017ee by platilo, \u017ee za\u017e\u00edvame moc \u013eudu nad \u013eudom tak by bolo ove\u013ea viac spokojn\u00fdch \u010di u\u017e voli\u010dov v\u00e4\u010d\u0161iny alebo vo v\u0161eobecnosti \u013eud\u00ed.<\/p>\n\n\n\n
Cie\u013eom demokratick\u00fdch in\u0161tit\u00faci\u00ed mus\u00ed by\u0165 zabezpe\u010denie toho, aby bola moc kontrolovan\u00e1 a riaden\u00e1 v prospech celku, a nie len v \u00fa\u017eitok mal\u00fdch skup\u00edn alebo jednotlivcov.<\/p>\n\n\n\n
Sartori tvrd\u00ed, \u017ee syst\u00e9m demokracie by mal by\u0165 syst\u00e9mom, v r\u00e1mci ktor\u00e9ho sa moc realizuje v z\u00e1ujme \u013eudu, pri\u010dom samotn\u00fd \u013eud by mal priamo alebo nepriamo vpl\u00fdva\u0165 na d\u00f4le\u017eit\u00e9 politick\u00e9 rozhodovania. Z druhej strany poukazuje na nebezpe\u010denstvo situ\u00e1cie, ke\u010f sa moc koncentruje v ruk\u00e1ch el\u00edt alebo \u00faradn\u00edkov, ktor\u00ed m\u00f4\u017eu svoje postavenie zneu\u017e\u00edva\u0165 a uplat\u0148ova\u0165 moc nad ob\u010danmi bez toho, aby ich verejnos\u0165 dostato\u010dne kontrolovala. Mysl\u00edm si, \u017ee aktu\u00e1lna situ\u00e1cia je toho presne pr\u00edkladom. Moc, ktor\u00e1 je koncentrovan\u00e1 medzi mal\u00fd po\u010det \u013eud\u00ed vytv\u00e1ra elitu, ktor\u00fa u\u017e nemo\u017eno dostato\u010dne kontrolova\u0165 pri vykon\u00e1van\u00ed moci a \u013eudia sa st\u00e1vaj\u00fa \u010d\u00edm \u010falej t\u00fdm pas\u00edvnej\u0161\u00ed v tomto smere.<\/p>\n\n\n\n
Zdroje:<\/strong><\/p>\n\n\n\n Giovanni Sartori – Te\u00f3ria demokracie (30-35s)<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":" Autor p\u00ed\u0161e, \u017ee moc je pojem politick\u00fd nie etick\u00fd. Taktie\u017e tvrd\u00ed \u017ee moc nie je sloboda. Ob\u00e1vam sa, \u017ee opak je pravdou. Rozdiel je v\u0161ak v tom kto tou mocou disponuje a kto je ovl\u00e1dan\u00fd. Pr\u00e1ve moc je hnacou silou slobody. Ve\u010f kto je viac slobodn\u00fd ako \u010dlovek, ktor\u00fd je pri moci a vl\u00e1dne? Sartori poukazuje na stredovek […]<\/p>\n","protected":false},"author":55,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_monsterinsights_skip_tracking":false,"_monsterinsights_sitenote_active":false,"_monsterinsights_sitenote_note":"","_monsterinsights_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[11],"tags":[],"class_list":["post-1280","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-eseje"],"yoast_head":"\n