Giovanni Sartori ako zn\u00e1my politol\u00f3g a teoretik demokracie sa zaoberal predov\u0161etk\u00fdm fungovan\u00edm samotnej demokracie a probl\u00e9mami, ktor\u00e9 s\u00fa s \u0148ou sp\u00e4t\u00e9. Na syst\u00e9m nahliadal kriticky a z jeho sk\u00famania mo\u017eno vyc\u00edti\u0165 sk\u00f4r pragmatick\u00fd a realistick\u00fd poh\u013ead na demokraciu. Jeho pr\u00ednosom pre politol\u00f3giu ako vedu bolo definovanie z\u00e1kladn\u00fdch pojmov, ktor\u00e9 str\u00e1cali svoju jasnos\u0165 a zrete\u013enos\u0165. Jedn\u00fdm z tak\u00fdch pojmov je samotn\u00e1 demokracia, ktor\u00e1 sa stala tak roz\u0161\u00edrenou vo svete, a\u017e sa stala dezinterpretovanou a jej v\u00fdznam sa st\u00e1val nejasn\u00fd a nejednozna\u010dn\u00fd.<\/p>\n\n\n\n
V diele Te\u00f3ria demokracie<\/em> vn\u00edma Sartori pr\u00e1ve neudanie zrete\u013enej a jednotnej defin\u00edcie pojmu za jeden zo zna\u010dn\u00fdch probl\u00e9mov pre fungovanie demokratick\u00e9ho syst\u00e9mu. To, \u017ee neexistuje v\u0161eobecne prijat\u00e1 defin\u00edcia je d\u00f4sledkom tendenci\u00ed \u0161t\u00e1tov modernej doby definova\u0165 sa ako demokratick\u00e9, \u010d\u00edm sa za demokraciu skr\u00fdvaj\u00fa.[1] Paradoxom je, \u017ee najm\u00e4 t\u00ed, ktor\u00ed sa hodnotovo stavaj\u00fa proti demokraci\u00ed a obhajuj\u00fa in\u00e9 re\u017eimy, sa ve\u013eavravne hl\u00e1sia ako prodemokratick\u00ed a nasadzuj\u00fa si masku. Maska demokrata je v dne\u0161nej dobe v\u00fdhodn\u00e1 a prin\u00e1\u0161a so sebou minimum probl\u00e9mov. Prijatie demokratick\u00e9ho re\u017eimu je pre modern\u00e9 \u0161t\u00e1ty z\u00e1rukou istej stability a najm\u00e4 ekonomick\u00e9ho rozvoja, preto\u017ee s\u00fa\u010dasn\u00fd kapitalistick\u00fd a globalizovan\u00fd svet vytv\u00e1ra podmienky pre obchod a v\u00fdhodn\u00e9 trhov\u00e9 hospod\u00e1rstvo pr\u00e1ve pre tie \u0161t\u00e1ty, ktor\u00e9 sa zaru\u010duj\u00fa dodr\u017eiava\u0165 z\u00e1sady ochrany \u013eudsk\u00fdch pr\u00e1v a slob\u00f4d, odsudzova\u0165 n\u00e1silie a nen\u00e1vis\u0165 a zais\u0165ova\u0165 princ\u00edpy pr\u00e1vneho \u0161t\u00e1tu. Mnoh\u00e9 \u0161t\u00e1ty, ktor\u00e9 v glob\u00e1lnom meradle nie s\u00fa siln\u00fdmi hr\u00e1\u010dmi, sa tak\u00fdmto sp\u00f4sobom rad\u0161ej zavia\u017eu prij\u00edma\u0165 na prv\u00fd poh\u013ead demokratick\u00fd syst\u00e9m, ako si st\u00e1\u0165 za svojim hodnotov\u00fdm postaven\u00edm. Pr\u00edkladom m\u00f4\u017ee by\u0165 aj na\u0161a Slovensk\u00e1 republika a s\u00fa\u010dasn\u00e1 vl\u00e1da, ktor\u00e1 v \u010dase, ke\u010f bola v opoz\u00edci\u00ed, \u0161\u00edrila r\u00e9toriku postaven\u00fa na poh\u0155dan\u00ed Eur\u00f3pskou \u00faniou, ktorej hlavnou hodnotou je udr\u017eiava\u0165, resp. zabezpe\u010dova\u0165 demokratick\u00fd chod \u0161t\u00e1tov naprie\u010d Eur\u00f3pou. V momente dosiahnutia moci si \u0161t\u00e1tni predstavitelia uvedomili d\u00f4sledky, ktor\u00e9 by priniesol odklon od demokratick\u00e9ho riadenia \u0161t\u00e1tu a strach z ist\u00fdch represi\u00ed ich postavil do situ\u00e1cie umiernenej\u0161\u00edch vyjadren\u00ed a nastolenia istej p\u00f3zy podporuj\u00facej demokratick\u00e9 princ\u00edpy.<\/p>\n\n\n\n Sartori p\u00ed\u0161e, \u017ee doslovn\u00e1 a z\u00e1kladn\u00e1 interpret\u00e1cia pojmu demokracia je odvoden\u00e1 z gr\u00e9ckych slov demos<\/em>, teda \u013eud a kratos<\/em>, ako vl\u00e1da, \u010do znamen\u00e1, \u017ee moc patr\u00ed \u013eudu. Samotn\u00fd v\u00fdklad demokracie v\u0161ak nie je toto\u017en\u00fd s praktick\u00fdm vyjadren\u00edm veci. Bolo preto pre Sartoriho lep\u0161ie nahliadnu\u0165 aj k interpret\u00e1ci\u00e1m demokracie in\u00fdch autorov. Do istej miery sa stoto\u017e\u0148uje s Robertom Dahlom, ktor\u00fd pou\u017e\u00edval term\u00edn polyarchia ako ozna\u010denie demokracie v praxi a samotn\u00fa demokraciu ozna\u010dili ako ide\u00e1lny syst\u00e9m.[2] Sartoriho vn\u00edmanie polyarchie je kritick\u00e9, preto\u017ee vn\u00edma demokraciu ako nedokonal\u00fd, ale funk\u010dn\u00fd syst\u00e9m, ktor\u00fd mus\u00ed by\u0165 neust\u00e1le revidovan\u00fd a zdokona\u013eovan\u00fd. Upozor\u0148oval na to, \u017ee polyarchia nemus\u00ed v\u017edy zabezpe\u010dova\u0165 rovnos\u0165 alebo maxim\u00e1lnu slobodu, ale pon\u00faka mechanizmy, ktor\u00e9 chr\u00e1nia pred tyraniou a autorit\u00e1rstvom. Dahl, rovnako ako Sartori neboli idealistami a tak interpret\u00e1ciu demokracie ako ide\u00e1lneho syst\u00e9mu m\u00f4\u017eeme ch\u00e1pa\u0165 aj ako syst\u00e9m, ktor\u00fd nie je dosiahnute\u013en\u00fd, preto\u017ee n\u00edm nie je ani ide\u00e1lny stav. Demokracia existuje len do tej miery, do akej ju uv\u00e1dzaj\u00fa do \u017eivota jej ide\u00e1ly a hodnoty, \u010d\u00edm sa nap\u013a\u0148a Sartoriho te\u00f3ria, \u017ee demokracia by bez ide\u00e1lov neexistovala, no skuto\u010dn\u00e1 demokracia existuje len v koexistenci ide\u00e1lov a reality. Predstavuje vlastne ide\u00e1lne ciele, ktor\u00e9 sa sna\u017e\u00edme dosiahnu\u0165 prostredn\u00edctvom demokratick\u00e9ho zriadenia a riadenia.<\/p>\n\n\n\n Pre Sartoriho bolo d\u00f4le\u017eit\u00e9 zamera\u0165 sa aj na samotn\u00fd \u013eud, ktor\u00fd m\u00e1 by\u0165 vlastne podstatn\u00fdm prvkom demokracie. Demos \u2013 \u013eud je taktie\u017e vyjadrovan\u00fd r\u00f4znymi v\u00fdkladmi, no o to komplikovanej\u0161ie je, \u017ee po\u010das obdobia v\u00fdvoja \u013eudstva, ale aj samotnej demokracie, sa pojem \u013eud vn\u00edmal odli\u0161ne a preto neexistuje jeden definit\u00edvny v\u00fdraz. Na to, aby demokracia bola zrozumite\u013en\u00e1 a jasne definovan\u00e1, je potrebn\u00e9 aj riadne zadefinova\u0165 pojem \u013eud, ktor\u00fd Sartori interpretoval \u0161iestimi sp\u00f4sobmi. \u013dud vn\u00edman\u00fd ako ka\u017ed\u00fd, \u013eud ako mnoh\u00ed, \u013eud ako ni\u017e\u0161ia trieda, ako organick\u00fd celok, ako absol\u00fatna v\u00e4\u010d\u0161ina a napokon ako obmedzen\u00e1 v\u00e4\u010d\u0161ina. Aj ke\u010f v tak\u00fdchto kateg\u00f3ri\u00e1ch m\u00f4\u017ee by\u0165 \u013eud definovan\u00fd, neznamen\u00e1 to, \u017ee v\u0161etky tieto kateg\u00f3rie m\u00f4\u017eu by\u0165 aplikovate\u013en\u00e9 ako nositelia moci v demokracii. U\u017e od po\u010diatku demokracie bola vl\u00e1da \u013eudu obmedzen\u00e1 len na ur\u010dit\u00fd typ \u013eudu v z\u00e1vislosti od majetkov\u00fdch pomerov, pohlavia a postavenia v spolo\u010dnosti. Demokracia ako v minulosti, tak aj v s\u00fa\u010dasnosti nie je postaven\u00e1 na vl\u00e1de \u013eudu v zmysle ka\u017ed\u00e9ho, preto\u017ee aj dnes demokracia z particip\u00e1cie na syst\u00e9me vylu\u010duje mladistv\u00fdch, ktor\u00fd e\u0161te nedov\u0155\u0161ili ist\u00fa vekov\u00fa hranicu.[3]<\/p>\n\n\n\n V s\u00fa\u010dasnosti sa \u0161\u00edria narat\u00edvy o obmedzenom pr\u00e1ve pas\u00edvneho a akt\u00edvneho volebn\u00e9ho pr\u00e1va na z\u00e1klade majetkov\u00e9ho \u010di vzdelanostn\u00e9ho cenzu, \u010di in\u00fdch diskrimina\u010dn\u00fdch faktorov ako s\u00fa vek, pohlavie alebo rasa. Mno\u017estvo \u013eud\u00ed vn\u00edma demokraciu ako spr\u00e1vnu, no s nespr\u00e1vnym nastaven\u00edm, preto\u017ee samotn\u00e1 \u00fa\u010das\u0165 na demokracii by mala by\u0165 obmedzen\u00e1. N\u00e1zory sa r\u00f4znia u\u017e v tom, na z\u00e1klade \u010doho pr\u00e1va obmedzi\u0165 a koho vyl\u00fa\u010di\u0165 z participovania. \u00davahy o tom, \u017ee \u010dlovek z marginalizovanej komunity, ktor\u00fd nem\u00e1 dostato\u010dn\u00fd pr\u00edstup k inform\u00e1ci\u00e1m, dostato\u010dn\u00e9 vzdelanie \u010di pr\u00edpadne neprispieva do \u0161t\u00e1tnej pokladnice, ale pr\u00e1ve naopak ju \u201evyciciava\u201c by nemal ma\u0165 pr\u00e1vo na volen\u00ed, je prinajmen\u0161om \u00favahou bez rozmyslu. Demokracia v modernom \u0161t\u00e1te nie je od tej prvotnej priamej demokracie odli\u0161n\u00e1 iba t\u00fdm, \u017ee d\u00e1va do popredia slobodu, \u013eudsk\u00fa d\u00f4stojnos\u0165 a rovnos\u0165, ale aj t\u00fdm, \u017ee zastupuje v\u0161etk\u00fdch bez rozdielu. Z r\u00f4znych h\u013ead\u00edsk by bolo pochopite\u013en\u00e9 vyl\u00fa\u010denie istej komunity, no z\u00e1rove\u0148 by to bolo v rozpore s hodnotami (liber\u00e1lnej) demokracie, ktor\u00e1 si kladie do popredia ochranu jednotlivca, jeho pr\u00e1v a slob\u00f4d a vylu\u010duje ak\u00e9ko\u013evek formy diskrimin\u00e1cie. Je preto ot\u00e1zne, na z\u00e1klade ak\u00fdch parametrov sa demokratick\u00fd re\u017eim hodnot\u00ed e\u0161te ako demokratick\u00fd, ke\u010f\u017ee demokracia v minulosti bola ozna\u010dovan\u00e1 za demokraciu aj napriek tomu, \u017ee vylu\u010dovala a diskriminovala skupiny \u013eud\u00ed, no pri s\u00fa\u010dasn\u00fdch podmienkach by tak\u00e9to sp\u00f4soby boli vn\u00edman\u00e9 ako nedemokratick\u00e9.<\/p>\n\n\n\n Politick\u00e9 spr\u00e1vanie z\u00e1vis\u00ed od vn\u00edmania toho, \u010d\u00edm demokracia v skuto\u010dnosti je.[4] S touto autorovou my\u0161lienkou si dovol\u00edm nes\u00fahlasi\u0165 a to z jedn\u00e9ho prost\u00e9ho d\u00f4vodu. Bez oh\u013eadu na to, ako si zadefinujeme demokraciu, \u010di ako ju vn\u00edmame, politick\u00e9 spr\u00e1vanie bude z\u00e1visie\u0165 v\u017edy od dan\u00e9ho \u010dloveka, od jeho charakteru, hodn\u00f4t, postojov a kult\u00farneho zasadenia. Samotn\u00e9 vn\u00edmanie demokracie je v z\u00e1vislosti od kult\u00farnych rozdielov, \u017eivotn\u00fdch podmienok a in\u00fdch faktorov v\u017edy odli\u0161n\u00e9. To, \u010do v strednej Eur\u00f3pe m\u00f4\u017ee by\u0165 pova\u017eovan\u00e9 za nedemokratick\u00e9, m\u00f4\u017ee by\u0165 v Afrike \u010di v \u00c1zii vn\u00edman\u00e9 ako demokratick\u00e9, mo\u017eno prehnan\u00e9 \u010di nad\u0161tandardn\u00e9. Najd\u00f4le\u017eitej\u0161\u00edm vplyvom na politick\u00e9 (a ak\u00e9ko\u013evek in\u00e9) spr\u00e1vanie je moc. Dosiahnutie moci ur\u010duje smerovanie spr\u00e1vania sa, \u010do n\u00e1sledne ur\u010duje aj demokratickos\u0165 dan\u00e9ho \u0161t\u00e1tu. Koniec koncov demokracia je len prostriedkom na vyu\u017e\u00edvanie moci a ob\u010dasnou z\u00e1sterkou pri zneu\u017e\u00edvan\u00ed moci.<\/p>\n\n\n\n Zdroje:<\/strong><\/p>\n\n\n\n [1] SARTORI, G.: Te\u00f3ria demokracie, s. 6.<\/p>\n\n\n\n [2] SARTORI, G.: Te\u00f3ria demokracie, s. 9.<\/p>\n\n\n\n [3] SARTORI, G.: Te\u00f3ria demokracie, s. 23-25.<\/p>\n\n\n\n [4] SARTORI, G.: Te\u00f3ria demokracie, s.20<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":" Giovanni Sartori ako zn\u00e1my politol\u00f3g a teoretik demokracie sa zaoberal predov\u0161etk\u00fdm fungovan\u00edm samotnej demokracie a probl\u00e9mami, ktor\u00e9 s\u00fa s \u0148ou sp\u00e4t\u00e9. Na syst\u00e9m nahliadal kriticky a z jeho sk\u00famania mo\u017eno vyc\u00edti\u0165 sk\u00f4r pragmatick\u00fd a realistick\u00fd poh\u013ead na demokraciu. Jeho pr\u00ednosom pre politol\u00f3giu ako vedu bolo definovanie z\u00e1kladn\u00fdch pojmov, ktor\u00e9 str\u00e1cali svoju jasnos\u0165 a zrete\u013enos\u0165. Jedn\u00fdm z tak\u00fdch pojmov je samotn\u00e1 demokracia, ktor\u00e1 sa […]<\/p>\n","protected":false},"author":53,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_monsterinsights_skip_tracking":false,"_monsterinsights_sitenote_active":false,"_monsterinsights_sitenote_note":"","_monsterinsights_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[11],"tags":[],"class_list":["post-1275","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-eseje"],"yoast_head":"\n
\n\n\n\n