D\u00f4vodom, pre\u010do bolo vybran\u00e9 dielo \u201eTe\u00f3ria demokracie\u201c od Giovanniho Sartoriho, je skuto\u010dnos\u0165, \u017ee ide o ove\u013ea kon\u0161trukt\u00edvnej\u0161\u00ed text na rie\u0161enie nasleduj\u00facich problematick\u00fdch ot\u00e1zok, ktor\u00e9 sa v \u0148om objavia. A na rozdiel od in\u00e9ho diela od Roberta A. Dahla je v \u0148om aj ve\u013ea priestoru na tvorbu vlastn\u00fdch my\u0161lienok. V mojom vybranom diele bol teda v prvom rade vysvetlen\u00fd pojem demokracie, teda v akom zmysle sa najlep\u0161ie prisp\u00f4sobuje \u017eivotnej realite, a nie len teoretick\u00fdm n\u00e1vodom, a \u010di teoretick\u00e1 a praktick\u00e1 demokracia m\u00f4\u017eu koexistova\u0165 v re\u00e1lnom politickom kontexte. Druh\u00e1 \u010das\u0165 navrhovan\u00e9ho textu vysvet\u013euje koncepciu \u013eudu ako zdroja demokratick\u00e9ho poriadku a to, v akej podobe m\u00f4\u017ee t\u00e1kato spolo\u010dnos\u0165 najlep\u0161ie fungova\u0165 v prospech budovania civilizovanej\u0161ej, demokratickej\u0161ej spolo\u010dnosti.<\/p>\n\n\n\n
Pri rozv\u00edjan\u00ed prvej t\u00e9zy o tom, \u010di ak\u00fdko\u013evek syst\u00e9m m\u00f4\u017ee by\u0165 demokraciou, bola dan\u00e1 podrobn\u00e1 odpove\u010f, \u010di by v\u0161etky mo\u017enosti dok\u00e1zali podpori\u0165 tak\u00fa efektivitu vl\u00e1dnutia nad \u013eu\u010fmi. Najprv sa zd\u00f4raznil fakt, \u017ee po\u010das celej existencie civilizovanej spolo\u010dnosti (v na\u0161om pr\u00edpade od \u010dias starovek\u00e9ho Gr\u00e9cka) sa koncepcia demokracie v\u017edy l\u00ed\u0161ila od predch\u00e1dzaj\u00facej v tom, \u017ee sa menila podstata a opr\u00e1vnenos\u0165 vyu\u017e\u00edvania demokracie ako praktickej politickej \u010dinnosti. Predpoklad\u00e1 sa, \u017ee podstatu demokracie zmenilo nieko\u013eko faktorov: samotn\u00e1 spolo\u010dnos\u0165, samotn\u00e1 vl\u00e1da, ich vz\u00e1jomn\u00e9 vz\u0165ahy, okolit\u00e9 geopolitick\u00e9 faktory, technologick\u00fd rozvoj, rozvoj soci\u00e1lnych a ekonomick\u00fdch vz\u0165ahov v medzin\u00e1rodnom spolo\u010denstve a rozvoj ideologick\u00fdch smerov at\u010f. Vplyvom t\u00fdchto faktorov, ktor\u00e9 sa neust\u00e1le vytv\u00e1rali \u010di transformovali, sa preto pojem demokracie u\u017e nespres\u0148oval, ale menil sa v z\u00e1vislosti od okolit\u00fdch faktorov a filozofick\u00fdch smerov mnoh\u00fdch politick\u00fdch osobnost\u00ed tej doby. Spo\u010diatku bola demokracia definovan\u00e1 ako ide\u00e1l riadenia \u0161t\u00e1tu, ale potom sa uk\u00e1zalo, \u017ee m\u00e1 nedostatky a z\u00e1stancovia tejto te\u00f3rie museli nejako upravi\u0165 jej koncepciu tak, aby zostala rovnak\u00fdm hlavn\u00fdm politick\u00fdm smerom riadenia \u0161t\u00e1tu, aby nebol kryt\u00fd modelmi oligarchie, tyranie at\u010f.<\/p>\n\n\n\n
Ale \u010do je najd\u00f4le\u017eitej\u0161ie, tu sa analyzovali, ak\u00e9 najvplyvnej\u0161ie faktory boli potrebn\u00e9 na vytvorenie skuto\u010dnej demokracie pre to, aby by bola vhodn\u00e1 pre v\u0161etk\u00fdch jej tvorcov. \u010ci\u017ee, najd\u00f4le\u017eitej\u0161\u00edmi krit\u00e9riami pre demokratick\u00fa spolo\u010dnos\u0165 s\u00fa preto pr\u00edtomnos\u0165 regula\u010dn\u00fdch a konkuren\u010dn\u00fdch volieb, \u00fa\u010das\u0165 ob\u010danov na politickom procese a politick\u00e9 pr\u00e1va a slobody, ako s\u00fa sloboda prejavu a zhroma\u017e\u010fovania. D\u00e1 sa poveda\u0165, \u017ee s\u00fa to minim\u00e1lne krit\u00e9ri\u00e1 na vytv\u00e1ranie podmienok demokracie, ale bez nich by skuto\u010dn\u00fd koncept nevznikol. Mo\u017eno to kon\u0161tatova\u0165 aj pri v\u00fdbere medzi in\u00fdmi poddruhmi demokracie, ktor\u00e9 autor navrhol. Napriklad, soci\u00e1lna demokracia by nemohla vyu\u017ei\u0165 v\u0161etky tieto minim\u00e1lne vlastnosti naplno, preto\u017ee jej ch\u00fdba moc vl\u00e1dy, ktor\u00e1 by organizovala spolo\u010dnos\u0165 zhora nadol. Soci\u00e1lna demokracia je sk\u00f4r popisovan\u00e1 ako spolo\u010densk\u00fd sp\u00f4sob \u017eivota, kde mal\u00e9 skupiny \u013eud\u00ed so spolo\u010dn\u00fdm hnut\u00edm poznaj\u00fa svoje pravidl\u00e1 a nepotrebuj\u00fa extra nadriadenos\u0165. Priemyseln\u00e1 demokracia preukazuje schopnos\u0165 pracova\u0165 najprv pre dobro v\u00e4\u010d\u0161iny v spolo\u010dnosti, teda vl\u00e1dy, a a\u017e potom pre dobro ka\u017ed\u00e9ho ob\u010dana danej vrstvy spolo\u010dnosti. Ekonomick\u00e1 demokracia by bola najlep\u0161ou vo\u013ebou, ale aj tu sa ot\u00e1zka rozdelenia bohatstva medzi v\u0161etk\u00fdch \u010dlenov spolo\u010dnosti st\u00e1va problematickou a trochu pripom\u00edna sp\u00f4sob, ak\u00fdm sa komunizmus dostal k moci po\u010das Leninovej vl\u00e1dy. To znamen\u00e1, \u017ee \u017eiadny z navrhovan\u00fdch podtypov demokracie neexistuje naraz pre dobro v\u0161etk\u00fdch obyvate\u013eov spolo\u010dnosti, ale len pre nejak\u00fa samostatn\u00fa vrstvu. Preto Sartori v tejto s\u00favislosti zd\u00f4raz\u0148uje, \u017ee nie ka\u017ed\u00fd syst\u00e9m m\u00f4\u017ee by\u0165 demokratick\u00fd, ale m\u00f4\u017ee by\u0165 len tak\u00fd, ktor\u00fd sp\u013a\u0148a konkr\u00e9tne po\u017eiadavky ako mechanizmus kontroly moci a ochrany pr\u00e1v a slob\u00f4d ob\u010danov. Niekedy v tomto kontexte m\u00f4\u017eu by\u0165 nedemokratick\u00e9 re\u017eimy l\u00e1kav\u00e9 zos\u00faladi\u0165 svoje z\u00e1ujmy bli\u017e\u0161ie so z\u00e1ujmami spolo\u010dnosti. Preto autor trval na tom, aby nasleduj\u00faca gener\u00e1cia spolo\u010dnosti pri tak\u00fdchto prekvapeniach bola opatrnej\u0161ia, preto\u017ee tak\u00e9 vonkaj\u0161ie znaky, ak\u00fdmi s\u00fa pr\u00edtomnos\u0165 volieb \u010di z\u00e1konov, nie s\u00fa kone\u010dn\u00fdm krit\u00e9riom budovania demokratickej spolo\u010dnosti.<\/p>\n\n\n\n
Druh\u00e1 \u010das\u0165 spom\u00ednanej pr\u00e1ce sa zaober\u00e1 ot\u00e1zkou, \u010do je \u013eud, alebo inak povedan\u00e9 n\u00e1rod, spolo\u010dnos\u0165 a ak\u00fd je ich vz\u0165ah k budovaniu demokratickej spolo\u010dnosti. Ako u\u017e bolo spomenut\u00e9, etymologick\u00fd pojem demokracie poch\u00e1dza zo starogr\u00e9ckych slov \u201cdemos\u201d a \u201ckratos\u201d, \u010do doslovne znamen\u00e1 moc \u013eudu alebo vl\u00e1da \u013eudu. Niet poch\u00fdb o argumente, \u017ee v demokracii je zdrojom moci \u013eud, nie nejak\u00e1 konkr\u00e9tna skupina os\u00f4b alebo jedna vysokopostaven\u00e1 osoba. Paradoxom v\u0161ak je, \u017ee t\u00e1to vl\u00e1da \u013eudu sa neuk\u00e1\u017ee ako tak\u00e1 jednoduch\u00e1 kon\u0161trukcia, ale \u017ee si vy\u017eaduje ove\u013ea zlo\u017eitej\u0161ie formy realiz\u00e1cie a skuto\u010dn\u00fa praktickos\u0165. Probl\u00e9mom tejto problematiky je interpret\u00e1cia \u013eudu ako tak\u00e9ho s\u00fahrnu \u013eud\u00ed, \u010di jednotlivcov, soci\u00e1lnych skup\u00edn, voli\u010dov a pod. Potom ide rozsah vl\u00e1dy \u013eudu, kde po starogr\u00e9ckom koncepte demokracie u\u017e bolo potrebn\u00e9 zavies\u0165 pojem zastupite\u013esk\u00e1 demokracia a n\u00e1sledne vetvenie typov demokratickej spolo\u010dnosti z h\u013eadiska voli\u010dov, ako v\u00e4\u010d\u0161inov\u00e1, konsenzu\u00e1lna demokracia prostredn\u00edctvom ve\u013ek\u00e9ho mno\u017estva a rozvoja politick\u00fdch subjektov at\u010f. Osobitn\u00e1 pozornos\u0165 sa venuje rozvetveniu pojmu \u013eud do 6 krit\u00e9ri\u00ed, ktor\u00e9 by pravdepodobne v\u0161eobecne charakterizovali modern\u00fd pojem \u013eud, ale nezodpovedali by jeho konkr\u00e9tnym pr\u00edkladom. \u013dud v zmysle ka\u017ed\u00e9ho ob\u010dana a v zmysle ve\u013ekej \u010dasti \u013eud\u00ed by bol z h\u013eadiska jeho aplik\u00e1cie fyzicky nemo\u017en\u00fd. Tretiu formul\u00e1ciu \u013eudu ako ni\u017e\u0161ej triedy \u013eud\u00ed u\u017e preveril \u010das a prolet\u00e1rska realita. \u0160tvrt\u00e1 formul\u00e1cia \u013eudu ako organick\u00e9ho celku interpretuje tento pojem individualisticky, \u010do nie je vhodn\u00e9 pre kolektivistick\u00fd pojem \u013eud, ktor\u00fd je vlastn\u00fd piatemu a \u0161iestemu typu formul\u00e1cie \u013eudu. Rozdiel v\u0161ak spo\u010d\u00edva len v dodato\u010dn\u00fdch pojmoch absol\u00fatna a obmedzen\u00e1 v\u00e4\u010d\u0161ina. Absol\u00fatna v\u00e4\u010d\u0161ina popiera udelenie pr\u00e1v takzvanej absol\u00fatnej men\u0161ine, ktor\u00e1 bude automaticky potla\u010den\u00e1. Obmedzen\u00e1 v\u00e4\u010d\u0161ina bude preto akur\u00e1t na to, aby zap\u00f4sobila na v\u0161etky mo\u017en\u00e9 vrstvy obyvate\u013estva, kde bud\u00fa v\u0161etky pr\u00e1va a povinnosti rovnako vyu\u017e\u00edvan\u00e9 a stanoven\u00e9.<\/p>\n\n\n\n
Predt\u00fdm, ako avizova\u0165 stru\u010dn\u00fd z\u00e1ver tohto eseja, n\u00e1vrhla by som svoju my\u0161lienku o tomto diele. A predt\u00fdm, ako sa mi dostala do r\u00fak t\u00e1to kniha, som mala \u00faplne in\u00fa predstavu o pojme demokracia ako z\u00e1kladu pre vytvorenie s\u00fa\u010dasn\u00e9ho politick\u00e9ho stanoviska na svete. V podstate, predpoklad\u00e1m, to bolo tak, \u017ee demokratick\u00e1 spolo\u010dnos\u0165 je tak\u00e1, kde existuje len rovnos\u0165 pr\u00e1v, rovnos\u0165 hlasov pri politick\u00fdch rozhodnutiach v z\u00e1ujme blaha spolo\u010dnosti, a kde existuje v\u0161eobecne uzn\u00e1van\u00e9 rovn\u00e9 rozdelenie dobra medzi v\u0161etk\u00fdch ob\u010danov. \u00c1no, existuj\u00fa nanajv\u00fd\u0161 dva pr\u00fady pojmu demokracia ako tak\u00e9ho, najm\u00e4 z politologick\u00e9ho a filozofick\u00e9ho h\u013eadiska. A \u00e1no, tak\u00e9to pojmy mo\u017eno n\u00e1js\u0165 v mnoh\u00fdch zdrojoch, slovn\u00edkoch \u010di in\u00fdch u\u010deniach. Ale a\u017e do tejto chv\u00edle som bola v\u017edy presved\u010den\u00e1, \u017ee v re\u00e1lnom \u017eivote sa krit\u00e9ri\u00e1 demokratickej spolo\u010dnosti vo v\u00e4\u010d\u0161ine pr\u00edpadov nenap\u013a\u0148aj\u00fa, preto\u017ee modern\u00e1 spolo\u010dnos\u0165 nem\u00e1 a\u017e tak\u00fd z\u00e1ujem o poznanie skuto\u010dn\u00fdch demokratick\u00fdch hodn\u00f4t a ich uplat\u0148ovanie v politike. Po pre\u010d\u00edtan\u00ed tejto knihy sa mi v\u0161ak v\u0161etky r\u00e9busy v hlave poskladali. Pod\u013ea m\u00f4jho n\u00e1zoru v\u0161etky krit\u00e9ri\u00e1 demokratickej spolo\u010dnosti vo v\u00e4\u010d\u0161ej miere sp\u013a\u0148aj\u00fa mnoh\u00fdmi predstavitelmi vyspel\u00fdch demokratick\u00fdch kraj\u00edn, ale na z\u00e1klade toho, \u017ee v\u0161etky tieto v\u00fdchodiska s\u00fa pre to, aby uspokojili autoritu, vl\u00e1du alebo t\u00fdch \u013eud\u00ed, ktor\u00ed maj\u00fa moc vl\u00e1dnu\u0165 spolo\u010dnosti, alebo aby uspokojili samotn\u00fa spolo\u010dnos\u0165, aby tie nesp\u00f4sobili ve\u013ek\u00fd \u00fader chaotick\u00e9mu, anarchick\u00e9mu hnutiu, teda aby si spolo\u010dnos\u0165 neza\u010dala vl\u00e1dnu\u0165 sama.<\/p>\n\n\n\n
Z\u00e1verom tejto eseje preto je, \u017ee samotn\u00fd obsah tejto pr\u00e1ce poskytuje podrobn\u00fa kritick\u00fa anal\u00fdzu hlavn\u00fdch princ\u00edpov a modelov demokracie a sk\u00fama vz\u0165ah medzi teoretick\u00fdmi znalos\u0165ami demokratickej spolo\u010dnosti a praktick\u00fdmi zru\u010dnos\u0165ami, ktor\u00e9 sa rozv\u00edjali popri historick\u00e9 a politick\u00e9 udalosti. Stiera tak hranicu medzi realizmom a perfekcionizmom demokratick\u00fdch ide\u00e1lov, ktor\u00e9 boli n\u00e1vrhnut\u00e9 v samom diele. Autor medzit\u00fdm navrhuje nie najlep\u0161ie, ale najefektivnej\u0161ie sp\u00f4soby realiz\u00e1cie demokratick\u00fdch ide\u00e1lov, ktor\u00e9 by mo\u017eno boli bli\u017e\u0161ie ku opodstatnen\u00fdm kriteri\u00e1m modernej demokratickej spolo\u010dnosti, ktor\u00e9 boli nie jedenkr\u00e1t spomenut\u00e9 v diele.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
D\u00f4vodom, pre\u010do bolo vybran\u00e9 dielo \u201eTe\u00f3ria demokracie\u201c od Giovanniho Sartoriho, je skuto\u010dnos\u0165, \u017ee ide o ove\u013ea kon\u0161trukt\u00edvnej\u0161\u00ed text na rie\u0161enie nasleduj\u00facich problematick\u00fdch ot\u00e1zok, ktor\u00e9 sa v \u0148om objavia. A na rozdiel od in\u00e9ho diela od Roberta A. Dahla je v \u0148om aj ve\u013ea priestoru na tvorbu vlastn\u00fdch my\u0161lienok. V mojom vybranom diele bol teda v prvom […]<\/p>\n","protected":false},"author":50,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_monsterinsights_skip_tracking":false,"_monsterinsights_sitenote_active":false,"_monsterinsights_sitenote_note":"","_monsterinsights_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[11],"tags":[],"class_list":["post-1268","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-eseje"],"yoast_head":"\n