Demokracia patr\u00ed k jedn\u00fdm z najpou\u017e\u00edvanej\u0161\u00edch pojmov dne\u0161nej doby. Od za\u010diatku jej vzniku in\u0161piruje filozofov, politol\u00f3gov a ob\u010danov po celom svete. Z\u00e1rove\u0148 sa stala predmetom kritiky a mno\u017estva protire\u010d\u00ed. Tato skuto\u010dnos\u0165 vypl\u00fdva z absencie jednotnej defin\u00edcie, ktor\u00e1 by vedela zakomponova\u0165 v\u0161etky aspekty, hodnoty a idei, ktor\u00e9 demokracia sp\u00e1ja. Av\u0161ak je to nemo\u017ene. Na tuto skuto\u010dnos\u0165 pouk\u00e1zal aj napr\u00edklad taliansky politol\u00f3g Giovanni Sartori, ktor\u00fd je autorom zn\u00e1meho diela \u201eTe\u00f3ria demokracie\u201c v ktorom \u010ditate\u013eov nav\u00e1dza na zauj\u00edmav\u00e9 my\u0161lienky a \u00favahy o demokraci\u00ed o ktor\u00fdch sme sa mo\u017eno ani nikdy nezamysleli napriek tomu ako \u010dasto tento pojem rezonuje v spolo\u010dnost\u00ed. Niektor\u00e9 z t\u00fdchto ide\u00ed in\u0161pirovali aj m\u0148a na nap\u00edsanie tejto eseje.<\/p>\n\n\n\n
\u201eZ\u00e1kladnou podmienkou pre\u017eitia demokratick\u00e9ho syst\u00e9mu je nepochybne jeho zrozumite\u013enos\u0165.\u201c<\/em>[1] Demokracia je naj\u010dastej\u0161ie ch\u00e1pan\u00e1 v kontexte vl\u00e1dy \u013eudu \u010do vypl\u00fdva z jej etymologick\u00e9ho z\u00e1kladu, av\u0161ak tento v\u00fdznam nevystihuje komplexnos\u0165 a realitu demokratick\u00fdch spolo\u010dnosti ani v hist\u00f3rii, ani v s\u00fa\u010dasnosti. Vych\u00e1dza to zo v\u0161eobecnej povahy pojmu \u013eud. Na t\u00fato skuto\u010dnos\u0165 pouk\u00e1zal Giovanni Sartori kedy navrhol \u0161es\u0165 interpret\u00e1cii ch\u00e1pania dan\u00e9ho pojmu analyzuj\u00fac ktor\u00e9 pri\u0161iel ku z\u00e1verom, \u017ee podstata modernej demokracie je najlep\u0161ie zakomponovan\u00e1 ideou \u201e\u013eud vo v\u00fdzname v\u00e4\u010d\u0161ej \u010dasti vyjadrenej princ\u00edpom obmedzenej v\u00e4\u010d\u0161iny<\/em>\u201c[2]. Pr\u00e1ve tak\u00e1to interpret\u00e1cia umo\u017e\u0148uje v\u00e4\u010d\u0161ine rozhodova\u0165, re\u0161pektuj\u00fac aj pr\u00e1va men\u0161\u00edn.[3]<\/p>\n\n\n\n \u201eDemokraticky ide\u00e1l nedefinuje demokratick\u00fa skuto\u010dnos\u0165 a naopak skuto\u010dn\u00e1 demokracia nie je a nem\u00f4\u017ee by\u0165 toto\u017en\u00e1 s ide\u00e1lnou demokraciou. Demokracia je v\u00fdsledkom interakcie ide\u00e1lov a reality, ktor\u00e1 ju formuje, tlaku toho \u010do by malo by\u0165, a odporu toho, \u010do je<\/em>\u201c[4]. Demokracia, ktor\u00e1 sp\u00e1ja absol\u00fatnu slobodu, rovnos\u0165, spravodlivos\u0165 predstavuje nedosiahnute\u013en\u00fd ide\u00e1l, ku ktor\u00e9mu sa m\u00f4\u017eeme iba pribl\u00ed\u017ei\u0165, ale nikdy ho \u00faplne nedosiahneme. \u013dudsk\u00e1 snaha o naplnenie tohto ide\u00e1lu d\u00f4sledne kreuje vz\u00e1jomn\u00fd vz\u0165ah medzi teoretick\u00fdm ide\u00e1lom a praktickou realitou a je hnac\u00edm motorom v\u00fdvoja politick\u00e9ho usporiadania spolo\u010dnosti. Preto m\u00f4\u017eeme tvrdi\u0165, \u017ee demokracia od za\u010diatku svojho vzniku sa nach\u00e1dza v nepretr\u017eitom, kontinu\u00e1lnom v\u00fdvoji, ktor\u00fd je spojen\u00fd s \u013eudskou prirodzenos\u0165ou h\u013eadanie lep\u0161ieho. Z\u00e1rove\u0148 predstavuje otvoren\u00fd priestor na diskusiu, sp\u00e1ja r\u00f4zne idei, smery a hodnoty v snahe o svoje zdokonalenie, \u010do z\u00e1rove\u0148 predstavuje jej slab\u00e9 str\u00e1nky, ke\u010f\u017ee pr\u00e1ve jej otvorenos\u0165 a absencia n\u00e1strojov na eliminovanie svojich \u201enepriate\u013eov\u201c sp\u00f4sobuje jej krehkos\u0165.<\/p>\n\n\n\n Modern\u00e1 demokracia, ako ju pozn\u00e1me dnes, je v\u00fdsledkom dlhodob\u00e9ho v\u00fdvoja. Jej korene siahaj\u00fa do antick\u00e9ho Gr\u00e9cka, kde sa zrodili prv\u00e9 my\u0161lienky o priamej \u00fa\u010dasti ob\u010danov na rozhodovan\u00ed. At\u00e9nska demokracia priniesla koncept priamej demokracie, kde sa at\u00e9nski ob\u010dania mohli podie\u013ea\u0165 na politick\u00fdch procesoch. Boli to v\u0161ak iba slobodn\u00ed, dospeli mu\u017ei, ktor\u00ed disponovali at\u00e9nskym ob\u010dianstvom. Nesk\u00f4r v Starovekom R\u00edme sa na\u0161li za\u010diatky zastupite\u013eskej vl\u00e1dy, \u010do ovplyvnilo formovanie modernej parlamentnej demokracie. V\u00fdvoj demokracie teda neprebiehal line\u00e1rne, ale bol v\u00fdsledkom dlh\u00e9ho procesu transform\u00e1cie, ktor\u00fd \u010derpal z r\u00f4znych politick\u00fdch a historick\u00fdch sk\u00fasenost\u00ed a ktor\u00fd prebieha a bude prebieha\u0165 k\u00fdm demokracia nezanikne.<\/p>\n\n\n\n Demokracia nie je homog\u00e9nna, ale zah\u0155\u0148a r\u00f4zne formy, ktor\u00e9 sa vz\u0165ahuj\u00fa na r\u00f4zne aspekty spolo\u010densk\u00e9ho \u017eivota. M\u00f4\u017eeme hovori\u0165 o soci\u00e1lnej demokracii, ktor\u00e1 sa zameriava na soci\u00e1lnu rovnos\u0165 a spravodlivos\u0165. Ekonomick\u00e1 demokracia presadzuje potrebu rovnomern\u00e9ho rozdelenia bohatstva a rovnomerne spr\u00edstupnenie ekonomick\u00fdch podmienok a pr\u00edle\u017eitosti. Priemyseln\u00e1 demokracia sa sna\u017e\u00ed poskytn\u00fa\u0165 zamestnancom v\u00e4\u010d\u0161\u00ed hlas v riaden\u00ed podnikov.[5] So Z\u00e1padom je asociovan\u00e1 takisto liber\u00e1lna demokracia, ktor\u00e1 vznikla v\u00fdsledkom v\u00fdvoja a popularity liberalizmu a ktor\u00e1 sp\u00e1ja my\u0161lienky absol\u00fatnej slobody jednotlivca. Tieto formy ukazuj\u00fa, \u017ee demokracia sa neust\u00e1le vyv\u00edja a roz\u0161iruje nov\u00e9 horizonty, pri\u010dom reaguje na r\u00f4zne potreby a po\u017eiadavky spolo\u010dnosti.<\/p>\n\n\n\n Napriek rozmanitosti foriem demokracie Sartori tvrd\u00ed, \u017ee bez funk\u010dnej politickej demokracie, ktor\u00e1 bola prvotn\u00fdm predmetom \u00favah o demokratickom zriaden\u00ed, by spolo\u010densk\u00fd pokrok nebol mo\u017en\u00fd. Politick\u00e1 demokracia predstavuje z\u00e1klad, ktor\u00fd umo\u017e\u0148uje realiz\u00e1ciu ostatn\u00fdch foriem demokracie. Bez nej by v\u0161etky ostatn\u00e9 snahy zavies\u0165 rovnos\u0165 a spravodlivos\u0165 boli neefekt\u00edvne.[6] Pr\u00edkladom s\u00fa napr\u00edklad \u0161t\u00e1ty kde vl\u00e1dne autorit\u00e1rsky re\u017eim, kde \u013eudsk\u00e9 prav\u00e1 a z\u00e1kladne demokratick\u00e9 hodnoty s\u00fa ka\u017edodenne potl\u00e1\u010dane a ak\u00e9ko\u013evek pokusy opoz\u00edcie tuto situ\u00e1ciu zmeni\u0165 vedu len k e\u0161te v\u00e4\u010d\u0161iemu poru\u0161ovaniu \u013eudsk\u00fdch pr\u00e1v a potl\u00e1\u010daniu t\u00fdchto sn\u00e1h.<\/p>\n\n\n\n Jednou z k\u013e\u00fa\u010dov\u00fdch ot\u00e1zok nad ktorou sa zam\u00fd\u0161\u013eaj\u00fa u\u017e dek\u00e1dy filozofovia je, \u010di \u013eud skuto\u010dne vl\u00e1dne. Ke\u010f sme spom\u00ednali At\u00e9nske Gr\u00e9cko ako pr\u00edklad priamej demokracie, vtedy na rozhodovan\u00ed sa mohla podie\u013ea\u0165 iba mala \u010diastka v\u0161etk\u00e9ho obyvate\u013estva. Aj v s\u00fa\u010dasnost\u00ed ke\u010f \u017eijeme v zastupite\u013eskej demokracii, kedy politika je veden\u00e1 zvolen\u00fdmi predstavite\u013emi, ako vieme zaru\u010di\u0165 to, \u017ee politici nebud\u00fa vl\u00e1dnu\u0165 vo svoj vlastn\u00fd prospech? Reprezentuj\u00fa zvolen\u00ed z\u00e1stupcovia skuto\u010dne z\u00e1ujmy ob\u010danov alebo z\u00e1ujmy \u00fazkej elity? \u010ci vo\u013eby, ktor\u00e9 s\u00fa z\u00e1kladn\u00fdm kame\u0148om zastupite\u013eskej demokracie, s\u00fa naozaj tajn\u00e9, rovn\u00e9, priame a v\u0161eobecn\u00e9. Vo\u013eby m\u00f4\u017eu by\u0165 s\u00edce form\u00e1lne tajn\u00e9 a rovn\u00e9, ale v praxi existuj\u00fa faktory, ktor\u00e9 nar\u00fa\u0161aj\u00fa tento ide\u00e1l. Manipul\u00e1cia v medi\u00e1lnom priestore, finan\u010dn\u00e1 sila niektor\u00fdch kandid\u00e1tov alebo politick\u00fdch str\u00e1n, alebo vplyv z\u00e1ujmov\u00fdch skup\u00edn m\u00f4\u017eu ovplyvni\u0165 v\u00fdsledok volieb sp\u00f4sobom, ktor\u00fd nar\u00fa\u0161a rovnos\u0165 \u0161ance a pr\u00edle\u017eitost\u00ed pre kandid\u00e1tov a z\u00e1rove\u0148 podkop\u00e1va vieru v spravodlivos\u0165 volebn\u00fdch v\u00fdsledkov. Vo v\u00fdsledku voli\u010di m\u00f4\u017eu by\u0165 frustrovan\u00ed, ke\u010f si uvedomia, \u017ee ich z\u00e1stupcovia nekonaj\u00fa v s\u00falade s ich predstavami a t\u00fdm str\u00e1caj\u00fa vieru v demokraciu. Vypl\u00fdva to, \u017ee \u201emodern\u00e9 demokracie sa zakladaj\u00fa na obmedzenej vl\u00e1de v\u00e4\u010d\u0161iny, volebn\u00fdch procesoch, zastupite\u013eskom post\u00fapen\u00ed moci. Z toho vypl\u00fdva, \u017ee v celku, ktor\u00fdm je \u013eud, niektor\u00ed \u013eudia znamenaj\u00fa viac, niektor\u00ed menej, \u010falej to, \u017ee ani \u013eud, ktor\u00fd tvor\u00ed v\u00ed\u0165azn\u00fa v\u00e4\u010d\u0161inu vo vo\u013eb\u00e1ch, v skuto\u010dnosti nem\u00e1 moc, a napokon i to, \u017ee ve\u013ek\u00e1 \u010das\u0165 toho, \u010do sa naz\u00fdva \u201ev\u00f4\u013ea\u201c \u013eudu je sk\u00f4r \u201es\u00fahlasom\u201c \u013eudu\u201c[7].<\/p>\n\n\n\n V ka\u017edom jednom pr\u00edpade bud\u00facnos\u0165 demokracie je ohrozen\u00e1 ani nie tak vonkaj\u0161\u00edm vplyvom autorit\u00e1rskych re\u017eimov, ale sk\u00f4r zvn\u00fatra. Zd\u00e1 sa, \u017ee \u010dim \u010falej sme sa vedecky a rozumovo posunuli, t\u00fdm viac n\u00e1s to vracia nasp\u00e4\u0165 a demokratick\u00fd ide\u00e1l ku ktor\u00e9mu sme sa sna\u017eili po\u010das dlhodob\u00e9ho v\u00fdvoja demokracie pribl\u00ed\u017ei\u0165 je \u010dim \u010falej, t\u00fdm viac nedosiahnute\u013en\u00fd. To \u010do predstavuje najsilnej\u0161ie str\u00e1nky demokracie v dne\u0161nej dobe sa stalo zbra\u0148ou pre \u0148u samu. Jednou z najv\u00e4\u010d\u0161\u00edch v\u00fdziev modernej demokracie je zachovanie slobody prejavu a slobodn\u00e9ho pr\u00edstupu ku inform\u00e1ci\u00e1m, najm\u00e4 v digit\u00e1lnej dobe, kedy internet a soci\u00e1lne siete zohr\u00e1vaj\u00fa k\u013e\u00fa\u010dov\u00fa \u00falohu v politickej diskusii. Propaganda, dezinform\u00e1cie, \u0161\u00edrenie falo\u0161n\u00fdch sprav vedie k polariz\u00e1cii spolo\u010dnosti a k d\u00f4sledn\u00e9mu n\u00e1rastu extr\u00e9mizmu. \u013dudia str\u00e1caj\u00fa schopnos\u0165 odl\u00ed\u0161i\u0165 \u010do je pravdiv\u00e9 a \u010do nie je. No pr\u00e1ve tu sa dost\u00e1vame ku paradoxu. Ak\u00e9 kontroln\u00e9 mechanizmy, m\u00f4\u017eeme zavies\u0165, aby sme zabr\u00e1nili \u0161\u00edreniu nepravdiv\u00fdch, xenof\u00f3bnych a propaga\u010dn\u00fdch inform\u00e1cii? Je to v\u00f4bec mo\u017en\u00e9 bez toho, aby sme naru\u0161ili z\u00e1kladn\u00e9 demokratick\u00e9 hodnoty?<\/p>\n\n\n\n \u010eal\u0161iu v\u00fdzvu pre modernu demokraciu predstavuje korupcia a neefekt\u00edvnos\u0165 \u0161t\u00e1tneho riadenia. V d\u00f4sledku \u013eudia postupne str\u00e1caj\u00fa d\u00f4veru v \u0161t\u00e1tne in\u0161tit\u00facie a vo zvolen\u00fdch z\u00e1stupcov. Populistick\u00e9 tendencie politikov neust\u00e1le naberaj\u00fa obraty a \u013eudia s\u00fa frustrovan\u00ed z toho, \u017ee sa ich \u017eivotn\u00e1 situ\u00e1cia nemen\u00ed a s\u013euby politikov sa neplnia. Str\u00e1caj\u00fa tak z\u00e1ujem participova\u0165 na riaden\u00ed \u0161t\u00e1tu v akejko\u013evek forme. \u00da\u010das\u0165 vo vo\u013eb\u00e1ch je \u010dim \u010falej ni\u017e\u0161ia, v tejto s\u00favislosti sa dost\u00e1vame do situ\u00e1cie, kedy zvolen\u00ed predstavitelia de facto nereprezentuj\u00fa z\u00e1ujmy ani polky ob\u010danov svojho \u0161t\u00e1tu. V skuto\u010dnos\u0165 \u017eijeme v demokracii?<\/p>\n\n\n\n Nepochybne demokracia je najlep\u0161\u00ed sp\u00f4sob vl\u00e1dnutia, ktor\u00fd doposia\u013e je zn\u00e1my. Av\u0161ak iba v tej chv\u00edli kedy jej z\u00e1kladne hodnoty s\u00fa dodr\u017ean\u00e9 a uctievan\u00e9. Mo\u017eno pr\u00e1ve absencia jednotnej defin\u00edcie, ktor\u00e1 by vedela striktne pop\u00edsa\u0165 jej podstatu by zabr\u00e1nila zneu\u017e\u00edvaniu tohto pojmu a ozna\u010dovaniu za demokratick\u00e9 aj to, \u010do de facto demokratick\u00e9 nie je. Av\u0161ak ako sme uviedli na za\u010diatku, demokracia existuje dovtedy k\u00fdm sa men\u00ed a vyv\u00edja, teda a priori zavies\u0165 v\u0161eobecn\u00fa defin\u00edciu, ktor\u00e1 by bola vhodn\u00e1 pre ak\u00fdko\u013evek politick\u00fd syst\u00e9m je nemo\u017en\u00e9 a tak n\u00e1m ost\u00e1va iba d\u00fafa\u0165, \u017ee \u013eudia si uvedomia podstatu pilierov na ktor\u00fdch demokratick\u00e9 riadenie je postavene a za\u010dn\u00fa si v\u00e1\u017ei\u0165 v\u0161etky v\u00fdhody ktor\u00e9 n\u00e1m demokracia prin\u00e1\u0161a, ke\u010f\u017ee za v\u0161etko m\u00f4\u017eeme iba my \u013eudia, aj v kontexte toho \u017ee chceme vl\u00e1dnu\u0165, ale nechceme by\u0165 ovl\u00e1dan\u00fdmi, ale aj v kontexte, \u017ee v snahe n\u00e1js\u0165 nie\u010do lep\u0161ie sa st\u00e1vame obe\u0165ami vlastn\u00fdch il\u00fazii a o\u010dak\u00e1van\u00ed, ktor\u00e9 pr\u00e1ve latentn\u00ed \u201enepriatelia\u201c demokracie vyu\u017e\u00edvaj\u00fa skr\u00fdvaj\u00fac za jej menom.<\/p>\n\n\n\n Zdroje:<\/strong><\/p>\n\n\n\n [1] SARTORI, G. Te\u00f3ria demokracie.<\/em> Bratislava: ARCHA, 1993, s. 16.<\/p>\n\n\n\n [2] SARTORI, G. Te\u00f3ria demokracie.<\/em> Bratislava: ARCHA, 1993, s. 25.<\/p>\n\n\n\n [3] SARTORI, G. Te\u00f3ria demokracie.<\/em> Bratislava: ARCHA, 1993, s. 24-27.<\/p>\n\n\n\n [4] SARTORI, G. Te\u00f3ria demokracie.<\/em> Bratislava: ARCHA, 1993, s. 10.<\/p>\n\n\n\n [5] SARTORI, G. Te\u00f3ria demokracie.<\/em> Bratislava: ARCHA, 1993, s. 11-12.<\/p>\n\n\n\n [6] SARTORI, G. Te\u00f3ria demokracie.<\/em> Bratislava: ARCHA, 1993, s. 14.<\/p>\n\n\n\n [7] SARTORI, G. Te\u00f3ria demokracie<\/em>. Bratislava: ARCHA, 1993, s. 32.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":" Demokracia patr\u00ed k jedn\u00fdm z najpou\u017e\u00edvanej\u0161\u00edch pojmov dne\u0161nej doby. Od za\u010diatku jej vzniku in\u0161piruje filozofov, politol\u00f3gov a ob\u010danov po celom svete. Z\u00e1rove\u0148 sa stala predmetom kritiky a mno\u017estva protire\u010d\u00ed. Tato skuto\u010dnos\u0165 vypl\u00fdva z absencie jednotnej defin\u00edcie, ktor\u00e1 by vedela zakomponova\u0165 v\u0161etky aspekty, hodnoty a idei, ktor\u00e9 demokracia sp\u00e1ja. Av\u0161ak je to nemo\u017ene. Na tuto skuto\u010dnos\u0165 pouk\u00e1zal aj napr\u00edklad taliansky politol\u00f3g Giovanni […]<\/p>\n","protected":false},"author":20,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_monsterinsights_skip_tracking":false,"_monsterinsights_sitenote_active":false,"_monsterinsights_sitenote_note":"","_monsterinsights_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[11],"tags":[],"class_list":["post-1261","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-eseje"],"yoast_head":"\n
\n\n\n\n