{"id":397,"date":"2023-03-03T16:37:39","date_gmt":"2023-03-03T15:37:39","guid":{"rendered":"https:\/\/www.repub.sk\/?page_id=397"},"modified":"2025-01-30T22:32:53","modified_gmt":"2025-01-30T21:32:53","slug":"komentare-2","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/www.repub.sk\/?page_id=397","title":{"rendered":"Koment\u00e1re"},"content":{"rendered":"\n

Administrat\u00edva Donalda Trumpa 2.0<\/strong><\/p>\n\n\n\n

(Tamara Har\u010darikov\u00e1)<\/p>\n\n\n\n

Americk\u00fd Kongres na spolo\u010dnom zasadnut\u00ed za\u010diatkom nov\u00e9ho roka potvrdil v\u00fdsledok tamoj\u0161\u00edch novembrov\u00fdch prezidentsk\u00fdch volieb, v ktor\u00fdch zv\u00ed\u0165azil republik\u00e1n Donald Trump. Zvolen\u00fd prezident nastupuje do Bieleho domu tradi\u010dne 20. janu\u00e1ra inaugur\u00e1ciou, ktor\u00e1 sa kon\u00e1 pred budovou Kapitolu vo Washingtone D.C., kde sklad\u00e1 s\u013eub. Pre nepriazniv\u00e9 po\u010dasie sa v\u0161ak tentokr\u00e1t inaugur\u00e1cia prezidenta presunula do interi\u00e9ru. Naposledy sa tak\u00e1to situ\u00e1cia udiala pri inaugur\u00e1cii prezidenta Reagana.<\/p>\n\n\n\n

Donald Trump v uplynul\u00fdch t\u00fd\u017ed\u0148och svojimi vyjadreniami znepokojil ve\u013ek\u00fa \u010das\u0165 svetov\u00fdch politikov. Okrem in\u00e9ho nevyl\u00fa\u010dil pou\u017eitie vojenskej a ekonomickej sily na z\u00edskanie Panamsk\u00e9ho prieplavu \u010di Gr\u00f3nska, ktor\u00e9 je d\u00e1nskym auton\u00f3mnym \u00fazem\u00edm. D. Trump taktie\u017e pri\u0161iel s my\u0161lienkou premenova\u0165 Mexick\u00fd z\u00e1liv na Americk\u00fd. Vyhl\u00e1senia podobn\u00e9ho r\u00e1zu vyvol\u00e1vaj\u00fa obavy z nere\u0161pektovania doteraj\u0161\u00edch diplomatick\u00fdch zvyklost\u00ed, medzin\u00e1rodn\u00e9ho pr\u00e1va a dlhoro\u010dn\u00fdch americk\u00fdch spojencov, \u010do by mohlo destabilizova\u0165 vz\u00e1jomn\u00e9 vz\u0165ahy.<\/p>\n\n\n\n

Ani ned\u00e1vna rezign\u00e1cia kanadsk\u00e9ho premi\u00e9ra Justina Trudeaua na post l\u00eddra Liber\u00e1lnej strany aj predsedu vl\u00e1dy sa nezaobi\u0161la bez vyjadrenia D. Trumpa. Ten zdie\u013eal op\u00e4tovn\u00fd n\u00e1vrh pripojenia Kanady k Spojen\u00fdm \u0161t\u00e1tom, \u010d\u00edm by sa stala 51. \u0161t\u00e1tom USA. Spomenul potenci\u00e1lnu snahu vyu\u017eitia predov\u0161etk\u00fdm ekonomick\u00e9ho n\u00e1tlaku. Vojensk\u00fa silu vyl\u00fa\u010dil.<\/p>\n\n\n\n

Zdroje: BBC, AP, Politico, Washington Post<\/p>\n\n\n\n

Slovensko: Kyber\u00fatoky, luxusn\u00e9 hotely a geopolitick\u00e9 hry<\/strong><\/p>\n\n\n\n

(Monika L\u00f6fflerov\u00e1)<\/p>\n\n\n\n

Posledn\u00e9 dni na Slovensku odhalili zauj\u00edmav\u00fd mix technologick\u00fdch zlyhan\u00ed, politick\u00fdch kontroverzi\u00ed a geopolitick\u00fdch deklar\u00e1ci\u00ed. Hackersk\u00fd \u00fatok na kataster uk\u00e1zal, \u017ee na\u0161a kybernetick\u00e1 bezpe\u010dnos\u0165 m\u00e1 zna\u010dn\u00e9 medzery. Chaos v z\u00e1lohovan\u00ed d\u00e1t a po\u017eadovan\u00e9 sedemcifern\u00e9 v\u00fdkupn\u00e9 poukazuj\u00fa na to, \u017ee Slovensko \u010del\u00ed modern\u00fdm hrozb\u00e1m s archaick\u00fdmi n\u00e1strojmi.<\/p>\n\n\n\n

Medzit\u00fdm sa na politickej sc\u00e9ne objavuj\u00fa \u010fal\u0161ie kontroverzie. Zistenia o luxusn\u00fdch hoteloch, v ktor\u00fdch sa \u00fadajne pohyboval premi\u00e9r  Robert Fico, vyvol\u00e1vaj\u00fa ot\u00e1zky nielen o jeho \u017eivotnom \u0161t\u00fdle, ale aj o hodnote, ktor\u00fa pripisujeme politickej transparentnosti. Noc za stovky eur v destin\u00e1ci\u00e1ch, ktor\u00e9 by mohli by\u0165 kulisami politick\u00e9ho thrileru, kontrastuje s ka\u017edodennou realitou mnoh\u00fdch ob\u010danov.<\/p>\n\n\n\n

Do toho v\u0161etk\u00e9ho prich\u00e1dza opoz\u00edcia s n\u00e1vrhom deklar\u00e1cie o zahrani\u010dnopolitickej orient\u00e1cii. Symbolick\u00e9 gesto podpory E\u00da a NATO je s\u00edce d\u00f4le\u017eit\u00e9, no v \u010dase rozdelenia spolo\u010dnosti znie sk\u00f4r ako pokus o udr\u017eanie zdania stability, ne\u017e re\u00e1lna odpove\u010f na v\u00fdzvy.<\/p>\n\n\n\n

Slovensko sa ocit\u00e1 medzi potrebou rie\u0161i\u0165 ak\u00fatne probl\u00e9my a politickou r\u00e9torikou. Ot\u00e1zkou zost\u00e1va, \u010di sa dok\u00e1\u017eeme s\u00fastredi\u0165 na to podstatn\u00e9 \u2013 obnovu d\u00f4very ob\u010danov a posilnenie stability vo v\u0161etk\u00fdch oblastiach.<\/p>\n\n\n\n

Zdroje: Aktuality, Denn\u00edk N, \u0160tandard<\/p>\n\n\n\n

S\u00fdria: za\u010diatok novej \u00e9ry?<\/strong><\/p>\n\n\n\n

(Tamara Har\u010darikov\u00e1) <\/p>\n\n\n\n

S\u00fa\u010dasn\u00e1 politick\u00e1 situ\u00e1cia v S\u00fdrii je pozna\u010den\u00e1 v\u00fdznamn\u00fdmi nepokojmi a zmenami. Za\u010diatkom decembra 2024 bol re\u017eim prezidenta Ba\u0161\u00e1ra al-Asada zvrhnut\u00fd povstaleck\u00fdmi silami, \u010do viedlo k jeho \u00fateku do Ruskej feder\u00e1cie, kde mu bol udelen\u00fd azyl. Po viac ako piatich dek\u00e1dach S\u00fdriu \u010dakaj\u00fa nov\u00e9 v\u00fdzvy.<\/p>\n\n\n\n

P\u00e1d Asadovho re\u017eimu bol, na medzin\u00e1rodnom aj dom\u00e1com poli, sprev\u00e1dzan\u00fd r\u00f4znymi reakciami a ist\u00fdm prekvapen\u00edm. Viacer\u00e9 \u0161t\u00e1ty sveta v\u00edtaj\u00fa zmenu re\u017eimu kv\u00f4li pr\u00edle\u017eitosti pre S\u00fdriu na obnovu a posun smerom k demokratickej\u0161ej bud\u00facnosti. Mnoh\u00ed S\u00fdr\u010dania taktie\u017e oslavuj\u00fa koniec dlhoro\u010dnej diktat\u00fary, no existuj\u00fa aj obavy o bud\u00facu stabilitu krajiny. Hlavn\u00e1 povstaleck\u00e1 skupina, Hayat Tahrir al-Sham (HTS), s\u013e\u00fabila ochranu (n\u00e1bo\u017eensk\u00fdch) men\u0161\u00edn a zabezpe\u010denie pokojn\u00e9ho odovzdania moci. Av\u0161ak historick\u00e9 v\u00e4zby HTS na al-K\u00e1idu vyvol\u00e1vaj\u00fa ot\u00e1zky o potenci\u00e1li extr\u00e9mistick\u00e9ho vplyvu. Z\u00e1rove\u0148 vo viacer\u00fdch \u010dastiach S\u00fdrie pokra\u010duj\u00fa r\u00f4zne ozbrojen\u00e9 akcie.<\/p>\n\n\n\n

Prioritami nov\u00e9ho do\u010dasn\u00e9ho s\u00fdrskeho premi\u00e9ra Muhammada Ba\u0161\u00edra, ktor\u00fd povedie do\u010dasn\u00fa vl\u00e1du do marca 2025, s\u00fa zaistenie bezpe\u010dnosti a stability v krajine, zabezpe\u010denie pr\u00edstupu k vode, elektrickej vode a dod\u00e1vkam z\u00e1kladn\u00fdch potrav\u00edn, ke\u010f\u017ee humanit\u00e1rna situ\u00e1cia v \u0161t\u00e1te je kritick\u00e1. D\u00f4le\u017eit\u00fdm aspektom je aj n\u00e1vrat ute\u010dencov sp\u00e4\u0165 domov, ktor\u00fdch vyzval: \u201cS\u00fdria je teraz slobodnou krajinou, ktor\u00e1 si vydobyla svoju hrdos\u0165 a d\u00f4stojnos\u0165. Vr\u00e1\u0165te sa.\u201d Aktu\u00e1lna situ\u00e1cia v \u0161t\u00e1te je dynamick\u00e1 a prin\u00e1\u0161a so sebou mnoh\u00e9 o\u010dak\u00e1vania, rizik\u00e1 i neistotu.<\/p>\n\n\n\n

Zdroje: Al Jazeera, CNN, BBC, ReliefWeb<\/p>\n\n\n\n

Stabilita verzus v\u00fdzvy: Schv\u00e1lenie rozpo\u010dtu a hodnotenie slovenskej ekonomiky<\/strong><\/p>\n\n\n\n

(Monika L\u00f6fflerov\u00e1)<\/p>\n\n\n\n

Slovensk\u00e1 politika v posledn\u00fdch d\u0148och zaznamenala nieko\u013eko k\u013e\u00fa\u010dov\u00fdch udalost\u00ed, ktor\u00e9 nazna\u010duj\u00fa stabilitu aj v\u00fdzvy pre ekonomiku a vl\u00e1du. Schv\u00e1lenie \u0161t\u00e1tneho rozpo\u010dtu na rok 2025, zn\u00e1meho ako \u201ez\u00e1kon roka,\u201c znamen\u00e1 pokles deficitu verejn\u00fdch financi\u00ed na 4,7 % HDP oproti o\u010dak\u00e1van\u00fdm 5,8 % tento rok. Tento krok bol podporen\u00fd 79 poslancami koal\u00edcie, vr\u00e1tane od\u00eddencov zo SNS. Rozpo\u010det v\u0161ak \u010del\u00ed kritike za nedostato\u010dn\u00e9 reformy a obmedzenia v zdravotn\u00edctve .<\/p>\n\n\n\n

Ekonomick\u00fa stabilitu Slovenska potvrdili aj medzin\u00e1rodn\u00e9 ratingov\u00e9 agent\u00fary. Fitch udr\u017eala rating A- so stabiln\u00fdm v\u00fdh\u013eadom<\/strong>, pri\u010dom vyzdvihla \u010dlenstvo Slovenska v E\u00da a euroz\u00f3ne, ktor\u00e9 zaru\u010duj\u00fa makroekonomick\u00fa d\u00f4veryhodnos\u0165 a pr\u00edlev kapit\u00e1lu. Agent\u00fara o\u010dak\u00e1va rast ekonomiky o 2 % v roku 2024, pri\u010dom tento rast by sa mal v\u010faka \u010derpaniu zdrojov z Pl\u00e1nu obnovy zv\u00fd\u0161i\u0165 na 2,3 % do roku 2026. Podobne pozit\u00edvne hodnotenie vyjadrila v okt\u00f3bri aj Standard & Poor\u2019s s ratingom A+<\/strong> .<\/p>\n\n\n\n

Tieto faktory nazna\u010duj\u00fa stabilitu hospod\u00e1rskej politiky, no z\u00e1rove\u0148 poukazuj\u00fa na potrebu \u010fal\u0161\u00edch opatren\u00ed na zlep\u0161enie soci\u00e1lnych slu\u017eieb a efektivity verejn\u00fdch v\u00fddavkov.<\/p>\n\n\n\n

Zdroj inform\u00e1ci\u00ed: SME Min\u00fata, Aktuality.sk, .t\u00fd\u017ede\u0148 <\/p>\n\n\n\n

Koniec \u201esemaforovej koal\u00edcie\u201d<\/strong><\/p>\n\n\n\n

(Tamara Har\u010darikov\u00e1)<\/p>\n\n\n\n

Nemeck\u00e1 vl\u00e1dna koal\u00edcia sa rozpadla 6. novembra 2024, de\u0148 po americk\u00fdch prezidentsk\u00fdch vo\u013eb\u00e1ch, v ktor\u00fdch zv\u00ed\u0165azil republik\u00e1nsky kandid\u00e1t Donald Trump. Rozpad nemeckej vl\u00e1dy predstavuje v\u00fdznamn\u00fd politick\u00fd zlom, ktor\u00fd so sebou prinesie d\u00f4sledky na dom\u00e1cej p\u00f4de i v zahrani\u010d\u00ed.<\/p>\n\n\n\n

Trojkoal\u00edciu SPD, FDP a Zelen\u00fdch ozna\u010dovali ako \u201esemaforov\u00fa\u201c kv\u00f4li farb\u00e1m, ktor\u00e9 maj\u00fa strany v logu \u2013 \u010derven\u00e1, \u017elt\u00e1 a zelen\u00e1. Der Spiegel vo svojom \u010dl\u00e1nku pomenoval aktu\u00e1lnu situ\u00e1ciu jednoducho: \u201eSemafor sa rozbil\u201c. Koniec koal\u00edcie v\u0161ak neznamen\u00e1 automaticky koniec pre spolkov\u00fa vl\u00e1du. Kancel\u00e1r Olaf Scholz chce do nov\u00fdch volieb na\u010falej vl\u00e1dnu\u0165 v men\u0161inovej vl\u00e1de so Zelen\u00fdmi.<\/p>\n\n\n\n

SPD a FDP sa v uplynul\u00fdch d\u0148och navz\u00e1jom obvi\u0148ovali, \u017ee sp\u00f4sobili z\u00e1nik koal\u00edcie. L\u00edder FDP Christian Lindner obvinil kancel\u00e1ra Olafa Scholza (SPD), \u017ee po vyl\u00fa\u010den\u00ed z koal\u00edcie \u201ezinscenoval jeho odvolanie\u201c. Po rozpade koal\u00edcie u\u017e toti\u017e traja ministri FDP nie s\u00fa s\u00fa\u010das\u0165ou spolkovej vl\u00e1dy. Spolkov\u00fd prezident Frank-Walter Steinmeier odvolal ministra financi\u00ed Christiana Lindnera, ministra spravodlivosti Marca Buschmanna a ministerku \u0161kolstva Bettinu Stark-Watzingerov\u00fa.<\/p>\n\n\n\n

Poslaneck\u00e9 kluby sa dohodli, \u017ee kancel\u00e1r Olaf Scholz by mal 16. decembra 2024 po\u017eiada\u0165 o vyslovenie d\u00f4very Bundestagu. Pred\u010dasn\u00e9 feder\u00e1lne vo\u013eby v Nemecku, prv\u00e9 od roku 2005, s\u00fa napl\u00e1novan\u00e9 na 23. febru\u00e1ra 2025. Politick\u00e9 strany v Nemecku sa teda musia v zime pripravi\u0165 na pred\u010dasn\u00fa volebn\u00fa kampa\u0148.<\/p>\n\n\n\n

Zdroje: Die Presse, ZDF, tagesschau, WDR, Der Spiegel <\/p>\n\n\n\n

Nestabilita vl\u00e1dnej koal\u00edcie na Slovensku: Hlas ka\u017ed\u00e9ho poslanca je k\u013e\u00fa\u010dov\u00fd<\/strong><\/p>\n\n\n\n

(Monika L\u00f6fflerov\u00e1)<\/p>\n\n\n\n

Vl\u00e1dna koal\u00edcia na Slovensku \u010del\u00ed v\u00e1\u017enym probl\u00e9mom. Po odchode Huliaka a jeho dvoch kolegov z klubu SNS sa koal\u00edcia ocitla v situ\u00e1cii, kde z\u00e1vis\u00ed na ka\u017edom hlase. Huliak s\u00edce premi\u00e9rovi Ficovi pris\u013e\u00fabil lojalitu, no tento z\u00e1v\u00e4zok podmienil po\u017eiadavkami, medzi ktor\u00e9 patr\u00ed aj amb\u00edcia z\u00edska\u0165 ministersk\u00fd post. T\u00e1to situ\u00e1cia vytv\u00e1ra neust\u00e1le nap\u00e4tie a ukazuje slabiny koal\u00edcie, kde ka\u017ed\u00fd politick\u00fd kompromis predstavuje riziko. <\/p>\n\n\n\n

Predseda SNS Andrej Danko a Huliak si otvorene vymie\u0148aj\u00fa kritiku, pri\u010dom Danko nazna\u010duje, \u017ee Huliakove kroky s\u00fa veden\u00e9 zi\u0161tn\u00fdmi mot\u00edvmi. Opoz\u00edcia, vr\u00e1tane KDH, zatia\u013e odmieta form\u00e1lnu podporu, \u010do e\u0161te viac komplikuje bud\u00facnos\u0165 koal\u00edcie. Navy\u0161e, druh\u00e1 najvy\u0161\u0161ia \u00fastavn\u00e1 funkcia, predseda parlamentu, zost\u00e1va neobsaden\u00e1, \u010do umoc\u0148uje politick\u00fa patov\u00fa situ\u00e1ciu.<\/p>\n\n\n\n

S bl\u00ed\u017eiacim sa hlasovan\u00edm v parlamente bude ot\u00e1zne, \u010di Huliak a jeho kolegovia naozaj podporia koal\u00edciu. V\u00fdsledok hlasovania uk\u00e1\u017ee, \u010di s\u00fa\u010dasn\u00e1 koal\u00edcia dok\u00e1\u017ee pre\u017ei\u0165 tlak vn\u00fatornej nestability, alebo \u010di stoj\u00edme na prahu \u010fal\u0161ej politickej kr\u00edzy.<\/p>\n\n\n\n

Vo\u013eby do Rady OSN pre \u013eudsk\u00e9 pr\u00e1va<\/strong><\/p>\n\n\n\n

(Tamara Har\u010darikov\u00e1)<\/p>\n\n\n\n

9. okt\u00f3bra 2024 sa uskuto\u010dnili vo\u013eby do Rady OSN pre \u013eudsk\u00e9 pr\u00e1va. Zvolen\u00e9 \u0161t\u00e1ty maj\u00fa preuk\u00e1za\u0165 svoj z\u00e1v\u00e4zok dodr\u017eiava\u0165 najvy\u0161\u0161ie \u0161tandardy \u013eudsk\u00fdch pr\u00e1v vr\u00e1tane plnej spolupr\u00e1ce so v\u0161etk\u00fdmi mechanizmami OSN.<\/p>\n\n\n\n

Rada OSN pre \u013eudsk\u00e9 pr\u00e1va, so s\u00eddlom v \u017deneve, je medzivl\u00e1dnym org\u00e1nom OSN, ktor\u00fd sa zameriava na presadzovanie a ochranu \u013eudsk\u00fdch pr\u00e1v vo svete. \u010clenov danej Rady vol\u00ed 193-\u010dlenn\u00e9 Valn\u00e9 zhroma\u017edenie OSN v tajnom hlasovan\u00ed v geografick\u00fdch skupin\u00e1ch, aby sa zabezpe\u010dilo rovnomern\u00e9 zast\u00fapenie.<\/p>\n\n\n\n

Trojro\u010dn\u00e9 funk\u010dn\u00e9 obdobie za\u010d\u00edna plyn\u00fa\u0165 zvolen\u00fdm \u0161t\u00e1tom (Benin, Bol\u00edvia, Kolumbia, Cyprus, \u010cesk\u00e1 republika, Kon\u017esk\u00e1 demokratick\u00e1 republika, Eti\u00f3pia, Gambia, Island, Ke\u0148a, Marshallove ostrovy, Mexiko, Severn\u00e9 Maced\u00f3nsko, Katar, K\u00f3rejsk\u00e1 republika, \u0160panielsko, \u0160vaj\u010diarsko a Thajsko) od janu\u00e1ra 2025.<\/p>\n\n\n\n

Jednou z najviac spom\u00ednan\u00fdch t\u00e9m v kontexte t\u00fdchto volieb je ne\u00faspech Saudskej Ar\u00e1bie v s\u00faboji o kreslo v Rade. Saudsk\u00e1 Ar\u00e1bia kandidovala v \u00e1zijsko-pacifickej skupine, pre ktor\u00fa bolo vy\u010dlenen\u00fdch 5 miest, no kandidovalo 6 uch\u00e1dza\u010dov. Pred hlasovan\u00edm Louis Charbonneau, riadite\u013e OSN v Human Rights Watch, ozna\u010dil Saudsk\u00fa Ar\u00e1biu za \u201enesp\u00f4sobil\u00fa p\u00f4sobi\u0165 v Rade pre \u013eudsk\u00e9 pr\u00e1va\u201c.<\/em> D\u00f4vodom je najm\u00e4 kritika vysok\u00e9ho po\u010dtu vykon\u00e1van\u00fdch trestov smrti v \u0161t\u00e1te.<\/p>\n\n\n\n

Zdroje: UNHCR, Reuters, AP, The Guardian<\/p>\n\n\n\n

Vl\u00e1dny konsolida\u010dn\u00fd bal\u00ed\u010dek: V\u00fdzvy pre ob\u010danov a kritika opoz\u00edcie<\/strong><\/p>\n\n\n\n

(Monika L\u00f6fflerov\u00e1)<\/p>\n\n\n\n

Schv\u00e1lenie vl\u00e1dneho konsolida\u010dn\u00e9ho bal\u00ed\u010dka vo \u0161tvrtok sp\u00f4sobilo nielen ekonomick\u00e9 zmeny, ale aj v\u00fdrazn\u00fa politick\u00fa reakciu. Opatrenia, ktor\u00e9 maj\u00fa do \u0161t\u00e1tnej pokladnice prinies\u0165 takmer tri miliardy eur, sa pod\u013ea opoz\u00edcie dotkn\u00fa najm\u00e4 oby\u010dajn\u00fdch \u013eud\u00ed. Predseda poslaneck\u00e9ho klubu opozi\u010dn\u00e9ho hnutia Slovensko, Michal \u0160ipo\u0161, spolu s l\u00eddrom Igorom Matovi\u010dom varovali, \u017ee bal\u00ed\u010dek zasiahne najzranite\u013enej\u0161ie skupiny obyvate\u013estva, ktor\u00e9 predch\u00e1dzaj\u00face vl\u00e1dy chr\u00e1nili prostredn\u00edctvom r\u00f4znych soci\u00e1lnych opatren\u00ed.<\/p>\n\n\n\n

Zv\u00fd\u0161enie DPH z 20 % na 23 %, zavedenie nov\u00fdch da\u0148ov\u00fdch sadzieb a \u010fal\u0161ie \u00fapravy priamo ovplyvnia \u017eivotn\u00e9 n\u00e1klady, \u010d\u00edm pod\u013ea opoz\u00edcie do\u0161lo k poru\u0161eniu predvolebn\u00fdch s\u013eubov koal\u00edcie. Matovi\u010d pripomenul, \u017ee vl\u00e1da Roberta Fica pred vo\u013ebami s\u013eubovala zastavi\u0165 zdra\u017eovanie a zabezpe\u010di\u0165 lacnej\u0161ie energie a potraviny, no tieto s\u013euby pod\u013ea neho zostali nenaplnen\u00e9. Vl\u00e1dna konsolid\u00e1cia teda priniesla nielen ekonomick\u00e9 reformy, ale aj nov\u00e9 politick\u00e9 nap\u00e4tie medzi vl\u00e1dou a opoz\u00edciou.<\/p>\n\n\n\n

Zdroje: HN, Aktuality<\/p>\n\n\n\n

Priama vo\u013eba sudcov v Mexiku<\/strong><\/p>\n\n\n\n

(Tamara Har\u010darikov\u00e1)<\/p>\n\n\n\n

Mexiko \u010dak\u00e1 rozsiahla reforma s\u00fadnictva. Vl\u00e1dnej strane Morena sa podarilo presadi\u0165 justi\u010dn\u00e9 zmeny navrhnut\u00e9 prezidentom Andr\u00e9som Manuelom L\u00f3pezom Obradorom, ktor\u00e9 umo\u017enia vo\u013ebu sudcov na v\u0161etk\u00fdch \u00farovniach priamo ob\u010danmi. Prezident Obrador, ktor\u00e9ho funk\u010dn\u00e9 obdobie kon\u010d\u00ed 30. septembra 2024, obvi\u0148uje s\u00fadnictvo z korupcie a posluhovaniu ekonomick\u00fdm \u010di zlo\u010dineck\u00fdm z\u00e1ujmom.<\/p>\n\n\n\n

Dan\u00e1 reforma zni\u017euje po\u010det sudcov Najvy\u0161\u0161ieho s\u00fadu (z 11 na 9), skracuje d\u013a\u017eku ich funk\u010dn\u00e9ho obdobia (z 15 na 12 rokov), ru\u0161\u00ed podmienku minim\u00e1lneho veku 35 rokov a zni\u017euje aj potrebn\u00fa prax na v\u00fdkon \u00faradu. Opoz\u00edcia a verejnos\u0165 vyjadrila svoj kritick\u00fd postoj vo\u010di pl\u00e1novan\u00fdm zmen\u00e1m v s\u00fadnictve formou demon\u0161tr\u00e1ci\u00ed.<\/p>\n\n\n\n

Kritika reformy pramen\u00ed predov\u0161etk\u00fdm z ob\u00e1v narastania vplyvu politiky a organizovan\u00e9ho zlo\u010dinu na s\u00fadnictvo. V Mexiku doch\u00e1dza k upl\u00e1caniu a zastra\u0161ovaniu \u00faradn\u00edkov drogov\u00fdmi kartelmi, pri\u010dom dan\u00e9 praktiky sa m\u00f4\u017eu uplat\u0148ova\u0165 aj v pr\u00edpade priamo volen\u00fdch sudcov. Z\u00e1rove\u0148 noveliz\u00e1cia m\u00f4\u017ee znamena\u0165 zranite\u013enos\u0165 aj pre nez\u00e1vislos\u0165 s\u00fadnictva v kontexte ohrozenia syst\u00e9mu b\u0155zd a protiv\u00e1h.<\/p>\n\n\n\n

Claudia Sheinbaumov\u00e1, ktor\u00e1 sa od okt\u00f3bra 2024 ujme postu hlavy \u0161t\u00e1tu a stane sa tak aj prvou prezidentkou v dejin\u00e1ch Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1tov mexick\u00fdch, reformu s\u00fadnictva podporuje. Vo\u013eby, ktor\u00e9 umo\u017enia v\u00fdmenu v\u00e4\u010d\u0161iny sudcov, sa uskuto\u010dnia v j\u00fani 2025.<\/p>\n\n\n\n

Zdroje: Al Jazeera, Die Presse, Reuters, CNN, AP<\/p>\n\n\n\n

9. september 2024: Fico trv\u00e1 na dohode v koal\u00edcii: Post predsedu parlamentu st\u00e1le otvoren\u00fd medzi Dankom a \u017digom <\/strong><\/p>\n\n\n\n

(Monika L\u00f6fflerov\u00e1)<\/p>\n\n\n\n

Premi\u00e9r Robert Fico jasne prezentuje svoje stanovisko k obsadeniu postu predsedu N\u00e1rodnej rady SR, pri\u010dom podporuje \u0161\u00e9fa SNS Andreja Danka. Napriek tomu zd\u00f4raz\u0148uje, \u017ee vo\u013eba nebude prebieha\u0165, pokia\u013e sa v koal\u00edcii nedosiahne \u00fapln\u00e1 dohoda. Fico ponech\u00e1va otvoren\u00e9 mo\u017enosti, \u017ee bu\u010f Danko bude zvolen\u00fd za predsedu, alebo Peter \u017diga (Hlas-SD) ostane na poste do konca volebn\u00e9ho obdobia.<\/p>\n\n\n\n

Situ\u00e1cia odr\u00e1\u017ea zlo\u017eit\u00e9 rokovania vn\u00fatri vl\u00e1dnej koal\u00edcie, kde sa stret\u00e1vaj\u00fa z\u00e1ujmy jednotliv\u00fdch str\u00e1n. Nezjednoten\u00fd postoj v\u0161ak neznamen\u00e1 ochromenie fungovania parlamentu, ke\u010f\u017ee pod\u013ea \u00fastavy ho m\u00f4\u017eu vies\u0165 podpredsedovia. Fico nevid\u00ed d\u00f4vod na rekon\u0161trukciu vl\u00e1dy pre t\u00fato t\u00e9mu a za prioritn\u00e9 pova\u017euje pr\u00edpravu \u0161t\u00e1tneho rozpo\u010dtu.<\/p>\n\n\n\n

Tento v\u00fdvoj z\u00e1rove\u0148 signalizuje nap\u00e4tie v koali\u010dn\u00fdch vz\u0165ahoch, aj ke\u010f politol\u00f3govia nepredpokladaj\u00fa, \u017ee by to viedlo k rozpadu koal\u00edcie. Postoj premi\u00e9ra ukazuje na jeho ochotu h\u013eada\u0165 kompromisy, no s d\u00f4razom na dodr\u017eiavanie koali\u010dnej zmluvy a form\u00e1lnych doh\u00f4d medzi partnermi.<\/p>\n\n\n\n

Zdroje: TASR, Hospod\u00e1rske noviny<\/p>\n\n\n\n

12. august 2024: Politick\u00e1 kr\u00edza v Banglad\u00e9\u0161i<\/strong><\/p>\n\n\n\n

(Tamara Har\u010darikov\u00e1)<\/p>\n\n\n\n

Posledn\u00e9 t\u00fd\u017edne sa v Banglad\u00e9\u0161i odohr\u00e1vaj\u00fa protesty, ktor\u00e9 si vy\u017eiadali viacero obet\u00ed na \u017eivotoch aj zranen\u00fdch. Banglad\u00e9\u0161ska vl\u00e1da sa usilovala nastoli\u0165 poriadok v uliciach z\u00e1kazom vych\u00e1dzania, preru\u0161en\u00edm pr\u00edstupu k internetu a \u010fal\u0161\u00edmi re\u0161trik\u010dn\u00fdmi opatreniami. P\u00f4vodne boli protesty iniciovan\u00e9 \u0161tudentmi a namieren\u00e9 proti kv\u00f3tam v \u0161t\u00e1tnej spr\u00e1ve. No za\u010diatkom augusta 2024 sa demon\u0161tr\u00e1cie roz\u0161\u00edrili o \u013eud\u00ed volaj\u00facich po spravodlivosti pre pr\u00edbuzn\u00fdch obet\u00ed. D\u00f4sledkom nepokojov bola rezign\u00e1cia a \u00fatek premi\u00e9rky Has\u00edny Vad\u017e\u00eddovej zo \u0161t\u00e1tu.<\/p>\n\n\n\n

N\u00e1siln\u00e9 protivl\u00e1dne demon\u0161tr\u00e1cie s\u00fa odrazom soci\u00e1lnej kr\u00edzy v \u0161t\u00e1te, v ktorom je po\u010detn\u00e9 mno\u017estvo nezamestnan\u00fdch absolventov univerz\u00edt. \u0160tudenti po\u017eaduj\u00fa zru\u0161enie syst\u00e9mu pozit\u00edvnej diskrimin\u00e1cie, ktor\u00fd vyhradzuje kv\u00f3tou pracovn\u00e9 miesta v \u0161t\u00e1tnej spr\u00e1ve pr\u00edbuzn\u00fdm veter\u00e1nov, ktor\u00ed v roku 1971 bojovali o nez\u00e1vislos\u0165 Banglad\u00e9\u0161a.<\/p>\n\n\n\n

V\u00fdvoj politickej situ\u00e1cie v nasleduj\u00facom obdob\u00ed je pre Banglad\u00e9\u0161 ot\u00e1zny. 15-ro\u010dn\u00e9 funk\u010dn\u00e9 obdobie premi\u00e9rky Vad\u017e\u00eddovej bolo v mnoh\u00fdch oh\u013eadoch ozna\u010dovan\u00e9 za autokratick\u00e9, ale prinieslo aj ur\u010dit\u00fa stabilitu a hospod\u00e1rsky rast. Opozi\u010dn\u00ed l\u00eddri a arm\u00e1da aktu\u00e1lne hovoria o organiz\u00e1cii nov\u00fdch volieb a obnoven\u00ed demokracie.<\/p>\n\n\n\n

Zdroje: BBC, Politico, AP, TA3<\/p>\n\n\n\n

5. august 2024: Uhorkov\u00e1 sez\u00f3na v politike: Environment\u00e1lne dot\u00e1cie a Rada STVR<\/strong><\/p>\n\n\n\n

(Monika L\u00f6fflerov\u00e1) <\/p>\n\n\n\n

Uhorkov\u00e1 sez\u00f3na tento rok priniesla aj dve z\u00e1sadn\u00e9 politick\u00e9 t\u00e9my. Sie\u0165 environment\u00e1lne-v\u00fdchovn\u00fdch organiz\u00e1ci\u00ed \u0160pir\u00e1la kritizuje vyradenie mimovl\u00e1dnych organiz\u00e1ci\u00ed zo zoznamu opr\u00e1vnen\u00fdch \u017eiadate\u013eov o dot\u00e1cie zo Zelen\u00e9ho vzdel\u00e1vacieho fondu a Environment\u00e1lneho fondu. Podpredseda vl\u00e1dy a minister \u017eivotn\u00e9ho prostredia Tom\u00e1\u0161 Taraba obhajuje podporu priamo \u0161kol\u00e1m, \u010d\u00edm m\u00e1 pod\u013ea neho viac det\u00ed z\u00edska\u0165 pr\u00edstup k environment\u00e1lnemu vzdel\u00e1vaniu. \u0160pir\u00e1la v\u0161ak varuje, \u017ee t\u00fdmto krokom m\u00f4\u017eu zanikn\u00fa\u0165 inovat\u00edvne projekty men\u0161\u00edch organiz\u00e1ci\u00ed, ktor\u00e9 doteraz v\u00fdrazne prispievali k vzdel\u00e1vaniu.<\/p>\n\n\n\n

Druhou v\u00fdznamnou udalos\u0165ou je vymenovanie nov\u00fdch \u010dlenov Rady Slovenskej telev\u00edzie a rozhlasu (STVR). Ministerka kult\u00fary Martina \u0160imkovi\u010dov\u00e1, nominantka SNS, menovala Petra Ben\u010dur\u00edka, Jozefa Kro\u0161l\u00e1ka, Luk\u00e1\u0161a Machalu a Jarmilu Miku\u0161ov\u00fa. Opoz\u00edcia, najm\u00e4 SaS, kritizuje v\u00fdber, poukazuj\u00fac na politick\u00fa anga\u017eovanos\u0165 niektor\u00fdch nov\u00fdch \u010dlenov, najm\u00e4 Machalu, ktor\u00fd je zn\u00e1my \u0161\u00edren\u00edm kon\u0161pira\u010dn\u00fdch te\u00f3ri\u00ed.<\/p>\n\n\n\n

Tieto udalosti po\u010das uhorkovej sez\u00f3ny ukazuj\u00fa, \u017ee aj v letn\u00fdch mesiacoch sa napriek tomu prij\u00edmaj\u00fa rozhodnutia s dlhodob\u00fdmi n\u00e1sledkami pre environment\u00e1lne vzdel\u00e1vanie a verejnopr\u00e1vne m\u00e9di\u00e1 na Slovensku.<\/p>\n\n\n\n

Zdroje: TASR, HN<\/p>\n\n\n\n

25. j\u00fal 2024: Nov\u00e1 tv\u00e1r diplomacie Eur\u00f3pskej \u00danie<\/strong><\/p>\n\n\n\n

(Tamara Har\u010darikov\u00e1)<\/p>\n\n\n\n

Kaja Kallas, dnes u\u017e b\u00fdval\u00e1 est\u00f3nska premi\u00e9rka a prv\u00e1 \u017eena v tomto \u00farade, odst\u00fapila v polovici j\u00fala 2024 zo svojej funkcie a demisiu ofici\u00e1lne odovzdala do r\u00fak hlavy \u0161t\u00e1tu – Alarovi Karisovi. D\u00f4vodom tohto rozhodnutia je jej nomin\u00e1cia na post Vysok\u00e9ho predstavite\u013ea \u00danie pre zahrani\u010dn\u00e9 veci a bezpe\u010dnostn\u00fa politiku, ktor\u00fd od roku 2019 zast\u00e1val Josep Borrell. Okrem tejto funkcie prisl\u00facha \u0161\u00e9fovi diplomacie E\u00da taktie\u017e miesto podpredsedu Eur\u00f3pskej komisie a z\u00e1rove\u0148 je hlavou Eur\u00f3pskej slu\u017eby pre vonkaj\u0161iu \u010dinnos\u0165.<\/p>\n\n\n\n

Spolu s Antoniom Costom, \u0161\u00e9fom Eur\u00f3pskej rady a Ursulou von der Leyen, predsedn\u00ed\u010dkou Eur\u00f3pskej komisie, bude Kaja Kallas zast\u00e1va\u0165 jednu z najvy\u0161\u0161\u00edch poz\u00edci\u00ed v \u0161trukt\u00farach E\u00da. Jednotliv\u00e9 posty s\u00fa obsadzovan\u00e9 na z\u00e1klade j\u00fanov\u00fdch volieb do Eur\u00f3pskeho parlamentu a \u010fal\u0161\u00edch medzivl\u00e1dnych rokovan\u00ed. Politick\u00ed experti hovoria o dobrej nomin\u00e1cii a v\u00fdbere Kallas v ten spr\u00e1vny \u010das, odvol\u00e1vaj\u00fac sa na s\u00fa\u010dasn\u00e9 zahrani\u010dno-politick\u00e9 dianie a pozadie jej politick\u00e9ho \u017eivota. <\/p>\n\n\n\n

Demisia predsedu vl\u00e1dy v Est\u00f3nsku znamen\u00e1 de facto p\u00e1d cel\u00e9ho vl\u00e1dneho kabinetu. Po odst\u00fapen\u00ed Kallas bol za potencion\u00e1lneho n\u00e1stupcu na poste premi\u00e9ra, ako aj predsedu Est\u00f3nskej reformnej strany, vymenovan\u00fd Kristen Michal, ktor\u00fd doposia\u013e zast\u00e1val funkciu ministra pre kl\u00edmu. Est\u00f3nsky parlament jeho nov\u00fd mand\u00e1t schv\u00e1lil 22.7.2024 a Michal bol poveren\u00fd zostaven\u00edm novej vl\u00e1dy.<\/p>\n\n\n\n

Zdroje: Politico, AP, Reuters, DW<\/p>\n\n\n\n

17. j\u00fal 2024: Koali\u010dn\u00e1 mimoriadna sch\u00f4dza a Eurofondov\u00e1 Novela<\/strong><\/p>\n\n\n\n

(Monika L\u00f6fflerov\u00e1) <\/p>\n\n\n\n

N\u00e1hla mimoriadna sch\u00f4dza parlamentu, ktor\u00fa zvolala koal\u00edcia na schv\u00e1lenie takzvanej eurofondovej novely, vzbudzuje ot\u00e1zky o transparentnosti a efekt\u00edvnosti legislat\u00edvneho procesu na Slovensku. \u00daprava trestn\u00e9ho z\u00e1kona, ktor\u00e1 m\u00e1 za cie\u013e spr\u00edsni\u0165 tresty za po\u0161kodzovanie finan\u010dn\u00fdch z\u00e1ujmov, sa zd\u00e1 by\u0165 reakciou na kritiku a obavy Eur\u00f3pskej komisie (EK) oh\u013eadom predch\u00e1dzaj\u00facej kontroverznej novely z febru\u00e1ra.<\/p>\n\n\n\n

Koal\u00edcia prehlasovala novelu len s tesnou v\u00e4\u010d\u0161inou dvoch hlasov, \u010do nazna\u010duje vn\u00fatorn\u00e9 nap\u00e4tie a neistotu. Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer) tvrd\u00ed, \u017ee novela nie je oprava, ale v\u00fdsledok konzult\u00e1ci\u00ed s EK, a obvinil opoz\u00edciu zo \u0161\u00edrenia dezinform\u00e1ci\u00ed. Napriek tomu sa koal\u00edcia ocitla v obrannej poz\u00edcii, pri\u010dom musela zvola\u0165 mimoriadnu sch\u00f4dzu po\u010das parlamentnej prest\u00e1vky, \u010d\u00edm priznala naliehavos\u0165 situ\u00e1cie<\/p>\n\n\n\n

Mimoriadna sch\u00f4dza bola pozna\u010den\u00e1 nepr\u00edtomnos\u0165ou niektor\u00fdch poslancov, pri\u010dom jeden z nich, Miroslav \u010cell\u00e1r, dorazil priamo z letiska v neform\u00e1lnom oble\u010den\u00ed. Tento incident symbolizuje chaos a naliehavos\u0165, s akou bola novela predlo\u017een\u00e1 a schv\u00e1len\u00e1. Navy\u0161e, n\u00e1vrh opoz\u00edcie na ods\u00fadenie rusk\u00e9ho \u00fatoku na ukrajinsk\u00fa nemocnicu bol zamietnut\u00fd, \u010do poukazuje na \u0161ir\u0161ie politick\u00e9 a hodnotov\u00e9 rozdiely v parlamente.<\/p>\n\n\n\n

R\u00fdchle schv\u00e1lenie eurofondovej novely odha\u013euje slabiny v legislat\u00edvnom procese a politick\u00e9 nap\u00e4tie medzi koal\u00edciou a opoz\u00edciou. Z\u00e1rove\u0148 vyvol\u00e1va ot\u00e1zky o priorit\u00e1ch vl\u00e1dy a o tom, \u010di s\u00fa z\u00e1ujmy slovensk\u00fdch ob\u010danov dostato\u010dne chr\u00e1nen\u00e9 v s\u00favislosti s eur\u00f3pskymi fondmi. Vzh\u013eadom na tieto skuto\u010dnosti je jasn\u00e9, \u017ee politick\u00e1 dynamika na Slovensku je v\u00fdrazne ovplyvnen\u00e1 extern\u00fdmi tlakmi a z\u00e1rove\u0148 vn\u00fatorn\u00fdmi spormi.<\/p>\n\n\n\n

Zdroje: Aktuality, Denn\u00edk N, SME <\/p>\n\n\n\n

21. j\u00fan 2024: Neform\u00e1lny ministeri\u00e1l NATO<\/strong><\/p>\n\n\n\n

(Tamara Har\u010darikov\u00e1 & Martin Libiak)<\/p>\n\n\n\n

V d\u0148och 30. \u2013 31. m\u00e1ja 2024 sa uskuto\u010dnilo neform\u00e1lne zasadnutie Severoatlantickej rady na \u00farovni ministrov zahrani\u010dn\u00fdch vec\u00ed v Prahe. Dvojd\u0148ov\u00e9mu stretnutiu a zasadnutiu Severoatlantickej rady, ako najvy\u0161\u0161ieho org\u00e1nu Aliancie, predsedal gener\u00e1lny tajomn\u00edk NATO Jens Stoltenberg, ktor\u00fd vo svojom hlavnom prejave zd\u00f4raznil d\u00f4le\u017eitos\u0165 j\u00falov\u00e9ho washingtonsk\u00e9ho samitu NATO. Hlavnou t\u00e9mou diskusi\u00ed medzi ministrami zahrani\u010dn\u00fdch vec\u00ed \u010dlensk\u00fdch \u0161t\u00e1tov NATO bola podpora Ukrajiny a posilnenie obrany Aliancie.<\/p>\n\n\n\n

Popri samite NATO je ministeri\u00e1l druh\u00fdm najd\u00f4le\u017eitej\u0161\u00edm bezpe\u010dnostn\u00fdm stretnut\u00edm Aliancie mimo Bruselu. Pre \u010cesk\u00fa republiku, ako hos\u0165uj\u00faci \u0161t\u00e1t, znamenalo toto neform\u00e1lne rokovanie \u0161\u00e9fov diplomaci\u00ed \u0161t\u00e1tov NATO najv\u00e4\u010d\u0161ie podujatie Severoatlantickej aliancie, na svojom \u00fazem\u00ed, od roku 2002, kedy sa konal Pra\u017esk\u00fd samit NATO za \u00fa\u010dasti hl\u00e1v vl\u00e1d a \u0161t\u00e1tov \u010dlenov NATO. <\/p>\n\n\n\n

Ministeri\u00e1l NATO sa uskuto\u010dnil tesne po stretnut\u00ed ministrov zahrani\u010dn\u00fdch vec\u00ed tzv. Weimarsk\u00e9ho trojuholn\u00edka (W3), ktor\u00fd sa konal 22. m\u00e1ja 2024 v nemeckom Weimare. Diskutovanou t\u00e9mou W3 bola najm\u00e4 bezpe\u010dnos\u0165 v kontexte vojny na Ukrajine, ale aj ot\u00e1zky t\u00fdkaj\u00face sa neleg\u00e1lnej migr\u00e1cie \u010di dezinforma\u010dn\u00fdch kampan\u00ed pred vo\u013ebami do Eur\u00f3pskeho parlamentu. Predstavitelia Nemecka, Franc\u00fazska a Po\u013eska sa zhodli na potrebe prevzia\u0165 iniciat\u00edvu v r\u00e1mci posil\u0148ovania eur\u00f3pskej bezpe\u010dnosti a obrany. <\/p>\n\n\n\n

Zdroje: NATO, MZV \u010cR, Ausw\u00e4rtiges Amt, TA3 <\/p>\n\n\n\n

20. m\u00e1ja 2024: Bl\u00ed\u017eia sa eurovo\u013eby: S\u00faboj o moc v Bruseli? Boj na Slovensku<\/strong><\/p>\n\n\n\n

(Monika L\u00f6fflerov\u00e1) <\/p>\n\n\n\n

Po nap\u00ednav\u00fdch parlamentn\u00fdch a prezidentsk\u00fdch vo\u013eb\u00e1ch sa Slovensko chyst\u00e1 na \u010fal\u0161\u00ed politick\u00fd s\u00faboj – eurovo\u013eby, ktor\u00e9 sa v jednotliv\u00fdch \u0161t\u00e1toch uskuto\u010dnia od 6. do 9. j\u00fana 2024. V hre je 720 kresiel v Eur\u00f3pskom parlamente, o 15 viac ako v predch\u00e1dzaj\u00facich vo\u013eb\u00e1ch, o ktor\u00e9 sa uch\u00e1dza viac ako 400 mili\u00f3nov voli\u010dov v 27 \u010dlensk\u00fdch \u0161t\u00e1toch.<\/p>\n\n\n\n

Na Slovensku sa eurovo\u013eby uskuto\u010dnia 8. j\u00fana a voli\u010di bud\u00fa voli\u0165 15 poslancov, ktor\u00ed bud\u00fa reprezentova\u0165 na\u0161u krajinu v Bruseli. Aj ke\u010f sa do volieb hl\u00e1sia n\u00e1rodn\u00e9 politick\u00e9 strany, realita ukazuje, \u017ee po zvolen\u00ed sa v\u00e4\u010d\u0161ina europoslancov st\u00e1va s\u00fa\u010das\u0165ou nadn\u00e1rodn\u00fdch politick\u00fdch skup\u00edn. V\u00e4\u010d\u0161ina slovensk\u00fdch str\u00e1n je pridru\u017een\u00e1 k celoeur\u00f3pskym stran\u00e1m, a tak sa boj o moc pres\u00fava aj na eur\u00f3psku \u00farove\u0148.<\/p>\n\n\n\n

Eurovo\u013eby s\u00fa d\u00f4le\u017eitou pr\u00edle\u017eitos\u0165ou pre slovensk\u00fd n\u00e1rod vyjadri\u0165 svoj hlas na eur\u00f3pskej sc\u00e9ne.<\/strong> Je d\u00f4le\u017eit\u00e9, aby sa voli\u010di akt\u00edvne zapojili do volieb a informovali sa o programoch a priorit\u00e1ch kandid\u00e1tov a str\u00e1n. Ich hlas m\u00f4\u017ee ovplyvni\u0165 smerovanie Slovenska v E\u00da na nasleduj\u00facich p\u00e4\u0165 rokov.<\/p>\n\n\n\n

Nezaost\u00e1vajte! Sledujte dianie okolo eurovolieb a bu\u010fte pripraven\u00ed odovzda\u0165 svoj hlas!<\/p>\n\n\n\n

Zdroj: Denn\u00edk N, SME<\/p>\n\n\n\n

23. apr\u00edla 2024: Chorv\u00e1tsky s\u00faboj medzi prezidentom a premi\u00e9rom<\/strong><\/p>\n\n\n\n

(Tamara Har\u010darikov\u00e1) <\/strong><\/p>\n\n\n\n

Pred\u010dasn\u00e9 parlamentn\u00e9 vo\u013eby v Chorv\u00e1tsku, ktor\u00e9 sa konali 17.4.2024, vyhrala strana \u2013 Chorv\u00e1tske demokratick\u00e9 spolo\u010denstvo (HDZ) so ziskom 61 z 151 kresiel v parlamente. Tieto vo\u013eby zaznamenali neobvykl\u00fd s\u00faboj na chorv\u00e1tskej politickej sc\u00e9ne, kedy sa prezident republiky, Zoran Milo\u0161evi\u0107, postavil do \u010dela kandid\u00e1tky najsilnej\u0161ej opozi\u010dnej strany \u2013 Soci\u00e1lnodemokratickej strany (SDP) proti koali\u010dn\u00e9mu l\u00eddrovi Andrejovi Plenkovi\u0107ovi z HDZ.<\/p>\n\n\n\n

Je ale mo\u017en\u00e9, aby \u00faraduj\u00faci prezident kandidoval v parlamentn\u00fdch vo\u013eb\u00e1ch bez toho, aby najprv rezignoval? Pod\u013ea rozhodnutia \u00dastavn\u00e9ho s\u00fadu nie, av\u0161ak Milo\u0161evi\u0107 to odmietal a figuroval ako neofici\u00e1lny kandid\u00e1t SDP. \u010eal\u0161\u00edm prekvapen\u00edm bolo stanovenie term\u00ednu volieb \u2013 17.4.2024, streda, \u010do predstavuje pomerne ne\u010dakan\u00fd de\u0148, preto\u017ee zvy\u010dajne sa v Chorv\u00e1tsku vo\u013eby konaj\u00fa v nede\u013eu.<\/p>\n\n\n\n

Napriek \u0161pecifick\u00fdm okolnostiam pri\u0161lo k volebn\u00fdm urn\u00e1m vy\u0161e 60 % voli\u010dov. Proeur\u00f3pska konzervat\u00edvna strana, Chorv\u00e1tske demokratick\u00e9 spolo\u010denstvo, veden\u00e1 premi\u00e9rom Plenkovi\u0107om si vo v\u00fdsledku pohor\u0161ila oproti posledn\u00fdm vo\u013eb\u00e1m v roku 2020 a \u010dak\u00e1 ju n\u00e1ro\u010dn\u00e9 h\u013eadanie koali\u010dn\u00e9ho partnera, aby sformovala parlamentn\u00fa v\u00e4\u010d\u0161inu.<\/p>\n\n\n\n

Zdroje: \u010cT24, Voxpot, The Guardian, Politico<\/p>\n\n\n\n

8. apr\u00edl 2024: Prezidentsk\u00e1 bud\u00facnos\u0165 <\/strong><\/p>\n\n\n\n

(Monika L\u00f6fflerov\u00e1) <\/p>\n\n\n\n

V\u00fdsledok volieb je jednozna\u010dn\u00fd. Peter Pellegrini presved\u010divo porazil Ivana Kor\u010doka a stal sa nov\u00fdm prezidentom. Pellegriniho z\u00edskan\u00e9 hlasy s\u00fa najvy\u0161\u0161ie, ak\u00e9 kedy dosiahol ak\u00fdko\u013evek kandid\u00e1t v prvom \u010di druhom kole prezidentsk\u00fdch volieb od roku 1999. \u00da\u010das\u0165 voli\u010dov v druhom kole e\u0161te st\u00fapla oproti prv\u00e9mu kolu pred dvomi t\u00fd\u017ed\u0148ami a dosiahla viac ako 61 %, \u010do predstavuje najvy\u0161\u0161iu hodnotu v druh\u00fdch kol\u00e1ch za posledn\u00fdch 25 rokov. Peter Pellegrini zv\u00ed\u0165azil v 60 zo 79 okresov a vo v\u0161etk\u00fdch krajoch s v\u00fdnimkou Bratislavsk\u00e9ho.<\/p>\n\n\n\n

24. marec 2024: Ma\u010farsk\u00e1 vn\u00fatro\u0161t\u00e1tna politika na pozad\u00ed roz\u0161irovania Severoatlantickej aliancie<\/strong><\/p>\n\n\n\n

(Tamara Har\u010darikov\u00e1) <\/strong><\/p>\n\n\n\n

Nov\u00fdm prezidentom Ma\u010farska sa koncom febru\u00e1ra 2024 stal doteraj\u0161\u00ed predseda ma\u010farsk\u00e9ho \u00dastavn\u00e9ho s\u00fadu Tam\u00e1s Sulyok, ktor\u00fd bol zvolen\u00fd parlamentom na n\u00e1vrh strany Fidesz. Sulyok sa pri svojej sl\u00e1vnostnej inaugur\u00e1cii v pr\u00edhovore vyjadril: \u201eMa\u010fari m\u00f4\u017eu posilni\u0165 Eur\u00f3pu, pokia\u013e to bud\u00fa m\u00f4c\u0165 robi\u0165 ako Ma\u010fari.\u201c<\/p>\n\n\n\n

Okrem toho, Ma\u010farsko ako posledn\u00fd \u0161t\u00e1t Aliancie, schv\u00e1lilo vstup \u0160v\u00e9dska do NATO. Po ratifik\u00e1cii \u0161v\u00e9dskeho vstupu bolo nutn\u00e9, aby ju podp\u00edsal aj ma\u010farsk\u00fd prezident. Preto o\u010dak\u00e1van\u00fdm prv\u00fdm krokom novozvolen\u00e9ho prezidenta bol len nieko\u013eko hod\u00edn po jeho n\u00e1stupe do prezidentsk\u00e9ho \u00faradu, 5. marca 2024, podpis dan\u00e9ho ratifika\u010dn\u00e9ho dokumentu o prist\u00fapen\u00ed \u0160v\u00e9dska do NATO, ktor\u00e9 sa tak stalo 32. \u010dlenom Aliancie.<\/p>\n\n\n\n

V s\u00favislosti s touto t\u00e9mou na bezpe\u010dnostnej konferencii v Prahe pri pr\u00edle\u017eitosti 25 rokov \u010ceskej republiky v NATO, ktor\u00e1 sa konala za\u010diatkom marca 2024, b\u00fdval\u00fd americk\u00fd prezident Bill Clinton pop\u00edsal roz\u0161\u00edrenie Severoatlantickej aliancie ako spr\u00e1vne rozhodnutie a dobr\u00fa invest\u00edciu.<\/p>\n\n\n\n

Zdroje: Denn\u00edk N, Politico, Pravda, SME, TA3<\/p>\n\n\n\n

11. marec 2024: Slovensko na stretnut\u00ed premi\u00e9rov V4<\/strong><\/p>\n\n\n\n

(Monika L\u00f6fflerov\u00e1) <\/p>\n\n\n\n

\u010cesk\u00fd premi\u00e9r Petr Fiala v utorok dopoludnia priv\u00edtal v Lichten\u0161tajnskom pal\u00e1ci pri Vltave predsedu slovenskej vl\u00e1dy Roberta Fica a tie\u017e premi\u00e9rov Po\u013eska a Ma\u010farska – Donalda Tuska a Viktora Orb\u00e1na. Pod\u013ea pondelkov\u00fdch vyjadren\u00ed Fialu a Tuska summit uk\u00e1\u017ee, \u010di m\u00e1 V4 e\u0161te zmysel, informuje spravodajky\u0148a TASR v Prahe.<\/p>\n\n\n\n

L\u00eddri pod\u013ea \u010desk\u00e9ho \u00faradu vl\u00e1dy rokovali najm\u00e4 o energetickej bezpe\u010dnosti, strategickej agende E\u00da, o predch\u00e1dzan\u00ed neleg\u00e1lnej migr\u00e1cii, \u010di \u010fal\u0161ej podpore Medzin\u00e1rodn\u00e9ho vy\u0161ehradsk\u00e9ho fondu.<\/p>\n\n\n\n

To, \u010di sa bud\u00fa vedie\u0165 zhodn\u00fa\u0165 na konkr\u00e9tnych projektoch, pod\u013ea Fialu uk\u00e1\u017ee, \u010di m\u00e1 form\u00e1t V4 e\u0161te zmysel, alebo ide o pre\u017eitok. Dodal, \u017ee ho pr\u00edli\u0161 nete\u0161\u00ed stret\u00e1va\u0165 sa s kolegami, s ktor\u00fdmi v k\u013e\u00fa\u010dov\u00fdch veciach nes\u00fahlas\u00ed, ale napriek tomu pova\u017euje spolo\u010dn\u00fd dial\u00f3g za d\u00f4le\u017eit\u00fd.<\/p>\n\n\n\n

Po tom, ako \u010desk\u00fd a po\u013esk\u00fd premi\u00e9r kritizovali vyjadrenia Roberta Fica pred rokovan\u00edm v Par\u00ed\u017ei. Po stretnut\u00ed je jasn\u00e9, \u017ee V4 pokra\u010duje – na\u0161li vraj mnoho spolo\u010dn\u00e9ho. Aj ke\u010f ich ve\u013ea t\u00e9m rozde\u013euje, st\u00e1le m\u00e1 v\u00fdznam tak pre n\u00e1s, ako aj Eur\u00f3psku \u00faniu a Ukrajinu.<\/p>\n\n\n\n

Na ot\u00e1zku, \u010di sa SR zapoj\u00ed do iniciat\u00edvy \u010cR, ktor\u00e1 vo svete zh\u00e1\u0148a mun\u00edciu pre Ukrajinu a na Z\u00e1pade sa sna\u017e\u00ed zaisti\u0165 jej financovanie, Fico reagoval slovami, \u017ee jeho vl\u00e1da nebude Ukrajine poskytova\u0165 \u017eiadnu vojensk\u00fa pomoc, ak ide o zbrane a mun\u00edciu zo skladov \u0161t\u00e1tu a arm\u00e1dy. Pri komer\u010dnej \u010dinnosti v\u0161ak nebude kl\u00e1s\u0165 prek\u00e1\u017eky.<\/p>\n\n\n\n

Zdroje: TASR, Denn\u00edk N, JOJ 24<\/p>\n\n\n\n

23. febru\u00e1r 2024: F\u00ednsko a jeho nov\u00e1 hlava \u0161t\u00e1tu<\/strong><\/p>\n\n\n\n

(Tamara Har\u010darikov\u00e1)<\/p>\n\n\n\n

Koncom janu\u00e1ra a za\u010diatkom febru\u00e1ra 2024 sa konali vo F\u00ednsku prezidentsk\u00e9 vo\u013eby, v ktor\u00fdch zv\u00ed\u0165azil b\u00fdval\u00fd premi\u00e9r \u0161t\u00e1tu \u2013 Alexander Stubb. Vo F\u00ednskej republike je uplat\u0148ovan\u00fd pre vo\u013ebu prezidenta dvojkolov\u00fd v\u00e4\u010d\u0161inov\u00fd volebn\u00fd syst\u00e9m a hlava \u0161t\u00e1tu je volen\u00e1 na 6-ro\u010dn\u00e9 funk\u010dn\u00e9 obdobie.<\/p>\n\n\n\n

V t\u00fdchto vo\u013eb\u00e1ch sa ani jedn\u00e9mu kandiduj\u00facemu subjektu nepodarilo z\u00edska\u0165 nadpolovi\u010dn\u00fa v\u00e4\u010d\u0161inu v\u0161etk\u00fdch hlasov v prvom kole, preto sa 11. febru\u00e1ra 2024 uskuto\u010dnilo druh\u00e9 kolo, v r\u00e1mci ktor\u00e9ho proti sebe st\u00e1li Alexander Stubb a Pekka Haavisto. Predch\u00e1dzaj\u00faci prezident F\u00ednska Sauli Niinist\u00f6 sa nemohol uch\u00e1dza\u0165 o znovuzvolenie, z d\u00f4vodu naplnenia mand\u00e1tu dvoch funk\u010dn\u00fdch obdob\u00ed po sebe, \u010do je mo\u017en\u00e9 maximum.<\/p>\n\n\n\n

Alexander Stubb dosiahol v druhom kole volieb 51,6 % hlasov, teda potrebn\u00fa v\u00e4\u010d\u0161inu, aby sa mohol sta\u0165 nov\u00fdm prezidentom F\u00ednskej republiky. V\u00ed\u0165az prezidentsk\u00fdch volieb sa po zisten\u00ed v\u00fdsledkov vyjadril na adresu svojho konkurenta s \u00factou: \u201eSom hrd\u00fd, \u017ee som s vami mohol kandidova\u0165 v t\u00fdchto vo\u013eb\u00e1ch. \u010eakujem za pekn\u00e9 preteky.\u201c<\/em><\/p>\n\n\n\n

Nov\u00e1 f\u00ednska hlava \u0161t\u00e1tu bude zohr\u00e1va\u0165 ved\u00facu rolu celkovej zahrani\u010dnej a bezpe\u010dnostnej politiky \u0161t\u00e1tu, p\u00f4sobiac aj ako vrchn\u00fd velite\u013e ozbrojen\u00fdch s\u00edl. Alexander Stubb, ktor\u00fd prevezme svoju nov\u00fa funkciu, podporuje \u00fazku spolupr\u00e1cu s NATO, ktor\u00e9ho je F\u00ednsko s\u00fa\u010das\u0165ou (od roku 2023) a zast\u00e1va tvrd\u00fd postoj vo\u010di Rusku, s ktor\u00fdm zdie\u013ea \u0161t\u00e1tnu hranicu. Stubb sa taktie\u017e vyjadril, \u017ee m\u00e1 v \u00famysle by\u0165 zjednocuj\u00facou silou f\u00ednskej spolo\u010dnosti. Prezidentsk\u00e9ho \u00faradu sa ofici\u00e1lne ujme 1.3.2024.<\/p>\n\n\n\n

Zdroje: BBC, Politico, Euractiv, AP<\/p>\n\n\n\n

12. febru\u00e1r 2024: Protesty opoz\u00edcie<\/strong><\/p>\n\n\n\n

(Monika L\u00f6fflerov\u00e1)<\/p>\n\n\n\n

Menej ne\u017e dva mesiace pred prezidentsk\u00fdmi vo\u013ebami sa opozi\u010dn\u00e9 protesty proti vl\u00e1de e\u0161te v\u00fdraznej\u0161ie rozrastaj\u00fa, hoci sa na nich \u013eudia zhroma\u017e\u010fuj\u00fa u\u017e siedmykr\u00e1t. Zhroma\u017edenia organizovali op\u00e4\u0165 tri opozi\u010dn\u00e9 strany Progres\u00edvne Slovensko, SaS a KDH.<\/p>\n\n\n\n

Vy\u0161e 30-tis\u00edcov\u00fd dav v Bratislave doplnili stovky a tis\u00edce odporcov vl\u00e1dnych z\u00e1sahov do trestnej politiky \u0161t\u00e1tu z 29 \u010fal\u0161\u00edch slovensk\u00fdch miest.<\/p>\n\n\n\n

\u013dudia protestuj\u00fa najm\u00e4 proti ru\u0161eniu \u0161peci\u00e1lnej prokurat\u00fary \u010di zni\u017eovaniu trestov za ekonomick\u00fa kriminalitu. Samotn\u00fd podpredseda Progres\u00edvneho Slovenska Truban v rel\u00e1cii Na telo s Kova\u010di\u010dom nazna\u010dil, \u017ee samotn\u00e9 protesty ni\u010d nezmenia ale treba uk\u00e1za\u0165, \u017ee \u013eudia s\u00fa proti zmene z\u00e1kona. Jedn\u00fdm dychom dod\u00e1va, \u017ee samotn\u00e9 protesty sl\u00fa\u017eia aj ako kampa\u0148 pre bl\u00ed\u017eiace sa prezidentsk\u00e9 vo\u013eby.<\/p>\n\n\n\n

Zdroj: Denn\u00edk N, Mark\u00edza<\/p>\n\n\n\n

25. janu\u00e1ra 2024:<\/strong> Ne\u010dakan\u00e1 zmena na d\u00e1nskom tr\u00f3ne<\/strong> <\/p>\n\n\n\n

(Tamara Har\u010darikov\u00e1)<\/p>\n\n\n\n

Po 52-ro\u010dnom panovan\u00ed, d\u00e1nska kr\u00e1\u013eovn\u00e1 Margar\u00e9ta II., prijala v novoro\u010dnom pr\u00edhovore rozhodnutie abdikova\u0165, \u010d\u00edm zasko\u010dila svojich krajanov aj svet. Ide o prv\u00fa d\u00e1nsku panovn\u00ed\u010dku, ktor\u00e1 po takmer 900 rokoch odst\u00fapila a prenechala tak tr\u00f3n svojmu najstar\u0161iemu synovi Frederikovi. Po 134 rokoch teda na eur\u00f3pskom kontinente nevl\u00e1dne \u017eiadna \u017eena panovn\u00ed\u010dka.<\/p>\n\n\n\n

14. janu\u00e1ra 2024 nadi\u0161iel koniec vy\u0161e 5 desa\u0165ro\u010d\u00ed trvaj\u00facej \u00e9ry ob\u013e\u00fabenej kr\u00e1\u013eovnej, ktor\u00e1 je prirovn\u00e1van\u00e1 k Al\u017ebete II., a za\u010dala sa nov\u00e1 kapitola dej\u00edn. Margar\u00e9ta II. form\u00e1lne podp\u00edsala svoju abdik\u00e1ciu po\u010das zasadnutia \u0160t\u00e1tnej rady v pal\u00e1ci Christiansborg, s\u00eddle d\u00e1nskeho parlamentu. T\u00fdmto aktom sa jej syn, korunn\u00fd princ Frederik, stal kr\u00e1\u013eom Frederikom X. N\u00e1sledne opustila miestnos\u0165 so slovami \u201eBoh ochra\u0148uj kr\u00e1\u013ea\u201c.<\/p>\n\n\n\n

Aj ke\u010f je D\u00e1nsko jednou z najstar\u0161\u00edch monarchi\u00ed na svete, na rozdiel napr\u00edklad od Ve\u013ekej Brit\u00e1nie, tu neprebieha ofici\u00e1lny korunova\u010dn\u00fd ceremoni\u00e1l. D\u00e1nska premi\u00e9rka Mette Frederiksenov\u00e1 z balk\u00f3na pal\u00e1ca prehl\u00e1sila Frederika za kr\u00e1\u013ea pred tis\u00edckami \u013eud\u00ed. Jeho prv\u00e9 slov\u00e1 ako monarchu boli: \u201cD\u00fafam, \u017ee sa stanem zjednocuj\u00facim kr\u00e1\u013eom zajtraj\u0161ka\u2026\u201d<\/em> Je zvykom, \u017ee nov\u00fd panovn\u00edk si osvoj\u00ed aj ist\u00e9 kr\u00e1\u013eovsk\u00e9 motto ako hlavn\u00fd princ\u00edp svojej vl\u00e1dy. Motto nov\u00e9ho d\u00e1nskeho kr\u00e1\u013ea znie: \u201cZjednoten\u00ed, oddan\u00ed, za kr\u00e1\u013eovstvo D\u00e1nsko\u201d. <\/em><\/p>\n\n\n\n

Frederik X. sa ako korunn\u00fd princ venoval vo svojej \u010dinnosti najm\u00e4 boju proti klimatickej zmene a v tomto z\u00e1v\u00e4zku hodl\u00e1 pokra\u010dova\u0165. Rola kr\u00e1\u013ea je v\u0161ak v D\u00e1nskom kr\u00e1\u013eovstve najm\u00e4 ceremoni\u00e1lna. Jeho man\u017eelka, kr\u00e1\u013eovn\u00e1 Mary, bude zast\u00e1va\u0165 v\u00fdznamn\u00fa verejn\u00fa rolu. D\u00e1nsko tak bude ma\u0165 ofici\u00e1lne dve kr\u00e1\u013eovn\u00e9, ke\u010f\u017ee aj Margar\u00e9ta II. si svoj titul ponech\u00e1. Korunn\u00fdm princom a n\u00e1sledn\u00edkom tr\u00f3nu sa st\u00e1va 18-ro\u010dn\u00fd Christian, najstar\u0161\u00ed syn Frederika a Mary.<\/p>\n\n\n\n

Zdroje: Politico, AP, Reuters, ZDF<\/p>\n\n\n\n

14. janu\u00e1ra 2024: Za\u010dala sa prezidentsk\u00e1 volebn\u00e1 kampa\u0148<\/strong><\/p>\n\n\n\n

(Monika L\u00f6fflerov\u00e1)<\/p>\n\n\n\n

Od parlamentn\u00fdch volieb sa plynul\u00fdm tempom pres\u00favame k \u010fal\u0161\u00edm. K volebn\u00fdm urn\u00e1m p\u00f4jdeme prv\u00fdkr\u00e1t v sobotu 23. marca. Druh\u00e9 kolo prezidentsk\u00fdch volieb je napl\u00e1novan\u00e9 na 6. apr\u00edla.<\/p>\n\n\n\n

Pr\u00e1vo navrhn\u00fa\u0165 kandid\u00e1ta na prezidenta maj\u00fa poslanci NR SR a taktie\u017e ob\u010dania SR. V pr\u00edpade ob\u010dianskeho n\u00e1vrhu kandid\u00e1ta sa n\u00e1vrh pod\u00e1va formou pet\u00edcie podp\u00edsanej najmenej 15.000 ob\u010danmi, ktor\u00ed maj\u00fa pr\u00e1vo voli\u0165 do NR SR. V pr\u00edpade poslaneck\u00e9ho kandid\u00e1ta mus\u00ed n\u00e1vrh svoj\u00edm podpisom podpori\u0165 najmenej 15 poslancov NR SR. Kandidova\u0165 m\u00f4\u017ee pod\u013ea z\u00e1kona ka\u017ed\u00fd ob\u010dan SR s trval\u00fdm pobytom na Slovensku, ktor\u00fd m\u00e1 v de\u0148 vo\u013eby aspo\u0148 40 rokov.<\/p>\n\n\n\n

Najviac sa diskutuje o dvoch men\u00e1ch. B\u00fdval\u00fd \u0161\u00e9f diplomacie Ivan Kor\u010dok potvrdil svoju kandidat\u00faru na prezidentsk\u00fa funkciu, s t\u00fdm, \u017ee u\u017e m\u00e1 dostatok podpisov a pokra\u010duje v osobnej kampani v ter\u00e9ne. Jeho potenci\u00e1lny s\u00faper, ktor\u00fd by bol pod\u013ea star\u0161\u00edch prieskumov dokonca favoritom prezidentsk\u00fdch volieb, Peter Pellegrini, e\u0161te za\u010diatkom septembra svoju kandidat\u00faru vylu\u010doval. Dnes u\u017e prizn\u00e1va, \u017ee ju zva\u017euje. Posledn\u00e9 inform\u00e1cie nazna\u010duj\u00fa, \u017ee svoju kandidat\u00faru ozn\u00e1mi v najbli\u017e\u0161\u00edch d\u0148och.<\/p>\n\n\n\n

Zdroje: Aktuality, Pravda, Sme<\/p>\n\n\n\n

29. novembra 2023:<\/strong> \u010eal\u0161ie srbsk\u00e9 vo\u013eby, nezrovnalosti a protesty<\/strong> <\/p>\n\n\n\n

(Tamara Har\u010darikov\u00e1)<\/p>\n\n\n\n

V Srbsku sa od vyhl\u00e1senia v\u00fdsledkov volieb v druhej polovici decembra 2023 konaj\u00fa rozsiahle protesty, ktor\u00fdch hlavn\u00fdm inici\u00e1torom je opoz\u00edcia. Hnutie Srbsko proti n\u00e1siliu, ktor\u00e9 skon\u010dilo na druhom mieste s pomerne ve\u013ek\u00fdm rozdielom, tvrd\u00ed, \u017ee vo\u013eby boli zmanipulovan\u00e9 a do\u0161lo k volebn\u00fdm podvodom. Protesty boli sprev\u00e1dzan\u00e9 v\u00fdtr\u017en\u00edctvom \u010di blok\u00e1dami.  <\/p>\n\n\n\n

Ohlasy Z\u00e1padu na priebeh volieb sa nes\u00fa tie\u017e v kritickom duchu. Nepr\u00edpustnos\u0165 nejasnost\u00ed spojen\u00fdch so srbsk\u00fdmi vo\u013ebami akcentovalo napr\u00edklad Nemecko. Eur\u00f3pska \u00fania uviedla, \u017ee srbsk\u00fd volebn\u00fd proces potrebuje reformu. Organiz\u00e1cia pre bezpe\u010dnos\u0165 a spolupr\u00e1cu v Eur\u00f3pe (OBSE) v z\u00e1veroch o volebnom dni v Srbsku uviedla: \u201epozna\u010dili ho ojedinel\u00e9 pr\u00edpady n\u00e1silia, procedur\u00e1lnych nezrovnalost\u00ed a \u010dast\u00fdch obvinen\u00ed z organizovania a zneu\u017e\u00edvania voli\u010dov na podporu vl\u00e1dnucej strany\u201c.<\/em> Taktie\u017e boli pozorovan\u00e9 pr\u00edpady skupinov\u00e9ho hlasovania \u010di kupovania hlasov.<\/p>\n\n\n\n

Boli to tretie parlamentn\u00e9 vo\u013eby za menej ako \u0161tyri roky, ktor\u00e9 ofici\u00e1lne vyhrala Srbsk\u00e1 pokrokov\u00e1 strana Alexandra Vu\u010di\u0107a so zna\u010dnou prevahou (takmer 47 % hlasov), \u010d\u00edm by z\u00edskala absol\u00fatnu v\u00e4\u010d\u0161inu v parlamente a mohla zostavi\u0165 jednofarebn\u00fa vl\u00e1du.<\/p>\n\n\n\n

Dan\u00e9 vo\u013eby sa odohrali v \u010dase polariz\u00e1cie a nespokojnosti s ekonomick\u00fdm a soci\u00e1lnym stavom srbskej spolo\u010dnosti. V septembri 2023 eskalovalo nap\u00e4tie aj v kontexte situ\u00e1cie v Kosove, no od janu\u00e1ra 2024 m\u00e1 d\u00f4js\u0165 k z\u00e1sadn\u00e9mu kroku \u2013 uzn\u00e1vaniu pozn\u00e1vac\u00edch zna\u010diek \u00e1ut registrovan\u00fdch Kosovom. Dosia\u013e kosovsk\u00e9 vozidl\u00e1 mohli prekro\u010di\u0165 srbsk\u00fa hranicu, len ak si \u0161t\u00e1tny znak na pozn\u00e1vac\u00edch zna\u010dk\u00e1ch prelepili.<\/p>\n\n\n\n

Zdroje: OBSE, Reuters, Aktuality, Pravda<\/p>\n\n\n\n

21. decembra 2023:<\/strong> Ru\u0161enie \u00daradu \u0161peci\u00e1lnej prokurat\u00fary<\/strong><\/p>\n\n\n\n

(Monika L\u00f6fflerov\u00e1)<\/p>\n\n\n\n

Zru\u0161i\u0165 \u010di nezru\u0161i\u0165 \u00darad \u0161peci\u00e1lnej prokurat\u00fary (\u00da\u0160P)? T\u00e1to ot\u00e1zka rezonovala naprie\u010d politick\u00fdm spektrom aj odbornou verejnos\u0165ou. Na jednej strane pr\u00e1vny \u0161t\u00e1t a jeho \u00fapadok na druhej strane, \u017ee slnko op\u00e4\u0165 vyjde a korup\u010dn\u00e9 kauzy m\u00f4\u017eu rie\u0161i\u0165 in\u00e9 prokurat\u00fary. No odpovedaj\u00fa aj \u013eudia, ktor\u00fdch vyhnalo toto rozhodnutie do ul\u00edc. D\u00f4vodom n\u00e1vrhu na zru\u0161enie sa zdal by\u0165 Daniel Lip\u0161ic vo funkcii \u0161peci\u00e1lneho prokur\u00e1tora. Ten bol ochotn\u00fd z poz\u00edcie odst\u00fapi\u0165, ak vl\u00e1da \u00farad zachov\u00e1. Mo\u017eno by sa niekomu zdal dan\u00fd \u00farad zbyto\u010dn\u00fd no rie\u0161i tie najz\u00e1va\u017enej\u0161ie krimin\u00e1lne \u010diny – \u00fakladn\u00e9 vra\u017edy, terorizmus, machin\u00e1cie pri verejnom obstar\u00e1van\u00ed \u010di korupciu. S \u00faradom sa sp\u00e1jaj\u00fa aj ur\u010dit\u00e9 pochybnosti napr\u00edklad vtedaj\u0161ia koal\u00edcia upravila z\u00e1kon, ktor\u00fd umo\u017enil sta\u0165 sa \u0161peci\u00e1lnym prokur\u00e1torom aj \u010dloveku bez prokur\u00e1torskej praxe. Teda ost\u00e1va ot\u00e1zka ako to vyrie\u0161i\u0165. U\u017e na za\u010diatku to bolo politick\u00e9 rozhodnutie no prezidentke ani europarlamentu tento probl\u00e9m neost\u00e1va \u013eahostajn\u00fd.<\/p>\n\n\n\n

Zdroj: Aktuality, RTVS, Denn\u00edk N<\/p>\n\n\n\n

27. november 2023: Koniec politickej neistoty v \u0160panielsku?<\/strong><\/p>\n\n\n\n

(Tamara Har\u010darikov\u00e1)<\/p>\n\n\n\n

V z\u00e1vere m\u00e1ja \u0161panielsky premi\u00e9r Pedro S\u00e1nchez ohl\u00e1sil pred\u010dasn\u00e9 parlamentn\u00e9 vo\u013eby po tom, \u010do jeho politick\u00e1 strana \u2013 \u0160panielska socialistick\u00e1 robotn\u00edcka strana (PSOE) \u2013 prehrala v region\u00e1lnych a komun\u00e1lnych vo\u013eb\u00e1ch. Pred\u010dasn\u00e9 parlamentn\u00e9 vo\u013eby sa uskuto\u010dnili v j\u00fali tohto roku, kedy zv\u00ed\u0165azila \u013dudov\u00e1 strana, ktor\u00e1 ale nedok\u00e1zala zlo\u017ei\u0165 nov\u00fa vl\u00e1du. Poverenie na zostavenie vl\u00e1dy kr\u00e1\u013eom Filipom VI. z\u00edskal teda S\u00e1nchez, ktor\u00e9ho strana skon\u010dila vo vo\u013eb\u00e1ch druh\u00e1. N\u00e1jdenie potrebn\u00fdch koali\u010dn\u00fdch partnerov mu v\u0161ak trvalo a\u017e do novembra.<\/p>\n\n\n\n

L\u00edder socialistov potreboval na z\u00edskanie d\u00f4very v parlamente podporu men\u0161\u00edch politick\u00fdch str\u00e1n, ktor\u00fa si zaistil dohodou s katal\u00e1nskou separatistickou stranou Junts. Premi\u00e9r jej pris\u013e\u00fabil amnestiu pre st\u00edhan\u00fdch katal\u00e1nskych separatistov, ktor\u00ed sa v roku 2017 podie\u013eali na ne\u00faspe\u0161nom vyhl\u00e1sen\u00ed nez\u00e1vislosti Katal\u00e1nska. \u0160panielska vl\u00e1da sa aktu\u00e1lne sklad\u00e1 z 22 \u010dlenov (z toho je desa\u0165 \u017eien), pri\u010dom 17 kresiel pripadlo PSOE a 5 koali\u010dn\u00e9mu partnerovi \u2013 zoskupeniu Sumar.<\/p>\n\n\n\n

Vysloven\u00edm d\u00f4very novej vl\u00e1de Pedra Sanch\u00e9za sa potenci\u00e1lne uzatv\u00e1ra obdobie politick\u00fdch otrasov v \u0160panielsku. Od j\u00fala panovali v \u0161t\u00e1te obavy z politick\u00e9ho patu, vyp\u00edsania druh\u00fdch pred\u010dasn\u00fdch volieb v jednom roku a z probl\u00e9mu zostavenia stabilnej vl\u00e1dy. Napriek tomu, \u017ee sa Pedrovi S\u00e1nchezovi podarilo v novembri zostavi\u0165 vl\u00e1du, z\u00e1kon o amnestii pre katal\u00e1nskych separatistov je kritizovan\u00fd \u010das\u0165ou verejnosti. Dokonca sa proti nemu uskuto\u010dnilo v \u0161t\u00e1te viacero demon\u0161tr\u00e1ci\u00ed. Je teda ot\u00e1zne, \u010di sa staro-nov\u00e9mu premi\u00e9rovi podar\u00ed v bl\u00edzkej dobe zjednoti\u0165 rozpolten\u00fa spolo\u010dnos\u0165.<\/p>\n\n\n\n

Zdroje: Politico, Reuters, RTVS, Pravda<\/p>\n\n\n\n

13. november 2023: Povolebn\u00e9 Slovensko, ukon\u010dite v\u00fdstup a n\u00e1stup – parlament sa zatv\u00e1ra<\/strong><\/p>\n\n\n\n

(Monika L\u00f6fflerov\u00e1)<\/p>\n\n\n\n

Povolebn\u00e9 Slovensko sa nesie v znamen\u00ed odvol\u00e1vania a pres\u00favania nielen vlajok a obrazov. D\u00f4vera novej vl\u00e1de e\u0161te nebola dan\u00e1, no opoz\u00edcia u\u017e chce odvol\u00e1va\u0165. Politick\u00e1 trad\u00edcia po\u010dka\u0165 s odvol\u00e1van\u00edm aspo\u0148 100 dn\u00ed pravdepodobne nebude dodr\u017ean\u00e1. Progres\u00edvne Slovensko sa dost\u00e1va do svojej roly opozi\u010dnej politiky. S\u00fa pripraven\u00ed okam\u017eite poda\u0165 n\u00e1vrh na zvolenie mimoriadnej sch\u00f4dze NR SR o vysloven\u00ed ned\u00f4very ministrovi vn\u00fatra Mat\u00fa\u0161ovi \u0160utajovi E\u0161tokovi za podpory SaS a hnutia Slovensko. KDH zbiera podpisy na odvol\u00e1vanie \u013dubo\u0161a Blahu. Nov\u00e1 funkcia mu m\u00f4\u017ee by\u0165 odobran\u00e1 kv\u00f4li svojmu po\u010dinu vyveseniu obrazu Che Guevaru na stenu svojej kancel\u00e1rie a vymenenie eur\u00f3pskej vlajky za slovensk\u00fa.<\/p>\n\n\n\n

Peter Pellegrini oznamuje, \u017ee zva\u017euje kandidat\u00faru na prezidenta. Mohla by sa naskytn\u00fa\u0165 ot\u00e1zka ako dlho u\u017e nad touto inform\u00e1ciou rozm\u00fd\u0161\u013ea, ke\u010f\u017ee u\u017e pred vo\u013ebami boli veden\u00e9 \u0161pekul\u00e1cie.<\/p>\n\n\n\n

Tak, na ktor\u00fd vlak nast\u00fapi tento politik je ot\u00e1zne, no u\u017e teraz vid\u00edme, \u017ee t\u00e1to jazda bude tak hektick\u00e1 ako cesta slovensk\u00fdmi \u017eeleznicami. Nikdy neviete, kde m\u00f4\u017eete ma\u0165 zrazu prestup a kedy va\u0161a jazda skon\u010d\u00ed.<\/p>\n\n\n\n

26. okt\u00f3ber 2023:<\/strong> Prehlbovanie d\u00f4very \u010c\u00edny a Ruska<\/strong><\/p>\n\n\n\n

(Tamara Har\u010darikov\u00e1)<\/p>\n\n\n\n

\u010c\u00ednsky prezident Si \u0164in-pching sa v druhej polovici okt\u00f3bra tohto roku stretol v Pekingu s jeho n\u00e1protivkom Vladim\u00edrom Putinom pri pr\u00edle\u017eitosti v\u00fdro\u010dia iniciat\u00edvy Belt and Road Initiative (BRI), tzv. nov\u00e1 hodv\u00e1bna cesta, ktor\u00e1 predstavuje \u010d\u00ednsky glob\u00e1lny infra\u0161trukt\u00farny program. Ide o strat\u00e9giu zahrani\u010dnej politiky posil\u0148uj\u00facu politick\u00fd a ekonomick\u00fd vplyv \u010c\u00edny vo svete. Na teraj\u0161\u00ed samit pri\u0161iel aj, ako jedin\u00fd \u0161t\u00e1tnik z Eur\u00f3pskej \u00fanie, ma\u010farsk\u00fd premi\u00e9r Viktor Orb\u00e1n.<\/p>\n\n\n\n

Stretnutie prezidentov \u010c\u00edny a Ruska, na pozad\u00ed samitu, sa nieslo v duchu prehlbovania vz\u0165ahov a d\u00f4very, kedy Si \u0164in-pching ocenil siln\u00e9 osobn\u00e9 priate\u013estvo s Putinom, s ktor\u00fdm sa za posledn\u00fdch 10 rokov stretol 42-kr\u00e1t. Vladim\u00edr Putin v okt\u00f3bri potvrdil, \u017ee \u010c\u00edna na\u010falej zohr\u00e1va k\u013e\u00fa\u010dov\u00fa \u00falohu v zahrani\u010dnej politike Ruska, vzh\u013eadom na to, \u017ee l\u00eddri \u0161t\u00e1tov sa videli v marci tohto roku v Moskve, kde hovorili o novej \u00e9re spolupr\u00e1ce a partnerstve bez obmedzen\u00ed. Bilater\u00e1lne vz\u0165ahy t\u00fdchto dvoch \u0161t\u00e1tov, najm\u00e4 v ekonomickej oblasti, od roku 2022 napreduj\u00fa.<\/p>\n\n\n\n

\u0160\u00e9f zahrani\u010dnej politiky E\u00da Josep Borrell v prvej polovici okt\u00f3bra taktie\u017e nav\u0161t\u00edvil Peking. Pri tejto pr\u00edle\u017eitosti diskutoval s \u010d\u00ednskymi predstavite\u013emi o obchodnom nap\u00e4t\u00ed medzi E\u00da a \u010c\u00ednou, mo\u017enej spolupr\u00e1ci i aktu\u00e1lnych ot\u00e1zkach, vr\u00e1tane konfliktu medzi Izraelom a Hamasom. Z\u00e1rove\u0148 naliehal na \u010c\u00ednu, aby vyu\u017eila svoj vplyv na Rusko, a tak bola n\u00e1pomocn\u00e1 pri snahe o zastavenie vojny na Ukrajine. Viacer\u00e9 z\u00e1padn\u00e9 \u0161t\u00e1ty v\u0161ak st\u00e1le s obavami sleduj\u00fa strategick\u00e9 zbli\u017eovanie \u010c\u00edny a Ruska.<\/p>\n\n\n\n

Zdroje: Politico, Al Jazeera, Reuters, CNN, Pravda<\/p>\n\n\n\n

15. okt\u00f3ber 2023: Slovensk\u00e9 parlamentn\u00e9 vo\u013eby 2023<\/strong><\/p>\n\n\n\n

(Monika L\u00f6fflerov\u00e1)<\/p>\n\n\n\n

Spr\u00e1va t\u00fdchto volieb je –  nepotrebujete skon\u010di\u0165 prv\u00fd, aby ste o v\u0161etkom mohli rozhodn\u00fa\u0165. Predseda strany Peter Pellegrini a\u017e v dne\u0161n\u00fdch d\u0148och ur\u010dil smerovanie celej krajiny rozhodnut\u00edm, \u017ee svoje rokovania o vzniku vl\u00e1dy bude vies\u0165 len so stranami Smer-SD a SNS. To v \u010d\u00edslach znamen\u00e1, \u017ee na Slovensku bude po vy\u0161e troch rokoch znovu vl\u00e1dnu\u0165 Smer a premi\u00e9rom bude po piatich rokoch Robert Fico. Stane sa \u0161tvrt\u00fdkr\u00e1t premi\u00e9rom. Sedemn\u00e1s\u0165 rokov po tom, ako sa mu to podarilo prv\u00fd raz. Slovensko pod\u013ea Pellegriniho potrebuje stabiln\u00fa a zodpovedn\u00fa vl\u00e1du. \u201eBol to slovensk\u00fd voli\u010d, ktor\u00fd vo vo\u013eb\u00e1ch rozhodol o tom, \u017ee vyhrala strana Smer-SD. Som presved\u010den\u00fd, \u017ee po triapolro\u010dnom marazme potrebujeme vl\u00e1du, ktor\u00e1 bude rie\u0161i\u0165 priority \u013eud\u00ed,\u201c vyhl\u00e1sil Pellegrini. Z\u00e1rove\u0148 dodal, \u017ee re\u0161pektuje rozhodnutie voli\u010dov, ktor\u00ed si za premi\u00e9ra zvolili a \u017eelaj\u00fa Roberta Fica. <\/p>\n\n\n\n

Predsedn\u00edctvo Smer-SD sa ku koal\u00edcii Hlas-SD a SNS prikl\u00e1\u0148a a ako uviedol predseda strany Smer-SD urob\u00ed v\u0161etko preto, aby sa to podarilo. Jedn\u00fdm dychom dod\u00e1va, \u017ee s l\u00eddrami strany intenz\u00edvne rokuj\u00fa.<\/p>\n\n\n\n

11.10.2023 Robert Fico (Smer-SD), Peter Pellegrini (Hlas-SD) a Andrej Danko (SNS) podp\u00edsali memorandum o porozumen\u00ed. Zhodli sa na podpore kandid\u00e1ta na predsedu parlamentu, ktor\u00e9ho navrhne Hlas-SD a na podpore kandid\u00e1ta na post predsedu vl\u00e1dy navrhnut\u00e9ho stranou Smer-SD. \u010eal\u0161\u00edm z bodov bolo rozdelenie ministerstiev, pri\u010dom Smer-SD z\u00edska premi\u00e9rsky post a \u0161es\u0165 ministerstiev, Hlas-SD bude ma\u0165 sedem ministersk\u00fdch postov a SNS tri, z toho jedno je novovytvoren\u00e9. Udialo sa tak jeden\u00e1sty de\u0148 po pred\u010dasn\u00fdch parlamentn\u00fdch vo\u013eb\u00e1ch. <\/p>\n\n\n\n

Zdroje: Aktuality.sk, SITA, Pravda<\/p>\n\n\n\n

26. september 2023:<\/strong> Franc\u00fazsko v zrkadle aktu\u00e1lneho diania v politike a diplomacii<\/strong><\/p>\n\n\n\n

(Tamara Har\u010darikov\u00e1 & Martin Libiak) <\/p>\n\n\n\n

Franc\u00fazsky prezident Emmanuel Macron prijal 20. 9. 2023 v Par\u00ed\u017ei britsk\u00e9ho kr\u00e1\u013ea Karola III. s kr\u00e1\u013eovnou man\u017eelkou. T\u00ed v dan\u00fd de\u0148 zapo\u010dali dlhoo\u010dak\u00e1van\u00fa trojd\u0148ov\u00fa \u0161t\u00e1tnu n\u00e1v\u0161tevu Franc\u00fazska. Jej p\u00f4vodn\u00fd term\u00edn v marci tohto roku musel by\u0165 presunut\u00fd pre nepokojn\u00fa situ\u00e1ciu v Par\u00ed\u017ei \u2013 pre vtedaj\u0161ie protesty a b\u00farliv\u00fa politick\u00fa atmosf\u00e9ru.<\/p>\n\n\n\n

Kr\u00e1\u013e s kr\u00e1\u013eovnou boli ofici\u00e1lne prijat\u00ed prezidentom Macronom v Elyzejskom pal\u00e1ci a ve\u010der sa ako \u010destn\u00ed hostia z\u00fa\u010dastnili \u0161t\u00e1tneho banketu na z\u00e1mku Versailles. Svoju trojd\u0148ov\u00fa n\u00e1v\u0161tevu zav\u0155\u0161ili v oblasti Bordeaux, kde sa kr\u00e1\u013e zauj\u00edmal predov\u0161etk\u00fdm o environmnet\u00e1lne probl\u00e9my zah\u0155\u0148aj\u00face klimatick\u00fa zmenu. T\u00e1to \u0161t\u00e1tna n\u00e1v\u0161teva mala symbolicky zobrazova\u0165 pomyseln\u00fd krok k zlep\u0161eniu vz\u0165ahov Franc\u00fazska a Ve\u013ekej Brit\u00e1nie, najm\u00e4 po posledn\u00fdch rokoch, ktor\u00e9 boli spojen\u00e9 so spormi oh\u013eadom Brexitu, migr\u00e1cie a \u010fal\u0161\u00edch ot\u00e1zok.<\/p>\n\n\n\n

Na pozad\u00ed tejto medi\u00e1lne sledovanej kr\u00e1\u013eovskej n\u00e1v\u0161tevy par\u00ed\u017eska prokurat\u00fara ozn\u00e1mila, \u017ee podnik\u00e1 kroky, ktor\u00e9 by mohli vies\u0165 k st\u00edhaniu krajne pravicovej politi\u010dky Marine Le Pen a jej spolupracovn\u00edkov kv\u00f4li zneu\u017eitiu eur\u00f3pskych fondov na financovanie stran\u00edckych aktiv\u00edt. Ak by ju s\u00fad uznal za vinn\u00fa, hrozilo by jej od\u0148atie slobody a z\u00e1kaz zast\u00e1va\u0165 verejn\u00fa funkciu na dobu ur\u010dit\u00fa, \u010do by znemo\u017enilo jej kandidat\u00faru vo franc\u00fazskych prezidentsk\u00fdch vo\u013eb\u00e1ch v roku 2027.<\/p>\n\n\n\n

Diplomatick\u00fd zbor Franc\u00fazska bol v dan\u00fdch d\u0148och pr\u00edtomn\u00fd aj na tradi\u010dnom septembrovom 78. zasadnut\u00ed Valn\u00e9ho zhroma\u017edenia OSN, zn\u00e1mom aj ako High-level Week. Deleg\u00e1ciu reprezentovala franc\u00fazska ministerka Eur\u00f3py a zahrani\u010dn\u00fdch vec\u00ed Catherine Colonna. Franc\u00fazsko pri\u0161lo na tento samit s troma hlavn\u00fdmi prioritami \u2013 glob\u00e1lne v\u00fdzvy v podobe klimatickej zmeny a \u017eivotn\u00e9ho prostredia; t\u00e9ma bezpe\u010dnosti v zmysle ruskej agresie na Ukrajine; a napokon podpora a ochrana \u013eudsk\u00fdch pr\u00e1v.<\/p>\n\n\n\n

Zdroje: Reuters, UN, Diplomatie.gouv.fr, France24, CNN, Aktuality<\/p>\n\n\n\n

16. september:<\/strong> Slovensko na summite Iniciat\u00edvy Trojmoria<\/strong><\/p>\n\n\n\n

(Tamara Har\u010darikov\u00e1 & Martin Libiak)  <\/p>\n\n\n\n

Na za\u010diatku septembra 2023 sa konal v Bukure\u0161ti dvojd\u0148ov\u00fd summit Iniciat\u00edvy Trojmoria (Three Seas Initiative), ktor\u00e9ho s\u00fa\u010das\u0165ou je aj Slovensk\u00e1 republika. Iniciat\u00edva Trojmoria vznikla v roku 2016 a zdru\u017eovala dvan\u00e1s\u0165 \u0161t\u00e1tov medzi Baltsk\u00fdm, \u010ciernym a Jadransk\u00fdm morom \u2013 Est\u00f3nsko, Loty\u0161sko, Litva, Po\u013esko, \u010cesko, Slovensko, Ma\u010farsko, Slovinsko, Rak\u00fasko, Chorv\u00e1tsko, Rumunsko, Bulharsko. V tomto roku do\u0161lo k roz\u0161\u00edreniu tohto zoskupenia, kedy sa Gr\u00e9cko stalo jeho trin\u00e1stym \u010dlenom. <\/p>\n\n\n\n

Cie\u013eom tejto platformy je podpora spolupr\u00e1ce najm\u00e4 v oblasti rozvoja infra\u0161trukt\u00fary v sektoroch energetiky, dopravy a digit\u00e1lnych technol\u00f3gi\u00ed, so zameran\u00edm sa na nov\u00e9 invest\u00edcie a ekonomick\u00fd rast. Tento summit Iniciat\u00edvy troch mor\u00ed tak m\u00f4\u017ee pon\u00faknu\u0165 Slovensku nov\u00e9 investi\u010dn\u00e9 a finan\u010dn\u00e9 pr\u00edle\u017eitosti. Z toho d\u00f4vodu bola v Bukure\u0161ti pr\u00edtomn\u00e1 aj slovensk\u00e1 deleg\u00e1cia podnikate\u013eov a firiem, ktor\u00e1 sa z\u00fa\u010dastnila na sprievodnom podnikate\u013eskom f\u00f3re 3SI Business Forum.<\/p>\n\n\n\n

V r\u00e1mci programu septembrov\u00e9ho stretnutia, ktor\u00e9ho hostite\u013eom bol rumunsk\u00fd prezident Klaus Iohannis, boli prejednan\u00e9 ot\u00e1zky t\u00fdkaj\u00face sa podpory Ukrajiny, energetickej bezpe\u010dnosti aj digitaliz\u00e1cie regi\u00f3nu prostredn\u00edctvom \u00fazkej spolupr\u00e1ce eur\u00f3pskych \u0161t\u00e1tov. Slovensko reprezentovala svojou pr\u00edtomnos\u0165ou Zuzana \u010caputov\u00e1. Prezidentka vyzdvihla potrebu dobudovania prepojenia v smere sever-juh, najm\u00e4 po zmene bezpe\u010dnostnej situ\u00e1cie v Eur\u00f3pe, a naliehavos\u0165 zni\u017eova\u0165 z\u00e1vislos\u0165 na dod\u00e1vkach energetick\u00fdch surov\u00edn. <\/p>\n\n\n\n

V r\u00e1mci summitu vyu\u017eila Zuzana \u010caputov\u00e1 \u010das aj na rozhovory s l\u00eddrami z\u00fa\u010dastnen\u00fdch kraj\u00edn. S hlavou \u0161t\u00e1tu Ma\u010farska Katalin Nov\u00e1kovou diskutovali najm\u00e4 o aktu\u00e1lnej situ\u00e1cii a sp\u00f4soboch rie\u0161enia neleg\u00e1lnej migr\u00e1cie. T\u00e1to t\u00e9ma, ako aj situ\u00e1cia v regi\u00f3ne strednej Eur\u00f3py, boli s\u00fa\u010das\u0165ou diskusie prezidentky s jej rak\u00faskym n\u00e1protivkom Alexandrom Van der Bellenom. Okrem t\u00fdchto rokovan\u00ed vyu\u017eila \u010caputov\u00e1 priestor i na stretnutie s osobitn\u00fdm predstavite\u013eom Bieleho domu pre kl\u00edmu Johnom Kerrym. Diskutovali spolu predov\u0161etk\u00fdm o ochrane kl\u00edmy a zelenej tranz\u00edcii.<\/p>\n\n\n\n

Zdroje: 3seas.eu, SITA, TASR, Pravda, Prezident.sk<\/p>\n\n\n\n

23. august 2023:<\/strong> \u0160t\u00e1tny prevrat v Nigeri ako s\u00fa\u010das\u0165 nap\u00e4tej geopolitickej situ\u00e1cie v Afrike <\/strong> <\/p>\n\n\n\n

(Tamara Har\u010darikov\u00e1 & Martin Libiak) <\/p>\n\n\n\n

Z 26. j\u00fala na 27. j\u00fala 2023 sa v africkom \u0161t\u00e1te Niger uskuto\u010dnil \u0161t\u00e1tny prevrat po tom, \u010do bol prezident Mohamed Bazoum spolu s vl\u00e1dou zajat\u00fd a zvrhnut\u00fd nigerskou arm\u00e1dou. T\u00fdmto aktom arm\u00e1da taktie\u017e pozastavila \u010dinnos\u0165 v\u0161etk\u00fdch \u0161t\u00e1tnych in\u0161tit\u00faci\u00ed, zaviedla z\u00e1kaz vych\u00e1dzania a uzavrela \u0161t\u00e1tne hranice. <\/p>\n\n\n\n

Regi\u00f3n Sahel, ktor\u00e9ho je Niger s\u00fa\u010das\u0165ou, dlhodobo su\u017euje nap\u00e4tie a n\u00e1silie zo strany islamistick\u00fdch skup\u00edn napojen\u00fdch na teroristick\u00e9 organiz\u00e1cie Al-K\u00e1ida a Islamsk\u00fd \u0161t\u00e1t (IS). Niger je taktie\u017e jedn\u00fdm z k\u013e\u00fa\u010dov\u00fdch partnerov Franc\u00fazska v tomto regi\u00f3ne. Vzniknut\u00e1 situ\u00e1cia m\u00f4\u017ee znamena\u0165 probl\u00e9my aj pre Eur\u00f3psku \u00faniu (E\u00da) a USA, ktor\u00e9 sa sna\u017eia zachova\u0165 v danom regi\u00f3ne ur\u010dit\u00fd politick\u00fd a vojensk\u00fd vplyv. S\u00fa\u010dasn\u00fd chaos m\u00f4\u017ee spomali\u0165 boj proti d\u017eih\u00e1distom a prispie\u0165 k zv\u00fd\u0161eniu rusk\u00e9ho vplyvu v regi\u00f3ne. V susedn\u00fdch \u0161t\u00e1toch, L\u00edbyi a Mali, s\u00fa pr\u00edtomn\u00ed vojaci skupiny Vagnerovcov. Africk\u00fd regi\u00f3n sa st\u00e1va diplomatick\u00fdm bojiskom, kde sa Rusko a \u010c\u00edna dlhodobo sna\u017eia presadi\u0165 svoj vplyv.<\/p>\n\n\n\n

Dva dni po zadr\u017ean\u00ed demokraticky zvolen\u00e9ho prezidenta Bazouma bol vyhl\u00e1sen\u00fd za nov\u00e9ho vodcu \u0161t\u00e1tu gener\u00e1l Abdourahmane Tchiani. Ten bol doposia\u013e \u0161\u00e9fom prezidentskej ochranky a l\u00eddrom zoskupenia N\u00e1rodn\u00e1 rada pre ochranu vlasti (CNSP), ktor\u00e9 zosnovalo zvrhnutie prezidenta. Tchiani uviedol, \u017ee Niger potreboval zmenu svojho smerovania pred jeho z\u00e1nikom. Zahrani\u010dn\u00fdch partnerov po\u017eiadal o pochopenie a podporu. <\/p>\n\n\n\n

Organiz\u00e1cia Spojen\u00fdch n\u00e1rodov, E\u00da, USA, Franc\u00fazsko a mnoh\u00e9 z\u00e1padn\u00e9 krajiny vyjadrili podporu prezidentovi Bazoumovi, pri\u010dom \u017eiadaj\u00fa jeho prepustenie. E\u00da ozn\u00e1mila pozastavenie svojej finan\u010dnej a bezpe\u010dnostnej spolupr\u00e1ce s Nigerom. Franc\u00fazsky prezident Emmanuel Macron ozna\u010dil prevrat za nebezpe\u010dn\u00fd pre cel\u00fd regi\u00f3n. <\/p>\n\n\n\n

Zdroje: Reuters, CNN, BBC, RTVS, TA3<\/p>\n\n\n\n

11. august 2023:<\/strong> Vo\u013eby 2023: fin\u00e1lne pr\u00edpravy vrcholia<\/strong><\/p>\n\n\n\n

(Tamara Har\u010darikov\u00e1 & Martin Libiak) <\/p>\n\n\n\n

Smerovanie Slovenska v bud\u00facom obdob\u00ed ovplyvnia ob\u010dania skrze vo\u013ebu svojej preferovanej politickej strany v pred\u010dasn\u00fdch vo\u013eb\u00e1ch do NR SR u\u017e o menej ako dva mesiace. Letn\u00e9 prieskumy verejnej mienky ukazuj\u00fa zna\u010dn\u00fa diverzitu a roztrie\u0161tenos\u0165 hlasov medzi politick\u00e9 strany, ktor\u00e9 sa v prieskumoch objavuj\u00fa na p\u00e4\u0165 percentnej hranici zvolite\u013enosti (v pr\u00edpade dvojkoal\u00edcie ide o sedem percent). Odborn\u00edci z dan\u00e9ho d\u00f4vodu predpokladaj\u00fa mo\u017en\u00e9 prepadnutie ve\u013ekej \u010dasti hlasov. To by v kone\u010dnom d\u00f4sledku mohlo e\u0161te viac pom\u00f4c\u0165 stran\u00e1m, ktor\u00e9 si v predvolebn\u00fdch prieskumoch dr\u017eia popredn\u00e9 miesta. <\/p>\n\n\n\n

Okrem in\u00e9ho sa \u010das\u0165 politol\u00f3gov zauj\u00edma aj o hlasy zo zahrani\u010dia, ktor\u00e9 by mohli ist\u00fdm sp\u00f4sobom zmeni\u0165 v\u00fdsledky volieb pre jednotliv\u00e9 politick\u00e9 subjekty. Tak\u00e1to mo\u017enos\u0165 hlasovania bola propagovan\u00e1 viacer\u00fdmi \u0161t\u00e1tnymi in\u0161tit\u00faciami, vysok\u00fdmi \u0161t\u00e1tnymi predstavite\u013emi, ale aj mimovl\u00e1dnymi organiz\u00e1ciami a jednotlivcami z odborn\u00fdch, kult\u00farnych a \u010fal\u0161\u00edch relevantn\u00fdch komun\u00edt. Predlo\u017eenie \u017eiadosti o vo\u013ebu po\u0161tou zo zahrani\u010dia mali Slov\u00e1ci do 9. augusta 2023. <\/p>\n\n\n\n

V t\u00fdchto d\u0148och u\u017e voli\u010di vo svojich po\u0161tov\u00fdch schr\u00e1nkach nach\u00e1dzaj\u00fa aj ozn\u00e1menie o \u010dase a mieste konania volieb do NR SR, ktor\u00e9 obsahuje aj \u010d\u00edslo okrsku, \u010di pou\u010denie voli\u010da o priebehu vo\u013eby. Okrem ozn\u00e1menia by mal by\u0165 voli\u010dom doru\u010den\u00fd aj kompletn\u00fd zoznam zaregistrovan\u00fdch kandid\u00e1tov jednotliv\u00fdch politick\u00fdch str\u00e1n. \u0160t\u00e1tna komisia pre vo\u013eby a kontrolu financovania politick\u00fdch str\u00e1n zaregistrovala kandid\u00e1tky 25 subjektov a n\u00e1sledne im vylosovala poradov\u00e9 \u010d\u00edsla. <\/p>\n\n\n\n

Zost\u00e1vaj\u00faci \u010das do parlamentn\u00fdch volieb, ktor\u00e9 sa uskuto\u010dnia 30. septembra 2023, vyu\u017e\u00edvaj\u00fa politick\u00e9 strany na vyvrcholenie svojich kampan\u00ed. Postupne sa realizuj\u00fa aj telev\u00edzne politick\u00e9 diskusie a \u010fal\u0161ie predvolebn\u00e9 prieskumy, ktor\u00e9 odzrkad\u013euj\u00fa aktu\u00e1lne voli\u010dsk\u00e9 n\u00e1lady. Tie potrvaj\u00fa a\u017e do za\u010diatku volebn\u00e9ho morat\u00f3ria na volebn\u00fa kampa\u0148 a zverej\u0148ovanie prieskumov, ktor\u00e9 za\u010dne 48 hod\u00edn pred vo\u013ebami. Po\u010das morat\u00f3ria je z\u00e1konom zak\u00e1zan\u00e9 vies\u0165 ak\u00fako\u013evek kampa\u0148 \u010di zverej\u0148ova\u0165 prieskumy a volebn\u00e9 ankety. <\/p>\n\n\n\n

Zdroje: Ministerstvo vn\u00fatra SR, Aktuality.sk, SITA<\/p>\n\n\n\n

24. j\u00fal 2023:<\/strong> Holandsko: koniec \u00e9ry Marka Rutteho<\/strong><\/p>\n\n\n\n

(Tamara Har\u010darikov\u00e1 & Martin Libiak)  <\/p>\n\n\n\n

Holandsk\u00fd premi\u00e9r Mark Rutte, dlhoro\u010dne zast\u00e1vaj\u00faci svoj post, odstupuje z funkcie a spolu s n\u00edm pad\u00e1 cel\u00e1 vl\u00e1da. Na tomto rozhodnut\u00ed, ktor\u00e9ho pr\u00ed\u010dinou boli rozdielne postoje v oblasti migra\u010dnej a azylovej politiky, sa uzniesli vl\u00e1dne strany 7. j\u00fala 2023.<\/p>\n\n\n\n

S\u00fa\u010dasn\u00e1 vl\u00e1da pozost\u00e1vaj\u00faca zo \u0161tyroch str\u00e1n (\u013dudov\u00e1 strana pre slobodu a demokraciu, Demokrati 66, Kres\u0165ansk\u00e1 demokratick\u00e1 v\u00fdzva, Kres\u0165ansk\u00e1 \u00fania<\/em>) vznikla len pred 18 mesiacmi, v marci 2021. Av\u0161ak t\u00e1to krehk\u00e1 \u0161tvorkoal\u00edcia nedok\u00e1zala prekona\u0165 odli\u0161n\u00e9 vn\u00edmanie ot\u00e1zok o migr\u00e1cii, v d\u00f4sledku \u010doho doch\u00e1dza k pred\u010dasn\u00e9mu ukon\u010deniu jej spolupr\u00e1ce. Premi\u00e9r informoval o aktu\u00e1lnej situ\u00e1cii holandsk\u00e9ho kr\u00e1\u013ea Viliama Alexandra, ktor\u00fd demisiu vl\u00e1dy ofici\u00e1lne prijal. S\u00fa\u010dasn\u00e1 vl\u00e1da v\u0161ak povedie Holandsko a\u017e do pred\u010dasn\u00fdch parlamentn\u00fdch volieb, ktor\u00e9 sa bud\u00fa kona\u0165 22. novembra 2023. Je mo\u017en\u00e9 o\u010dak\u00e1va\u0165, \u017ee s\u00fa\u010das\u0165ou predvolebnej kampane bude aj sporn\u00e1 t\u00e9ma migr\u00e1cie.<\/p>\n\n\n\n

Politik, premi\u00e9r a l\u00edder konzervat\u00edvnej \u013dudovej strany pre slobodu a demokraciu<\/em> Mark Rutte sa zap\u00ed\u0161e do holandskej politickej hist\u00f3rie ako najdlh\u0161ie vl\u00e1dnuci premi\u00e9r v \u0161t\u00e1te. Na jeho \u010dele st\u00e1l dlh\u00fdch 13 rokov. Rutte uviedol, \u017ee v najbli\u017e\u0161\u00edch parlamentn\u00fdch vo\u013eb\u00e1ch sa nebude uch\u00e1dza\u0165 o kreslo poslanca. Okrem toho sa vzd\u00e1 poz\u00edcie l\u00eddra svojej politickej strany. Na parlamentnom zasadnut\u00ed ozn\u00e1mil aj svoj odchod z politiky. <\/p>\n\n\n\n

Zdroje: SITA, Politico, Financial Times, CNN<\/p>\n\n\n\n

9. j\u00fala 2023: Zav\u0155\u0161enie slovensk\u00e9ho predsedn\u00edctva V4 <\/strong> <\/p>\n\n\n\n

(Tamara Har\u010darikov\u00e1 & Martin Libiak)  <\/p>\n\n\n\n

V pondelok 26. j\u00fana 2023 sa predsedovia vl\u00e1d \u010dlensk\u00fdch kraj\u00edn Vy\u0161ehradskej \u0161tvorky (V4) stretli na \u00darade vl\u00e1dy SR, kde ich priv\u00edtal s\u00fa\u010dasn\u00fd slovensk\u00fd premi\u00e9r \u013dudov\u00edt \u00d3dor.<\/p>\n\n\n\n

T\u00e9mami, ktor\u00e9 na stretnut\u00ed rezonovali, boli solidarita s Ukrajinou a jej povojnov\u00e1 obnova, ot\u00e1zky migr\u00e1cie, Eur\u00f3psky pl\u00e1n zelenej dohody, \u010di potenci\u00e1lne roz\u0161\u00edrenie Eur\u00f3pskej \u00fanie o \u0161t\u00e1ty Z\u00e1padn\u00e9ho Balk\u00e1nu a ich integr\u00e1cia. Paralelne i\u0161lo o prim\u00e1rne t\u00e9my samitu Eur\u00f3pskej \u00fanie, ktor\u00fd sa konal 29. a 30. j\u00fana 2023. U\u017e na stretnut\u00ed V4 sa premi\u00e9ri zhodli na odmietnut\u00ed povinn\u00fdch kv\u00f3t a n\u00fatenej relok\u00e1cie v oblasti neleg\u00e1lnej migr\u00e1cie. Av\u0161ak n\u00e1zorov\u00e9 rozdiely \u0161t\u00e1tov V4 v rie\u0161en\u00ed danej problematiky pretrv\u00e1vaj\u00fa na\u010falej.<\/p>\n\n\n\n

Stretnut\u00edm V4 v Bratislave sa z\u00e1rove\u0148 zav\u0155\u0161ilo ro\u010dn\u00e9 predsedn\u00edctvo Slovenskej republiky a od 1. j\u00fala 2023 ho ofici\u00e1lne preber\u00e1 \u010cesk\u00e1 republika. Heslo s\u00fa\u010dasn\u00e9ho predsedaj\u00faceho \u0161t\u00e1tu znie: \u201eV4 pre ob\u010danov\u201c. Priority na nasleduj\u00face obdobie sa dot\u00fdkaj\u00fa viacer\u00fdch sf\u00e9r, po\u010dn\u00fac spolo\u010dn\u00fdmi projektmi v oblasti dopravy, energetiky, kult\u00fary i obrany. Podpora spolupr\u00e1ce V4 m\u00e1 smerova\u0165 k dosiahnutiu bezpe\u010dnej a vyspelej spolo\u010dnosti, k rozvoju prepojenej ekonomiky a pomoci Ukrajine.<\/p>\n\n\n\n

\u010cesk\u00e1 republika si je taktie\u017e vedom\u00e1, \u017ee po\u010das jej ro\u010dn\u00e9ho predsedn\u00edctva osl\u00e1via \u0161t\u00e1ty V4 svoje 20. v\u00fdro\u010die vstupu do E\u00da a 25. v\u00fdro\u010die vstupu do NATO (v pr\u00edpade SR p\u00f4jde o 20. v\u00fdro\u010die).<\/p>\n\n\n\n

Zdroje: SITA, Pravda, RTVS<\/p>\n\n\n\n

17. j\u00fana 2023:<\/strong> \u201eSvit\u00e1 na zelen\u0161ie \u010dasy?\u201c \u2013 Deforest\u00e1cia Amazonsk\u00e9ho pralesa<\/strong><\/p>\n\n\n\n

(Tamara Har\u010darikov\u00e1 & Martin Libiak)  <\/p>\n\n\n\n

Z\u00edskan\u00e9 \u00fadaje z dru\u017eicov\u00fdch z\u00e1berov braz\u00edlskeho N\u00e1rodn\u00e9ho in\u0161tit\u00fatu vesm\u00edrneho v\u00fdskumu (Instituto Nacional de Pesquisas Espaciais, INPE) nazna\u010duj\u00fa spomalenie medziro\u010dn\u00e9ho odles\u0148ovania Amazonsk\u00e9ho pralesa o 31 %. Deforest\u00e1cia pralesa bola od janu\u00e1ra do m\u00e1ja 2023 ni\u017e\u0161ia ne\u017e za rovnak\u00e9 obdobie v predo\u0161lom roku merania. Tento fenom\u00e9n prich\u00e1dza po n\u00e1stupe braz\u00edlskeho \u013eavicov\u00e9ho prezidenta Luiza In\u00e1cia Lula da Silva do \u00faradu 1. janu\u00e1ra 2023.<\/p>\n\n\n\n

Lula vystriedal na prezidentskom poste krajne pravicov\u00e9ho Jaira Bolsonara, ktor\u00fd bol zn\u00e1my svojimi vyjadreniami proti ochrane \u017eivotn\u00e9ho prostredia. Po\u010das jeho \u00faradovania v rokoch 2019 a\u017e 2022 sa odles\u0148ovanie pralesa, ktor\u00fd sa svojou v\u00e4\u010d\u0161inovou rozlohou rozprestiera v Braz\u00edlii, zv\u00fd\u0161ilo takmer o 60 %, \u010do znamenalo n\u00e1rast 15-ro\u010dn\u00e9ho maxima. Ukon\u010denie deforest\u00e1cie Amazonsk\u00e9ho pralesa je \u00fastredn\u00fdm bodom environment\u00e1lnej politiky s\u00fa\u010dasn\u00e9ho prezidenta Lulu.<\/p>\n\n\n\n

Po\u010das Svetov\u00e9ho d\u0148a \u017eivotn\u00e9ho prostredia 5. j\u00fana 2023 Lula predstavil pl\u00e1n na boj s odles\u0148ovan\u00edm. V pl\u00e1ne sa spom\u00edna intenz\u00edvnej\u0161ie vyu\u017e\u00edvanie spravodajsk\u00fdch inform\u00e1ci\u00ed a satelitn\u00fdch sn\u00edmok na zachytenie trestnej \u010dinnosti. Okrem toho legalizuje pr\u00e1va vlastn\u00edkov p\u00f4dy a nab\u00e1da monitorova\u0165 obhospodarovanie lesov. Predstaven\u00fd pl\u00e1n zahr\u0148uje i rozvoj zelenej ekonomiky so z\u00e1merom udr\u017ea\u0165 dan\u00fd regi\u00f3n bez odles\u0148ovania. Nezab\u00fada ani na obnovu po\u0161koden\u00fdch a dotknut\u00fdch oblast\u00ed lesov a veget\u00e1cie.<\/p>\n\n\n\n

Fundament\u00e1lnym cie\u013eom je ukon\u010di\u0165 odles\u0148ovanie do roku 2030, \u010do je aj s\u00fa\u010das\u0165ou Glasgowsk\u00e9ho klimatick\u00e9ho paktu z roku 2021, kedy ho medzi 140 krajinami sveta podp\u00edsala i Braz\u00edlia, paradoxne na \u010dele e\u0161te s vtedaj\u0161\u00edm prezidentom Bolsonarom. Ako v\u0161ak bude vyzera\u0165 bud\u00facnos\u0165 Amazonsk\u00e9ho pralesa, ktor\u00fd je signifikantn\u00fdm n\u00e1razn\u00edkom proti klimatickej zmene, je nateraz ot\u00e1zne.<\/p>\n\n\n\n

Zdroje: Politico, Al Jazeera, EcoWatch, SITA, RTVS<\/p>\n\n\n\n

8. j\u00fana 2023: Nov\u00e1 vl\u00e1da odborn\u00edkov <\/strong><\/p>\n\n\n\n

(Tamara Har\u010darikov\u00e1 & Martin Libiak)  <\/p>\n\n\n\n

Do\u010dasne poveren\u00e1 vl\u00e1da na \u010dele s Eduardom Hegerom, ktor\u00e1 mala vies\u0165 Slovensko a\u017e do pred\u010dasn\u00fdch volieb v septembri 2023 sa v m\u00e1ji toho ist\u00e9ho roku rozpadla. V d\u00f4sledku danej situ\u00e1cie prijala prezidentka Zuzana \u010caputov\u00e1 rozhodnutie vymenova\u0165 15.5.2023 prv\u00fa \u00faradn\u00edcku vl\u00e1du v hist\u00f3rii Slovenskej republiky.<\/p>\n\n\n\n

\u00dastava SR neobsahuje pojem \u201e\u00faradn\u00edcka vl\u00e1da\u201c, no jej vytvorenie umo\u017e\u0148uje. S\u00fa\u010dasn\u00e1 vl\u00e1da pozost\u00e1va z odborn\u00edkov, ktor\u00ed aktu\u00e1lne nie s\u00fa s\u00fa\u010das\u0165ou politick\u00e9ho predvolebn\u00e9ho boja a maj\u00fa sk\u00fasenosti z praxe v jednotliv\u00fdch oblastiach, ktor\u00e9 spravuj\u00fa. Prezidentka konzultovala zlo\u017eenie novovytvorenej vl\u00e1dy aj s \u013dudov\u00edtom \u00d3dorom, ktor\u00fd sa stal nov\u00fdm premi\u00e9rom. Jeho vl\u00e1da sa chyst\u00e1 stava\u0165 na piatich z\u00e1kladn\u00fdch princ\u00edpoch \u2013 pokoj, odbornos\u0165, bud\u00facnos\u0165, sp\u00e1janie a slu\u017eba krajine. Za k\u013e\u00fa\u010dov\u00e9 priority si stanovili pril\u00e1kanie talentov na Slovensko, riadenie eurofondov na profesion\u00e1lnej \u00farovni a pomoc slab\u0161\u00edm. Dlhodob\u00e9 ciele naplni\u0165 za stanoven\u00fd obmedzen\u00fd \u010das nestihn\u00fa, av\u0161ak m\u00f4\u017eu pripravi\u0165 mo\u017en\u00e9 praktick\u00e9 sp\u00f4soby rie\u0161enia z\u00e1va\u017en\u00fdch t\u00e9m pre bud\u00facich politick\u00fdch v\u00ed\u0165azov.<\/p>\n\n\n\n

Jednotliv\u00ed ministri sa za\u010dali postupne oboznamova\u0165 s agendou ich predchodcov a stavom rezortov. V doh\u013eadnej dobe mus\u00ed nov\u00e1 vl\u00e1da vypracova\u0165 programov\u00e9 vyhl\u00e1senie vl\u00e1dy a po\u017eiada\u0165 o vyslovenie d\u00f4very parlamentom. Cie\u013eom \u00faradn\u00edckej vl\u00e1dy je predov\u0161etk\u00fdm zaistenie pokojn\u00e9ho a stabiln\u00e9ho chodu \u0161t\u00e1tu do jesenn\u00fdch parlamentn\u00fdch volieb.<\/p>\n\n\n\n

Zdroje: TA3, SITA, Pravda<\/p>\n\n\n\n

20. m\u00e1ja 2023:<\/strong> Diplomacia na pozad\u00ed korunov\u00e1cie Karola III. <\/strong><\/p>\n\n\n\n

(Tamara Har\u010darikov\u00e1 & Martin Libiak)  <\/p>\n\n\n\n

Korunov\u00e1cia kr\u00e1\u013ea Karola III. nebola len v\u00fdznamn\u00fdm mementom pre Spojen\u00e9 kr\u00e1\u013eovstvo, ale aj oslavou diplomatick\u00fdch vz\u0165ahov a protokolu na najvy\u0161\u0161ej \u00farovni. <\/p>\n\n\n\n

Korunova\u010dn\u00fd obrad, ktor\u00fd sa konal v sobotu 6. m\u00e1ja 2023, sa niesol v znamen\u00ed osl\u00e1v, historick\u00fdch trad\u00edci\u00ed, ale aj modern\u00fdch prvkov. Kr\u00e1\u013eova n\u00e1klonnos\u0165 k environment\u00e1lnym t\u00e9mam a udr\u017eate\u013enosti sa pretavila aj do po\u010dtu pozvan\u00fdch host\u00ed, ktor\u00fd bol zna\u010dne ni\u017e\u0161\u00ed oproti poslednej korunov\u00e1cii kr\u00e1\u013eovnej Al\u017ebety II. pred 70 rokmi. <\/p>\n\n\n\n

Pozvan\u00e9 boli hlavy \u0161t\u00e1tov Commonwealthu a mnoh\u00fdch kraj\u00edn, ktor\u00e9 maj\u00fa so Spojen\u00fdm kr\u00e1\u013eovstvom diplomatick\u00e9 vz\u0165ahy na dobrej a vysokej \u00farovni. Zauj\u00edmavos\u0165ou sa stalo pozvanie kr\u00e1\u013eovsk\u00fdch rod\u00edn z Eur\u00f3py i \u00c1zie, ktor\u00e9 sa na korunov\u00e1ci\u00e1ch in\u00fdch panovn\u00edkov v minulosti neobjavovali. Na korunov\u00e1cii kr\u00e1\u013ea Karola III. v\u0161ak boli pr\u00edtomn\u00ed aj ako hlavy a reprezentanti svojich \u0161t\u00e1tov.<\/p>\n\n\n\n

Medzi hos\u0165ami boli aj prezidenti eur\u00f3pskych kraj\u00edn, \u010di vysokopostaven\u00ed pracovn\u00edci z Eur\u00f3pskej \u00fanie. Slovensk\u00fa republiku reprezentovala prezidentka Zuzana \u010caputov\u00e1 so svoj\u00edm partnerom. Nech\u00fdbala ani ukrajinsk\u00e1 prv\u00e1 d\u00e1ma Olena Zelenska \u010di predsedn\u00ed\u010dka Eur\u00f3pskej komisie Ursula von der Leyen. Spojen\u00e9 \u0161t\u00e1ty americk\u00e9 zastupovala tradi\u010dne prv\u00e1 d\u00e1ma Jill Biden. Prezident USA sa tak\u00fdchto udalost\u00ed zo zvyku a trad\u00edcie nez\u00fa\u010dast\u0148uje.<\/p>\n\n\n\n

Stretnutia reprezentantov \u0161t\u00e1tov a in\u0161tit\u00faci\u00ed na korunova\u010dnom bankete, ale aj pri samotnej korunov\u00e1cii, boli vhodn\u00fdm miestom pre diskusie, ktor\u00e9 pozit\u00edvne vpl\u00fdvaj\u00fa na samotn\u00e9 diplomatick\u00e9 vz\u0165ahy. Ich s\u00fa\u010das\u0165ou bol aj predp\u00edsan\u00fd protokol a etiketa, kde v niektor\u00fdch pr\u00edpadoch do\u0161lo k mal\u00fdm faux-pas. Dan\u00fdm situ\u00e1ci\u00e1m by sa na tak\u00fdchto typoch udalost\u00ed mali \u0161t\u00e1tnici vyvarova\u0165. Dodr\u017eiavanie protokolu a trad\u00edci\u00ed hos\u0165uj\u00facej krajiny je neodmyslite\u013enou s\u00fa\u010das\u0165ou spr\u00e1vne vykon\u00e1vanej diplomacie.<\/p>\n\n\n\n

6. m\u00e1ja 2023: M\u00e1jov\u00fd parlamentn\u00fd marat\u00f3n <\/strong><\/p>\n\n\n\n

(Tamara Har\u010darikov\u00e1 & Martin Libiak)  <\/p>\n\n\n\n

Po 88. sch\u00f4dzi N\u00e1rodnej rady Slovenskej republiky, ktor\u00e1 sa konala v priebehu marca, \u010dak\u00e1 poslancov nabit\u00fd program aj v mesiaci m\u00e1j. Pr\u00e1ve na t\u00fato sch\u00f4dzu je napl\u00e1novan\u00fdch vy\u0161e 240 bodov programu. <\/p>\n\n\n\n

V parlamente sa odr\u00e1\u017ea predvolebn\u00e1 n\u00e1lada. Poslanci NR SR predlo\u017eili enormn\u00fd po\u010det n\u00e1vrhov z\u00e1konov, pri\u010dom je len m\u00e1lo pravdepodobn\u00e9, \u017ee d\u00f4jde k prerokovaniu v\u0161etk\u00fdch a ich pr\u00edpadn\u00e9mu schv\u00e1leniu. Z\u00e1konodarcovia maj\u00fa na stole z\u00e1kony vetovan\u00e9 prezidentkou, ale aj n\u00e1vrhy sp\u00e4t\u00e9 s Pl\u00e1nom obnovy, \u010di novelu \u0161kolsk\u00e9ho z\u00e1kona.<\/p>\n\n\n\n

Medzi legislat\u00edvnymi n\u00e1vrhmi figuruj\u00fa viacer\u00e9 z odboru dopravy a hospod\u00e1rstva. V\u00fdznamn\u00fa \u010das\u0165 tvoria aj \u00fapravy z\u00e1konov z prostredia Ministerstva pr\u00e1ce, soci\u00e1lnych vec\u00ed a rodiny. N\u00e1vrhy sa zaoberaj\u00fa aj zmenami rokovacieho poriadku NR SR, \u010di mo\u017enos\u0165ami odvolania Gener\u00e1lneho prokur\u00e1tora a \u0160peci\u00e1lneho prokur\u00e1tora.<\/p>\n\n\n\n

Z d\u00f4vodu vysok\u00e9ho po\u010dtu bodov programu m\u00e1jovej sch\u00f4dze nemus\u00ed d\u00f4js\u0165 ani k ich prv\u00e9mu \u010d\u00edtaniu. Pr\u00ed\u010dinou je fakt, \u017ee prednos\u0165 bud\u00fa ma\u0165, pod\u013ea slov predsedu parlamentu, vl\u00e1dne a poslaneck\u00e9 n\u00e1vrhy d\u00f4le\u017eit\u00e9ho r\u00e1zu. Body programu, ktor\u00e9 sa nestihn\u00fa prerokova\u0165, m\u00f4\u017eu by\u0165 prelo\u017een\u00e9 na nadch\u00e1dzaj\u00facu sch\u00f4dzu, av\u0161ak t\u00e1 by mala by\u0165 poslednou riadnou sch\u00f4dzou v tomto volebnom obdob\u00ed. Schva\u013eovanie n\u00e1vrhu z\u00e1kona v\u0161ak zvy\u010dajne trv\u00e1 dve sch\u00f4dze. Po parlamentn\u00fdch pr\u00e1zdnin\u00e1ch chce predseda parlamentu zvola\u0165 u\u017e len sl\u00e1vnostn\u00e9 zasadnutie NR SR z d\u00f4vodu D\u0148a \u00dastavy SR 1. septembra, ktor\u00fd je z\u00e1rove\u0148 \u0161t\u00e1tnym sviatkom.<\/p>\n\n\n\n

Zdroje: NR SR, Denn\u00edk N, TA3, Pravda <\/p>\n\n\n\n

22. apr\u00edla 2023: Ve\u013ek\u00fd krok pre F\u00ednsko a Eur\u00f3pu<\/strong> <\/p>\n\n\n\n

(Tamara Har\u010darikov\u00e1 & Martin Libiak)  <\/p>\n\n\n\n

Severoatlantick\u00e1 aliancia (NATO) sa po troch rokoch op\u00e4\u0165 rozr\u00e1stla. 4. apr\u00edla 2023 sa 31. \u010dlenom stalo F\u00ednsko. Udialo sa tak len dva dni po f\u00ednskych parlamentn\u00fdch vo\u013eb\u00e1ch, ktor\u00fdch v\u00fdsledok znamen\u00e1 \u010fal\u0161iu zmenu pre samotn\u00fd \u0161t\u00e1t, aj pre Eur\u00f3pu.<\/p>\n\n\n\n

F\u00ednska republika sa vzdialila od svojej dlhodobo presadzovanej politiky neutrality, ktor\u00e1 bola pre \u0148u typick\u00fdm prvkom a vlani spolu so \u0160v\u00e9dskom prejavila z\u00e1ujem o \u010dlenstvo v NATO. Tento zvrat zo strany F\u00ednska a \u0160v\u00e9dska nastal po za\u010diatku ruskej inv\u00e1zie na Ukrajine. Ke\u010f\u017ee F\u00ednsko zdie\u013ea hranicu dlh\u00fa 1 300 kilometrov a taktie\u017e vody Baltsk\u00e9ho mora s Ruskou feder\u00e1ciou, tak\u00fdto krok sa javil ako pragmatick\u00fd a d\u00f4le\u017eit\u00fd pre bezpe\u010dnos\u0165 F\u00ednov. <\/p>\n\n\n\n

Po zd\u013ahavom priebehu prij\u00edmania F\u00ednska za \u010dlena Aliancie v\u0161etk\u00fdmi parlamentmi jej \u010dlensk\u00fdch \u0161t\u00e1tov, do\u0161lo k dosiahnutiu \u00faspe\u0161n\u00e9ho v\u00fdsledku 30. marca 2023, kedy posledn\u00fd, tureck\u00fd parlament ratifikoval vstup F\u00ednska do NATO. Proces ratifik\u00e1cie \u010dlenstva \u0160v\u00e9dska zatia\u013e ost\u00e1va neukon\u010den\u00fd.<\/p>\n\n\n\n

F\u00ednsko sa tak samostatne stalo nov\u00fdm \u010dlenom NATO \u2013 a to 4. apr\u00edla 2023 po odovzdan\u00ed listiny o prist\u00fapen\u00ed k Severoatlantickej zmluve. Pr\u00edstupov\u00fd protokol F\u00ednska bol n\u00e1sledne podp\u00edsan\u00fd v s\u00eddle NATO v Bruseli v\u0161etk\u00fdmi spojencami. Gener\u00e1lny tajomn\u00edk Aliancie Jens Stoltenberg uviedol, \u017ee ide o v\u00fdznamn\u00fd krok pre lep\u0161iu bezpe\u010dnos\u0165 nielen F\u00ednska, ale aj Eur\u00f3py. L\u00eddri kraj\u00edn sa zhodli, \u017ee Putin a jeho agresia dosiahli presn\u00fd opak toho, \u010do mienil \u2013 namiesto cielen\u00e9ho oslabenia Eur\u00f3py do\u0161lo k jej posilneniu a sceleniu. <\/p>\n\n\n\n

\u010eal\u0161ia zmena pre F\u00ednsko nastala po parlamentn\u00fdch vo\u013eb\u00e1ch, ktor\u00e9 sa konali 2. apr\u00edla 2023. V nich najpopul\u00e1rnej\u0161ia premi\u00e9rka za posledn\u00e9 roky Sanna Marin neobh\u00e1jila svoju kandidat\u00faru, \u010do znamen\u00e1, \u017ee na tomto poste kon\u010d\u00ed. Vo\u013eby vyhrala opozi\u010dn\u00e1, konzervat\u00edvno-liber\u00e1lna strana N\u00e1rodn\u00e1 koal\u00edcia so ziskom 20,8 %. Politika tejto severnej krajiny sa tak posunie po dlh\u0161ej dobe smerom doprava. <\/p>\n\n\n\n

Zdroje: NATO, CNN, Economist, Reuters<\/p>\n\n\n\n

5. apr\u00edla 2023:<\/strong>  Zhodnotenie \u010fal\u0161ieho roku v oblasti zahrani\u010dnej politiky Slovenska<\/strong> <\/p>\n\n\n\n

(Tamara Har\u010darikov\u00e1 & Martin Libiak)  <\/p>\n\n\n\n

Hodnotiaca konferencia zahrani\u010dnej a eur\u00f3pskej politiky SR je platforma, ktor\u00fa ka\u017edoro\u010dne organizuje Slovensk\u00e1 spolo\u010dnos\u0165 pre zahrani\u010dn\u00fa politiku (Slovak Foreign Policy Association, SFPA<\/em>) spolu s Ministerstvom zahrani\u010dn\u00fdch vec\u00ed a eur\u00f3pskych z\u00e1le\u017eitost\u00ed SR. Tohtoro\u010dn\u00fd 21. ro\u010dn\u00edk konferencie sa konal 27. marca 2023 v Bratislave. Konferencia predstavuje priestor pre stretnutie \u00fastavn\u00fdch a politick\u00fdch predstavite\u013eov, ako aj odborn\u00edkov, ktor\u00ed nes\u00fa zodpovednos\u0165 za zahrani\u010dn\u00fa politiku Slovenska. <\/p>\n\n\n\n

Tento ro\u010dn\u00edk, ktor\u00fd sa niesol v duchu reflexie nielen minul\u00e9ho roka, ale aj 30 rokov slovenskej diplomacie, otvorila hos\u0165ka \u2013 prezidentka Zuzana \u010caputov\u00e1. Medzi diskutuj\u00facimi nech\u00fdbal ani poveren\u00fd predseda vl\u00e1dy Eduard Heger, poveren\u00fd minister zahrani\u010dn\u00fdch vec\u00ed a eur\u00f3pskych z\u00e1le\u017eitost\u00ed SR Rastislav K\u00e1\u010der, \u010di poveren\u00fd minister obrany Jaroslav Na\u010f. Objavili sa ale aj men\u00e1 ako exminister Miroslav Laj\u010d\u00e1k, \u010di zakladate\u013eka SFPA, b\u00fdval\u00e1 ve\u013evyslanky\u0148a a \u0161t\u00e1tna tajomn\u00ed\u010dka SR Magdal\u00e9na V\u00e1\u0161aryov\u00e1.<\/p>\n\n\n\n

T\u00e9my, ktor\u00e9 na konferencii dominovali, sa t\u00fdkali predov\u0161etk\u00fdm ot\u00e1zky Ukrajiny, Eur\u00f3pskej \u00fanie, ale aj boja proti dezinform\u00e1ci\u00e1m, \u010di \u010fal\u0161ieho v\u00fdvoja zahrani\u010dnej politiky po jesenn\u00fdch parlamentn\u00fdch vo\u013eb\u00e1ch. Prezidentka Zuzana \u010caputov\u00e1 apelovala na potrebu \u010do naj\u0161ir\u0161ieho konsenzu v tom, kto s\u00fa partneri a spojenci Slovenska. Zd\u00f4raznila fakt, \u017ee kv\u00f4li dezinform\u00e1ci\u00e1m, ktor\u00fdm \u010del\u00ed najm\u00e4 zahrani\u010dn\u00e1 politika, sa zni\u017euje verejn\u00e1 podpora pre vl\u00e1dne kroky pri t\u00e9me Ukrajiny. Eduard Heger uviedol, \u017ee pre Slovensko, ktor\u00e9 je s\u00fa\u010das\u0165ou euro-atlantick\u00fdch \u0161trukt\u00far a zdie\u013ea spolo\u010dn\u00e9 hodnoty, je v z\u00e1ujme nestrati\u0165 toto ukotvenie.<\/p>\n\n\n\n

N\u00e1zory, \u010di existuje re\u00e1lne riziko odklonenia sa od  z\u00e1padnej orient\u00e1cie, alebo je len hypotetick\u00e9, sa l\u00ed\u0161ili. Miroslav Laj\u010d\u00e1k tvrd\u00ed, \u017ee situ\u00e1cia nie je nato\u013eko v\u00e1\u017ena a v s\u00fa\u010dasnosti ani jedna relevantn\u00e1 politick\u00e1 strana nehovor\u00ed o vyst\u00fapen\u00ed z E\u00da a NATO. Opa\u010dn\u00fd n\u00e1zor zast\u00e1va napr\u00edklad exminister Ivan Kor\u010dok.<\/p>\n\n\n\n

Za jeden z najv\u00e4\u010d\u0161\u00edch \u00faspechov ozna\u010dili \u00fa\u010dastn\u00edci slovensk\u00fa podporu pre Ukrajinu, kedy SR nastavila trend aj pre \u010fal\u0161\u00edch eur\u00f3pskych spojencov. Slovensko bolo l\u00eddrom v poskytovan\u00ed humanit\u00e1rnej i vojenskej pomoci Ukrajine a v\u010faka tomuto postoju si zlep\u0161ilo svoje meno aj v Bruseli. <\/p>\n\n\n\n

Zdroje: SFPA, Prezident.sk <\/p>\n\n\n\n

22. marca 2023: Demon\u0161tr\u00e1cie vo Franc\u00fazsku \u2013 Macronova vl\u00e1da pri presaden\u00ed d\u00f4chodkovej reformy obi\u0161la parlament <\/strong> <\/p>\n\n\n\n

(Tamara Har\u010darikov\u00e1 & Martin Libiak)  <\/p>\n\n\n\n

Franc\u00fazsko, ktor\u00e9 je v s\u00fa\u010dasnosti su\u017eovan\u00e9 rast\u00facimi nepokojmi, sa ocit\u00e1 v podobnej situ\u00e1cii ako pred piatimi rokmi, kedy boli v \u0161t\u00e1te hlavnou t\u00e9mou protesty tzv. \u201e\u017elt\u00fdch viest\u201c.<\/p>\n\n\n\n

Krajina galsk\u00e9ho koh\u00fata sa otriasa vlnami \u0161trajkov a demon\u0161tr\u00e1ci\u00ed. Od minul\u00e9ho t\u00fd\u017ed\u0148a protestuj\u00faci demon\u0161truj\u00fa proti d\u00f4chodkovej reforme prezidenta Emmanuela Macrona a vl\u00e1dy, ktor\u00e1 chce okrem in\u00e9ho zv\u00fd\u0161i\u0165 d\u00f4chodkov\u00fd vek zo s\u00fa\u010dasn\u00fdch 62 rokov na 64. Franc\u00fazi s\u00fa za udr\u017eanie s\u00fa\u010dasn\u00e9ho vekov\u00e9ho stropu, ktor\u00fd v\u0161ak patr\u00ed medzi najni\u017e\u0161ie v krajin\u00e1ch OECD (Organiz\u00e1cia pre hospod\u00e1rsku spolupr\u00e1cu a rozvoj). <\/p>\n\n\n\n

D\u00f4vodom nepokojov je aj sp\u00f4sob, ak\u00fd si vl\u00e1da spolu s prezidentom vybrali reformu presadi\u0165. Na jej schv\u00e1lenie vyu\u017eili \u010dl\u00e1nok 49 ods. 3 franc\u00fazskej \u00fastavy, ktor\u00fd umo\u017e\u0148uje vl\u00e1de schv\u00e1li\u0165 n\u00e1vrh z\u00e1kona bez potreby hlasovania N\u00e1rodn\u00e9ho zhroma\u017edenia. Aj napriek tomu, \u017ee tento postup v minulosti vyu\u017eili viacer\u00e9 vl\u00e1dy a je z\u00e1konn\u00fd, do istej miery je vn\u00edman\u00fd ako problematick\u00fd. V\u00e4\u010d\u0161ina Franc\u00fazov je proti takejto ceste schva\u013eovania \u2013 rezonuj\u00fa hlasy o nedemokratickom sp\u00f4sobe pretl\u00e1\u010dania z\u00e1kona.<\/p>\n\n\n\n

Prezident Emmanuel Macron sa t\u00fdmto krokom ocit\u00e1 v zranite\u013enej situ\u00e1cii a plat\u00ed vysok\u00fa da\u0148 v podobe poklesu vlastnej popularity. Prieskumy dokonca ukazuj\u00fa, \u017ee a\u017e 70 % op\u00fdtan\u00fdch nie je spokojn\u00fdch so s\u00fa\u010dasn\u00fdm prezidentom. Jeho ob\u013e\u00fabenos\u0165 tak klesla na stav podobn\u00fd z \u010dias protestov \u201e\u017elt\u00fdch viest\u201c.<\/p>\n\n\n\n

\u013davicov\u00ed a centristick\u00ed opozi\u010dn\u00ed poslanci podali 17. marca 2023 n\u00e1vrh na vyslovenie ned\u00f4very Macronovej vl\u00e1de. 20. marca u\u017e bolo jasn\u00e9, \u017ee franc\u00fazska opoz\u00edcia neuspela. Za vyslovenie ned\u00f4very hlasovalo 278 poslancov, potrebn\u00fdch v\u0161ak bolo 287 hlasov. Vl\u00e1da sa tak dostala o krok bli\u017e\u0161ie k presadeniu svojho kontroverzn\u00e9ho n\u00e1vrhu z\u00e1kona. Opoz\u00edcia sa teraz sna\u017e\u00ed obr\u00e1ti\u0165 na franc\u00fazsku \u00dastavn\u00fa radu pre zablokovanie \u010dasti, alebo cel\u00e9ho z\u00e1kona. <\/p>\n\n\n\n

Zdroje: Politico, Reuters.<\/p>\n\n\n\n

3. marca 2023: Prezidentka \u010caputov\u00e1 na stretnut\u00ed B9 <\/strong><\/p>\n\n\n\n

(Tamara Har\u010darikov\u00e1 & Martin Libiak)  <\/p>\n\n\n\n

22. febru\u00e1ra 2023 sa prezidentka SR Zuzana \u010caputov\u00e1 stretla spolu s l\u00eddrami Bukure\u0161\u0165skej deviatky vo Var\u0161ave, kde medzi seba priv\u00edtali aj prezidenta Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1tov americk\u00fdch Joea Bidena a gener\u00e1lneho tajomn\u00edka NATO Jensa Stoltenberga. <\/p>\n\n\n\n

Bukure\u0161\u0165sk\u00e1 deviatka (B9) je medzin\u00e1rodn\u00e1 organiz\u00e1cia zlo\u017een\u00e1 z deviatich \u0161t\u00e1tov – Litva, Loty\u0161sko, Est\u00f3nsko, Po\u013esko, \u010cesko, Slovensko, Ma\u010farsko, Rumunsko, Bulharsko, ktor\u00e9 s\u00fa s\u00fa\u010das\u0165ou NATO. B9 bola zalo\u017een\u00e1 4. novembra 2015 po anexii Krymu Ruskou feder\u00e1ciou, kedy do\u0161lo k podozreniam zo zhor\u0161uj\u00facej sa bezpe\u010dnostnej situ\u00e1cie vo v\u00fdchodnom kr\u00eddle NATO.  <\/p>\n\n\n\n

L\u00eddri sa stretli symbolicky po roku od za\u010diatku ruskej agresie na Ukrajine. Hostite\u013emi tohto summitu boli po\u013esk\u00fd prezident Andrzej Duda, rumunsk\u00fd prezident Klaus Iohannis a slovensk\u00e1 prezidentka Zuzana \u010caputov\u00e1. Prv\u00fdkr\u00e1t v r\u00e1mci fungovania tejto organiz\u00e1cie sa k B9 pridal aj prezident USA. Tento krok pod\u013ea slov l\u00eddrov ukazuje silu a jednotu samotnej Aliancie. <\/p>\n\n\n\n

Hlavy \u0161t\u00e1tov v po\u013eskej Var\u0161ave zhodnotili posledn\u00fd rok a bezpe\u010dnostn\u00fa situ\u00e1ciu post-sovietskych kraj\u00edn a zhodli sa na pokra\u010duj\u00facej podpore Ukrajiny. Ako uviedol prezidentsk\u00fd pal\u00e1c: \u201cAliancia za posledn\u00fd rok z\u00e1sadne posilnila obranu \u0161t\u00e1tov na svojom v\u00fdchodnom kr\u00eddle a t\u00fdm zv\u00fd\u0161ila bezpe\u010dnos\u0165 v\u0161etk\u00fdch svojich \u010dlenov, vr\u00e1tane Slovenska.<\/em>\u201d <\/p>\n\n\n\n

Najbli\u017e\u0161ie stretnutie l\u00eddrov B9, ktor\u00e9 sa uskuto\u010dn\u00ed mesiac pred summitom NATO vo Vilniuse v j\u00fali, sa bude organizova\u0165 v Bratislave.<\/p>\n\n\n\n

Zdroje: SITA, Denn\u00edk N <\/p>\n\n\n\n

13. febru\u00e1ra 2023:<\/strong> \u010cesk\u00e1 republika si zvolila nov\u00e9ho prezidenta<\/strong><\/p>\n\n\n\n

(Tamara Har\u010darikov\u00e1 & Martin Libiak)  <\/p>\n\n\n\n

Po desiatich rokoch vystrieda Petr Pavel vo funkcii s\u00fa\u010dasn\u00e9ho dosluhuj\u00faceho prezidenta Milo\u0161a Zemana. Pavlov nadobudnut\u00fd prezidentsk\u00fd mand\u00e1t je pomerne siln\u00fd, ke\u010f\u017ee hlasy voli\u010dov s\u00fa od zmeny z\u00e1kona v roku 2012 z\u00edskavan\u00e9 priamo. Pre \u010cesk\u00fa republiku s\u00fa ako pre jedin\u00e9ho spomedzi \u010dlenov Eur\u00f3pskej \u00fanie typick\u00e9 dvojd\u0148ov\u00e9 vo\u013eby. (Od roku 2026 by ale mohlo d\u00f4js\u0165 k \u00faprave, ktor\u00e1 by stanovila jednod\u0148ov\u00e9 hlasovanie, konaj\u00face sa v piatok.)<\/p>\n\n\n\n

V prvom kole volieb, ktor\u00e9 sa uskuto\u010dnilo 13. a 14. janu\u00e1ra 2023, zabojovalo o hlasy voli\u010dov osem kandid\u00e1tov. S najvy\u0161\u0161\u00edm po\u010dtom hlasov sa do druh\u00e9ho kola prebojoval Petr Pavel a nasledoval ho expremi\u00e9r Andrej Babi\u0161. Pred br\u00e1nami do druh\u00e9ho kola zostala okrem in\u00fdch aj Danu\u0161e Nerudov\u00e1. Druh\u00e9 kolo volieb, konaj\u00face sa 27. a 28. janu\u00e1ra 2023, zv\u00ed\u0165azil s preh\u013eadom nestran\u00edcky kandid\u00e1t Petr Pavel, ktor\u00fd z\u00edskal 58,32 %, \u010do predstavovalo viac ako 3,3 mili\u00f3na hlasov. Andrej Babi\u0161 z hnutia ANO z\u00edskal 41,67 %, alebo 2,4 mili\u00f3na platn\u00fdch hlasov. Volebn\u00e1 \u00fa\u010das\u0165 bola vysok\u00e1 \u2013 vy\u0161plhala sa na 70,25 %.<\/p>\n\n\n\n

Volebn\u00e1 kampa\u0148 bola intenz\u00edvna a typick\u00e1 pre stredoeur\u00f3psky priestor. Niesla sa na vlne populizmu, zav\u00e1dzaj\u00facich inform\u00e1ci\u00ed \u010di stra\u0161enia \u013eud\u00ed. Nakoniec si v\u0161ak \u013eudia vybrali \u201e\u0159\u00e1d a klid\u201c, ktor\u00fd gener\u00e1l Petr Pavel s\u013e\u00fabil vr\u00e1ti\u0165 \u010ceskej republike. Inaugur\u00e1cia je napl\u00e1novan\u00e1 na 9. marca 2023 na Pra\u017eskom hrade. <\/p>\n\n\n\n

Zdroje: \u010cT 24 <\/p>\n\n\n\n

<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Administrat\u00edva Donalda Trumpa 2.0 (Tamara Har\u010darikov\u00e1) Americk\u00fd Kongres na spolo\u010dnom zasadnut\u00ed za\u010diatkom nov\u00e9ho roka potvrdil v\u00fdsledok tamoj\u0161\u00edch novembrov\u00fdch prezidentsk\u00fdch volieb, v ktor\u00fdch zv\u00ed\u0165azil republik\u00e1n Donald Trump. Zvolen\u00fd prezident nastupuje do Bieleho domu tradi\u010dne 20. janu\u00e1ra inaugur\u00e1ciou, ktor\u00e1 sa kon\u00e1 pred budovou Kapitolu vo Washingtone D.C., kde sklad\u00e1 s\u013eub. Pre nepriazniv\u00e9 po\u010dasie sa v\u0161ak tentokr\u00e1t inaugur\u00e1cia […]<\/p>\n","protected":false},"author":11,"featured_media":0,"parent":0,"menu_order":3,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","template":"","meta":{"_monsterinsights_skip_tracking":false,"_monsterinsights_sitenote_active":false,"_monsterinsights_sitenote_note":"","_monsterinsights_sitenote_category":0,"footnotes":""},"class_list":["post-397","page","type-page","status-publish","hentry"],"yoast_head":"\nKoment\u00e1re - RE:PUB<\/title>\n<meta name=\"robots\" content=\"index, follow, max-snippet:-1, max-image-preview:large, max-video-preview:-1\" \/>\n<link rel=\"canonical\" href=\"https:\/\/www.repub.sk\/?page_id=397\" \/>\n<meta property=\"og:locale\" content=\"sk_SK\" \/>\n<meta property=\"og:type\" content=\"article\" \/>\n<meta property=\"og:title\" content=\"Koment\u00e1re - RE:PUB\" \/>\n<meta property=\"og:description\" content=\"Administrat\u00edva Donalda Trumpa 2.0 (Tamara Har\u010darikov\u00e1) Americk\u00fd Kongres na spolo\u010dnom zasadnut\u00ed za\u010diatkom nov\u00e9ho roka potvrdil v\u00fdsledok tamoj\u0161\u00edch novembrov\u00fdch prezidentsk\u00fdch volieb, v ktor\u00fdch zv\u00ed\u0165azil republik\u00e1n Donald Trump. Zvolen\u00fd prezident nastupuje do Bieleho domu tradi\u010dne 20. janu\u00e1ra inaugur\u00e1ciou, ktor\u00e1 sa kon\u00e1 pred budovou Kapitolu vo Washingtone D.C., kde sklad\u00e1 s\u013eub. Pre nepriazniv\u00e9 po\u010dasie sa v\u0161ak tentokr\u00e1t inaugur\u00e1cia […]\" \/>\n<meta property=\"og:url\" content=\"https:\/\/www.repub.sk\/?page_id=397\" \/>\n<meta property=\"og:site_name\" content=\"RE:PUB\" \/>\n<meta property=\"article:modified_time\" content=\"2025-01-30T21:32:53+00:00\" \/>\n<meta name=\"twitter:card\" content=\"summary_large_image\" \/>\n<meta name=\"twitter:label1\" content=\"Predpokladan\u00fd \u010das \u010d\u00edtania\" \/>\n\t<meta name=\"twitter:data1\" content=\"52 min\u00fat\" \/>\n<script type=\"application\/ld+json\" class=\"yoast-schema-graph\">{\"@context\":\"https:\/\/schema.org\",\"@graph\":[{\"@type\":\"WebPage\",\"@id\":\"https:\/\/www.repub.sk\/?page_id=397\",\"url\":\"https:\/\/www.repub.sk\/?page_id=397\",\"name\":\"Koment\u00e1re - RE:PUB\",\"isPartOf\":{\"@id\":\"https:\/\/www.repub.sk\/#website\"},\"datePublished\":\"2023-03-03T15:37:39+00:00\",\"dateModified\":\"2025-01-30T21:32:53+00:00\",\"breadcrumb\":{\"@id\":\"https:\/\/www.repub.sk\/?page_id=397#breadcrumb\"},\"inLanguage\":\"sk-SK\",\"potentialAction\":[{\"@type\":\"ReadAction\",\"target\":[\"https:\/\/www.repub.sk\/?page_id=397\"]}]},{\"@type\":\"BreadcrumbList\",\"@id\":\"https:\/\/www.repub.sk\/?page_id=397#breadcrumb\",\"itemListElement\":[{\"@type\":\"ListItem\",\"position\":1,\"name\":\"Home\",\"item\":\"https:\/\/www.repub.sk\/\"},{\"@type\":\"ListItem\",\"position\":2,\"name\":\"Koment\u00e1re\"}]},{\"@type\":\"WebSite\",\"@id\":\"https:\/\/www.repub.sk\/#website\",\"url\":\"https:\/\/www.repub.sk\/\",\"name\":\"RE:PUB\",\"description\":\"\u0161tudentsk\u00fd \u010dasopis\",\"publisher\":{\"@id\":\"https:\/\/www.repub.sk\/#organization\"},\"potentialAction\":[{\"@type\":\"SearchAction\",\"target\":{\"@type\":\"EntryPoint\",\"urlTemplate\":\"https:\/\/www.repub.sk\/?s={search_term_string}\"},\"query-input\":{\"@type\":\"PropertyValueSpecification\",\"valueRequired\":true,\"valueName\":\"search_term_string\"}}],\"inLanguage\":\"sk-SK\"},{\"@type\":\"Organization\",\"@id\":\"https:\/\/www.repub.sk\/#organization\",\"name\":\"RE:PUB\",\"url\":\"https:\/\/www.repub.sk\/\",\"logo\":{\"@type\":\"ImageObject\",\"inLanguage\":\"sk-SK\",\"@id\":\"https:\/\/www.repub.sk\/#\/schema\/logo\/image\/\",\"url\":\"https:\/\/www.repub.sk\/wp-content\/uploads\/2024\/08\/repub-logo.png\",\"contentUrl\":\"https:\/\/www.repub.sk\/wp-content\/uploads\/2024\/08\/repub-logo.png\",\"width\":427,\"height\":426,\"caption\":\"RE:PUB\"},\"image\":{\"@id\":\"https:\/\/www.repub.sk\/#\/schema\/logo\/image\/\"}}]}<\/script>\n<!-- \/ Yoast SEO plugin. -->","yoast_head_json":{"title":"Koment\u00e1re - RE:PUB","robots":{"index":"index","follow":"follow","max-snippet":"max-snippet:-1","max-image-preview":"max-image-preview:large","max-video-preview":"max-video-preview:-1"},"canonical":"https:\/\/www.repub.sk\/?page_id=397","og_locale":"sk_SK","og_type":"article","og_title":"Koment\u00e1re - RE:PUB","og_description":"Administrat\u00edva Donalda Trumpa 2.0 (Tamara Har\u010darikov\u00e1) Americk\u00fd Kongres na spolo\u010dnom zasadnut\u00ed za\u010diatkom nov\u00e9ho roka potvrdil v\u00fdsledok tamoj\u0161\u00edch novembrov\u00fdch prezidentsk\u00fdch volieb, v ktor\u00fdch zv\u00ed\u0165azil republik\u00e1n Donald Trump. Zvolen\u00fd prezident nastupuje do Bieleho domu tradi\u010dne 20. janu\u00e1ra inaugur\u00e1ciou, ktor\u00e1 sa kon\u00e1 pred budovou Kapitolu vo Washingtone D.C., kde sklad\u00e1 s\u013eub. Pre nepriazniv\u00e9 po\u010dasie sa v\u0161ak tentokr\u00e1t inaugur\u00e1cia […]","og_url":"https:\/\/www.repub.sk\/?page_id=397","og_site_name":"RE:PUB","article_modified_time":"2025-01-30T21:32:53+00:00","twitter_card":"summary_large_image","twitter_misc":{"Predpokladan\u00fd \u010das \u010d\u00edtania":"52 min\u00fat"},"schema":{"@context":"https:\/\/schema.org","@graph":[{"@type":"WebPage","@id":"https:\/\/www.repub.sk\/?page_id=397","url":"https:\/\/www.repub.sk\/?page_id=397","name":"Koment\u00e1re - RE:PUB","isPartOf":{"@id":"https:\/\/www.repub.sk\/#website"},"datePublished":"2023-03-03T15:37:39+00:00","dateModified":"2025-01-30T21:32:53+00:00","breadcrumb":{"@id":"https:\/\/www.repub.sk\/?page_id=397#breadcrumb"},"inLanguage":"sk-SK","potentialAction":[{"@type":"ReadAction","target":["https:\/\/www.repub.sk\/?page_id=397"]}]},{"@type":"BreadcrumbList","@id":"https:\/\/www.repub.sk\/?page_id=397#breadcrumb","itemListElement":[{"@type":"ListItem","position":1,"name":"Home","item":"https:\/\/www.repub.sk\/"},{"@type":"ListItem","position":2,"name":"Koment\u00e1re"}]},{"@type":"WebSite","@id":"https:\/\/www.repub.sk\/#website","url":"https:\/\/www.repub.sk\/","name":"RE:PUB","description":"\u0161tudentsk\u00fd \u010dasopis","publisher":{"@id":"https:\/\/www.repub.sk\/#organization"},"potentialAction":[{"@type":"SearchAction","target":{"@type":"EntryPoint","urlTemplate":"https:\/\/www.repub.sk\/?s={search_term_string}"},"query-input":{"@type":"PropertyValueSpecification","valueRequired":true,"valueName":"search_term_string"}}],"inLanguage":"sk-SK"},{"@type":"Organization","@id":"https:\/\/www.repub.sk\/#organization","name":"RE:PUB","url":"https:\/\/www.repub.sk\/","logo":{"@type":"ImageObject","inLanguage":"sk-SK","@id":"https:\/\/www.repub.sk\/#\/schema\/logo\/image\/","url":"https:\/\/www.repub.sk\/wp-content\/uploads\/2024\/08\/repub-logo.png","contentUrl":"https:\/\/www.repub.sk\/wp-content\/uploads\/2024\/08\/repub-logo.png","width":427,"height":426,"caption":"RE:PUB"},"image":{"@id":"https:\/\/www.repub.sk\/#\/schema\/logo\/image\/"}}]}},"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.repub.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/397","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.repub.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.repub.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.repub.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/11"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.repub.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=397"}],"version-history":[{"count":5,"href":"https:\/\/www.repub.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/397\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":1324,"href":"https:\/\/www.repub.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/397\/revisions\/1324"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.repub.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=397"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}