Čo je dátová analytika

Pre pochopenie celej problematiky považujeme za správne si vysvetliť podstatu dátovej analytiky. Prostými slovami môžeme hovoriť o odbore, ktorého cieľom je vyhotovenie analýz na základe práce s rôznymi dátami. Na začiatku máme obrovské množstvo dát, ktoré nám na prvý pohľad nepovie nič, no po dôkladnej analýze skončíme so smerodajnými výsledkami. Pre diferenciáciu, ak hovoríme o dátovej analytike, tak ide o odbor, no ak hovoríme o dátovej analýze, tak sa rozprávame priamo o procese, ktorý spadá pod dátovú analytiku.

V dnešnom svete je dátová analýza už nutnosťou pre správne smerovanie rôznych väčších firiem, spoločností a korporátnych celkov, vzhľadom k ich masovej zákazníckej základni. S určitosťou môžeme povedať, že súčasný človek  sa určite stretol pri procese nakupovania s prosbou obchodníka o vyplnenie určitých osobných údajov, dotazníkov a ankiet s cieľom výskumu klientely a následného použitia dátovej analýzy na reklamné a marketingové účely.

Každá dátová analýza sa riadi postupne štyrmi základnými bodmi počas jej vyhotovenia. Prvým bodom je cieľ analýzy, čo môže byť napríklad už spomenutý prieskum klientely. Druhým bodom je dôkladný zber dát, buď prezenčnou, alebo digitálnou formou. Pri väčších analýzach sa tomuto javu taktiež hovorí „data mining“, čo znamená „ťažba dát“, tak ako o napr. ťažba železa, akurát s inými nástrojmi, digitálnymi. Tretím krokom je grafické vyobrazenie analýzy, ktoré je potrebné pre priame pochopenie výsledkov, a rozhodnutia sa či je potrebný ešte širší a ešte hlbší zber dát. Štvrtým a posledným bodom je interpretácia výsledkov.[1]

Ako sa môže použiť dátová analytika na politické účely

Keď už vieme čo samotná dátová analytika je a v čom spočíva, môžeme jej použitie konkretizovať na samotnú politiku. Je dôležité spomenúť, že budeme hovoriť o jej použití hlavne na príkladoch pluralitnej demokracie, ktorá umožňuje dôkladnú analýzu široko diverzifikovaného správania sa, tvorby názorov a zvykov.

Základom pre pochopenie použitia takejto analýzy na predikciu napr. volebného výsledku je to, že takáto analýza pojednáva o tom, že väčšinovú rolu pri výbere politického subjektu predstavuje pre voliča v konečnom momente emócia. Ak sa zameriame na emóciu, tak logickým rozmýšľaním dôjdeme k názoru, že pre pochopenie volebného správania je rozhodujúca psychika a to ako blízke okolie daného voliča ovplyvňuje.[2]

To znamená, že ak by sme chceli daného voliča analyzovať, tak dáta, ktoré by sme museli tzv. „naťažiť“, by pozostávali z informácií ohľadom politického presvedčenia jeho blízkeho okolia, jeho názorov naviazaných na rôzne verejné vyhlásenia. Pre hlbšie pochopenie by sme detailne analyzovali, ktoré vyhlásenia mali väčší vplyv na voličovu psychiku. Ak by boli predmetom skúmania teda len tieto dva faktory, a to psychika a jeho okolie, vedeli by sme, aj keď trochu zveličeným spôsobom kvôli nedostatku faktorov analýzy, určiť jeho politické presvedčenie.

V súčasnosti je ale volič ovplyvnený z viacerých strán a primárnymi zdrojmi tvorenia politicky viazaných emócií sú televízia, internet a sociálne siete. Vďaka tomuto faktu vieme zadefinovať zdroj dát pre našu politicko-behaviorálnu dátovú analýzu, ktorými by okrem blízkeho okolia boli reakcie voliča na televízne vyhlásenia, rôzne internetové články naviazané na politické dianie a celková aktivita voliča na sociálnej sieti (reakcie na príspevky, vlastné statusy, favorizované stránky), počas jeho pôsobenia na sociálnej sieti.  

Možnosti použitia dátovej analytiky v politicky pluralistických systémoch

Ak sa rozprávame o systémoch uznávajúcich politický pluralizmus je dôležité rozlišovať mieru efektivity použitia dátovej analytiky v danom systéme. Unikátnym príkladom sú Spojené Štáty Americké, teda prezidentská republika. V prezidentských voľbách si volič vo finále vyberá medzi dvoma kandidátmi na prezidenta, jedného reprezentujúceho demokratickú stranu a jedného reprezentujúceho republikánsku stranu. V tomto prípade má na výber volič len dve možnosti, takže selekcia všetkých dát ovplyvňujúcich jeho rozhodovanie je omnoho jednoduchšia, keďže politické spektrum síce v USA medzi ľuďmi môže byť veľmi široké, no pri výbere konkrétneho prezidenta sú ich hodnoty zadefinované jasne, v „dvoch stranách“.

A čo taká Slovenská Republika, ktorá je parlamentnou republikou? V súčasnosti je na Slovensku registrovaných[3] 173 politických subjektov, no pre analýzu by bolo najlepšie zamerať sa na základe dostupných dát, na tie najsilnejšie. Najťažším bodom by bolo zadefinovať voliča každého jedného vplyvnejšieho politického subjektu na Slovensku. Ak by sme dokázali týchto voličov zadefinovať, následne by sme sa mohli pustiť do zberu dát jednotlivých občanov SR a určeniu ich politicko ideologicky hodnotovému presvedčeniu. Jednoducho povedané, išlo by o zdĺhavejší proces ako na príklade USA, čo ukazuje, že dátová analytika je miestami defektná, no vie byť aj stopercentná ak je analýze venovaný všetok potrebný čas.

Činnosti Cambridge Analytica

Spoločnosť Cambridge Analytica vznikla ako dcérska spoločnosť SCL, kvôli odlišným zameraniam (Cambridge Analytica sa zameriavala čisto len na výskum dát pre politické účely, SCL robila aj inú, oficiálnu činnosť a preto bolo potrebné založenie novej právnickej osoby). Spoločnost SCL Group, dlhé roky vykonávala informačné služby pod záštitou britského ministerstva obrany. Podstatou výskumu Cambridge Analytica bolo úspešné vyhotovenie algoritmu, ktorý by po získaní dôkladných dát dokázal určiť politické presvedčenie jedinca, na základe ktorého by sme boli schopní vykonávať určité operácie, s cieľom tohto jedinca ovplyvniť. Tento výskum budil záujmy vo viacerých štátoch vo svete a podľa kajúcnika, tzv. otca tohto algoritmu, Christophera Wylieho mali záujem o dátové služby tohto typu rôzne organizácie v štátoch ako Trinidad a Tobago, USA, v rôznych afrických štátoch a dokonca aj ruská spoločnosť Lukoil. Výskum bol primárne zameraný aj na možnosti ovládania neadaptívnych, antisociálnych jedincov, konkrétne môžeme hovoriť napríklad o sociopatoch, neuropatoch alebo psychopatoch. Po niekoľkých výskumoch došli k záverom, že presne títo jedinci sú základným kameňom stavby ovplyvňovania verejnej mienky, vzhľadom k ich veľmi rýchlemu nadobudnutiu dôvery k rôznym neprehľadným a iniciovaným dezinformáciam.[4]

Zdroj dát pre Cambridge Analyticu

Ako uvádza Christopher Wylie vo svojich výpovediach, na takýto výskum je potrebný nespočetne veľký obnos dát o voličovi, na ktorého získanie poslúžili spoločnosti Cambridge Analytica osobné profily používateľov Facebooku. Bežní ľudia si ani neuvedomujú ako čitateľnína sociálnych sieťach sú a to si práve zamestnanci pracujúci na tomto projekte uvedomili.[5]

Profesor Aleksander Kogan, ktorý v tom čase učil na University of Cambridge, bol taktiež súčasťou tohto výskumu a na základe predošlých skúseností inicioval zber dát z Facebooku. Podľa výpovedí nemal Facebook žiaden problém s tým, že pre nás dôležité údaje budú poskytnuté inej spoločnosti, keďže vedeniu Facebooku to len vyhovovalo vďaka citeľnej zvedavosti o tom ako sa chová a kam patrí celková spoločnosť na Facebooku. Veď kto by nechcel mať svojich používateľov v jednej tabuľke, ktorá sa bude dať použiť aj na marketingové účely. Celkovo „vyťažila“ Cambridge Analytica 80 miliónov profilov, o ktorých mali detailné informácie počnúc adresou bydliska, a končiac súvahou príjmov a výdavkov nevlastného bratranca daného voliča.[6]

Napojenie na kampaň Donalda J. Trumpa

Takýto projekt si samozrejme vyžiadal pozornosť viacerých vplyvných ľudí, akým bol napríklad aj americký miliardár Robert Mercer, aktívne napojený na republikánsku stranu v spojených štátoch, neskôr aj na kampaň Donalda Trumpa. Mercera najmä zaujala idea, že by mohol na základe týchto údajov, ktoré získa vedieť cieliť republikánsku kampaň len na občanov USA, ktorý môžu inklinovať k hodnotám republikánov, čím by sa vyhli nepotrebným reklamám pre modrých voličov. Jednoducho povedané, nemá význam publikovať kampaň niekomu, kto už jedenásťkrát za sebou dal hlas demokratom, ledaže by bol antisociálnym jedincom, s ktorým sa na základe dát, ktoré budú mať, dajú „pohnúť ľady“. Táto predstava natoľko zaujala Mercera, že bol ochotný investovať do projektu počiatočných 20 miliónov dolárov na digitálny, ale aj prezenčný zber dát cez rozličné zameriavacie skupiny v jednotlivých štátoch USA. Po dokončení „data miningu“ sa spustila vlna informačných operácii na občanoch USA, ktorý vyhovovali kritériám kampane. Čo sa týka samotného Donalda J. Trumpa, k situácii sa po prepuknutí tejto kauzy nevyjadril. Pravdupovediac takýto výskum nebol v tom čase novinkou. Idea pre takúto analýzu nenapadla nikoho náhodne, keďže prvým úspešným predvolebným analyzovaním bol tzv. VAN – Voter Activation Network.[7] Išlo o algoritmus navrhnutý pre demokratickú stranu v USA štyri roky pred víťaznými voľbami Baracka Obamu v roku 2008, ktorý mal rovnaký cieľ ako ten od Cambridge Analytica. Jediným rozdielom bolo, že výskumníci pracujúci na projekte VAN pracovali legálnym spôsobom, všetky dáta zbierali v súlade so zákonom, plne informovaným spôsobom pre každého opýtaného občana, na základe, ktorého analyzovali predvolebné správanie.[8]

 Samozrejme, spoločnosť funguje doteraz rovnakým spôsobom a je jedným z oporných bodov každej demokratickej kampane v USA, no ak ide o rýchlosť, aktuálnosť a efektivitu dát, tak v žiadnom prípade nedosiahli úrovne výskumu od Cambridge Analytica. Je ale nutné dodať, že vytiahnutie 80. miliónov profilov z Facebooku nie je v žiadnom prípade legálne a morálne korektné, keďže každý jeden používateľ bol pri vytváraní svojho profilu informovaný o ochrane údajov, ktoré Facebooku pre jeho používanie poskytne.[9]

Koniec Cambridge Analytica a dohra s Facebookom

Postupne stále viac známy škandál by sa nestal verejnou realitou pokiaľ by mozog tejto operácie neopustil svoje pracovné miesto. Otec politicko behaviorálnej simulácie Christopher Wylie už v sebe neudržal potláčané napätie a zo dňa na deň opustil spoločnosť Cambridge Analytica s vedomosťou o hrozbách, ktoré ho môžu čakať vzhľadom k informáciám, ktoré v sebe držal. Rozhodol sa ukázať pravdu, napriek dodatku o mlčanlivosti, ktorý mal v pracovnej zmluve. Vďaka rôznym investigatívnym novinárom, ktorý sa o problematiku zaujímali sa celý svet dozvedel o informačných operáciach SCL a CA. Wylie nebol jediný, ktorý sa zapojil do výpovedí, následne po prvých mediálne uverejnených informáciach zo spoločnosti odišli ďalší traja zamestnanci, ktorí úzko pracovali na viacerých projektoch, aj na tom americkom. Vzhľadom k závažnosti problematiky nakoniec vypovedal aj CEO spoločnosti SCL Alexander Nix, nie len pred členmi britskej snemovne, ale rovnako ako aj Wylie, pred členmi amerického senátu, keďže sa ich táto téma úzko dotkla vzhľadom k spojitosti s americkými voľbami.[10][11]

Po dlhých procesoch bol posledný na rade Facebook, keďže odmietal poskytnúť informácie k úniku osobných dát jeho používateľov. Predvolávaný bol neustále CEO Facebooku Mark Zuckerberg, no ani raz sa nedostavil až pokiaľ neposlal svojho technického riaditeľa Mika Schroepfera na výpoveď pred britský parlament, ktorému sa na základe následného hlásenia komisie nepodarilo odpovedať na celkovo 40 otázok.[12]

Dňa 10.4.2018 sa Mark Zuckerberg dostavil vypovedať pred členmi amerického senátu. Jeho odpovede boli nepriame, niekoľkokrát sa odpovediam vyhýbal a koniec koncov priznal, že sa „data mining“ na jeho platforme spoločnosťou Cambridge Analytica naozaj udial.[13] Federálna obchodná komisia udelila 24.7.2019 Facebooku rekordnú pokutu vo výške 5 miliárd dolárov a Komisia pre kontrolu cenných papierov dodatočnú pokutu vo výške 100 miliónov dolárov. Dôvodom rozhodnutia bola nemožnosť zabezpečiť svojim užívateľom ochranu ich súkromia, klamstvo spoločnosti voči verejnosti a novinárom nepravdivými prehláseniami o tom, že Facebook nezaznamenal žiadne dôkazy o tom, že by sa s dátami užívateľov niečo dialo napriek tomu, že o tom vedel.[14]


Zdroje:

[1] Vieš čo je dátová analytika? [online]. Robime.it: 2018 [cit. 03.10.2018]. Dostupné z: https://robime.it/vies-co-je-datova-analytika/

[2] Emotions in Politics [online]. Annual Review of Political Science: 2000. Dostupné z: https://www.annualreviews.org/doi/10.1146/annurev.polisci.3.1.221

[3] Register politických strán a politických hnutí [online]. Ministerstvo vnútra Slovenskej Republiky: 2022. Dostupné z: https://ives.minv.sk/rez/registre/pages/listfull.aspx?type=ps

[4] Wylie, Christopher, 2019. MINDF*CK. London: Random House/Penguin Random House LLC. ISBN 978-80-7363-768-2

[5] Cambridge Analytica whistleblower Christopher Wylie appears before MPs [online video]. Guardian News: 27.03.2018. Dostupné z: https://www.youtube.com/watch?v=X5g6IJm7YJQ&t=1464s

[6] Wylie, Christopher, 2019. MINDF*CK. London: Random House/Penguin Random House LLC. ISBN 978-80-7363-768-2

[7] Everything You Need to Run a Winning Campaign [online]. ngpvan: 2022. Dostupné z: https://www.ngpvan.com/get-elected/

[8] Wylie, Christopher, 2019. MINDF*CK. London: Random House/Penguin Random House LLC. ISBN 978-80-7363-768-2

[9]   Everything You Need to Run a Winning Campaign [online]. ngpvan: 2022. Dostupné z: https://www.ngpvan.com/get-elected/

[10] Wylie, Christopher, 2019. MINDF*CK. London: Random House/Penguin Random House LLC. ISBN 978-80-7363-768-2

[11] Former Cambridge Analytica CEO Alexander Nix faces MPs [online video]. Channel 4 News: 06.06.2018. Dostupné z: https://www.youtube.com/watch?v=weQ9E6e3aJo&t=6737s

[12] Wylie, Christopher, 2019. MINDF*CK. London: Random House/Penguin Random House LLC. ISBN 978-80-7363-768-2

[13] Facebook CEO Mark Zuckerberg testimony on data privacy before Senate committee [online video]. ABC News: 10.04.2018. Dostupné z: https://www.youtube.com/watch?v=GQN4On0K7-w

[14] Wylie, Christopher, 2019. MINDF*CK. London: Random House/Penguin Random House LLC. ISBN 978-80-7363-768-2

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *